Lucas 4
Anutu Täŋo Man (IOU) vs VC
1 Jesu, Kudupi Munapiktä bänepi-ken tokŋeŋ parirän Jodan umeken naniktä äyäŋutpeŋ abuk. Äbäŋirän Munapik unitä yäŋikŋat yäpmäŋ päŋku kome jopi-ken teŋkuk.
1 Cheio do Espírito Santo, voltou Jesus do Jordão e foi levado pelo Espírito ao deserto,
2 Uken tewänkaŋ Satantä täŋyabäk täŋ yäpmäŋ kuŋirän kepma 40 täreŋkuk. Kadäni u bämopi-ken Jesu ketem kubä nämo naŋkuko unita kepma 40 ude irän täreŋirän nakta bumta iŋkuŋ.
2 onde foi tentado pelo demônio durante quarenta dias. Durante este tempo ele nada comeu e, terminados estes dias, teve fome.
3 Täŋirän Satantä iwetkuk; Gäk Anutu täŋo nanaki bureni-inik täŋpäwä mobä itak ŋo iweri ketem äworewänkaŋ naŋ!
3 Disse-lhe então o demônio: Se és o Filho de Deus, ordena a esta pedra que se torne pão.
4 Yäwänä iwetkuk; Ude nämo täŋpayäŋ yäk. Anutu täŋo man kudän terak man ŋode pätak; Äma kubätä ketem-tagän täga nämo irek.
4 Jesus respondeu: Está escrito: Não só de pão vive o homem, mas de toda a palavra de Deus {Dt 8,3}.
5 Jesutä ude iweränä Satantä pom käroŋi kubä terak yäŋikŋat päro komeni komeni kudup pit kubägän täŋpewän Jesu iŋamiken ahäŋirä yabäŋkuk.
5 O demônio levou-o em seguida a um alto monte e mostrou-lhe num só momento todos os reinos da terra,
6 Täŋkaŋ iwetkuk; Imaka imaka kehäromi ba tuŋum tägatäga nikek yabätan u näkŋata biŋam yäŋpäŋ namani unita netä kubäta imayäŋ nadäŋpäŋ täga imet yäk.
6 e disse-lhe: Dar-te-ei todo este poder e a glória desses reinos, porque me foram dados, e dou-os a quem quero.
7 Unita gäkä näkŋo wäpna yäpmäŋ akuŋpäŋ naniŋ oreriwä imaka päke ŋo kudup gäkŋata biŋam täga ganiŋ kirewet.
7 Portanto, se te prostrares diante de mim, tudo será teu.
8 Ude iweränkaŋ Jesutä iwetkuk; Anutu täŋo man kudän terak man kubä ŋode pätak yäk. Ekäni Anutujin u kubägän iniŋ oretneŋ. Unitagän watä piä täŋ imineŋ. Man ude pätak.
8 Jesus disse-lhe: Está escrito: Adorarás o Senhor teu Deus, e a ele só servirás {Dt 6,13}.
9 — ausente —
9 O demônio levou-o ainda a Jerusalém, ao ponto mais alto do templo, e disse-lhe: Se és o Filho de Deus, lança-te daqui abaixo;
10 — ausente —
10 porque está escrito: Ordenou aos seus anjos a teu respeito que te guardassem.
11 — ausente —
11 E que te sustivessem em suas mãos, para não ferires o teu pé nalguma pedra {Sl 90,11s.}.
12 Ude iweränä Jesutä yäŋkuk; Näk ude nämo täŋpayäŋ yäk. Anutu täŋo manbiŋam terak man kubä ŋode pätak; Ekäni Anutuka mebärika kwawak pewi ahäwut yäŋ jop nämo peŋ iweren.
12 Jesus disse: Foi dito: Não tentarás o Senhor teu Deus {Dt 6,16}.
13 Täŋpäkaŋ Satantä Jesu kädet mebäri mebäri terak täŋ-ikŋatpäŋ teŋpeŋ kuŋkuk. Kuŋkaŋ äneŋi täŋikŋatta kadäni täga kubäta itsämbuk.
13 Depois de tê-lo assim tentado de todos os modos, o demônio apartou-se dele até outra ocasião.
14 Eruk Satan Jesu kakätäŋpeŋ kuŋirän Munapiktä kehäromi imiŋirän Galili komeken kuŋkuk. Täŋpäkaŋ imaka täk täŋkuko u biŋami Galili kome kuŋat moreŋkuk.
14 Jesus então, cheio da força do Espírito, voltou para a Galiléia. E a sua fama divulgou-se por toda a região.
15 Täŋkaŋ Jesu uwä Juda täŋo käbeyä eŋi gänaŋ äroŋkaŋ ämawebe yäwetpäŋ yäwoŋärek täŋkuk. Täŋirän nadäŋkaŋ wäpi biŋam yäŋpäŋ iniŋoret täŋkuŋ.
15 Ele ensinava nas sinagogas e era aclamado por todos.
16 Eruk, kepma kubäta Jesu iniken komeni wäpi Nasaret u kuŋkuk. Kuŋpäŋ Sabat kadäni-ken täk täŋkuko udegän Juda täŋo käbeyä eŋi gänaŋ äroŋkuk. Äro ittäŋgän manbiŋam kudän täwani daniwa yäŋkaŋ akuŋkuk.Profet täŋo man kudän pähäm kedoŋ gwäjiwani|src="HK071A.jpg" size="col" loc="Near to the text" copy="Horace Knowles" ref="LUK 4.16"
16 Dirigiu-se a Nazaré, onde se havia criado. Entrou na sinagoga em dia de sábado, segundo o seu costume, e levantou-se para ler.
17 Akwänä manbiŋam profet Aisaiatä kudän täwani upäŋ imäkaŋ piräreyäŋtäŋ kuŋtäŋgän man kudän täwani kubä ŋode kaŋpäŋ daniŋkuk;
17 Foi-lhe dado o livro do profeta Isaías. Desenrolando o livro, escolheu a passagem onde está escrito {61,1s.}:
18 Näk Manbiŋam Täga äma jopi jäwäri yäŋahäŋpäŋ yäwetta Anututä ini naniŋ kireŋkuk.
18 O Espírito do Senhor está sobre mim, porque me ungiu; e enviou-me para anunciar a boa nova aos pobres, para sarar os contritos de coração,
19 Ba Ekänitä ämawebeta bänep iron api täŋ yämek u kadäni yäŋahäkta naniŋ kireŋkuk. Ais 61:1,2
19 para anunciar aos cativos a redenção, aos cegos a restauração da vista, para pôr em liberdade os cativos, para publicar o ano da graça do Senhor.
20 Jesutä man ude daniŋ paotpäŋ buk ŋokeŋo äneŋi kedoŋ täŋpäŋ yämiŋkaŋ maŋitkuk. Ude täŋirän ämawebe käbeyä eŋi gänaŋ päke itkuŋo u Jesu-gänpäŋ kaŋ-yäputkuŋ.
20 E enrolando o livro, deu-o ao ministro e sentou-se; todos quantos estavam na sinagoga tinham os olhos fixos nele.
21 Kaŋ-yäput irirä yäwetkuk; In nadäkaŋ? Manbiŋam daniŋira nadäkaŋ ŋo apiŋo iŋamjin-ken bureni ahätak ŋo!
21 Ele começou a dizer-lhes: Hoje se cumpriu este oráculo que vós acabais de ouvir.
22 Jesutä man ude yäwerirän ämawebe päke itkuŋo unitä man säkgämän yäŋkuko u nadäŋpäŋ jäkjäk yamäŋpäŋ oraŋ imiŋkuŋ. Ude täŋkuŋo upäŋkaŋ man ŋode yäŋkuŋ; Yäke! Man yäkyäki ba täktäki täga upäŋkaŋ ŋowä Josep täŋo nanaki!
22 Todos lhe davam testemunho e se admiravam das palavras de graça, que procediam da sua boca, e diziam: Não é este o filho de José?
23 Ude yäŋirä Jesutä nadäŋpäŋ kowata ŋode yäwetkuk; Ude yäkaŋ upäŋkaŋ intäŋo mebäri nadätat. Inä sära man ŋode api näwetneŋ; Gäk yäpätägak äma unita gäkŋa-tägän gupka täga yäpi täganeŋ. Kudän mebäri mebäri Kapeneam komeken täŋiri biŋamka nadäŋkumäŋo ude komeka kujat-ken ŋo udegän täŋiri kaŋ gabäna! Ude api näwetneŋ yäk.
23 Então lhes disse: Sem dúvida me citareis este provérbio: Médico, cura-te a ti mesmo; todas as maravilhas que fizeste em Cafarnaum, segundo ouvimos dizer, faze-o também aqui na tua pátria.
24 Ude yäŋpäŋ yäŋkuk; Näk bureni täwetat. Ini komeken naniktä Anutu täŋo biŋam yäŋahäwani äma täŋo manita bitnäk täkaŋ.
24 E acrescentou: Em verdade vos digo: nenhum profeta é bem aceito na sua pátria.
25 Unita ŋode bureni nadäwä tumbut; Anutu täŋo manbiŋam yäŋahäwani profet Elaijatä bian itkuko uken webe kajat mäyap Isrel komeken it täkaŋonik. Kadäni uken obaŋ yaräkubä komepak 6 udeta iwän kubä nämo taŋirän kome uken naniktä nakta jop-inik itkuŋ.
25 Em verdade vos digo: muitas viúvas havia em Israel, no tempo de Elias, quando se fechou o céu por três anos e meio e houve grande fome por toda a terra;
26 Ude itkuŋo upäŋkaŋ Anututä Elaija Isrel webe kajat täŋkentäkta nämo peŋ iwet-pewän kuŋkuk. Nämo, guŋ kome wäpi Sidon unitäŋo yotpärare kubä wäpi Sarefat uken peŋ iwet-pewän päŋku webe kajat guŋ äbot uken nanik kubä täŋkentäŋ imiŋkuk.
26 mas a nenhuma delas foi mandado Elias, senão a uma viúva em Sarepta, na Sidônia.
27 Täŋpäŋ udegän, Profet Elaijatä itkuko uken ämawebe gisik paräm ikek mäyap Isrel komeken itkuŋ. Upäŋkaŋä Anutu täŋo piä äma unitä Isrel komeken nanik kubä nämo yäpän tägaŋkuŋ. Nämo, u guŋ kome wäpi Siria uken nanik kubä wäpi Neman ugänpäŋ yäpän tägaŋkuŋ.
27 Igualmente havia muitos leprosos em Israel, no tempo do profeta Eliseu; mas nenhum deles foi limpo, senão o sírio Naamã.
28 Jesutä man ude yäŋirän äma käbeyä eŋi gänaŋ itkuŋo unitä nadäŋpäŋ bänepi waŋkuŋ.
28 A estas palavras, encheram-se todos de cólera na sinagoga.
29 Bänepi wawäpäŋ Jesu iŋit yäpmäŋ äpämaŋ päŋku yotpärare gägäni-ken teŋkuŋ. Yotpärare u geŋi pom terak itkuko unita geŋi-ken tena äpmoŋpän yäŋkaŋ täŋkuŋ.
29 Levantaram-se e lançaram-no fora da cidade; e conduziram-no até o alto do monte sobre o qual estava construída a sua cidade, e queriam precipitá-lo dali abaixo.
30 Ude täŋirä Jesu uwä täŋyäkŋatpeŋ ämawebe bämopi-ken yärepmitpeŋ kuŋkuk.
30 Ele, porém, passou por entre eles e retirou-se.
31 Ude täŋpeŋ kumaŋ Galili kome täŋo yotpärare kubä wäpi Kapeneam u kuŋkuk. Eruk, Sabat kadäni-ken ämawebe yäwetpäŋ yäwoŋärek täŋirän kaŋpäŋ nadäŋpäŋ yäŋkuŋ;
31 Desceu a Cafarnaum, cidade da Galiléia, e ali ensinava-os aos sábados.
32 Yäke! Äma ŋowä man mähemitä ini yäyak yäk.
32 Maravilharam-se da sua doutrina, porque ele ensinava com autoridade.
33 Täŋpäkaŋ käbeyä eŋi uken äma Satan täŋo mäjo kubätä magärani kubä itkaŋ gera pähap terak ŋode yäŋkuk;
33 Estava na sinagoga um homem que tinha um demônio imundo, e exclamou em alta voz:
34 Wa! Jesu Nasaret nanik, gäk jide täŋ nimayäŋ äbätan? Nidäpayäŋ äbätan ba? Gäka nadäkamäŋ, gäk Anutu täŋo Kudupi äma u yäk.
34 Deixa-nos! Que temos nós contigo, Jesus de Nazaré? Vieste para nos perder? Sei quem és: o Santo de Deus!
35 Yäŋirän Jesutä ŋode kaŋ-yäŋkuk; Bitnä! Äma ŋo kakätäŋpeŋ ku! yäŋ iwetkuk. Ude iwerirän uterakgän ämawebe iŋamiken äma u mäjo wakitä pudät maŋpän kome terak kuŋkuko upäŋkaŋ gupi-ken jibi kubä nämo imiŋpäŋ kakätäŋpeŋ kuŋkuk.
35 Mas Jesus replicou severamente: Cala-te e sai deste homem. O demônio lançou-o por terra no meio de todos e saiu dele, sem lhe fazer mal algum.
36 Ude täŋpän kaŋkaŋ ämawebe päke u kikŋutpäŋ man näwetgäwet ŋode täŋkuŋ; Wära! Äma ŋo jidewanitä man yäŋirän mäjo mani buramiŋpäŋ metäŋpeŋ kukaŋ? Mani kehäromi nikek yäŋ yäŋkuŋ.
36 Todos ficaram cheios de pavor e falavam uns com os outros: Que significa isso? Manda com poder e autoridade aos espíritos imundos, e eles saem?
37 Täŋpäkaŋ Jesu täŋo biŋamitä kome u kuŋat moreŋkuk.
37 E corria a sua fama por todos os lugares da circunvizinhança.
38 Täŋpäŋ Jesu käbeyä eŋi u peŋpeŋ kumaŋ Saimontä eŋiken kuŋkuk. Kuŋkuko Saimon webeni täŋo miŋi gup kädäp kädäp käyäm täŋkaŋ parirän täŋkentäŋ imikta iwetkuŋ.
38 Saindo Jesus da sinagoga, entrou na casa de Simão. A sogra de Simão estava com febre alta; e pediram-lhe por ela.
39 Iwerä päŋku webe u dubini-ken itpäŋ käyäm u kaŋ-yäŋkuk. Kaŋ-yäŋirän gup kädäp kädäp nadäŋkuko u paoränkaŋ akuŋpäŋ ketem gwet yämiŋkuk.
39 Inclinando-se sobre ela, ordenou ele à febre, e a febre deixou-a. Ela levantou-se imediatamente e pôs-se a servi-los.
40 Eruk, kome bipmäŋirän kome uken nanik noriye käyäm ikek yäŋ-yäkŋat yäpmäŋ Jesu-kengän äbuŋ. Käyäm mebäri mebäri täŋirä Jesutä keri gupi terak peŋtäŋ kuŋirän tägaŋ moreŋkuŋ.
40 Depois do pôr-do-sol, todos os que tinham enfermos de diversas moléstias lhos traziam. Impondo-lhes a mão, os sarava.
41 Täŋpäŋ äma mäjotä magärani mäyap imaka, yäpän tägaŋkuŋ. Täŋirän mäjo uwä ämawebe yabä-kätäŋkaŋ Jesu gera terak ŋode iwet täŋkuŋ; Gäka nadäkamäŋ. Gäk Anutu täŋo Nanaki-inik yäk. Yäwäwä Jesutä yabäŋ yäŋpäŋ Mejin täŋpipiwut! yäŋ yäwet täŋkuk. Imata, Äma ŋo Kristo ubayäŋ yäŋ nadäŋkuŋo unita ude yäwetkuk.
41 De muitos saíam os demônios, aos gritos, dizendo: Tu és o Filho de Deus. Mas ele repreendia-os severamente, não lhes permitindo falar, porque sabiam que ele era o Cristo.
42 Eruk patkuko yäŋeŋirän kome u peŋpeŋ inigän irayäŋ nadäŋpäŋ kome äma nämo irani-ken kuŋkuk. Kuŋirän ämawebe u nanik Jesuta wäyäkŋeŋtäŋ kuŋtäŋgän kaŋ-ahäŋpäŋä kome kubäken kukta iniŋ bitnäŋkuŋ.
42 Ao amanhecer, ele saiu e retirou-se para um lugar afastado. As multidões o procuravam e foram até onde ele estava e queriam detê-lo, para que não as deixasse.
43 Ude täŋirä Jesutä yäwetkuk; Ude nämo! Nana täŋo Manbiŋam Täga u kome ŋonitagän nämo. Kome ätuta bok yäk. Anututä intäjukun itkaŋ yabäŋ yäwat piä täk täyak unitäŋo manbiŋam api yäwet täŋpet. Mebäri unitagän naniŋ kireŋkuk.
43 Mas ele disse-lhes: É necessário que eu anuncie a boa nova do Reino de Deus também às outras cidades, pois essa é a minha missão.
44 Jesutä ude yäŋpäŋ kome u peŋpeŋ Judia komeken nanik täŋo käbeyä eŋi gänaŋ Nani täŋo manbiŋam yäŋahäŋtäŋ kuŋatkuk.
44 E andava pregando nas sinagogas da Galiléia.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 4, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.