João 11

Anutu Täŋo Man (IOU) vs NAA

Sair da comparação
NAA Nova Almeida Atualizada 2017
1 Täŋpäkaŋ äma kubä wäpi Lasarus käyäm täŋ itkuk. U Betani komeken, wanoriyat Maria kenta Matakät it täŋkuŋonik.
1 Um homem chamado Lázaro estava doente. Ele era de Betânia, da aldeia de Maria e de sua irmã Marta.
2 — ausente —
2 Esta Maria, cujo irmão Lázaro estava doente, era a mesma que ungiu o Senhor com perfume e lhe enxugou os pés com os seus cabelos.
3 — ausente —
3 Por isso, as irmãs de Lázaro mandaram dizer a Jesus: — Aquele que o Senhor ama está doente.
4 Eruk, Jesutä manbiŋam u nadäŋpäŋ yäŋkuk; Käyäm täyak u nämo api kumbek. Käyäm uterak Anutu täŋo wäpi biŋam api ärowek. Ba käyäm uterak Anutu Nanakitä wäpi biŋam api yäpek yäk.
4 Ao receber a notícia, Jesus disse:
5 — ausente —
5 Ora, Jesus amava Marta e a irmã dela, e também Lázaro.
6 — ausente —
6 Quando soube que Lázaro estava doente, ainda se demorou dois dias no lugar onde estava.
7 Kepma yarä itpäŋä Jesutä iwaräntäkiye yäwetkuk; Eruk, Judia komeken äneŋi kuna yäk.
7 Depois, disse aos seus discípulos:
8 Ude yäwänä iwaräntäkiyetä kikŋutpäŋ iwetkuŋ; Yäwoŋärewani äma, ude nämo! Kome uken Juda äma ekäni ekänitä mobätä gutnayäŋ täŋkuŋo ukeŋo nämo nadätan? U bian nämo upäŋ imata äneŋi kwayäŋ yäyan?
8 Os discípulos disseram: — Mestre, ainda há pouco os judeus queriam apedrejá-lo! E o senhor quer voltar para lá?
9 Ude yäwäwä Jesutä kowata ŋode yäwetkuk; Jide? Kepma kubä edaptä kadäni käroŋi, 12 auas udeta nämo ijik täyak? Unita äma kubätä kepma täŋo peŋyäŋek-ken kuŋareko uwä nämo maŋurek. Peŋyäŋek gänaŋ kwawakgän kuŋareko unita.
9 Jesus respondeu:
10 Upäŋkaŋ bipani kuŋareko uwä bipmäŋ urani unita ŋoba-ŋoba täŋtäŋ kuŋarek.
10 Mas, se andar de noite, tropeça, porque nele não há luz.
11 Ude yäŋpäŋ yäwetkuk; Notninpak Lasarus uwä däpmon pätak. Däpmon parirän päŋku yäwa kikŋurayäŋ yäk.
11 Tendo dito isso, acrescentou:
12 Ude yäwänä iwaräntäkiyetä iwetkuŋ; Ima yäyan? Däpmongän patpäŋä äneŋi tägaŋpäŋ ini täga akwek! yäk.
12 Então os discípulos disseram: — Senhor, se dorme, estará salvo.
13 Jesutä Lasarus däpmon pätak yäŋ yäŋirän iwaräntäkiyetä Lasarus däpmon bureni pätak yäŋ nadäŋkuŋ. Upäŋkaŋ Jesutä ini uwä Lasarus kumak yäŋ nadäŋpäŋ däpmon pat itak yäŋ yäŋkuk.
13 Jesus falava da morte de Lázaro, mas eles pensavam que tivesse falado do repouso do sono.
14 Täŋpäŋ iwaräntäkiye täŋguŋtaŋ irirä Jesutä siwoŋi ŋode yäwetkuk; U kumak yäk.
14 Então Jesus lhes disse claramente:
15 Nin dubini-ken nämo iritna kumako unita bänep täga nadätat. Imata, näk imaka kubä täŋira in kaŋpäŋ nadäŋpäŋ nadäŋ namikinik api täneŋ. Eruk päŋku käna!
15 Por causa de vocês me alegro de que não estivesse lá, para que vocês possam crer. Mas vamos até ele.
16 Ude yäŋirän Tomas wäpi kubä Didimus unitä Juda ämatä Jesu api utneŋ yäŋpäŋ noriye yäwetkuk; Penta kunakaŋ kaŋ nidäput! yäk.
16 Então Tomé, chamado Dídimo, disse aos outros discípulos: — Vamos também nós para morrer com o Mestre!
17 — ausente —
17 Quando Jesus chegou, encontrou Lázaro já sepultado havia quatro dias.
18 — ausente —
18 Ora, Betânia ficava a mais ou menos três quilômetros de Jerusalém.
19 — ausente —
19 Muitos dos judeus vieram visitar Marta e Maria, a fim de consolá-las por causa do irmão.
20 Ude täŋirä Mata Jesu äbätak yäŋ nadäŋpäŋ Maria eŋiken ugän irirän ini uwä Jesu imagurayäŋ kädet miŋin päŋku kaŋ-ahäŋkuk.
20 Marta, quando soube que Jesus estava chegando, foi encontrar-se com ele; Maria, porém, ficou sentada em casa.
21 Kaŋ-ahäŋpäŋä iwetkuk; Ekäni, gäk ŋo itkun yäwänäku wanotna nämo kumbän.
21 Então Marta disse a Jesus: — Se o Senhor estivesse aqui, o meu irmão não teria morrido.
22 Upäŋkaŋ näk nadätat, gäk imaka kubäta Anutu-ken iwet yabäŋiri täga nadäŋ gamayäŋ yäk.
22 Mas também sei que, mesmo agora, tudo o que o senhor pedir a Deus, ele concederá.
23 Ude yäwänä Jesutä iwetkuk; Nadäwätäk täŋpeno. Wanotka kodak taŋpäŋ äneŋi akwayäŋ yäk.
23 Jesus disse a ela:
24 Ude iweränä Matatä yäŋkuk; Bureni, kadäni pähapken kodak taŋpäŋ api akwek yäŋ nadätat. Kadäni uken ämawebe kuduptagän api akuneŋ yäk.
24 Ao que Marta respondeu: — Eu sei que ele há de ressurgir na ressurreição, no último dia.
25 Ude yäwänä Jesutä iwetkuk; Nadätan? Kumbani-ken akukakuk unitäŋo mebäri ba irit kehäromi täŋo mebäri u näk. Äma kubätä näk nadäŋ namikinik täŋpeŋ kuŋarayäŋ täko uwä kumbayäŋ täko upäŋkaŋ äneŋi api kodak taŋpeŋ akwek.
25 Então Jesus declarou:
26 Bureni, äma kubätä nadäŋ namikinik täŋpäŋ kuŋarayäŋ täko uwä nämoinik api kumbek! Mata, man yäyat ŋo nadäŋiri bureni täyak ba nämo?
26 E todo o que vive e crê em mim não morrerá eternamente. Você crê nisto?
27 Ude yäwänä Matatä iwetkuk; Ekäni, näk bureni nadätat; Gäk Kristo, Anutu täŋo Nanaki. Anututä kome terak äbäkta bian iwoyäŋkuko u gäk yäk.
27 Marta respondeu: — Sim, Senhor! Eu creio que o senhor é o Cristo, o Filho de Deus que devia vir ao mundo.
28 Matatä ude yäŋpäŋ päŋku noripaki Maria u inigän yäŋikŋat päŋku teŋpäŋ jiap man terak ŋode iwetkuk; Yäŋpäŋ-yäwoŋärek äma äbäko itkaŋ gäka yäyak yäk.
28 Depois de dizer isto, Marta foi chamar Maria, a sua irmã, e lhe disse em particular: — O Mestre chegou e está chamando você.
29 Mariatä ude nadäŋpäŋä bäräŋek terakgän akumaŋ Jesuken kuŋkuk.
29 Quando Maria ouviu isso, levantou-se depressa e foi até ele,
30 Jesuwä yotpärareken nämo ahäŋkuk, bägup Matatä pengän kaŋ-ahäŋkuk-ken ugän irirän.
30 pois Jesus ainda não tinha entrado na aldeia, mas permanecia onde Marta o havia encontrado.
31 Täŋpäkaŋ Juda ämawebe penta Maria-kät eŋi gänaŋ ugän itkaŋ konäm butewaki täŋ itkuŋonik. Täŋ ittäŋgän kaŋkuŋ; Maria bäräŋek terak akumaŋ yäman umu kuŋirän kaŋkuŋ. Kaŋpäŋ ŋode nadäŋkaŋ iwat yäpmäŋ kuŋkuŋ; U wanori äneŋkuŋ-ken u korayäŋ kuyak yäŋ nadäŋkuŋ.
31 Os judeus que estavam com Maria em casa e a consolavam, vendo-a levantar-se depressa e sair, seguiram-na, pensando que ela ia ao túmulo para chorar.
32 Eruk, Maria Jesutä itkuk-ken u ahäŋpäŋä Jesu dubini-ken päŋku gukuri imän äpmoŋpäpäŋ konäm butewaki terak ŋode iwetkuk; Ekäni, gäk ŋo itkun yäwänäku näkŋo wanotna ŋo nämo kumbän yäk.
32 Quando Maria chegou ao lugar onde Jesus estava, ao vê-lo, lançou-se aos seus pés, dizendo: — Se o Senhor estivesse aqui, o meu irmão não teria morrido.
33 Ude iwerirän Jesutä Maria u ba Juda ämawebe Maria-kät äbuŋo u konäm korirä yabäŋpäŋ bänepi ägekoräpäŋ butewaki pähap nadäŋkuk.
33 Quando Jesus viu que ela chorava, e que os judeus que a acompanhavam também choravam, agitou-se no espírito e se comoveu.
34 Ude täŋpäŋ yäwetkuk; Eruk, in komegup de äneŋkuŋ? Ude yäwänä iwetkuŋ; Ekäni, äbäŋkaŋ ka yäk.
34 E perguntou: Eles responderam: — Senhor, venha ver!
35 — ausente —
35 Jesus chorou.
36 — ausente —
36 Então os judeus disseram: — Vejam o quanto ele o amava.
37 Ätutä ude yäwäkaŋ ätutäwä yäŋkuŋ; Äma ŋowä äma dapuri tumbani yäpän tägaŋ yämik täyak. Upäŋkaŋ äma ŋo käyäm täŋ itkuk-ken ugän täŋkentäŋ iminaŋi täŋirän kumbuk yäk.
37 Mas alguns disseram: — Será que ele, que abriu os olhos ao cego, não podia fazer com que Lázaro não morresse?
38 Täŋpäkaŋ Jesutä bänepi-ken butewaki pähap nadäŋpäŋ Lasarus äneŋkuŋ-ken u kuŋkuk. Awaŋ u mobä taŋi kubäpäŋ äneŋpani. Täŋkaŋ mobä kubäpäŋ awaŋ meni täŋpipiwani.
38 Jesus, agitando-se novamente em si mesmo, foi até o túmulo, que era uma gruta em cuja entrada tinham colocado uma pedra.
39 Kuŋpäŋä yäwetkuk; Mobä awaŋ meni täŋpipiwani ŋo yäpmäŋ kewewut. Ude yäwänä Lasarus wanori wäpi Mata unitä iwetkuk; Ekäni, ŋo kumbänpäŋ äneŋkaŋ kepma yaräbok-yaräbok itkamäŋ unita käbäŋi wakiinik ŋo piätak yäk.
39 Então Jesus ordenou: Marta, irmã do falecido, disse a Jesus: — Senhor, já cheira mal, porque está morto há quatro dias.
40 Matatä ude yäwänä, Jesutä ŋode iwetkuk; Näk pengän ŋode gäweraro u nämo nadätan? Gäk nadäŋ namikinik täŋpäŋä Anutu täŋo kudän kehäromi nikek ahäŋirän täga käwen yäŋ gäwerat.
40 Jesus respondeu:
41 Eruk, mobä taŋi awaŋ meni peŋpipiwani u yäpmäŋ kewewäkaŋ Jesutä kunum gänaŋ dapun ijiŋpewän ärowäpäŋ ŋode yäŋkuk; Nan, gäk näkŋo yäŋapik manna uku nadäŋ namino unita gäka bänep täga nadäŋ gamitat.
41 Então tiraram a pedra. E Jesus, levantando os olhos para o céu, disse:
42 Täŋpäkaŋ Nan, gäk näkŋo yäŋapik manna nadäŋ namik täyan u nadätat upäŋkaŋ ämawebe itkaŋ ŋonita yäŋpäŋ man ŋowä gäwetat. Gäkä näk nepmaŋpi äput yäŋ kaŋ nadäwut yäŋpäŋ man ŋo yäyat.
42 Eu sei que sempre me ouves, mas falei isso por causa da multidão presente, para que creiam que tu me enviaste.
43 Ude yäŋpäŋ gera terak ŋode yäŋkuk; Lasarus, gäk akumaŋ äbi!
43 E, depois de dizer isso, clamou em alta voz:
44 Jesutä gera ude yäwänä, eruk äma kumbani tek keri kuroŋi ba iŋami dapun uwäk täwani nikek unitä akumaŋ äbuk. Äbänä Jesutä yäwetkuk; Tek u wärämut imiŋpäŋ tewä kwän yäk.
44 Aquele que tinha morrido saiu, tendo os pés e as mãos amarrados com ataduras e o rosto envolto num lenço. Então Jesus lhes ordenou:
45 Jesutä ude täŋpänkaŋ Juda äma Mariaken äbuŋo unitä Jesutä imaka kudän kudupi täŋkuko u kaŋpäŋä nadäkinik täŋ imiŋkuŋ.
45 Muitos dos judeus que tinham vindo visitar Maria, vendo o que Jesus havia feito, creram nele.
46 Nadäkinik täŋ imiŋkuŋo upäŋkaŋ ätutäwä päŋku Parisi äma Jesutä kudän täŋkuko u yäwetkuŋ.
46 Outros, porém, foram até os fariseus e lhes contaram o que Jesus havia feito.
47 Täŋpäkaŋ bämop ämakät Parisi ämatä päŋku Juda äma ekäni ekäni u yäwetkuŋ; Äma kudän kudupi mebäri mebäri täk täyak ŋonita jide api täŋ imine?
47 Então os principais sacerdotes e os fariseus convocaram o Sinédrio e disseram: — O que estamos fazendo, uma vez que este homem opera muitos sinais?
48 Kaŋäwaräkuk täŋitna udegän täŋ yäpmäŋ kuŋtäyon ämawebe kuduptagän unita biŋam täneŋ yäk. Täŋpäkaŋ Rom täŋo komi ämatä äbäŋpäŋ iwan täŋ nimiŋpäŋ kudupi yotkät ämawebe äbotniye api täŋpä waneŋ yäk.
48 Se o deixarmos assim, todos crerão nele; depois, virão os romanos e tomarão não só o nosso lugar, mas a própria nação.
49 Ude yäwäkaŋ uken nanik bämop äma intäjukun täŋpani kubä wäpi Kaifas unitä yäwetkuk; Ude nämo!
49 Mas um deles, Caifás, que era sumo sacerdote naquele ano, advertiu-os, dizendo: — Vocês não sabem nada,
50 In ŋode nämo nadäkaŋ? Ämawebe kumän-tagän paotneŋo udeta äma kubä-tägän kaŋ kumbän yäk.
50 nem entendem que é melhor para vocês que morra um só homem pelo povo e que não venha a perecer toda a nação.
51 — ausente —
51 Ora, Caifás não disse isto por conta própria, mas, sendo sumo sacerdote naquele ano, profetizou que Jesus estava para morrer pela nação.
52 — ausente —
52 E não somente pela nação, mas também para reunir em um só corpo os filhos de Deus, que andam dispersos.
53 Eruk kepma uken yäput peŋpäŋ yäŋkaŋ Jesu utpewä kumäkta man epän täŋtäŋ kuŋkuŋ.
53 Desde aquele dia, resolveram matar Jesus.
54 Ude täŋirä Juda ämawebe bämopi-ken Jesu kwawak nämo kuŋatkuk. Kome u peŋpeŋ gägäni käda kome jopi dubini-ken yotpärare kubä wäpi Efraim uken päŋku iwaräntäkiye-kät itkuŋ.
54 Assim sendo, Jesus já não andava publicamente entre os judeus, mas retirou-se para uma região vizinha ao deserto, para uma cidade chamada Efraim, onde permaneceu com os discípulos.
55 Eruk, Juda nanik täŋo orekirit kadäni pähap kubä wäpi Pasova u keräp taŋkuko unita ämawebe kome uken-uken nanik kuduptagän Jerusalem yotpärare-kengän kuŋ moreŋkuŋ.
55 Estava próxima a Páscoa dos judeus, e muitos daquela região foram a Jerusalém antes da Páscoa para se purificar.
56 Kuŋpäŋä Jesu kaŋ-ahäna yäŋpäŋ kudupi eŋi gänaŋ äroŋpäŋ ini-tägän man ŋode yäŋkuŋ; In jide nadäkaŋ? U nintäŋo orekirit kadäni ŋo nämo käwep päbä käwek yäk.
56 Lá, procuravam Jesus e, estando eles no templo, diziam uns aos outros: — O que vocês acham? Ele não virá à festa?
57 Täŋpäkaŋ Juda äma ekäni ekäni-kät Parisi ämatäwä ŋode yäŋahäŋpäŋ yäwetkuŋ; Äma kubätä Jesu u uken itak yäŋ nadäŋpäŋä yäŋahäwänkaŋ päŋku iŋitpäŋ komi eŋi gänaŋ kaŋ tena yäŋ yäŋkuŋ.
57 Ora, os principais sacerdotes e os fariseus haviam ordenado que, se alguém soubesse onde ele estava, o denunciasse, para que pudessem prendê-lo.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 11, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.