Marcos 7

Anutu Täŋo Man (IOU) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Parisi äma ätukät Baga man yäwoŋärewani äma ätu Jerusalem naniktä äbäŋpäŋ Jesuken ahäŋpäŋ itkuŋ.
1 Alguns fariseus e alguns mestres da Lei que tinham vindo de Jerusalém reuniram-se em volta de Jesus.
2 Täŋpäŋ yabäŋkuŋ; Jesu täŋo iwaräntäkiyetä Parisi äma täŋo baga man pewani u nämo iwatpäŋ keri nämo ärutkaŋ ketem jop yäpmäŋpäŋ naŋkuŋ. Ude täŋirä yabäwä siwoŋi nämo täŋkuŋ. Bänepi täŋpä wakaŋ yäŋ nadäŋkuŋ.
2 Eles viram que alguns dos discípulos dele estavam comendo com mãos impuras , quer dizer, não tinham lavado as mãos como os fariseus mandavam o povo fazer.
3 Unitäŋo mebäri ŋode; Parisi ämakät Juda nanik ämawebe kudup keri ärutkaŋ-gän ketem nak täŋkuŋonik. Uwä äbekiye oraniye täŋo baga man buramiŋpäŋ ude täk täŋkuŋonik.
3 (Os judeus, e especialmente os fariseus, seguem os ensinamentos que receberam dos antigos: eles só comem depois de lavar as mãos com bastante cuidado.
4 Ba käbeyäken naniktä äbäŋpäŋ ketem näna yäŋpäŋä keri ärutkaŋ uyaku täga näneŋ. Täŋkaŋ gäpe, käbot ba imaka imaka ärut täŋkuŋonik. Ude nämo tänawä bänepnin yäpna waneŋ yäŋ nadäk täŋkuŋonik. Täŋpäŋ imaka imaka mebäri mebäri äbekiye oraniyetä pewani ugän iwatpäŋ täk täŋkuŋonik.
4 E, antes de comer, lavam tudo o que vem do mercado. Seguem ainda muitos outros costumes, como a maneira certa de lavar copos, jarros, vasilhas de metal e camas.)
5 Mebäri unita nadäŋpäŋ Parisi ämakät Baga man yäwoŋärewani ämatä Jesu ŋode iwet yabäŋkuŋ; Gäwaräntäkaye imata nintäŋo äbekniye oraniye täŋo baga man u nämo iwat täkaŋ? Keri nämo ärutkaŋ imata ketem jop nak täkaŋ? Ude täk täkaŋ uwä bänepi täŋpäwak täkaŋ yäk.
5 Os fariseus e os mestres da Lei perguntaram a Jesus: — Por que é que os seus discípulos não obedecem aos ensinamentos dos antigos e comem sem lavar as mãos?
6 — ausente —
6 Jesus respondeu:
7 — ausente —
7 A adoração deste povo é inútil,
8 In Anutu täŋo baga man peŋpäŋ komen äma täŋo baga man buramiŋpäŋ kuŋat täkaŋ.
8 E continuou:
9 Ude yäŋpäŋ yäwetkuk; In Anutu täŋo man weŋkireŋpäŋ injinken nadäk-nadäk kädet ugänpäŋ iwat täkaŋ. U siwoŋi yäŋ nadäk täkaŋ upäŋkaŋ näkä nadäwa siwoŋi nämo täk täyak. Unita kädet udewanigän kubä ŋode täwera mebärijin nadäwut.
9 E Jesus terminou, dizendo:
10 Orajin pähap Moses bian jukuman ŋode yäŋkuk; Gäk meŋka nanka oraŋ yämen. Ba kubä ŋode; Äma kubätä miŋi nani yebewänä kumäŋ-kumäŋ utneŋ yäŋ yäŋkuk.
10 Pois Moisés ordenou: “Respeite o seu pai e a sua mãe.” E disse também: “Que seja morto aquele que amaldiçoar o seu pai ou a sua mãe!”
11 Eruk, in man u nadäkaŋ upäŋkaŋ mäde ut imiŋpäŋ ŋode yäk täkaŋ; Äma kubätä imaka täga kubäta miŋi nani täŋkentäŋ yämikta yäwekopäŋ ŋode yäwerek; Ŋo ekta taminaŋipäŋ ek jop irirän Anututa biŋam peyat yäŋ yäwerek. Wa! Miŋi nani nämo nadäŋ yämiŋpäŋ ude yäweko uwä in täga täyan yäŋ iwetneŋ.
11 Mas vocês ensinam que, se alguém tem alguma coisa que poderia usar para ajudar os seus pais, mas diz: “Eu dediquei isto a Deus”,
12 Meŋnan tuŋum upäŋ täŋkentäŋ yäminaŋi nämo yäŋ iwetneŋ.
12 então ele não precisa ajudar os seus pais.
13 Jesutä ude yäwetpäŋ yäŋkuk; In ude täk täkaŋ uwä Anutu täŋo man u weŋkireŋpäŋ injinken man ugänpäŋ iwat täkaŋ. Täŋpäkaŋ ugän nämo. Imaka ätu udegän täk täkaŋ yäŋ yäwetkuk.
13 Assim vocês desprezam a palavra de Deus, trocando-a por ensinamentos que passam de pais para filhos. E vocês fazem muitas outras coisas como esta.
14 Jesutä ude yäŋpäŋ ämawebe äneŋi yäŋpäbä äbot kubägän yepmaŋpäŋ yäwetkuk; In juku peŋirä man kubä täwera nadäwut;
14 Jesus chamou outra vez a multidão e disse:
15 Imaka näŋpanitä bänepjin nämo täŋpäwak täkaŋ. Imaka bänepjin-ken nanik äbäk täyak unitägän bänepjin täŋpäwak täkaŋ.
15 Tudo o que vem de fora e entra numa pessoa não faz com que ela fique
16 Äma jukuni nikektä näkŋo man ŋo ket nadäwut!
16 [Se vocês têm ouvidos para ouvir, então ouçam.]
17 Eruk ude yäŋpäŋ ämawebe yepmaŋpeŋ yot gänaŋ äroŋkuk. Äroŋirän iwaräntäkiyetä man wärani yäŋkuko unita iwet yabäŋkuŋ.
17 Quando Jesus se afastou da multidão e entrou em casa, os seus discípulos lhe perguntaram o que queria dizer essa comparação.
18 Iwet yabäwä yäwetkuk; Ai! In nadäk-nadäkjin nämo ba? Mebäri ŋodeta nämo nadäkaŋ? Imaka kokjin gänaŋ äpmok täyak unitä bänepjin imata täŋpän waneŋ?
18 Então ele disse:
19 Ketem nak täkaŋ unitä bänepjin-ken nämo äpmok täkaŋ. Uwä päpmo ini irani-ken itkaŋä käderi-kengän äpämaŋ kuk täkaŋ yäŋ yäwetkuk. Ude yäwetkuko uwä ketem ätu Juda naniktä yäjiwärani u kuduptagän Jesutä tägagän yäŋ yäŋkuk.
19 porque não vai para o coração, mas para o estômago, e depois sai do corpo. Com isso Jesus quis dizer que todos os tipos de alimento podem ser comidos.
20 Ude yäŋpäŋ kubä pen ŋode yäwetkuk; Imaka waki bänepjin-ken nanik-tägän äbäk täkaŋ unitä Anutu iŋamiken täŋpewä waki täk täkaŋ.
20 Ele continuou:
21 — ausente —
21 Porque é de dentro, do coração, que vêm os maus pensamentos, a imoralidade sexual, os roubos, os crimes de morte,
22 — ausente —
22 os adultérios, a avareza, as maldades, as mentiras, as imoralidades, a inveja, a calúnia, o orgulho e o falar e agir sem pensar nas consequências.
23 Imaka wakiwaki udewani äma ini bänepi-ken naniktä ahäŋpäŋ täŋpewä wak täkaŋ. Täŋirä Anututä yabäwän wakiinik kubä täk täkaŋ.
23 Tudo isso vem de dentro e faz com que as pessoas fiquem impuras.
24 Eruk Jesu kome u peŋpeŋ Tire komeken kuŋkuk. Päŋku ahäŋpäŋ ämatä nabäneŋ yäŋ nadäŋpäŋ yot kubä gänaŋ käbop äroŋkuk. Käbop äroŋkukopäŋ jide täŋpäŋ käbop-inik irän?
24 Jesus saiu dali e foi para a região que fica perto da cidade de Tiro. Ele entrou numa casa e não queria que soubessem que estava ali, mas não pôde se esconder.
25 — ausente —
25 Certa mulher, que tinha uma filha que estava dominada por um espírito mau, ouviu falar a respeito de Jesus. Ela veio e se ajoelhou aos pés dele.
26 — ausente —
26 Era estrangeira, de nacionalidade siro-fenícia, e pediu que Jesus expulsasse da sua filha o demônio.
27 Ude iweränä Jesutä iwetkuk; Nanak täŋo ketem yäyomägatpäŋ aŋta yämiwä nämo tägawek. Iroŋiroŋita yämina naŋpä koki täŋpäkaŋ uyaku yäk.
27 Mas Jesus lhe disse:
28 Ude yäwänä webe unitä man kowata ŋode iwetkuk; Ekäni, bureni yäyan upäŋkaŋ aŋ uwä iroŋitä ketem naŋkaŋ kokoki pewä maŋirä upäŋ jop waki nak täkaŋ yäk.
28 — Mas, senhor, — respondeu a mulher — até mesmo os cachorrinhos que ficam debaixo da mesa comem as migalhas de pão que as crianças deixam cair.
29 Ude yäwänä Jesutä iwetkuk; Täga yäyan unita nadäŋ gamitat. Eruk täga, kuyi! Mäjo äpetka kakätäyak yäk.
29 Jesus disse:
30 Ude iweränkaŋ kumaŋ komeni-ken ahäŋpäŋ päŋku ini yotken äroŋpäŋ kaŋkuk; Äperi mäjo kakätäŋpeŋ kuŋirän kwikinik patkuk.
30 Quando a mulher voltou para casa, encontrou a criança deitada na cama; de fato, o demônio tinha saído dela.
31 Täŋpäkaŋ Jesu uwä Tire kome peŋpeŋ Sidon kome irepmitpäŋ päbä Galili gwägu käda Dekapolis kome ahäŋkuk. Saidon yotpärare gwägu pähap dubiniken itak|src="HK028A.jpg" size="span" loc="Bottom of page" copy="Horace Knowles" ref="Mk 7:31"
31 Jesus saiu da região que fica perto da cidade de Tiro, passou por Sidom e pela região das Dez Cidades e chegou ao lago da Galileia.
32 Ahäŋirän äma guŋ kubä, man nämo nadäwani ba man yäkyäkta meberi bäräpi, u imagut yäpmäŋ Jesuken ahäŋpäŋ butewaki man ŋode iwetkuŋ; Jesu, ketka äma ŋo terak pe! yäk.
32 Algumas pessoas trouxeram um homem que era surdo e quase não podia falar e pediram a Jesus que pusesse a mão sobre ele.
33 Ude iwerä nadäŋpäŋ Jesutä äma uwä ketwära täŋireŋpewän päŋku inigän iränkaŋ keri nanakitä jukuni-ken peŋkuk. Täŋpäŋ iwit keri-ken utpäŋä meberiken iŋitkuk.
33 Jesus o tirou do meio da multidão e pôs os dedos nos ouvidos dele. Em seguida cuspiu e colocou um pouco da saliva na língua do homem.
34 Ude täŋpäŋ kunum terak ijiŋpewän ärowäpäŋ äma unita butewaki pähap nadäŋpäŋ jäkjäk yäŋpäŋ iwetkuk; Nadäwi tumbut! (U iniken man terak Epata! yäŋ iwetkuk.)
34 Depois olhou para o céu, deu um suspiro profundo e disse ao homem:
35 Ude yäwänä uterakgän jukunitä nadäwän tumbäpäŋ meberi imaka pidäm taŋirän man säkgämän yäŋkuk.
35 E naquele momento os ouvidos do homem se abriram, a sua língua se soltou, e ele começou a falar sem dificuldade.
36 Täŋirän Jesu ämawebetä manbiŋam u nämo yäŋahäneŋ yäŋpäŋ yäjiwätkuk. Yäjiwätkuko upäŋkaŋ man nämo buramiŋkuŋ. Nämo, u ehutpäŋ yäŋahäŋtäŋ kuŋkuŋ.
36 Jesus ordenou a todos que não contassem para ninguém o que tinha acontecido; porém, quanto mais ele ordenava, mais eles falavam do que havia acontecido.
37 Ude yäŋahäŋirä ämawebe biŋam u nadäŋkuŋo unitä yäŋkuŋ; Wära! Imaka imaka täk täyak u kudup tägagän täk täyak! yäk. Äma man nämo yäwani täŋpewän man yäk täkaŋ ba man nämo nadäwani imaka täŋpewän man nadäk täkaŋ. U inide kubä! yäŋ yäŋkuŋ.
37 E todas as pessoas que o ouviam ficavam muito admiradas e diziam: — Tudo o que faz ele faz bem; ele até mesmo faz com que os surdos ouçam e os mudos falem!

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 7, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.