Mateus 9
Anutu Täŋo Man (IOU) vs NVT
1 Jesu iwaräntäkiye-kät gäpe terak äroŋpeŋ gwägu kukŋi udude käda ini yotpärare-ken kuŋkuŋ.
1 Jesus entrou num barco e atravessou o mar até a cidade onde morava.
2 Kumaŋ päŋku yotpärare-ken ahäŋirä äma ätutä kwäyähäneŋ täŋpani kubä gäraŋ täŋ yäpmäŋ Jesutä itkuk-ken äbuŋ. Yäpmäŋ äbäŋirä Jesutä äma u nadäkiniki näkken pekaŋ yäŋ nadäŋpäŋä kwäyähäneŋ täŋpani u ŋode iwetkuk; Nanakna, umuntäweno. Momika paotkaŋ!
2 Algumas pessoas lhe trouxeram um paralítico deitado numa maca. Ao ver a fé que eles tinham, Jesus disse ao paralítico: “Anime-se, filho! Seus pecados estão perdoados”.
3 Jesutä man ude yäŋirän Baga man yäwoŋärewani äma ätu uken itkuŋo unitä nadäŋpäŋ yäŋpäŋ-nadäk ŋode täŋkuŋ; Wa! Äma ŋonitä man Anututä yänaŋipäŋ yäyak yäk.
3 Alguns mestres da lei disseram a si mesmos: “Isso é blasfêmia!”.
4 Ude yäŋirä Jesutä nadäk-nadäki-ken yabäŋpäŋ ŋode yäwetkuk; Bänepjin-ken imata nadäk waki u nadäkaŋ?
4 Jesus, percebendo o que pensavam, perguntou: “Por que vocês reagem com tanta maldade em seu coração?
5 Äma ŋo man jide iwerira bureni kwawak ahäŋirän känayäŋ? Momika peŋ gamitat yäŋ iweret ba Akumaŋ ku yäŋ iweret?
5 O que é mais fácil dizer: ‘Seus pecados estão perdoados’ ou ‘Levante-se e ande’?
6 Eruk, in Äma Bureni-inik-ken momi peŋ yämik täŋo kehäromi itak yäŋ nadäkta ŋode täŋira kawut. Ude yäŋpäŋ äma kwäyähäneŋ täŋpani u iwetkuk; Aku! Patpat bägupka yäpmäŋkaŋ yotka-ken kuyi!
6 Mas eu lhes mostrarei que o Filho do Homem tem autoridade na terra para perdoar pecados”. Então disse ao paralítico: “Levante-se, pegue sua maca e vá para casa”.
7 Ude iweränä äma u akumaŋ yori-ken kuŋkuk.
7 O homem se levantou e foi para casa.
8 Kuŋirän ämawebe päke unitä u kaŋpäŋ jäkjäk yäŋpäŋ Anututä kehäromi udewani äma keri terak peŋ yämiŋkuko unita wäpi yäpmäŋ akuŋpäŋ iniŋ oretkuŋ.
8 Ao ver isso, a multidão se encheu de temor e louvou a Deus por ele ter dado tal autoridade aos seres humanos.
9 Jesutä Kapeneam yotpärare peŋpeŋ kuŋtäŋgän Matiyu kaŋkuk. Matiyu uwä takis moneŋ yäpmäk-yäpmäk täŋo yot gänaŋ irirän kaŋpäŋ iwetkuk; Gäk u peŋpäŋ näk näwat! yäk. Iweränä uterakgän mani buramiŋpäŋ akumaŋ iwatkuk.
9 Enquanto Jesus caminhava, viu um homem chamado Mateus sentado onde se coletavam impostos. “Siga-me”, disse-lhe Jesus, e Mateus se levantou e o seguiu.
10 Täŋpäŋ Jesu-kät ketem bok näna yäŋpäŋ ini yot gänaŋ yäŋikŋat yäpmäŋ äroŋkuk. Ude täŋirän takis moneŋ yäpani ämakät waki täŋpani yäŋ yäwerani äma ba Jesu iwaräntäkiye ukät penta itpäŋ ketem naŋkuŋ.
10 Mais tarde, na casa de Mateus, Jesus e seus discípulos estavam à mesa, acompanhados de um grande número de cobradores de impostos e pecadores.
11 Naŋ irirä Parisi äma ätutä yabäŋpäŋ Jesu täŋo iwaräntäkiye ŋode yäwetkuŋ; Ai! Yäwoŋärewani ämajin u imata takis moneŋ yäpani ba äma wakiwaki täŋpani-kät penta itpäŋ ketem näyak?
11 Quando os fariseus viram isso, perguntaram aos discípulos: “Por que o seu mestre come com cobradores de impostos e pecadores?”.
12 Man ude yäŋirä Jesutä nadäŋpäŋ ŋode yäwetkuk; Yäpätägak ämatä äma tägaken epän nämo täk täkaŋ. Käyäm ikek-kengän täk täkaŋ.
12 Jesus ouviu o que disseram e respondeu: “As pessoas saudáveis não precisam de médico, mas sim os doentes”.
13 Anututä bian ŋode yäŋkuk; Imaka imaka näk naniŋ oretta pek täkaŋ unita gäripi nämo nadäk täyat yäk. Ämawebe bänep iron kädet iwat täkaŋ unita uyaku gäripi-inik nadäk täyat. Eruk, in kuŋkaŋ man yäŋkuko unitäŋo mebäri kaŋ nadäwä tärewut. Äma inita näk äma siwoŋi yäŋ nadäk täkaŋ unita nämo äput. Ämawebe inita näk momi täŋpani yäŋ nadäk täkaŋ unita yäŋpäŋ äput.
13 E acrescentou: “Agora vão e aprendam o significado desta passagem das Escrituras: ‘Quero que demonstrem misericórdia, e não que ofereçam sacrifícios’. Pois não vim para chamar os justos, mas sim os pecadores”.
14 Kadäni uken Jon ume ärut yämani unitäŋo iwaräntäkiye ätutä Jesutä itkuk-ken äbäŋpäŋ iwet yabäŋkuŋ; Ninkät Parisi ämatä Anutu nadäŋ imiŋpäŋ kadäni ätuta nakta jop it täkamäŋ. Upäŋkaŋ gäkŋo gäwaräntäkaye udegän nämo täk täkaŋ yäk. Imata kadäni kadäni ketem nak-nakgän täk täkaŋ? Anututa nämo nadäŋ imiŋkaŋ udewä täk täkaŋ ba?
14 Os discípulos de João Batista foram a Jesus e lhe perguntaram: “Por que seus discípulos não têm o hábito de jejuar, como nós e os fariseus?”.
15 Ude yäŋirä Jesutä man wärani ŋode yäwetkuk; Äma ätu noripaki wäpi biŋam ikek kubäkät oretoret terak kuŋatkaŋ imata butewaki nadäŋpäŋ nakta jop itneŋ? Nämoinik! Täŋpäkaŋ iwantä päbä äma uwä iŋit yäpmäŋ kuŋirä uyaku noriyetä wäyäkŋewä wawäpäŋ butewaki nadäŋpäŋ nakta jop itneŋ yäk.
15 Jesus respondeu: “Por acaso os convidados de um casamento ficam de luto enquanto festejam com o noivo? Um dia, porém, o noivo lhes será tirado, e então jejuarão.
16 Jesutä ude yäŋpäŋ iniken man kudupi-kät Parisi äma täŋo man ukät bok nämo awähutneŋ yäŋpäŋ man wärani yarä ŋode yäwetkuk; Äma kubätä tek wewani bipa yäŋkaŋ tek moräk kodakipäŋ tek wewani uterak täga nämo peŋpäŋ bipek. Ude täŋkaŋä tek u äruränä tek kodaki unitä täpuri täŋpäŋä biani yäpmäŋ däkŋewek.
16 “Além disso, ninguém remendaria uma roupa velha usando pano novo. O pano rasgaria a roupa, deixando um buraco ainda maior.
17 Udegän, äma kubätä wain umeni api täŋpanipäŋ käbot tom gupipäŋ täŋpani biani kubä gänaŋ täga nämo piwek. Ude täŋpänä wain umeni api täŋpani unitäŋo kehäromitä täŋpewän tom gupi käbot biani kehäromi nämo u tumäŋpäŋ wain umeni ba käbori u bok jop awähutneŋ. Unita wain umeni api täŋpanipäŋ käbot kodaki kehäromi gänaŋ piweko uyaku täga yäk.
17 “E ninguém colocaria vinho novo em velhos recipientes de couro. O couro se arrebentaria, deixando vazar o vinho, e os recipientes velhos se estragariam. Vinho novo é guardado em recipientes novos, para que ambos se conservem”.
18 Jesutä man ude yäŋ irirän käbeyä yot täŋo watä äma kubä wäpi Jairas unitä ahäŋpäŋ Jesu kaŋpäŋ gämori-ken gukut imäpmok täŋpäŋ ŋode iwetkuk; Äpetna apigän kumäŋtak yäk. Unita gäkä päŋku ketkatä iŋiriri äneŋi kodak taŋpäŋ akwän!
18 Enquanto Jesus ainda falava, o líder da sinagoga local veio e se ajoelhou diante dele. “Minha filha acaba de morrer”, disse. “Mas, se o senhor vier e puser as mãos sobre ela, ela viverá.”
19 Ude iwetpäŋ imagurän yäpmäŋ kuŋirän iwaräntäkiye imaka yäwatkuŋ.
19 Então Jesus e seus discípulos se levantaram e foram com ele.
20 — ausente —
20 Nesse instante, uma mulher que havia doze anos sofria de hemorragia se aproximou por trás dele e tocou na borda de seu manto,
21 — ausente —
21 pois pensava: “Se eu apenas tocar em seu manto, serei curada”.
22 Ude iŋirirän Jesu äyäŋutpäŋ webe u kaŋpäŋ ŋode iwetkuk; Wanotna! Bänepka-ken oretoret pähap nadäsi! Nadäkinikka näkken peyan unitä gäk yäpän tägatan yäk. Ude iweränä webe unitäŋo käyämi paotkuk.
22 Jesus se voltou e, quando a viu, disse: “Filha, anime-se! Sua fé a curou”. A partir daquele momento, a mulher ficou curada.
23 — ausente —
23 Quando Jesus chegou à casa do líder da sinagoga, viu a multidão agitada e ouviu a música fúnebre.
24 — ausente —
24 “Saiam daqui!”, disse ele. “A menina não está morta; está apenas dormindo.” Os que estavam ali riram dele.
25 Ude täŋpäkaŋ yäŋ-yäwat-pewän kudup akumaŋ kuŋirä webe gubaŋ unitä itkuk-ken uken äroŋkuk. Äroŋpäŋä kerigän iŋirirän akuŋkuk.
25 Depois que a multidão foi colocada para fora, Jesus entrou e tomou a menina pela mão, e ela se levantou.
26 Täŋpänkaŋ unitäŋo biŋamtä komeni komeni kuŋat moreŋkuk.
26 A notícia desse milagre se espalhou por toda a região.
27 Jesu yotpärare u peŋpeŋ kuŋirän äma dapuri tumbani yarätä gera ŋode yäŋtäŋ iwatkumän; Devit orani! Butewaki nadäŋ nimiŋpäŋ täŋkentäŋ nimi! yäk.
27 Depois que Jesus saiu dali, dois cegos foram atrás dele, gritando: “Filho de Davi, tenha misericórdia de nós!”.
28 Yäwän nadäŋkaŋ Jesu yot kubä gänaŋ äroŋkuk. Äro irirän äma yarä unitä äbänä Jesutä yäwet yabäŋkuk; Dapunjek yäpä tägakta kehäromi pat namitak u nadäkinik täkamän? Yäweränä iwetkumän; Ei, nadäkinik täkamäk.
28 Quando Jesus entrou em casa, os cegos se aproximaram, e ele lhes perguntou: “Vocês creem que eu posso fazê-los ver?”. “Sim, Senhor”, responderam eles.
29 Yäwänä dapuri-ken yepmäŋitpäŋ yäwetkuk; Nadäkinikjek täŋo bureni ahäŋ tamän!
29 Ele tocou nos olhos dos dois e disse: “Seja feito conforme a sua fé”.
30 Ude yäŋirän dapuri ijiwän kuŋkuŋ. Dapuri ijiwän kuŋirä Jesutä yäniŋ bitnäŋpäŋ yäwetkuk; Täŋ tamitat ŋonita äma kubä iwetdeŋtawä!
30 Então os olhos deles se abriram e puderam ver. Jesus os advertiu severamente: “Não contem a ninguém”.
31 Ude yäwetpäŋ yäniŋ bitnäŋkuko upäŋkaŋ mani nämo buramiŋkaŋ manbiŋam u yäŋahäŋpewän yäpmäŋ komeni komeni kuŋatkuk.
31 Eles, porém, saíram e espalharam sua fama por toda a região.
32 Ude täŋpäŋ yepmaŋpän äma yarä u kuŋirän äma ätutä äma mäjotä magät-pewän man nämo yäwani kubä Jesuken yäŋ yäpmäŋ äbuŋ.
32 Quando partiram, foi levado a Jesus um homem que não conseguia falar porque estava possuído por um demônio.
33 Äbäŋirä Jesutä mäjo äma magärani u iwat kireŋ imänkaŋ äma u man yäŋkuk. Äma unitä man yäŋirän ämawebe päke itkuŋo u kaŋkaŋ keri iŋpäŋ yäŋkuŋ; Imaka ŋodewani Isrel komeken nämo ahäŋirän kaŋpäŋ nadäwani yäk.
33 O demônio foi expulso e, em seguida, o homem começou a falar. As multidões ficaram admiradas. “Jamais aconteceu algo parecido em Israel!”, exclamavam.
34 Ämawebetä ude yäŋirä Parisi ämatä ŋode yäŋkuŋ; U uwä mäjo täŋo intäjukun ämatä kehäromi imiŋirän mäjo yäwat kirek täyak! yäk.
34 Os fariseus, contudo, disseram: “Ele expulsa demônios porque o príncipe dos demônios lhe dá poder”.
35 Täŋpäŋ Jesu yotpärare taŋi täpuri kudup kuŋatkuk. Kuŋatkaŋ käbeyä yot ini-ini äroŋpäŋ Anututä intäjukun it yämiŋirän gämoriken irit täŋo Manbiŋam Täga u yäwetpäŋ yäwoŋärek täŋit, paräm käyäm mebäri mebäri nikek yäpän tägaŋit täŋkuk.
35 Jesus andava por todas as cidades e todos os povoados da região, ensinando nas sinagogas, anunciando as boas-novas do reino e curando todo tipo de enfermidade e doença.
36 Ude täŋkaŋ ämawebe päke u yabäŋpäŋ butewaki nadäŋkuk. Ämawebe uwä nanak kodäŋani bumik, kehäromini nämo, nadäwätäk terak kuŋarirä yabäŋkuk.
36 Quando viu as multidões, teve compaixão delas, pois estavam confusas e desamparadas, como ovelhas sem pastor.
37 Yabäŋpäŋ iwaräntäkiye ŋode yäwetkuk; Epän taŋi kubä ahäŋ nimiŋirän käyat yäk. Epän it yäpmäŋ kukaŋ-ken uken ketem ahäŋ-bumbum täkaŋ. Upäŋkaŋ ketem u yäpmäkta epän äma yarägän.
37 Disse aos discípulos: “A colheita é grande, mas os trabalhadores são poucos.
38 Unita epän mähemi-ken yäŋapiŋirä ketem gämäneŋ itkaŋ u yäpmäkta epän äma ätukät kaŋ pewän äbut.
38 Orem ao Senhor da colheita; peçam que ele envie mais trabalhadores para seus campos”.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 9, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.