Lucas 9
Anutu Täŋo Man (IOU) vs NVT
1 Eruk, Jesutä iwaräntäkiye 12 u yäŋpäbä dubini-ken yepmaŋkuk. Yepmaŋpäŋ käyäm wakiwaki yäpä tägaŋit, mäjo äma magärani yäwat kirekta kehäromi ba wäpi biŋam yämiŋkuk.
1 Jesus reuniu os Doze e lhes deu poder e autoridade para expulsar todos os demônios e curar enfermidades.
2 — ausente —
2 Depois, enviou-os para anunciar o reino de Deus e curar os enfermos.
3 — ausente —
3 Ele os instruiu, dizendo: “Não levem coisa alguma em sua jornada. Não levem cajado, nem bolsa de viagem, nem comida, nem dinheiro, nem mesmo uma muda de roupa extra.
4 Kuŋkaŋ yotpärare kubäken ahäŋirä eŋi tamäwä ugän kaŋ irut. Eruk, yotpärare uken piä täŋ paotpäŋ eŋi u peŋpeŋ kome kubäken kaŋ kut.
4 Aonde quer que forem, hospedem-se na mesma casa até partirem da cidade.
5 Upäŋkaŋ yotpärare kubäken not nämo täŋ tamäwä ŋode kaŋ täŋput; Yotpärare u mäde ut imiŋpäŋ kugun kuroŋjin-ken nanik yeŋ ärähut täŋpä kaŋ kut. Ude täŋirä äma kome uken naniktä tabäŋpäŋ goret täŋ yämikamäŋ yäŋ api nadäneŋ yäk.
5 E, se uma cidade se recusar a recebê-los, sacudam a poeira dos pés ao saírem, em sinal de reprovação”.
6 Jesutä jukuman ude yäweränkaŋ kädet yäput peŋpäŋ kuŋkuŋ. Kuŋkaŋ yotpärare it yäpmäŋ kuŋkuŋo uken Manbiŋam Täga u yäŋahäŋit, käyäm ikek yäpä tägaŋit täŋtäŋ kuŋatkuŋ.
6 Então começaram a percorrer os povoados, anunciando as boas-novas e curando os enfermos.
7 Täŋpäkaŋ Judia kome täŋo kaŋiwat äma wäpi Herottä imaka imaka ahäŋkuŋo unitäŋo manbiŋam nadäŋpäŋ-nadäwän nämo täreŋkuk. U imata, äma ätutä ŋode yäŋirä nadäŋkuk; U Jon, ume ärut yämanitä kumbani-ken naniktä kodak taŋpeŋ akuŋkuko unitä piä u täk täyak.
7 Quando Herodes Antipas ouviu falar de tudo que Jesus fazia, ficou perplexo, pois alguns diziam que João Batista havia ressuscitado dos mortos.
8 Ba äma ätutä ŋode yäŋkuŋ; Ude nämo, uwä profet biani Elaijatä kumbani-ken nanik akuŋkuko unitä piä u täyak yäk.
8 Outros acreditavam que Jesus era Elias, ou um dos antigos profetas que tinha voltado à vida.
9 Täŋpäkaŋ Herottä man mäyap ikek u nadäŋpäŋ-nadäwätäk täŋpäŋ yäŋkuk; Jon u näkä bian kotäki madäŋ täkŋeŋkuro unitä jide täŋpäŋ piä täyak? Netätä täŋirän mani biŋam nadätat? Ude yäŋpäŋ Jesu kaŋpäŋ nadäwa yäŋkaŋ kädetta wäyäkŋeŋkuk.
9 “Eu decapitei João”, dizia Herodes. “Então quem é o homem sobre quem ouço essas histórias?” E procurava ver Jesus.
10 Eruk, iwaräntäkiye piä man yäwet-pewän kuŋkuŋo u täŋ paotpäŋä, äyäŋutpeŋ äbäŋpäŋ piä mebäri mebäri täŋkuŋo u biŋam iweräkaŋ Jesu iwaräntäkiye-kät inigän itnayäŋ yäŋ-yäkŋat yäpmäŋ Betsaida komeken kuŋkuk.
10 Quando os apóstolos voltaram, contaram a Jesus tudo que tinham feito. Em seguida, Jesus se retirou para a cidade de Betsaida, a fim de estar a sós com eles.
11 Käbop kuŋkuŋopäŋ ämawebetä u käda kuyak yäŋ nadäŋpäŋ iwarän täŋkuŋ. Iwarän täŋirä yabäŋpäŋ Jesutä yäniŋ oretpäŋ Anututä intäjukun it yämiŋirän gämoriken irit täŋo manbiŋam yäwerit, äma käyäm ikek yäpä tägaŋit täŋkuk.
11 As multidões descobriram seu paradeiro e o seguiram. Ele as recebeu, ensinou-lhes a respeito do reino de Deus e curou os que estavam enfermos.
12 Eruk, kome bipayäŋ täŋirän iwaräntäkiye 12 u Jesu äbä iwetkuŋ; Kome ŋo ketemi nämoken itkamäŋ. Unita gäk yäwerikaŋ yotpärare ittäŋ kukaŋken u kuŋkaŋ ketem yabäŋ ahäŋpäŋ naŋkaŋ parut yäk.
12 No fim da tarde, os Doze se aproximaram e lhe disseram: “Mande as multidões aos povoados e campos vizinhos, para que encontrem comida e abrigo para passar a noite, pois estamos num lugar isolado”.
13 Ude yäŋirä Jesutä yäwetkuk; Ude nämo! Injin yepmäŋ towiwurä! Yäwänä iwetkuŋ; Yäke! Nintäŋo käräga 5kät gwägu tom yarä-tägän itkaŋ ŋo yäk. Jide? Nin yotpärare-ken kuŋpäŋ äma äbot päke ŋonita ketem suwakta nadäŋpäŋ yäyan?
13 Jesus, porém, disse: “Providenciem vocês mesmos alimento para eles”. “Temos apenas cinco pães e dois peixes”, responderam. “Ou o senhor espera que compremos comida para todo esse povo?”
14 (Äma äbot päke u 5,000 ude bumik unita nadäwätäk täŋpäŋ yäŋkuŋ.)
14 Havia ali cerca de cinco mil homens. Jesus respondeu: “Digam a eles que se sentem em grupos de cinquenta”.
15 Yäwänä yäŋkuko udegän yäweräkaŋ maŋit yäpmäŋ kuŋkuŋ.
15 Os discípulos seguiram sua instrução, e todos se sentaram.
16 Maŋiräntäŋ yäpmäŋ kwäkaŋ Jesutä käräga 5 ukät gwägu tom yarä u yäpmäŋpäŋ kunum terak doraŋpäŋ ketemta Anutu bänep täga man iwetkuk. Täŋpäŋ ketem u tokät jukutpäŋ iwaräntäkiyeta yämänkaŋ äbot itkuŋo udegän yämiŋtäŋ kuŋkuŋ.
16 Jesus tomou os cinco pães e os dois peixes, olhou para o céu e os abençoou. Então, partiu-os em pedaços e os entregou aos discípulos para que distribuíssem ao povo.
17 Yämiŋirä kuduptagän ketem u naŋpä koki täŋpäpäŋ ätu jop peŋkuŋ. Täŋpäkaŋ jop patkuŋo u yäpmäŋpäŋ yäk 12 ude daiwä tokŋeŋkuŋ.
17 Todos comeram à vontade, e os discípulos encheram ainda doze cestos com as sobras.
18 Täŋpäŋ kadäni kubäta Jesu inigän itpäŋ nani man iwet irirän iwaräntäkiye päbä dubini-ken kubä-kengän itkuŋ. Irirä Jesutä ŋode yäwet yabäŋkuk; Ämatä näka netä yäŋ yäk täkaŋ?
18 Certo dia, Jesus orava em particular, acompanhado apenas dos discípulos. Ele lhes perguntou: “Quem as multidões dizem que eu sou?”.
19 Yäwänä iwetkuŋ; Ätutäwä Jon, ume ärut yämani yäŋ gäwet täkaŋ yäk. Ba ätutäwä Elaija yäŋ gäwet täkaŋ. Ba ätutäwä profet biani uken nanik kubätä kodak taŋkuk yäŋ gäwet täkaŋ.
19 Os discípulos responderam: “Alguns dizem que o senhor é João Batista; outros, que é Elias; e outros ainda, que é um dos profetas antigos que ressuscitou”.
20 Ude yäwäwä ŋode yäwetkuk; Täŋpäkaŋ injinä näkawä netä yäŋ yäk täkaŋ? Yäwänä Pitatä iwetkuk; Gäk Anutu-ken nanik Kristo, Isrel ämawebe täŋo täŋkentäk bureni u yäk.
20 “E vocês?”, perguntou ele. “Quem vocês dizem que eu sou?” Pedro respondeu: “O senhor é o Cristo enviado por Deus!”.
21 Ude yäwänä Jesutä äma ätu nämoinik yäwetneŋ yäŋpäŋ yäniŋ bitnäŋpäŋ ŋode yäwetkuk;
21 Jesus advertiu severamente seus discípulos de que não dissessem a ninguém quem ele era.
22 Äma Bureni-inik uwä ittäŋ kuŋtäŋgän yäŋ imani ude, komi pähap api nadäwek yäk. Täŋpäkaŋ Juda täŋo äma ekäni ba bämop äma intäjukun täŋpani-kät Baga man yäwoŋärewani ämatä mäde api ut imineŋ. Täŋpäŋ Äma Bureni-inik uwä urä kumbänpäŋ änenayäŋ täŋopäŋ kepma yaräkubä täreŋirän kodak taŋpäŋ api akwek.
22 “É necessário que o Filho do Homem sofra muitas coisas”, disse. “Ele será rejeitado pelos líderes do povo, pelos principais sacerdotes e pelos mestres da lei. Será morto, mas no terceiro dia ressuscitará.”
23 Jesutä ude yäŋpäŋ man kubä ŋode yäwetgän täŋkuk; Äma kubätä näwarayäŋ nadäŋpäŋä iniken bänep nadäk-nadäki mäde ut imiŋpäŋ bäräpi näkä kotawayäŋ täyat udegän kepma kepma gwäk pimiŋpäŋ kaŋ näwarän yäk.
23 Disse ele à multidão: “Se alguém quer ser meu seguidor, negue a si mesmo, tome diariamente sua cruz e siga-me.
24 Täŋpäkaŋ, äma kubätä säkgämän itta nadäŋpäŋ iniken irit kuŋat-kuŋarita iyap taŋpäŋä u api paorek. Upäŋkaŋ äma kubätä näka yäŋpäŋ irit kuŋat-kuŋari iniŋ kirewayäŋ täko uwä irit täga api kaŋ-ahäwek.
24 Se tentar se apegar à sua vida, a perderá. Mas, se abrir mão de sua vida por minha causa, a salvará.
25 Täŋ, äma kubätä kome täŋo imaka kudup peŋ bäyaŋpäŋ yäpmäŋ kuŋarayäŋ täko uwä kumäŋirän imaka imaka yäpmäŋ kuŋarayäŋ täko unitä täga nämo api täŋkentäŋ imineŋ.
25 Que vantagem há em ganhar o mundo inteiro, mas perder ou destruir a própria vida?
26 In nadäkaŋ? Äma kubätä näka ba man näkä yäŋahäk täyat unita yäŋpäŋ mäyäk taŋpäŋ näka bitnäwayäŋ täko uwä äma udewanita Äma Bureni-inik näkä udegän api bitnäwet. Kadäni näkŋaken epmäget kudän ikek ba Nana täŋo ba kudupi aŋero täŋo peŋyäŋek kudän ikek äneŋi ahäwayäŋ täro kadäni uken äma udewani täŋo wäpi yäŋahäkta api mäyäk täwet.
26 Se alguém se envergonhar de mim e de minha mensagem, o Filho do Homem se envergonhará dele quando vier em sua glória e na glória do Pai e dos santos anjos.
27 Näk bureni täwera nadäwut; Itkaŋ ŋo inken nanik ätu nämo kumäŋkaŋ Anututä intäjukun itkaŋ yabäŋ yäwat piäni kwawak ahäŋirän api käneŋ yäk.
27 Eu lhes digo a verdade: alguns que aqui estão não morrerão antes de ver o reino de Deus!”.
28 Jesutä man ude yäweränkaŋ kepma 8 ude täreŋirän nani-kät man yädayäŋ Pita Jems Jon yämagurän yäpmäŋ pom kubä terak äroŋkuŋ.
28 Cerca de oito dias depois, Jesus levou consigo Pedro, João e Tiago a um monte para orar.
29 Päro u itkaŋ nani-kät man yäŋ irirän Jesu iŋami dapun inide kubä ahäŋkuk. Ahäŋirän teki imaka, paki-inikinik, yäpä kwinit täyak ude peŋyäŋeŋkuk.
29 Enquanto ele orava, a aparência de seu rosto foi transformada, e suas roupas se tornaram brancas e resplandecentes.
30 — ausente —
30 De repente, Moisés e Elias apareceram e começaram a falar com Jesus.
31 — ausente —
31 Tinham um aspecto glorioso e falavam sobre a partida de Jesus, que estava para se cumprir em Jerusalém.
32 Ude täŋ irirä Pita noriye-kät däpmonta gurän täŋ ittäŋgän kikŋutpäŋ Jesu iŋami dapun peŋyäŋek ikek irirän kaŋkuŋ. Profet yarä Jesu-kät itkuŋo u imaka, yabäŋkuŋ.
32 Pedro e os outros lutavam contra o sono, mas acabaram despertando e viram a glória de Jesus e os dois homens que estavam com ele.
33 Täŋpäŋ äma yarä u kudayäŋ täŋirän Pitatä mebäri nämo nadäwän tärewäkaŋ jop ŋode yäŋkuk; Ekänina, itkamäŋ ŋonita oretoret täkamäŋ yäk. Unita yottaba yaräkubä täŋ tamina. Gäka kubä, Mosesta kubä, Elaijata kubä yäk.
33 Quando Moisés e Elias iam se retirando, Pedro, sem saber o que dizia, falou: “Mestre, é maravilhoso estarmos aqui! Vamos fazer três tendas: uma será sua, uma de Moisés e outra de Elias”.
34 Pitatä man ude yäŋirän gubamtä äpä uwäk täŋpäŋ yepmaŋirän Pita Jems Jontä bumta umuntaŋkuŋ.
34 Enquanto ele ainda falava, uma nuvem surgiu e os envolveu, enchendo-os de medo.
35 Umuntaŋ irirä gubam gänaŋ man kubä ŋode ahäŋkuk; Ŋowä nanakna, näkŋa iwoyäŋkuro unita mani buramik täkot!
35 Então uma voz que vinha da nuvem disse: “Este é meu Filho, meu Escolhido. Ouçam-no!”.
36 Man kotäk ude ahäwän täreŋirän Jesu inigän irirän kaŋkuŋ. Täŋpäkaŋ Pita Jems Jon imaka ahäŋirän kaŋkuŋo unitäŋo manbiŋam yäŋahäŋtäŋ kukta nämo nadäŋkuŋ.
36 Quando a voz silenciou, só Jesus estava ali. Naquela ocasião, os discípulos não contaram a ninguém o que tinham visto.
37 Eruk patkuŋo yäŋewänä, Jesu iwaräntäkiye Pita Jems Jon-kät pom terak naniktä äpuŋ. Äpäŋtäŋgän ämawebe äbot pähap u yabäŋ ahäŋkuŋ.
37 No dia seguinte, quando desceram do monte, uma grande multidão veio ao encontro de Jesus.
38 Täŋpäkaŋ ämawebe äbot u gänaŋ nanik kubätä Jesuken gera ŋode yäŋkuk; Yäwoŋärewani äma! Gäk manna buramiŋpäŋ nanakna tepi kubägän ŋo täga täŋkentäŋ imayäŋ?
38 Um homem na multidão gritou: “Mestre, suplico-lhe que veja meu filho, o único que tenho!
39 Mäjo kubätä magärirän uterakgän kähän yäk täyak. Ba pudät maŋpän kome terak patäbottäŋ kuŋatkaŋ meni-ken jep yäŋut täyak yäk. Täŋkaŋ mäjo uwä kadäni kadäni komi imiŋpäŋ bäräŋeŋ nämo kakätäŋpeŋ kuk täyak.
39 Um espírito impuro se apodera dele e o faz gritar. Lança-o em convulsões e o faz espumar pela boca. Sacode-o violentamente e quase nunca o deixa em paz.
40 Unita näk gäwaräntäkaye mäjo u iwat kirewut yäŋ yäwera piä täŋkuŋo upäŋkaŋ iwat kirena yäkŋat täŋpä waŋkuŋ yäk.
40 Supliquei a seus discípulos que o expulsassem, mas eles não conseguiram”.
41 Ude iwerirän Jesutä ŋode yäŋkuk; Wa! In bänepjin gwäjiŋ ärowani. Nadäkinikjin nämo! Jidegän api nadäwä tumneŋ? Äma in udewani-kät wari kuŋatta nämo nekaŋ! Ude yäŋpäŋ äma u iwetkuk; Eruk, nanaka yäpmäŋ äbi!
41 Jesus disse: “Geração incrédula e corrompida! Até quando estarei com vocês e terei de suportá-los?”. Então disse ao homem: “Traga-me seu filho”.
42 Ude iweränä nanitä nanaki yäpmäŋ äbäŋirän mäjo unitä nanak u pudät maŋpän kome terak patäbottäŋ kuŋatkuk. Ude täŋirän Jesutä mäjo u kaŋ-yäŋirän mäjotä nanak u kakätäŋpeŋ kuŋkuk. Kuŋirän säkgämän iränä äneŋi nani-ken teŋkuk.
42 Quando o menino se aproximou, o demônio o derrubou no chão, numa convulsão violenta. Jesus, porém, repreendeu o espírito impuro, curou o menino e o devolveu ao pai.
43 Ude täŋirän ämawebe itkuŋo unitä Anutu täŋo kehäromi u kaŋpäŋ kikŋutpäŋ-nadäwätäk pähap täŋkuŋ.
43 Todos se espantaram com a grandiosidade do poder de Deus. Enquanto todos se maravilhavam com seus feitos, Jesus disse aos discípulos:
44 Man täwerayäŋ täyat ŋo juku peŋpäŋ nadäkot; Inikät nanik kubätä Äma Bureni-inik iwan keri terak tewayäŋ kadäni keräpi täyak.
44 “Ouçam-me e lembrem-se do que lhes digo: o Filho do Homem será traído e entregue em mãos humanas”.
45 Ude yäwerirän mebäri nämo nadäwä täreŋkuŋ. Nadäk-nadäki uwäk ikek pen itkuko unita mebärita iwet yabänayäŋ täŋkuŋo upäŋkaŋ umuntaŋpäŋ nämo iwet yabäŋkuŋ.
45 Eles, porém, não entendiam essas coisas. O significado estava escondido deles, de modo que não eram capazes de compreender e tinham medo de perguntar.
46 Eruk kepma kubä, iwaräntäkiyetä nin-ken nanik netätä intäjukun-inik api irek yäŋ yäŋpäŋ yäŋärahutkuŋ.
46 Os discípulos começaram a discutir sobre qual deles seria o maior.
47 — ausente —
47 Jesus, conhecendo seus pensamentos, trouxe para junto de si uma criança pequena
48 — ausente —
48 e disse: “Quem recebe uma criança como esta em meu nome recebe a mim, e quem me recebe também recebe aquele que me enviou. Portanto, o menor entre vocês será o maior”.
49 Jesutä ude yäweränä Jontä ŋode iwetkuk; Ekäni! Äma kubätä wäpka terak mäjo äma magärani yäwat kireŋirän kaŋkumäŋ yäk. Kaŋkumäŋopäŋ nintäŋo äbotken nanik nämo unita iniŋ bitnäŋkumäŋ yäk.
49 João disse a Jesus: “Mestre, vimos alguém usar seu nome para expulsar demônios; nós o proibimos, pois ele não era do nosso grupo”.
50 Yäwänä Jesutä iwetkuk; Imata iniŋ bitnäŋkuŋ? Äma iwan nämo täŋ tamani uwä notjinpak täŋkentäŋ tamani ubayäŋ yäk.
50 “Não o proíbam!”, disse Jesus. “Quem não é contra vocês é a favor de vocês.”
51 Jesu kunum gänaŋ äneŋi ärokta kadäni keräp taŋirän Jerusalem kukta nadäk kehäromi peŋpäŋ kuŋkuk.Samaria naniktä Jesu mäde ut imiŋkuŋ|src="Samari d.jpg" size="span" loc="Somewhere in section - top of page" copy="Urs Wegmann" ref="LUK 9.51-56"
51 Como se aproximava o tempo de ser elevado ao céu, Jesus partiu com determinação para Jerusalém.
52 Täŋkaŋ äma ätu yäwerän intäjukun kuŋkuŋ. Jesu ŋo api äbek yäŋ man ude yäwetta kuŋkuŋ. Eruk, äma unitä Samaria yotpärare-ken ahäŋpäŋ Jesuta tuŋum täkot yäŋ yäwetkuŋ.
52 Enviou mensageiros adiante até um povoado samaritano, a fim de fazerem os preparativos para sua chegada.
53 Yäweräkaŋ Jesu uwä Jerusalem api kwek yäŋ nadäŋkuŋo unita äbäŋirän nämo nadäŋ imiŋkuŋ.
53 Contudo, os habitantes do povoado não receberam Jesus, porque parecia evidente que ele estava a caminho de Jerusalém.
54 Samaria naniktä ude täŋirä Jems kenta Jon, kädet waki u kaŋpäŋ Jesu iwetkumän; Ekäni, gäkä nadäŋiri yädakaŋ kunum gänaŋ nanik kädäptä päpä äma äbot ŋo kaŋ ijiŋ paorut yäk.
54 Percebendo isso, Tiago e João disseram a Jesus: “Senhor, quer que mandemos cair fogo do céu para consumi-los?”.
55 — ausente —
55 Jesus, porém, se voltou para eles e os repreendeu.
56 — ausente —
56 E seguiram para outro povoado.
57 Eruk kuŋtäŋgän kädet miŋin, äma kubätä Jesu ŋode iwetkuk; Gäk deken kwayäŋ yäŋiri näk imaka, api gäwarän täwet yäk.
57 Quando andavam pelo caminho, alguém disse a Jesus: “Eu o seguirei aonde quer que vá”.
58 Ude iweränä Jesutä iwetkuk; Ket nadäwi pewäkaŋ näwaren. Imata, tom ägwäri u patpat bägup ikek. Barak udegän, bukäni nikek. Upäŋkaŋ Äma Bureni-inik iwarayäŋ yäyan uwä patpat bägupi nämo yäk.
58 Jesus respondeu: “As raposas têm tocas onde morar e as aves têm ninhos, mas o Filho do Homem não tem sequer um lugar para recostar a cabeça”.
59 Ude yäŋpäŋ äma kubä kaŋ-ahäŋpäŋ iwetkuk; Gäk abä näk näwat yäk. Yäwänä äma unitä ŋode iwetkuk; Ekäni, nadäŋ namiŋiri nana kumbänpäŋ äneŋkaŋ mäden kaŋ gäwara yäk.
59 E a outra pessoa ele disse: “Siga-me”. O homem, porém, respondeu: “Senhor, deixe-me primeiro sepultar meu pai”.
60 Yäwänä iwetkuk; Ude nämo! Näk näwarän täŋiri kumbanitä kumbani noriye kaŋ äneŋput yäk. Gähä kuŋkaŋ Anututä intäjukun itkaŋ yabäŋ yäwat piä täk täyak unitäŋo manbiŋam yäŋahäŋpäŋ yäwettäŋ kaŋ kuŋat.
60 Jesus respondeu: “Deixe que os mortos sepultem seus próprios mortos. Você, porém, deve ir e anunciar o reino de Deus”.
61 Ude iweränä äneŋi äma kubätä Jesu ŋode iwetkuk; Ekäni, näk gäk gäwatta gäripi nadätat yäk. Upäŋ, nadäŋ namiŋiri pengän päŋku webena nanaknaye yäwet yabäwa täga yäŋ yäwäwä api äbet yäk.
61 Outro, ainda, disse: “Senhor, eu o seguirei, mas deixe que antes me despeça de minha família”.
62 Yäwänä Jesutä iwetkuk; Ude nämo, äma kubätä imaka kubä täŋpayäŋ nadäŋpäŋ-nadäk-nadäki piä unitagän pewek. Äma ätu nadäk-nadäk jopjop pek täkaŋ uwä intäjukun äma Anutu unita watä piä täga tänaŋi nämo yäk.
62 Mas Jesus lhe disse: “Quem põe a mão no arado e olha para trás não está apto para o reino de Deus”.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 9, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.