Gênesis 3
Anutu Täŋo Man (IOU) vs NVI
1 Eruk, Yawe Anutu u tom ägwäri pewän ahäŋkuŋo upäŋkaŋ gämok täŋo yäŋikŋat mantä ärokinik täŋpäŋ tom päke u yärepmitkuk. Täŋpäkaŋ gämok u webe ŋode iwet yabäŋkuk; Anututä piä gänaŋ päya kuduptagän mujipi nämo nakta täwetkuk ba jide?
1 Ora, a serpente era o mais astuto de todos os animais selvagens que o Senhor Deus tinha feito. E ela perguntou à mulher: "Foi isto mesmo que Deus disse: ‘Não comam de nenhum fruto das árvores do jardim’? "
2 Yäŋirän webetä gämok u iwetkuk; Nek piä gänaŋ päya kuduptagän täŋo mujipi täga nädeŋ yäŋ niwetkuk yäk.
2 Respondeu a mulher à serpente: "Podemos comer do fruto das árvores do jardim,
3 Täŋ, päya kubä piä bämopiken itak unitäŋo mujipi uwä Anututä iŋitta ba nakta yäjiwätkuk. Ude täŋpäŋä kumäkinik api tädeŋ yäŋ niwetkuk yäk.
3 mas Deus disse: ‘Não comam do fruto da árvore que está no meio do jardim, nem toquem nele; do contrário vocês morrerão’ ".
4 Yäwänä gämoktä webe iwetkuk; Ude nämo! Nämo api kumdeŋ!
4 Disse a serpente à mulher: "Certamente não morrerão!
5 U Imata, Anututä ŋode nadäŋpäŋ täwetkuk; Ek mujipi u naŋirän dapunjek ijiwän kwäpäŋ ek Anutu ini bumik täŋpäŋ kädet täga ba waki unitäŋo mebäri api nadäwän täreneŋ yäŋ nadäŋkuk yäk.
5 Deus sabe que, no dia em que dele comerem, seus olhos se abrirão, e vocês serão como Deus, conhecedores do bem e do mal".
6 Gämoktä ude iweränpäŋ webetä päya u kaŋpäŋ ŋode nadäŋkuk; Päya unitäŋo mujipi kaŋgärip ikek. U täga näŋpet. U naŋpäŋ nadäk-nadäk kaŋ-ahäk ikek yäŋ nadäŋpäŋ gäripi nadäŋkuk. Ude nadäŋpäŋ mujipi u dätpäŋ naŋkaŋä moräki äpita imän naŋkuk.
6 Quando a mulher viu que a árvore parecia agradável ao paladar, era atraente aos olhos e, além disso, desejável para dela se obter discernimento, tomou do seu fruto, comeu-o e o deu a seu marido, que comeu também.
7 Naŋpäŋä yarä u nadäk-nadäki piräreŋirän moräŋ kuŋatkumäno u kawän täreŋkuŋ. Unita gupi täŋpipikta pähäm taŋi ätu yäpmäŋkaŋ bipumän.
7 Os olhos dos dois se abriram, e perceberam que estavam nus; então juntaram folhas de figueira para cobrir-se.
8 Täŋkumäno kome komkom täŋirän Yawe Anututä piä gänaŋ kuŋarirän yanäpi yarä u mämäni nadäŋkumän. Nadäŋpäŋä umuntaŋpäŋ päya jopäniken käbop itkumän.
8 Ouvindo o homem e sua mulher os passos do Senhor Deus que andava pelo jardim quando soprava a brisa do dia, esconderam-se da presença do Senhor Deus entre as árvores do jardim.
9 Käbop irirän Yawe Anututä äma unita gera yäŋkuk; Adam, gäk de?
9 Mas o Senhor Deus chamou o homem, perguntando: "Onde está você? "
10 Yäŋirän iwetkuk; Näk gäkä piä gänaŋ kädet kuŋariri mämäka nadäŋpäŋ moräŋ kuŋatat unita umuntaŋpäŋ käbop itat yäk.
10 E ele respondeu: "Ouvi teus passos no jardim e fiquei com medo, porque estava nu; por isso me escondi".
11 Yäwänä Anututä iwetkuk; Moräŋ kuŋatan u netä gäwerak? Gäk päya mujipi näŋpentawä yäŋ gäwetkuro u kubä nan ba?
11 E Deus perguntou: "Quem lhe disse que você estava nu? Você comeu do fruto da árvore da qual lhe proibi comer? "
12 Ude yäwänä äma unitä yäŋkuk; Ude nämo! Webe näkkät itta namiŋkuno unitä päya mujipi u namän nat yäk.
12 Disse o homem: "Foi a mulher que me deste por companheira que me deu do fruto da árvore, e eu comi".
13 Ude yäŋirän Yawe Anututä webe iwetkuk; Imata ude tän? Ude yäwänä webe unitä iwetkuk; Näk nämo! Gämoktä yäŋnäkŋat-pewän nat yäk.
13 O Senhor Deus perguntou então à mulher: "Que foi que você fez? " Respondeu a mulher: "A serpente me enganou, e eu comi".
14 Yäwänkaŋ Yawe Anututä gämok u ŋode iwetkuk; Gäk ude täno unita tom towiwani ba ägwäri päke u täga bumik irirä, tagwän gäkä terakgän peyat. Gäk kome terak irojäŋ kuŋatpäŋ käpäpok naŋ yäpmäŋ api kwen.
14 Então o Senhor Deus declarou à serpente: "Já que você fez isso, maldita é você entre todos os rebanhos domésticos e entre todos os animais selvagens! Sobre o seu ventre você rastejará, e pó comerá todos os dias da sua vida.
15 Täŋpäŋ gäkkät webekät iwan pähap täŋ yäpmäŋ api kudeŋ. Gäkŋo kodakikayekät webe täŋo kodakiniyekät iwan pähap api täŋ yäpmäŋ kuneŋ. Täŋpäŋ ukät nanik kubätä gwäkka api yeŋ jakŋirek. Täŋirän kowatawä kuroŋiken api iwen yäk.
15 Porei inimizade entre você e a mulher, entre a sua descendência e o descendente dela; este lhe ferirá a cabeça, e você lhe ferirá o calcanhar".
16 Ude yäŋpäŋ Anututä webe uwä ŋode iwetkuk; Nanak kok itkaŋ kuŋariri komi bumta api gamet. Täŋira komi nadäŋpäŋ nanak api bäyawen. Täŋpäŋ äpkata gäripi nadäŋiri, unitä intäjukun api it gamek yäk.
16 À mulher, ele declarou: "Multiplicarei grandemente o seu sofrimento na gravidez; com sofrimento você dará à luz filhos. Seu desejo será para o seu marido, e ele a dominará".
17 Ude yäŋpäŋ Adam ŋode iwetkuk; Gäk webe täŋo man buramiŋpäŋ päya mujip nämo nakta gäwetkuro u nano unita kome terak tagwän peyat. Gäk komi piä tärek-täreki nämo api nadäwen. Komi piä täŋpäŋ ketemka api yabäŋ ahäwen.
17 E ao homem declarou: "Visto que você deu ouvidos à sua mulher e comeu do fruto da árvore da qual eu lhe ordenara que não comesse, maldita é a terra por sua causa; com sofrimento você se alimentará dela todos os dias da sua vida.
18 Täŋiri däräk-däräk ba mup waki ätu piäkaken kuräk ahäŋirä uken nanik ketem naŋpäŋ kaŋ kuŋat!
18 Ela lhe dará espinhos e ervas daninhas, e você terá que alimentar-se das plantas do campo.
19 Komi nadäŋopäŋ woŋ imätpäŋ ketem u mujipi naŋ yäpmäŋ kuŋtäŋgän kumäŋpäŋ gäk kome gänaŋ äneŋi äyäŋutpeŋ api äpmoŋpen, gäk komepäŋ täŋpani unita. Gäk komepäŋ täŋpanigän unita kumäŋpäŋä kome gänaŋ äneŋi api äpmoŋpen.
19 Com o suor do seu rosto você comerá o seu pão, até que volte à terra, visto que dela foi tirado; porque você é pó e ao pó voltará".
20 Eruk, Adam webeni unitä ämawebe kuduptagän täŋo miŋi intäjukun yäput peŋkuk. Unita Adamtä webeni wäpi Iv yäŋ iwetkuk.
20 Adão deu à sua mulher o nome de Eva, pois ela seria mãe de toda a humanidade.
21 Täŋpäkaŋ Yawe Anututä tom gupipäŋ tekta bipmäŋpäŋ Adamkät webenikätta täŋ yämiŋkuk.
21 O Senhor Deus fez roupas de pele e com elas vestiu Adão e sua mulher.
22 Täŋpäŋ Yawe Anututä ŋode yäŋkuk; Apiŋo äma ŋo ninin bumik äworetak. Waki ba täga unitäŋo mebäri nadäwani. Unita äma u Irit päya unitäŋo mujipi yäpmäŋpäŋ nakta baga peŋ imine. U naŋpäŋ paot-paori nämo irek.
22 Então disse o Senhor Deus: "Agora o homem se tornou como um de nós, conhecendo o bem e o mal. Não se deve, pois, permitir que ele também tome do fruto da árvore da vida e o coma, e viva para sempre".
23 Ude yäŋpäŋ Yawe Anututä Adam yanäpi Iden piäken itkumänopäŋ yäwat kireŋkuk. Yäwat kireŋpäŋ bibikpäŋ Adam gatäŋkuko unita bibik iŋit-iŋit epän täŋpäŋ naŋpeŋ kuŋatta yepmaŋkuk.
23 Por isso o Senhor Deus o mandou embora do jardim do Éden para cultivar o solo do qual fora tirado.
24 Ude yäwat kireŋpewän kuŋirän, Anututä aŋero ätu ba, päip päraŋi, kädäp mebet ikek äyäŋutpäŋ äyäŋutpäŋ täŋpani Iden piä yämaniken yepmaŋkuk. Ude täŋpäŋ Irit päya täŋo käderi täŋpipiŋkuk.
24 Depois de expulsar o homem, colocou a leste do jardim do Éden querubins e uma espada flamejante que se movia, guardando o caminho para a árvore da vida.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Gênesis 3, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.