Mateus 12
Anutu Täŋo Man (IOU) vs ARA
1 Eruk Sabat kadäni kubäken Jesu inikät iwaräntäkiye säguom epän gänaŋ kuŋatkuŋ. Kuŋattäŋgän iwaräntäkiyetä nakta yewäwä säguom weŋpäŋ naŋkuŋ.
1 Por aquele tempo, em dia de sábado, passou Jesus pelas searas. Ora, estando os seus discípulos com fome, entraram a colher espigas e a comer.
2 Weŋpäŋ naŋirä Parisi äma ätutä u yabäŋpäŋ Jesu iwetkuŋ; U kawut! Orekirit kadäni-ken gäwaräntäkayetä epän täkaŋ uwä nämo tänaŋipäŋ täkaŋ. U nintäŋo baga man irepmitpäŋ täkaŋ yäk.
2 Os fariseus, porém, vendo isso, disseram-lhe: Eis que os teus discípulos fazem o que não é lícito fazer em dia de sábado.
3 Iweräwä Jesutä kowata ŋode yäwetkuk; Ude nämo! Bian oranin Devit u noriye-kät nakta yewäpäŋ täŋkuŋo unitäŋo manbiŋam Anutu täŋo man terak nämo daniŋpäŋ nadäk täkaŋ?
3 Mas Jesus lhes disse: Não lestes o que fez Davi quando ele e seus companheiros tiveram fome?
4 Uwä ŋode täŋkuŋ; Devit u noriye-kät Anutu täŋo yot gänaŋ äroŋpäŋ käräga kudupi yäŋ yäwani u yäpmäŋpäŋ naŋkaŋ noriyeta imaka, yämän naŋkuŋ. Täŋkaŋ käräga uwä bämop äma-tägän nänaŋipäŋ naŋkuŋ. Äma jopitä udewani nakta yäjiwärani upäŋkaŋ Devit u noriye-kät naŋkuŋ.
4 Como entrou na Casa de Deus, e comeram os pães da proposição, os quais não lhes era lícito comer, nem a ele nem aos que com ele estavam, mas exclusivamente aos sacerdotes?
5 Täŋpäŋ in Baga man terak kudän täwani ŋode imaka nämo daniŋpäŋ nadäk täkaŋ ba? Bämop äma uwä Sabatken kadäni kadäni kudupi yot gänaŋ äroŋpäŋ Sabat täŋo baga irepmitpäŋ epän täk täkaŋ. Baga irepmit täkaŋ upäŋkaŋ waki täk täkaŋ yäŋ nämo yäwet täkaŋ.
5 Ou não lestes na Lei que, aos sábados, os sacerdotes no templo violam o sábado e ficam sem culpa? Pois eu vos digo:
6 Unita näkä ŋode täwera nadäwut; Iŋamjin-ken itat ŋonitä kudupi yot irepmitat.
6 aqui está quem é maior que o templo.
7 Anututä man kubä yäŋkuko uwä ŋode kudän täwani;
7 Mas, se vós soubésseis o que significa:
8 Nadäkaŋ? Äma Bureni-inik uwä Sabat täŋo mähemi.
8 Porque o Filho do Homem é senhor do sábado.
9 — ausente —
9 Tendo Jesus partido dali, entrou na sinagoga deles.
10 — ausente —
10 Achava-se ali um homem que tinha uma das mãos ressequida; e eles, então, com o intuito de acusá-lo, perguntaram a Jesus: É lícito curar no sábado?
11 Ude yäŋirä Jesutä kowata ŋode yäwetkuk; Jide? Inken nanik kubätä yawaki tepi kubätä awaŋ gänaŋ äpmoŋirän Sabat unita yäŋpäŋ kaŋäwaräkuk täŋpek? Nämo, topmäŋpäŋ wädäwek!
11 Ao que lhes respondeu: Qual dentre vós será o homem que, tendo uma ovelha, e, num sábado, esta cair numa cova, não fará todo o esforço, tirando-a dali?
12 Täŋkaŋ yawak uwä imaka jopi udewani. Äma uyaku bureni. Unita Sabat kadäni-ken täŋkentäk epän uwä täga täŋpen.
12 Ora, quanto mais vale um homem que uma ovelha? Logo, é lícito, nos sábados, fazer o bem.
13 Ude yäŋpäŋ äma keri täŋguräŋ täwani u iwetkuk; Ketka täŋ-siwoŋta! yäk. Ude iweränä keri täŋ-siwoŋ taŋirän tägaŋpäŋ keri kukŋi täga udegän itkuk.
13 Então, disse ao homem: Estende a mão. Estendeu-a, e ela ficou sã como a outra.
14 Täŋirän Parisi ämatä u kaŋpäŋä peŋpeŋ päŋku käbeyä täŋpäŋ Jesu kaŋ utna yäŋ yäŋpäŋ man topuŋ.
14 Retirando-se, porém, os fariseus, conspiravam contra ele, sobre como lhe tirariam a vida.
15 Täŋpäkaŋ Jesu Baga man nadäwanitä man topuŋo u nadäŋpäŋ kome u peŋpeŋ kubäken kuŋkuk. Kuŋirän ämawebe mäyap iwarän täŋkuŋo u gänaŋ käyäm ikek u kudup yäpän tägaŋkuŋ.
15 Mas Jesus, sabendo disto, afastou-se dali. Muitos o seguiram, e a todos ele curou,
16 Ude täŋpäŋ ämawebe päke unitä mebärini yäŋahäkta yäjiwät-inik täŋkuk.
16 advertindo-lhes, porém, que o não expusessem à publicidade,
17 Ude täŋirän Profet Aisaiatä man bian ŋode kudän täŋkuko u bureni ahäŋkuk;
17 para se cumprir o que foi dito por intermédio do profeta Isaías:
18 Ŋowä epän ämanata näkŋa iwoyäŋkut yäk.
18 Eis aqui o meu servo, que escolhi, o meu amado, em quem a minha alma se compraz. Farei repousar sobre ele o meu Espírito, e ele anunciará juízo aos gentios.
19 Uwä yäŋawät-awät ba yabäŋ kärakŋek nämo api täŋpek. Ba mani kotäk kädet miŋin-miŋin gera yäŋpäŋ yäk täŋirän nämo api nadäneŋ.
19 Não contenderá, nem gritará, nem alguém ouvirá nas praças a sua voz.
20 Bänep kwini terak api kuŋarek.
20 Não esmagará a cana quebrada, nem apagará a torcida que fumega, até que faça vencedor o juízo.
21 Täŋpäŋ ämawebe äbot nämo täŋpani kuduptagän bänepi wäpi biŋam terakgän api wohutneŋ yäk.Ais 42:1-4
21 E, no seu nome, esperarão os gentios.
22 Täŋpäkaŋ kadäni uken äma kubä mäjotä magärani kubä Jesuken yäpmäŋ äbuŋ. Äma uwä mäjotä magärirän dapuri tumbänpäŋ guŋ taŋkuk. Guŋ taŋpäŋ man imaka, nämo yäk täŋkukonik. Eruk äma upäŋ Jesuken yäpmäŋ äbäkaŋ yäpän tägaŋ-pewän dapun ijiŋit man yäŋit täŋkuk.
22 Então, lhe trouxeram um endemoninhado, cego e mudo; e ele o curou, passando o mudo a falar e a ver.
23 Ude täŋirän ämawebe päke itkuŋo u kaŋpäŋ kikŋutpäŋ jäkjäk yäŋkuŋ. Täŋpäŋ yäŋkuŋ; Wära! Devit täŋo orani äbäkta yäŋkuŋo ukeŋo ŋo käwep yäk.
23 E toda a multidão se admirava e dizia: É este, porventura, o Filho de Davi?
24 Ude yäŋirä Parisi ämatä nadäŋpäŋ ŋode yäŋkuŋ; Jop yäkaŋ! Mäjo täŋo äma ekäni wäpi Bilisibap unitä magärirän mäjo yäwat kirek täyak! yäk.
24 Mas os fariseus, ouvindo isto, murmuravam: Este não expele demônios senão pelo poder de Belzebu, maioral dos demônios.
25 Ude yäŋirä Jesutä bänepi-ken yabäŋpäŋ-nadäŋkaŋ yäwetkuk; Man wärani kubä täwera nadäwut; Äbot kubätä duŋ-wewek täŋpäŋä kehäromi itneŋ ba nämo? Nämo! Ba yotpärare kubätä duŋ-wewek täŋpäwä tägawek ba nämo? Ba ini buaptä duŋ-wewek täŋpäŋ ämik täŋpäwä tägawek? Nämoinik!
25 Jesus, porém, conhecendo-lhes os pensamentos, disse: Todo reino dividido contra si mesmo ficará deserto, e toda cidade ou casa dividida contra si mesma não subsistirá.
26 Unita ŋode täwetat; Satantä iniken ämaniye yäwat kireweko uwä jide täŋpäŋ Satan täŋo äbot kehäromi nikek irek? U täga nämo irek!
26 Se Satanás expele a Satanás, dividido está contra si mesmo; como, pois, subsistirá o seu reino?
27 Intä Näkä Satan täŋo kehäromi terak mäjo yäwat kirek täyat yäŋ näwetkaŋ upäŋkaŋ näkä ude bureni täyat u täŋpäwä intäŋo ämajiyetä netä wäpi terak mäjo yäwat kirek täkaŋ? Satan täŋo wäpi terak yäwat kirek täkaŋ yäŋ täga nämo yäneŋo unita jop täŋ-näkŋatkaŋ unitäŋo mebäri kwawak ahätak!
27 E, se eu expulso demônios por Belzebu, por quem os expulsam vossos filhos? Por isso, eles mesmos serão os vossos juízes.
28 Näk Anutu täŋo Munapiktä täŋkentäŋ namiŋirän täk täyat unita ŋode nadäneŋ; Anututä intäjukun it yämiŋirän gämoriken irit täŋo bureni inken ahätak ŋo.
28 Se, porém, eu expulso demônios pelo Espírito de Deus, certamente é chegado o reino de Deus sobre vós.
29 Näk Satan täŋo kehäromi yäpmäŋ äpäk täyat unitäŋo man wärani kubä ŋode täwera nadäwut; Äma komi kubä yori gänaŋ irirän äma kubätä siwani yäŋkaŋ päro tuŋumi täga yomägarek? Nämo! Äma komi u bäyaŋ iŋitpäŋ yentä keri kuroŋi pädät täŋpäŋ peŋkaŋ uyaku tuŋumi täga yomägarek.
29 Ou como pode alguém entrar na casa do valente e roubar-lhe os bens sem primeiro amarrá-lo? E, então, lhe saqueará a casa.
30 Nadäkaŋ? Äma not nämo täŋ namik täkaŋ uwä iwan täŋ namik täkaŋ. Ba äma näkŋo epänta watä nämo it täkaŋ uwä epäna yäpäwak täkaŋ.
30 Quem não é por mim é contra mim; e quem comigo não ajunta espalha.
31 Unita ŋode täwera nadäwut; Waki mebäri mebäri ba yäŋärok man mebäri mebäri näk näwet täkaŋ unitäŋo momi u täga penaŋi. Upäŋkaŋ äma kubätä Kudupi Munapikta man waki ba yäŋärok man iwereko uwä momi u penaŋi nämo.
31 Por isso, vos declaro: todo pecado e blasfêmia serão perdoados aos homens; mas a blasfêmia contra o Espírito não será perdoada.
32 Bureni, äma kubätä Äma Bureni-inikta yäŋärok man yäwayäŋ täko uwä momini u täga ärut imek. Täŋ, äma kubätä Kudupi Munapikta yäŋärok man yäwayäŋ täko uwä momini nämoinik api ärut imek. Nämo, u pen api pat imek yäk.
32 Se alguém proferir alguma palavra contra o Filho do Homem, ser-lhe-á isso perdoado; mas, se alguém falar contra o Espírito Santo, não lhe será isso perdoado, nem neste mundo nem no porvir.
33 Täŋpäŋ Jesutä äneŋi ŋode yäkgän täŋkuk; In päya kubäta täga yäŋ nadäŋpäŋä burenita udegän täga yäŋ nadäneŋ. Ba päya kubäta waki yäŋ nadäŋpäŋ burenita udegän waki yäŋ nadäneŋ. Päya täŋo mujipi kaŋpäŋ nadäŋpäŋ päya uwä täga ba waki yäŋ nadäneŋ.
33 Ou fazei a árvore boa e o seu fruto bom ou a árvore má e o seu fruto mau; porque pelo fruto se conhece a árvore.
34 Wa! Gämok täŋo äbotken nanik in jide täŋpäŋ man täga kubä yäneŋ? Nämo, nadäk, äma bänepi-ken pat täyak u meni-ken kwawak pewä ahäk täkaŋ.
34 Raça de víboras, como podeis falar coisas boas, sendo maus? Porque a boca fala do que está cheio o coração.
35 Äma täga täŋpani u bänepi-ken nadäk tägatäga unitä irit kuŋat-kuŋariken kädet täga pewä ahäk täkaŋ. Täŋ, äma waki täŋpani u bänepi-ken nadäk wakiwaki unitä irit kuŋat-kuŋariken kädet waki pewä ahäk täkaŋ.
35 O homem bom tira do tesouro bom coisas boas; mas o homem mau do mau tesouro tira coisas más.
36 Upäŋkaŋ näk ŋode täwera nadäwut; Ämawebe yäpmäŋ danik-danik kadäni pähapken man waki mebäri mebäri bian yäŋ yäpmäŋ äbuŋo unita yäŋpäŋ Anututä manken api tepmaŋpek.
36 Digo-vos que de toda palavra frívola que proferirem os homens, dela darão conta no Dia do Juízo;
37 In kome terak kuŋatkaŋ man yäŋ yäpmäŋ kunayäŋ täŋo uwä Anututä nadäwän täga ba waki api täneŋ. Waki täŋpänä manken api tepmaŋpek. Täga täŋpänä Anututä api tämagurek yäk.
37 porque, pelas tuas palavras, serás justificado e, pelas tuas palavras, serás condenado.
38 Jesutä man ude yäweränä Parisi ämakät Baga man yäwoŋärewani äma ätu itkuŋo unitä Jesu man kowata ŋode iwetkuŋ; Yäŋpäŋ-yäwoŋärewani! Kudän kudupi kubä mebärika kaŋpäŋ nadäkta täŋiri käna! yäk.
38 Então, alguns escribas e fariseus replicaram: Mestre, queremos ver de tua parte algum sinal.
39 Ude yäwäwä Jesutä yäwetkuk; Wa! Waki täŋpani ämawebe äbot intä kudän kudupi kubä kakta näwet yabäkaŋ? Upäŋkaŋ kudän kudupi mebäri kubä nämo täŋira känayäŋ! Ŋodegän api käneŋ; Kudän bian profet Jona terak ahäŋkuko udegän ahäŋirän api käneŋ.
39 Ele, porém, respondeu: Uma geração má e adúltera pede um sinal; mas nenhum sinal lhe será dado, senão o do profeta Jonas.
40 Jona uwä kepma bipani yaräkubä gwägu tom pähap koki gänaŋ patkuk. Udegän Äma Bureni-inik uwä kepma bipani yaräkubä kome gänaŋ api pärek.
40 Porque assim como esteve Jonas três dias e três noites no ventre do grande peixe, assim o Filho do Homem estará três dias e três noites no coração da terra.
41 Täŋpäkaŋ ämawebe Ninive yotpärare-ken naniktä udegän, kowata yäpmäk-yäpmäk kadäni-ken inkät bok api itneŋ. Ämawebe uwä intäŋo momijin kwawak api pewä ahäneŋ. U jop nämo, Jonatä man yäwerän Ninive ämawebetä nadäŋpäŋ bänepi sukureŋkuŋ. Upäŋkaŋ äma Jonatä täŋkuko u irepmitak uwä itat ŋo!
41 Ninivitas se levantarão, no Juízo, com esta geração e a condenarão; porque se arrependeram com a pregação de Jonas. E eis aqui está quem é maior do que Jonas.
42 Ba kowata yäpmäk-yäpmäk kadäni-ken kome umude käda nanik täŋo intäjukun webe unitä inkät Anutu iŋamiken bok itkaŋ momijin kwawak api pewän ahäneŋ. Webe unitä Juda täŋo intäjukun äma Solomon unitäŋo nadäk-nadäk ärowani yäŋahäŋirän nadäkta gäripi nadäŋkuko unita kome ban naniktä kädet käroŋi-inik äbuk. Täŋpäkaŋ äma Solomontä täŋkuko u irepmitak uwä itat ŋo!
42 A rainha do Sul se levantará, no Juízo, com esta geração e a condenará; porque veio dos confins da terra para ouvir a sabedoria de Salomão. E eis aqui está quem é maior do que Salomão.
43 Täŋpäŋ Jesutä man äneŋi kubä ŋode yäwetgän täŋkuk; Äma äbot ŋowä ŋode bumik. Mäjo äma magärani kubätä äma u kakätäŋpeŋ päŋku kome kuräki-ken irit bägup kodakita wäyäkŋeŋtäŋ kuŋareko upäŋkaŋ nämo kaŋ-ahäwek.
43 Quando o espírito imundo sai do homem, anda por lugares áridos procurando repouso, porém não encontra.
44 Nämo kaŋ-ahäŋpäŋä yäwek; Bian itkut-ken äyäŋutpeŋ kwa yäŋ yäwek. Ude yäŋpäŋ äyäŋutpeŋ päŋku käwek; Irit bägup biani uwä ärutpäŋ ket urani, mähemi nämo.
44 Por isso, diz: Voltarei para minha casa donde saí. E, tendo voltado, a encontra vazia, varrida e ornamentada.
45 Ude kaŋpäŋä noriye 7 ini bumik nämo, wakiinik, yämaguränkaŋ äbä ukengän itneŋ. Täŋpäkaŋ äma uwä pengän-inik waki irekopäŋ mäden waki inikinik täŋpäŋ irek yäk. Eruk, äma äbot waki ŋo äbot udegän api itneŋ.
45 Então, vai e leva consigo outros sete espíritos, piores do que ele, e, entrando, habitam ali; e o último estado daquele homem torna-se pior do que o primeiro. Assim também acontecerá a esta geração perversa.
46 Täŋpäŋ Jesu man pen yäwet irirän miŋi-kät noriye man iwetnayäŋ äbä yäman umu itsämbuŋ.
46 Falava ainda Jesus ao povo, e eis que sua mãe e seus irmãos estavam do lado de fora, procurando falar-lhe.
47 Täŋirä äma kubätä Jesu iwetkuk; Ai! Meŋka notkaye man gäwetnayäŋ yäman itkaŋ gumo yäk.
47 E alguém lhe disse: Tua mãe e teus irmãos estão lá fora e querem falar-te.
48 Yäwänä Jesutä ŋode yäŋkuk; Meŋna netä? Ba notnaye u netä?
48 Porém ele respondeu ao que lhe trouxera o aviso: Quem é minha mãe e quem são meus irmãos?
49 Ude yäŋpäŋ iwaräntäkiyetä itkuŋ-ken u käda ketsiwoŋ taŋpäŋ yäŋkuk; Yabäwut! Näkŋo meŋnaye notnaye ŋo!
49 E, estendendo a mão para os discípulos, disse: Eis minha mãe e meus irmãos.
50 Ämawebe Nana kunum gänaŋ nanik täŋo man buramik täkaŋ uwä näkŋo meŋnaye notnaye ba wanotnaye bureni yäk.
50 Porque qualquer que fizer a vontade de meu Pai celeste, esse é meu irmão, irmã e mãe.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.