Lucas 22
Anutu Täŋo Man (IOU) vs NTLH
1 Täŋpäŋ orekirit kadäni kubä wäpi Pasova ba Käräga yiskät nämo awähurani täŋo äŋnak-äŋnak kadäni keräp taŋkuk.
1 Faltava pouco tempo para a Festa dos Pães sem Fermento , chamada Páscoa .
2 Täŋkaŋ bämop äma ätukät Baga man yäwoŋärewani ämatä jide täŋpäŋ Jesu utpena kaŋ paorek yäŋpäŋ kädetta wäyäkŋeŋkuŋo upäŋkaŋ ämawebeta umuntaŋkuŋ.
2 Os chefes dos sacerdotes e os mestres da Lei procuravam um jeito para matar Jesus em segredo porque tinham medo do povo.
3 — ausente —
3 Então Satanás entrou em Judas, chamado Iscariotes, que era um dos doze discípulos.
4 — ausente —
4 Judas foi falar com os chefes dos sacerdotes e com os oficiais da guarda do Templo para combinar a maneira como ele ia lhes entregar Jesus.
5 Yäwerän nadäŋpäŋ bänep täga pähap nadäŋ imiŋpäŋ kowata gwäki imikta yäŋtäreŋkuŋ.
5 Eles ficaram muito contentes e prometeram dar dinheiro a ele.
6 Yäŋtäreŋ imäwä Judas täga nadäŋkaŋ ämawebe kaŋpäŋ nadäk nämo täŋirä käbop iwan keri terak kaŋ pewa yäŋpäŋ Jesu iwaräntäŋ yäpmäŋ kuŋatkuk.
6 Judas aceitou e começou a procurar uma oportunidade para entregar Jesus a eles, sem que o povo ficasse sabendo.
7 Täŋpäkaŋ Käräga yiskät nämo awähurani täŋo äŋnak-äŋnak kadäni yäput peŋkuŋ. Orekirit kadäni udeken Juda ämatä Pasova orekirit kadäni täŋo mebäri nadäŋpäŋ yawak gubaŋi däpmäŋpäŋ dubik täŋkuŋonik.
7 Chegou o dia da Festa dos Pães sem Fermento , dia em que os judeus matavam carneirinhos para comemorar a Páscoa .
8 Eruk, kädet u iwatpäŋ Jesutä Pita kenta Jon ŋode yäwetpäŋ peŋ yäwet-pewän kuŋkumän; Ek kuŋkaŋ Pasova täŋo tom ketem täŋ tuŋum täkon. Täŋirän nintä ärenakaŋ kaŋ näna.
8 Então Jesus deu a Pedro e a João a seguinte ordem:
9 Yäwänä yarä unitä ŋode iwetkumän; Eŋi deken päŋku Pasova täŋo ketem täŋtuŋum tädayäŋ?
9 Eles perguntaram: — Onde o senhor quer que a gente prepare o jantar?
10 Yäwänä Jesutä yäwetkuk; Ek yotpärare-ken äroŋkaŋ äma kubä ume käbot ikek kaŋpäŋä äma u iwat yäpmäŋ kuŋirän eŋi kubä gänaŋ ärowänä ugän kaŋ iwarun.
10 Jesus respondeu:
11 Äroŋpäŋä eŋi mähemi ŋode kaŋ iwerun; Yäŋpäŋ-yäwoŋärek ämatä ŋode yäyak; Eŋi deken näkkät näwaräntäknaye-kät Pasova täŋo ketem nänayäŋ?
11 e digam ao dono dela: “O Mestre mandou perguntar a você onde fica a sala em que ele e os seus discípulos vão comer o jantar da Páscoa.”
12 Ude iweränkaŋ eŋi däpän taŋi, äŋnak-äŋnak täŋo tuŋum ikek kubä täwoŋärewänkaŋ Pasova täŋo ketem uken kaŋ täŋtuŋum tawun.
12 Então ele mostrará a vocês uma grande sala mobiliada, no andar de cima. Preparem ali o jantar.
13 Jesutä ude yäweränkaŋ Pita kenta Jon päŋku yäŋkuko udegän kaŋ-ahäŋpäŋ Pasova täŋo ketem täŋtuŋum taŋ itkumän.
13 Os dois discípulos foram até a cidade e encontraram tudo como Jesus tinha dito. Então prepararam o jantar da Páscoa.
14 Eruk kadäni ahäŋirän Jesu iwaräntäkiye ätu yäwän yäpmäŋ päro eŋi u gänaŋ maŋitkaŋ ketem u penta naŋkuŋ.
14 Quando chegou a hora, Jesus sentou-se à mesa com os apóstolos
15 Ketem naŋ itkaŋ Jesutä ŋode yäwetkuk; Komi nadäwayäŋ täyat u keräp täyak unita Pasova äŋnak-äŋnak ŋowä inkät bok nakta gäripi taŋi nadäŋ yäpmäŋ kuŋatkut.
15 e lhes disse:
16 Näk bureni täwetat. Näk Pasova ketem inkät äneŋi nämo naŋkaŋ it yäpmäŋ kuŋtäŋgän Anututä intäjukun itkaŋ ämawebeniye yabäŋ yäwarayäŋ täyak-ken uken Pasova täŋo mebäri kwawak api ahäwek.
16 Pois eu digo a vocês que nunca comerei este jantar até que eu coma o verdadeiro jantar que haverá no
17 Ude yäŋpäŋ wain ume yäpmäŋpäŋ Anutu-ken bänep täga man yäŋpäŋ ŋode yäwetpäŋ yämiŋkuk; In kuduptagän ŋo yäpmäŋpäŋ naŋput.
17 Então Jesus pegou o cálice de vinho, deu graças a Deus e disse:
18 Näk wain ume äneŋi nämo naŋira Anututä intäjukun itkaŋ yabäŋ yäwat piäni kehäromi täŋpayäŋ täyak u kwawak api pewän ahäwek.
18 Pois eu afirmo a vocês que nunca mais beberei deste vinho até que chegue o Reino de Deus.
19 Jesutä ude yäŋpäŋ käräga kubä yäpmäŋkaŋ Anutu bänep täga man iwetkaŋ tokät jukutpäŋ iwaräntäkiyeta ŋode yäwetpäŋ yämiŋtäŋ kuŋkuk; Ŋowä näkŋo gupna. U inta yäŋpäŋ taniŋ kirewani. Ŋo naŋkaŋ näka nadäŋpeŋ kaŋ kuŋat täŋput.
19 Depois pegou o pão e deu graças a Deus. Em seguida partiu o pão e o deu aos apóstolos, dizendo:
20 Eruk ketem naŋ paotpäŋ Jesutä wain ume yäpmäŋpäŋ udegän yämiŋpäŋ yäŋkuk; Ŋowä Anututä ämawebe-kät topmäk-topmäk kodaki täyak u täŋkehärom takta. Topmäk-topmäk kodaki uwä nägätna inta yäŋpäŋ piwayäŋ täyat uterak wohutak.
20 Depois do jantar, do mesmo modo deu a eles o cálice de vinho, dizendo:
21 Ude yäŋpäŋ yäŋkuk; In nadäkaŋ? Äma näkkät käräga gäpe kubägän näkamäk ŋonitä iwan keri-ken nepmaŋpayäŋ.
21 Mas vejam: o traidor está aqui sentado comigo à mesa!
22 Äma Bureni-inik uwä kädet yäŋ imani udegän api iwarek. Upäŋkaŋä äma iwan keri terak nepmaŋpayäŋ täyak u kowata jide kubä api yäpek?
22 Pois o
23 Ude yäwän nadäŋkaŋ iwaräntäkiyetä ini näwetgäwet ŋode täŋkuŋ; Ninken nanik netätä ude api täŋpek? yäŋ yäŋkuŋ.
23 Então os apóstolos começaram a perguntar uns aos outros quem seria o traidor.
24 Täŋpäŋ iwaräntäkiye uwä ninken nanik netä intäjukun itak yäŋpäŋ man wärät-wärät täŋkuŋ.
24 Os apóstolos tiveram uma forte discussão sobre qual deles deveria ser considerado o mais importante.
25 Täŋirä Jesutä ŋode yäwetkuk; In nadäkaŋ? Kome terak nanik intäjukun ämatä ämawebeta ärowani täŋ yämik täkaŋ. Täŋkaŋ inita ŋode yäk täkaŋ; Nin ämawebe täŋo täŋkentäk bureni yäŋ yäk täkaŋ.
25 Então Jesus disse:
26 Upäŋkaŋ inken ude nämo ahäwek. Inken nanik kubätä äma ekäni ude itpäŋä intäŋo mäden nanik ude kuŋarek. Ba in kubätä intäjukun itpäŋä eruk noriye täŋo watä äma jopi ude kuŋarek.
26 Mas entre vocês não pode ser assim. Pelo contrário, o mais importante deve ser como o menos importante; e o que manda deve ser como o que é mandado.
27 Eruk, unita jide nadäkaŋ? Netätä ärowani itak? Äma wäpi nikek jop ittäŋgän ketem nak täkaŋ unitä ärowani ba, watä äma ketem ijik-ijik täk täkaŋ unitä ärowani? Jop itkaŋ nak täkaŋ inä unitä ärowani yäŋ nadäk täkaŋ. Täŋ, nähä ude nämo täk täyat. Näkä in bämopjin-ken watä äma jopi ude kuŋat täyat.
27 Quem é o mais importante? É o que está sentado à mesa para comer ou é o que está servindo? Claro que é o que está sentado à mesa. Mas entre vocês eu sou como aquele que serve.
28 Täŋpäkaŋ bäräpi mebäri mebäri ahäŋ namik täkaŋ uwä inä nämo nabäkätäk täkaŋ.
28 — Vocês têm estado sempre comigo nos meus sofrimentos.
29 Täŋirä nanatä näk intäjukun itkaŋ kaŋiwat piä kehäromi täkta wäp namiŋkuko udegän in näkkät bok kaŋiwat piä u täkta wäp biŋam tamitat.
29 Por isso, assim como o meu Pai me deu o direito de governar, eu também dou o mesmo direito a vocês.
30 Ude täŋ tamitat unita intäjukun irayäŋ täyat-ken uken näkkät bok bägup kubä-kengän ketem penta api nak täne. Ba Isrel äbot 12 unitäŋo intäjukun äma api itneŋ.
30 Vocês vão comer e beber à minha mesa no meu
31 Jesutä ude yäŋpäŋ Saimon iwetkuk; Saimon, Satantä in täŋpäŋ-tabäwayäŋ yäyak. Ämatä wit mujipi-kät gupi yäpmäŋ danik täkaŋ ude täŋpayäŋ nadätak.
31 Jesus continuou:
32 Unita Saimon nanakna, nadäkinikka paoränpäŋ bänepka gapun täwek yäŋpäŋ gäka Nanaken yäŋapik man yät. Ude täro unita gäk äneŋi näkken äbayäŋ täyan-ken uken Anutu täŋo man kädet notkaye yäwet täpänek kaŋ tä.
32 Mas eu tenho orado por você, Simão, para que não lhe falte fé. E, quando você voltar para mim, anime os seus irmãos.
33 Ude yäwänä Pitatä ŋode iwetkuk; Ekäni gäkä komi eŋiken iriwä näk komi eŋiken bok itta pidäm täyat. Ba gäk gutpäŋ näk imaka nutta yäwäwä api pidäm täwet.
33 Então Pedro disse a Jesus: — Estou pronto para ser preso e morrer com o senhor!
34 Yäwänä Jesutä iwetkuk; Pita, ŋode gäwera nadä. Apiŋo bipani purup gera nämo yäŋirän gäkä kadäni yaräkubä wäpna käbop pewayäŋ.
34 Então Jesus afirmou:
35 Ude yäŋpäŋ yäwetkuk; Näkä moneŋ, kuroŋjin ärärani ba yäkta yäjiwätpäŋ jop taniŋ kireŋpewa kuŋkuŋ-ken uken imaka kubäta wäyäkŋeŋkuŋ ba nämo? Yäwänä Nämo yäŋ iwetkuŋ.
35 Depois Jesus perguntou aos discípulos: — Não faltou nada! — responderam eles.
36 Yäŋirä Jesutä man kubä ŋode yäwetgän täŋkuk; Eruk apiŋo-ken kubätä moneŋ it imänä yäpmäŋkaŋ kuŋaton. Ba kubätä yäk kubä it imänä udegän tageŋkaŋ kuŋaton. Ba kubä täŋo kadä ämik täkta nämo it imänä iniken teki punin nanik yäŋopmäŋpäŋ ämata yämiŋpäŋ moneŋ yäpmäŋkaŋ kadä kubä suwaton.
36 Então Jesus disse:
37 U imata, Anutu täŋo man ŋode kudän täwani; Kubo ämata täŋ yämik täkaŋ ude täŋ imiŋkuŋ. Eruk, man uwä näkken bureni-inik ahäkta yäwani. Näka man yäwani uwä kudup bureni ahäwayäŋ.
37 Pois as
38 Jesutä ude yäweränä iwetkuŋ; Ekäni, ŋo ka! Kadä yarä iŋitkamäŋ ŋo! Yäwäwä yäŋkuk; Täga, man u pewut! yäk.
38 Aí os seus discípulos disseram: — Senhor, aqui estão duas espadas.
39 — ausente —
39 Jesus saiu e foi, como de costume, ao monte das Oliveiras; e os seus discípulos foram com ele.
40 — ausente —
40 Quando chegou ao lugar escolhido, Jesus disse:
41 Eruk Jesu inigän ätukät kuŋpäŋä gukut imäpmok täŋpäŋ yäŋapik man ŋode yäŋkuk;
41 Então se afastou a uma distância de mais ou menos trinta metros. Ajoelhou-se e começou a orar,
42 Nana, täga yäŋ nadäŋpäŋä gäk nadäŋ namiŋiri komi nadäwayäŋ täyat u kaŋ närepmirän. Upäŋkaŋ näkŋo nadäk nämo, gäkŋaken nadäk kaŋ ahäwän.
42 dizendo:
43 Ude yäŋirän kunum gänaŋ nanik aŋero kubätä päpä täŋkentäŋ imiŋkuk.
43 [Então um anjo do céu apareceu e o animava.
44 Täŋpänkaŋ bänepitä komi pähap nadäŋkaŋ gwäk pimiŋpäŋ yäŋapik man kehäromigän yäŋirän woŋ bumta imätkuko uwä nägät bumik unitä kome terak maŋkuŋ.
44 Cheio de uma grande aflição, Jesus orava com mais força ainda. O seu suor era como gotas de sangue caindo no chão.]
45 Täŋpäŋ yäŋapik man yäŋtäŋgän akumaŋ iwaräntäkiyetä itkuŋ-ken u kuŋpäŋ yabäŋkuk; Butewaki nadäŋ bäräp täŋpäŋ pat irirä.
45 Depois de orar, ele se levantou, voltou para o lugar onde os discípulos estavam e os encontrou dormindo, pois a tristeza deles era muito grande.
46 Pat irirä äbä yabäŋpäŋ yäwetkuk; In imata däpmon pat itkaŋ? Täŋyabäk-ken kwitaneŋta akuŋpäŋ yäŋapik man yäwut!
46 E disse:
47 Täŋpäŋ Jesutä man ude yäŋ irirän iwaräntäkiye uken nanik kubä wäpi Judas unitä äma äbot yäŋ-yäkŋat yäpmäŋ äbäŋkaŋ Judas ini Jesu bayäŋ imiŋpäŋ iniŋ orerayäŋ nadäŋkaŋ dubini-ken äbuk.
47 Jesus ainda estava falando, quando chegou uma multidão. Judas, um dos doze discípulos, que era quem guiava aquela gente, chegou perto de Jesus para beijá-lo.
48 Äbänä Jesutä iwetkuk; Judas, gäk Äma Bureni-inik iwan keri terak tewa yäŋpäŋ naniŋ oretan?
48 Mas Jesus disse:
49 Täŋpänkaŋ iwaräntäkiye Jesu-kät penta itkuŋo unitä iwan päke u yabäŋpäŋ Jesu iwetkuŋ; Ekäni, iwan ŋo kadätä däpna?
49 Quando os discípulos que estavam com Jesus viram o que ia acontecer, disseram: — Senhor, devemos atacar essa gente com as nossas espadas?
50 Ude yäŋpäŋ iwaräntäki kubätä bämop äma kubä täŋo watä äma kubä ura yäkŋat jukuni bure kädapäŋ paiŋkuk.
50 Um deles feriu com a espada o empregado do Grande Sacerdote , cortando a sua orelha direita.
51 Täŋirän Jesutä kaŋpäŋ yäŋkuk; Ai! Ude täŋpeno! Ude yäŋpäŋ äma u jukuni yäpmäŋpäŋ äneŋi irani ude peŋ imiŋkuk.
51 Mas Jesus ordenou: Aí tocou na orelha do homem e o curou.
52 Täŋkaŋ bämop äma, Juda täŋo äma ekäni ekäni-kät kudupi eŋi täŋo komi äma Jesu iŋitta äbuŋo u Jesutä ŋode yäwetkuk; Intä nabäwä näk kubo äma ämik täŋpani ude täŋpapäŋ kadä boham nikek nutnayäŋ äbäkaŋ?
52 Em seguida disse aos chefes dos sacerdotes, aos oficiais da guarda do Templo e aos líderes judeus que tinham vindo para prendê-lo:
53 Näk kepmani kepmani kudupi eŋi gänaŋ äroŋkaŋ inkät ämawebe Anutu täŋo man yäwetpäŋ yäwoŋärek täk täŋkut-ken ugän nämo nepmäŋitkuŋo u. Upäŋkaŋ intä piäjin täkta kadäni ahätak. Uwä bipmäŋ urani täŋo kehäromi ubayäŋ!
53 Eu estava com vocês todos os dias no pátio do Templo, e vocês não tentaram me prender. Mas esta é a hora de vocês e também a hora do poder da escuridão.
54 Ude täŋpäŋ Jesu iŋit yäpmäŋ bämop äma intäjukun täŋpanitä eŋi gänaŋ äroŋkuŋ. Täŋirä Pita uwä bankentä yabäŋit yabäŋit yäwatkuk.
54 Eles prenderam Jesus e o levaram até a casa do Grande Sacerdote . E Pedro os seguia de longe.
55 Täŋirän komi äma yewa gänaŋ äro kädäp ijiŋpäŋ äŋäriŋ irirä Pita imaka, äro bämopi-ken itpäŋ kädäp penta äŋäriŋ itkuŋ.
55 Quando acenderam uma fogueira no meio do pátio, Pedro foi e sentou-se com os que estavam em volta do fogo.
56 Äŋäriŋ irirä eŋi unitäŋo watä webe kubätä ket täŋpäŋ kaŋpäŋ yäŋkuk; Äma ukät kuŋarani kubä ŋo yäk.
56 Uma das empregadas o viu sentado ali perto da fogueira, olhou bem para ele e disse: — Este homem também estava com Jesus!
57 Yäwänä Pitatä yäŋkuk; Wanotna, näk äma u nämo kak täyat yäk.
57 Mas Pedro negou, dizendo: — Mulher, eu nem conheço esse homem!
58 Ude yäŋpäŋ ätu irirän äma kubätä kaŋpäŋ yäŋkuk; Bureni, gäk unitä äbotken nanik yäk. Yäwänä Pitatä yäŋkuk; Notnapak, jop yäyan yäk. Näk nämo!
58 Pouco tempo depois, um homem o viu ali e disse: — Você também é um deles! Mas Pedro respondeu: — Homem, eu não sou um deles.
59 Täŋirän mäden äma kubätä äbäŋpäŋ kehäromigän ŋode yäŋkuk; A! yäk. Äma ŋo bureni-inik ukät kuŋarani. Uwä Galili ämagän yäk.
59 Mais ou menos uma hora depois, outro insistiu: — Você estava mesmo com ele porque também é galileu.
60 Yäwänä Pitatä yäŋkuk; Notnapak, gäk man ŋo yäŋiri täŋguŋ täyat yäk. Yäŋirän uterakgän puruptä gera yäŋkuk.
60 Mas Pedro respondeu: — Homem, eu não sei do que é que você está falando! Naquele instante, enquanto ele falava, o galo cantou.
61 Täŋpäkaŋ Ekänitä äyäŋutpäŋ Pitaken dapun täŋirän Pitawä Ekänitä man ŋode iwetkuko u nadäwän täreŋkuŋ; Purup man nämo yäŋirän gäk kadäni yaräkubä näkŋo wäpna käbop pewayäŋ yäk.
61 Então o Senhor virou-se e olhou firme para Pedro, e ele lembrou das palavras que o Senhor lhe tinha dito: “Hoje, antes que o galo cante, você dirá três vezes que não me conhece.”
62 Man u juku piŋpäŋ bänepi-ken jägämi pähap nadäŋpäŋ äpämaŋ päŋku konäm bumta kotkuk.
62 Então Pedro saiu dali e chorou amargamente.
63 — ausente —
63 Os homens que estavam guardando Jesus zombavam dele e batiam nele.
64 — ausente —
64 Taparam os olhos dele e perguntavam: — Quem foi que bateu em você? Adivinhe!
65 Täŋkaŋ ugän nämo. Yäŋärok man wakiwaki imaka, bumta iwetkuŋ.
65 E diziam muitas outras coisas para insultá-lo.
66 Ude täŋirä kome yäŋeŋirän äma ekäni ekäni, bämop äma intäjukun täŋpani-kät Baga man yäwoŋärewani äma kudup man käbeyä täŋpäŋ Jesu yäŋikŋat yäpmäŋ äroŋpäŋ man ŋode iwetkuŋ;
66 Quando amanheceu, alguns líderes dos judeus, alguns chefes dos sacerdotes e alguns mestres da Lei se reuniram. Depois mandaram levar Jesus diante do Conselho Superior .
67 Gäk Kristo täŋpäwä yäŋahäŋpäŋ niwet yäk. Yäwäwä yäwetkuk; Näk Kristo yäŋ täwerawä täga nämo nadäŋ naminayäŋ.
67 Então lhe disseram: — Diga para nós se você é o Ele respondeu:
68 Ba täwet yabäk täŋira kukŋini täga nämo näwetnayäŋ.
68 E, se eu fizer uma pergunta, vocês não vão responder.
69 Upäŋkaŋ ŋode täwera nadäwut; Apiŋo yäput peŋpäŋ Äma Bureni-inik uwä Anutu kehäromi mähemi keri bure käda itpäŋ tärek-täreki nämo api it yäpmäŋ ärowek.
69 Mas de agora em diante o
70 Ude yäwän nadäŋpäŋ kuduptagän ŋode iwetkuŋ; Gäk Äma Bureni-inik u? Yäwäwä yäŋkuk; Yäkaŋ ubayäŋ.
70 Aí todos perguntaram: — Então você é o Filho de Deus? Jesus respondeu:
71 Yäwänä yäŋkuŋ; Imata mangämän wari yäne? Ŋo ini menitä yäŋirän nadäkamäŋ uba yäk.
71 E eles disseram: — Não precisamos mais de testemunhas. Nós mesmos ouvimos o que ele disse.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 22, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.