Lucas 5

Anutu Täŋo Man (IOU) vs ARA

Sair da comparação
ARA Almeida Revista e Atualizada 1993
1 Eruk kepma kubäken Jesu Galili gwägu gägäni-ken irirän ämawebe mäyap Anutu täŋo manbiŋam nadänayäŋ äbä it gwäjiŋkuŋ.
1 Aconteceu que, ao apertá-lo a multidão para ouvir a palavra de Deus, estava ele junto ao lago de Genesaré;
2 It gwäjiŋirä gäpe täpuri yarä gwägu gägäni-ken irirän yabäŋkuk. Gäpe u mähemi gäpe terak naniktä äpämaŋ gwägu tom yäpani yäk ärutpäŋ yäpätägaŋ itkuŋ.
2 e viu dois barcos junto à praia do lago; mas os pescadores, havendo desembarcado, lavavam as redes.
3 Yäpätägaŋ irirä Jesutä gäpe u yabäŋpäŋä kumaŋ Saimon täŋo gäpe uterak äroŋkuk. Äroŋpäŋ Saimon iwetkuk; Äbi yäk. Gäpe täŋpewi kome peŋpeŋ gwägu terak ätu nanak kwän yäk. Ude iweränä Saimontä gäpe täŋpewän ätu nanak kuŋirän Jesu gäpe terak maŋitkaŋ ämawebe gwägu gägäni-ken itkuŋo u Anutu täŋo man yäwetpäŋ yäwoŋäreŋkuk.
3 Entrando em um dos barcos, que era o de Simão, pediu-lhe que o afastasse um pouco da praia; e, assentando-se, ensinava do barco as multidões.
4 Eruk yäwetpäŋ yäwoŋärek täŋ paotpäŋä Saimon iwetkuk; Gäpe täŋpewi gwägu bämopi-ken kwän yäk. Täŋkaŋ yäk, gwägu tom yäpani u gwägu gänaŋ pewi äpmoŋpäkaŋ gwägu tom mäyap yäpayäŋ yäk.
4 Quando acabou de falar, disse a Simão: Faze-te ao largo, e lançai as vossas redes para pescar.
5 Ude yäwänä Saimontä ŋode iwetkuk; Yäwoŋärewani äma, nin bipani käroŋ pipiri pähap tämäŋopäŋ gwägu tom kubä nämo yäpmamäŋ. Upäŋkaŋ gäkä yäyan unita udegän täga täŋpayäŋ yäk.
5 Respondeu-lhe Simão: Mestre, havendo trabalhado toda a noite, nada apanhamos, mas sob a tua palavra lançarei as redes.
6 Ude yäŋpäŋ Jesutä yäŋkuko udegän Saimon-kät noriye iwatpäŋ täŋkuŋ. Täŋpäŋ gwägu tom mäyap-inik äpmoŋirä yäk däkŋenaŋi täŋkuŋ.
6 Isto fazendo, apanharam grande quantidade de peixes; e rompiam-se-lhes as redes.
7 Yäk däkŋenaŋi täŋirä wädäwä waŋtäko noriye gäpe kubä terak itkuŋo u ketwära täŋyäreŋkuŋ. Ketwära täŋyäreŋpewä noriye ätu u äbä täŋkentäŋ yämiŋkuŋ. Täŋpäkaŋ gwägu tom u yäpmäŋpäŋ gäpe yarä u pewä tokŋeŋirän gäpetä gwägu gänaŋ äpmodayäŋ täŋkumän.
7 Então, fizeram sinais aos companheiros do outro barco, para que fossem ajudá-los. E foram e encheram ambos os barcos, a ponto de quase irem a pique.
8 — ausente —
8 Vendo isto, Simão Pedro prostrou-se aos pés de Jesus, dizendo: Senhor, retira-te de mim, porque sou pecador.
9 — ausente —
9 Pois, à vista da pesca que fizeram, a admiração se apoderou dele e de todos os seus companheiros,
10 Yäŋirän Jems kenta Jon, Saimon-kät piä bok täŋpani u imaka, umun nadäwätäk täŋkumän. Yarä uwä Sebedi nanakiyat.
10 bem como de Tiago e João, filhos de Zebedeu, que eram seus sócios. Disse Jesus a Simão: Não temas; doravante serás pescador de homens.
11 Ude iweränkaŋ gäpe yarä u äneŋi täŋpewä gwägu gägäni-ken kuŋkumän. Täŋpäkaŋ äma gwägu tom yäpani u Jesu iwatna yäŋpäŋ iniken tuŋum tuŋumi päke u täŋ-yäpäreyäwäkaŋ Jesu iwarän täŋkuŋ.
11 E, arrastando eles os barcos sobre a praia, deixando tudo, o seguiram.
12 Kadäni kubä Jesutä yotpärare kubäken päŋku itkuk. Yotpärare uken äma kubä gisik paräm ikektä itkuk. Paräm unitä äma u gupi kudup yäpän waŋkuŋ. Eruk, äma paräm ikek unitä Jesu kaŋpäŋ äbä dubini-ken kome terak yäpän äpmoŋpäpäŋ patkaŋ butewaki man ŋode iwetkuk; Ekäni, täŋkentäŋ nam yäk. Gäk täŋkentäŋ namayäŋ nadäŋpäŋä näk täga nepmaŋpi kudupi iret yäŋ nadätat.
12 Aconteceu que, estando ele numa das cidades, veio à sua presença um homem coberto de lepra; ao ver a Jesus, prostrando-se com o rosto em terra, suplicou-lhe: Senhor, se quiseres, podes purificar-me.
13 Ude yäwänä Jesutä iwetkuk; Täga täŋkentäŋ gamayäŋ yäk. Paräm ŋo paorut! Ude yäŋpäŋ keri gupi terak peŋirän uterakgän paräm paorirä gupi tägawänpäŋ säkgämän itkuk.
13 E ele, estendendo a mão, tocou-lhe, dizendo: Quero, fica limpo! E, no mesmo instante, lhe desapareceu a lepra.
14 Ude täŋpäŋ Jesutä äma u ŋode peŋ iwetkuk; Gäk imaka täŋ gamitat ŋonitäŋo manbiŋam äma nämo yäweren. Nämo, gäk päŋku gupka bämop äma iwoŋäre yäk. Ude täŋpäŋ äneŋi säkgämän itta Moses täŋo baga man iwatpäŋ gupe käbäŋi nikek ijiŋiri ämawebetä paräm tägakaŋ yäŋ api nadäwä täreneŋ.
14 Ordenou-lhe Jesus que a ninguém o dissesse, mas vai, disse, mostra-te ao sacerdote e oferece, pela tua purificação, o sacrifício que Moisés determinou, para servir de testemunho ao povo.
15 Täŋpäkaŋ imaka tägatäga Jesutä täk täŋkuko unitäŋo manbiŋam yäŋpäŋ-nadäk täŋirä komeni komeni kudup weŋ parayäŋ täŋkuk. Tokŋewayäŋ täŋirän ämawebetä nadäŋpäŋ Jesutä man yäŋirän nadäkta ba käyäm ikek yäpä tägakta Jesuken äbäk täŋkuŋ.
15 Porém o que se dizia a seu respeito cada vez mais se divulgava, e grandes multidões afluíam para o ouvirem e serem curadas de suas enfermidades.
16 Kadäni kadäni ude täŋirä kadäni ätuken Jesutä ämawebe u yabäŋ paot päŋku inigän itpäŋ nani-ken yäŋapik man yäk täŋkukonik.
16 Ele, porém, se retirava para lugares solitários e orava.
17 Eruk kepma kubäken Jesutä ämawebe man yäwetpäŋ yäwoŋärek täŋ itkuk. Ude täŋ irirän Parisi äma ba Baga man yäwoŋärewani äma, Galili komeken nanikkät Judia kome ba Jerusalem yotpärare-ken naniktä äbäŋpäŋ ämawebe bämopi-ken penta itkuŋ. Ude irirä Ekäni täŋo kehäromitä Jesu täŋkentäŋ imiŋirän käyäm ikekken yäpätägak piä täŋkuk.
17 Ora, aconteceu que, num daqueles dias, estava ele ensinando, e achavam-se ali assentados fariseus e mestres da Lei, vindos de todas as aldeias da Galileia, da Judeia e de Jerusalém. E o poder do Senhor estava com ele para curar.
18 — ausente —
18 Vieram, então, uns homens trazendo em um leito um paralítico; e procuravam introduzi-lo e pô-lo diante de Jesus.
19 — ausente —
19 E, não achando por onde introduzi-lo por causa da multidão, subindo ao eirado, o desceram no leito, por entre os ladrilhos, para o meio, diante de Jesus.
20 Täŋirä Jesutä kwäyähäneŋ täŋpani täŋo noriye unitäŋo nadäkiniki yabäŋpäŋ-nadäŋkaŋ äma kwäyähäneŋ täŋpani u ŋode iwetkuk; Notnapak, momika paotkaŋ yäk.
20 Vendo-lhes a fé, Jesus disse ao paralítico: Homem, estão perdoados os teus pecados.
21 Jesutä man ude yäŋirän Baga man yäwoŋärewani ämakät Parisi ämatä bänepi-ken ŋode nadäŋkuŋ; Wära! Äma ŋo netä? U Anututa yäŋärok man yäyak yäk. Momi pekpek piä u Anutu-tägän täk täyak.
21 E os escribas e fariseus arrazoavam, dizendo: Quem é este que diz blasfêmias? Quem pode perdoar pecados, senão Deus?
22 Ude nadäŋirä Jesutä nadäk-nadäki-ken yabäŋpäŋ ŋode yäwetkuk; Nadäk udewani imata nadäkaŋ?
22 Jesus, porém, conhecendo-lhes os pensamentos, disse-lhes: Que arrazoais em vosso coração?
23 Äma ŋo man jide iwerira bureni kwawak ahäŋirän känayäŋ? Momika peŋ gamitat yäŋ iweret ba Akumaŋ ku yäŋ iweret?
23 Qual é mais fácil, dizer: Estão perdoados os teus pecados ou: Levanta-te e anda?
24 Eruk, intä Äma Bureni-inik-ken momi peŋ yämik täŋo kehäromi itak yäŋ nadäkta ŋode täŋira kawut. Ude yäŋpäŋ äma kuroŋi kwäyähäneŋ täŋpani u iwetkuk; Näk peŋ gäwetat; Akuŋkaŋ patpat bägupka yäpmäŋkaŋ eŋika-ken kuyi! yäk.
24 Mas, para que saibais que o Filho do Homem tem sobre a terra autoridade para perdoar pecados — disse ao paralítico: Eu te ordeno: Levanta-te, toma o teu leito e vai para casa.
25 Ude iweränkaŋ uterakgän äma unitä ämawebe iŋamiken akumaŋ teki iriŋ patkuko u yäpmäŋkaŋ Anutu iniŋ orettäŋ eŋini-ken kuŋkuk.
25 Imediatamente, se levantou diante deles e, tomando o leito em que permanecera deitado, voltou para casa, glorificando a Deus.
26 Ude täŋirän kaŋpäŋ ämawebe päke itkuŋo unitä nadäwä inide kubä täŋpäpäŋ Anutu iniŋ oretpäŋ yäŋkuŋ; Apiŋo imaka kudupi käkamäŋ! yäŋ yäŋkuŋ.
26 Todos ficaram atônitos, davam glória a Deus e, possuídos de temor, diziam: Hoje, vimos prodígios.
27 Jesutä eŋi u gänaŋ naniktä äpämaŋ päŋku takis moneŋ yäpani äma kubä wäpi Livai moneŋ pewani eŋiken irirän kaŋpäŋ ŋode iwetkuk; Äbä näk näwat!
27 Passadas estas coisas, saindo, viu um publicano, chamado Levi, assentado na coletoria, e disse-lhe: Segue-me!
28 Ude iweränä Livaitä Jesu iwaräntäkta imaka tuŋum tuŋumi kudup peŋ moreŋpäŋ Jesu iwatkuk.
28 Ele se levantou e, deixando tudo, o seguiu.
29 Täŋpäŋ Jesu iniŋ orerayäŋ yäŋpäŋ äŋnak-äŋnak pähap täŋtuŋum taŋpäŋ ini eŋi gänaŋ yäŋikŋat yäpmäŋ äroŋkuk. Yäŋikŋat yäpmäŋ äroŋirän takis moneŋ yäpani noriye mäyapkät äma ätukät penta itpäŋ ketem naŋkuŋ.
29 Então, lhe ofereceu Levi um grande banquete em sua casa; e numerosos publicanos e outros estavam com eles à mesa.
30 Ketem naŋ irirä Parisi äma ba Baga man yäwoŋärewani noriye ätutä yabäwä täga nämo täŋpäpäŋ Jesu täŋo iwaräntäkiye ŋode yäwetkuŋ; Ai! Imata in takis moneŋ yäpani ba äma waki täŋpani ämakät penta itpäŋ ketem nak täkaŋ?
30 Os fariseus e seus escribas murmuravam contra os discípulos de Jesus, perguntando: Por que comeis e bebeis com os publicanos e pecadores?
31 Man ude yäŋirä Jesutä nadäŋpäŋ ŋode yäwetkuk; Yäpätägak ämatä äma tägaken piä nämo täk täkaŋ. Käyäm ikek-kengän täk täkaŋ yäk.
31 Respondeu-lhes Jesus: Os sãos não precisam de médico, e sim os doentes.
32 Äma inita näk äma siwoŋi yäŋ nadäk täkaŋ u yämagutta nämo äput. Ämawebe inita näk momi täŋpani yäŋ nadäk täkaŋ unitä bänepi kaŋ sukurewut yäŋpäŋ äput yäk.
32 Não vim chamar justos, e sim pecadores, ao arrependimento.
33 Jesutä man ude yäŋirän iwetkuŋ; Jon täŋo iwaräntäkiye ba Parisi täŋo iwaräntäkiyetä Anutu nadäŋ imiŋpäŋ kadäni ätuta nakta jop it täkamäŋ yäk. Upäŋkaŋ gäkŋo gäwaräntäkaye udegän nämo täk täkaŋ. Imata Anutu nämo nadäŋ imiŋpäŋ kadäni kadäni ketem nak-nakgän täk täkaŋ?
33 Disseram-lhe eles: Os discípulos de João e bem assim os dos fariseus frequentemente jejuam e fazem orações; os teus, entretanto, comem e bebem.
34 Ude yäŋirä man wärani ŋode yäwetkuk; Äma ätu noripaki wäpi biŋam ikek kubäkät oretoret terak kuŋatkaŋ imata butewaki nadäŋpäŋ nakta jop itneŋ? Nämo!
34 Jesus, porém, lhes disse: Podeis fazer jejuar os convidados para o casamento, enquanto está com eles o noivo?
35 Iwantä päbä äma uwä iŋit yäpmäŋ kuŋirä uyaku noriyetä wäyäkŋewä wawäpäŋ butewaki nadäŋpäŋ nakta jop täga itneŋ yäk.
35 Dias virão, contudo, em que lhes será tirado o noivo; naqueles dias, sim, jejuarão.
36 Ude yäŋpäŋ man wärani terak ŋode yäŋ kwawa taŋkuk; Jide? Äma kubätä tek wewani bipa yäŋkaŋ tek kodaki weŋpäŋ tek wewani terak peŋpäŋ bipek? Ude nämo! Ude täŋpeko uwä tek kodaki u täŋpäŋ yäpän waneŋ yäk. Imata, tek moräk kodaki uwä tek biani udewanigän nämo.
36 Também lhes disse uma parábola: Ninguém tira um pedaço de veste nova e o põe em veste velha; pois rasgará a nova, e o remendo da nova não se ajustará à velha.
37 Täŋkaŋ udegän, äma kubätä wain täŋo umeni api täŋpanipäŋ käbot tom gupipäŋ täŋpani biani kubä gänaŋ nämo piwek. Nämo, wain umeni api täŋpani unitä tokŋeŋ äroŋpewän käbot biani u weŋirän wain ume ba käbot u bok jop awähutneŋ yäk.
37 E ninguém põe vinho novo em odres velhos, pois o vinho novo romperá os odres; entornar-se-á o vinho, e os odres se estragarão.
38 Wain ume api täŋpanipäŋ käbot kodaki kehäromi gänaŋ piweko uyaku täga.
38 Pelo contrário, vinho novo deve ser posto em odres novos [e ambos se conservam].
39 Ba äma kubätä wain ume biani naŋkaŋ kodakita gäripi nämo nadäŋpäŋ yäwek; Biani uwä tägainik yäk.
39 E ninguém, tendo bebido o vinho velho, prefere o novo; porque diz: O velho é excelente.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 5, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.