Gênesis 30

Anutu Täŋo Man (IOU) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Täŋpäkaŋ Resel äruŋ itpäŋ Jekopta nanak kubä nämo bäyaŋ imiŋkuk. Iniken mebäri ude nadäŋpäŋ moki Leata nadäwäwak täŋ imiŋpäŋ Jekop ŋode iwetkuk; Näka nanak kubä kaŋ nam! Nämo namiwä api kumbet yäk.
1 Quando Raquel percebeu que não podia ter filhos, ficou com inveja da sua irmã Leia e disse ao marido: — Dê-me filhos; se não, eu morro!
2 Ude yäŋirän Jekoptä jäpi nadäŋ imiŋpäŋ iwetkuk; Anututä nadäŋ gamiŋpäŋ nanak nämo gamiŋirän näkä u irepmitpäŋ nanak täga gamet?
2 Jacó ficou zangado com Raquel e disse: — Você está pensando que eu sou Deus? É ele quem não deixa você ter filhos.
3 Ude iweränä Reseltä yäŋkuk; Ŋo watä piä webena Bilha. Ukät patpäŋ nanak bäyaŋirän näka biŋam täŋpänkaŋ nanak täŋo miŋi kaŋ ahäwa yäk.
3 Então Raquel disse: — Aqui está a minha escrava Bila; tenha relações com ela. Quando ela tiver um filho, será como se fosse meu. Desse modo eu serei mãe por meio dela .
4 Reseltä ude yäŋpäŋ piä watä webe Bilha imän Jekopkät patkumän.
4 Assim, Raquel deu a Jacó a sua escrava Bila para ser sua concubina , e ele teve relações com ela.
5 Patkumäno Bilhatä nanak kok itpäŋ Jekopta nanak kubä bäyaŋ imiŋkuk.
5 Bila ficou grávida e deu a Jacó um filho.
6 Bäyaŋirän Reseltä yäŋkuk; Anututä täŋkentäŋ namikta nadäwän tägawäpäŋ manna nadäŋpäŋ nanak kubä namitak yäk. Mebäri unita wäpi Dan yäŋ iwetkuk.
6 Então Raquel disse: — Este menino vai se chamar Dã porque Deus foi justo comigo. Ele ouviu a minha oração e me deu um filho.
7 Täŋpäkaŋ Resel täŋo watä piä webe äneŋi nanak kok itpäŋ Jekopta nanak kubä bäyaŋirän yarä ude täŋkuk.
7 Bila ficou grávida outra vez e deu a Jacó outro filho.
8 Täŋkaŋ Reseltä yäŋkuk; Moknakät ämiŋtäŋgän eruk irepmitat uba yäk. Ude yäŋpäŋ nanak wäpi Naptali yäŋ iwetkuk.
8 Aí Raquel disse: — O nome deste menino será Naftali porque lutei muito contra minha irmã e venci.
9 Täŋpäkaŋ Leatä nanak bäyak-bäyak kadänini paotak yäŋ nadäŋpäŋä watä piä webeni Silpa Jekop webenita iniŋ kireŋkuk.
9 Quando Leia percebeu que não ia ter mais filhos, deu a sua escrava Zilpa a Jacó para ser sua concubina.
10 Iniŋ kirewänkaŋ Silpatä Jekopta nanak kubä bäyaŋ imiŋkuk.
10 E Zilpa deu a Jacó um filho.
11 Bäyaŋ imiŋirän Lea wisikna yäŋ nadäŋpäŋ wäpi Gat yäŋ iwetkuk.
11 Então Leia disse: — Que sorte! Este menino vai se chamar Gade .
12 Eruk, it yäpmäŋ äroŋpäŋ Silpatä Jekopta äneŋi nanak kubä bäyaŋirän yarä ude täŋkuk.
12 Depois Zilpa deu a Jacó outro filho,
13 Täŋirän Leatä ŋode yäŋkuk; Näk bumta oretat unita notnaye ätutä näka oretoret täŋpani yäŋ api näwetneŋ yäk. Ude yäŋpäŋ nanak u wäpi Ase yäŋ iwetkuk.
13 e Leia disse: — Como sou feliz! Agora as mulheres dirão que sou feliz. Por isso o menino se chamará Aser .
14 Täŋpäkaŋ wit bureni däpmäk-däpmäk kadäniken Lea täŋo nanaki tuäni Rubentä piäken kuŋkaŋ päya pähäm nanak itta näŋpani u ätu yabäŋ ahäŋkuk. Yabäŋ ahäŋpäŋ yäpmäŋkaŋ miŋi Leaken yäpmäŋ kuŋkuk. Yäpmäŋ päŋku imänkaŋ Reseltä u kaŋpäŋ Lea iwetkuk; Ai, päya pähäm nanak itta näŋpani nanakatä yäpmäŋ äbuko u ätu täga namayäŋ?
14 Um dia, no tempo da colheita do trigo, Rúben foi ao campo. Ali achou umas mandrágoras e as levou para Leia, a sua mãe. Quando Raquel viu isso, disse a Leia: — Por favor, dê-me algumas das mandrágoras que o seu filho trouxe.
15 Iweränä Leatä iwetkuk; Äpna nomägatkuno unita nadäwi pidäm tawänpäŋ päya pähäm nanak itta näŋpani nanaknatä yäpmäŋ äbuko u imaka, nomägarayäŋ täyan? Yäwänä Reseltä iwetkuk; Eruk, päya pähäm yäpmäŋ gamiŋkuko u namiwä apiŋo bipani gäk äpnakät täga patdayäŋ yäk. Ude yäwänä Leatä nadäŋ imiŋkuk.
15 Leia respondeu: — Será que você acha que tomar o meu marido de mim ainda é pouco? Agora vai querer tomar também as mandrágoras que o meu filho me deu? Aí Raquel disse: — Vamos fazer uma troca: você me dá as mandrágoras, e eu deixo que você durma com Jacó esta noite.
16 Nadäŋ imiŋpäŋä bipäda Jekop piäken naniktä äbäŋirän Leatä päŋku kädet miŋin ahäŋ imiŋpäŋ iwetkuk; Apiŋo gäk näkkät pätdayäŋ yäk. Nanakna täŋo päya pähäm nanak itta näŋpani upäŋ gäk suwatat yäk. Yäwänkaŋ bipani uken bok patkumän.
16 De tardinha, quando Jacó chegou do campo, Leia foi encontrar-se com ele e disse: — Esta noite você vai dormir comigo porque eu paguei para isso com as mandrágoras que o meu filho achou. Naquela noite Jacó teve relações com ela.
17 Täŋpäkaŋ Anututä Lea nadäŋ imiŋirän nanak kok itpäŋ Jekopta nanak kubä bäyaŋ imiŋirän nanakiye 5 ude itkuŋ.
17 Deus ouviu a oração de Leia, e ela ficou grávida e deu a Jacó um quinto filho.
18 Bäyaŋpäŋ yäŋkuk; Näk watä piä webena äpnata imiŋkuro unita kowata Anututä nanak kubä namitak yäk. Ude yäŋpäŋ nanak u iniken man terak wäpi Isaka yäŋ iwetkuk.
18 Então Leia disse: — Este menino se chamará Issacar , pois Deus me recompensou por ter dado a minha escrava ao meu marido.
19 Eruk ude täŋkaŋ it yäpmäŋ äroŋirän Leatä nanak kok itpäŋ Jekopta nanak kubä bäyaŋ imiŋirän nanakiye 6 ude itkuŋ.
19 Depois Leia engravidou pela sexta vez e deu a Jacó mais um filho.
20 Bäyaŋpäŋ yäŋkuk; Anututä iron täga täŋ namiŋirän äpnata nanak 6 ude bäyaŋ imiŋkut yäk. Unita näk api oraŋ namek yäk. Ude yäŋpäŋ nanak u iniken man terak wäpi Sebulun yäŋ iwetkuk.
20 E disse: — Deus me deu um belo presente. Agora o meu marido vai ficar comigo porque lhe dei seis filhos. Por isso ela pôs nele o nome de Zebulom .
21 Eruk it yäpmäŋ äroŋtäŋgän äperi kubä bäyaŋkuko u wäpi Daina yäŋ iwetkuk.
21 Por último Leia teve uma filha e lhe deu o nome de Dina.
22 Ude ahäŋ moreŋirä Anutu Reseltä yäŋapik man yäŋkuko u nadäŋ imiŋirän äruŋ iranitä nanak kok itkuk.
22 Então Deus lembrou de Raquel. Ele ouviu a sua oração e fez com que ela pudesse ter filhos.
23 Nanak kok itpäŋä nanak kubä bäyaŋpäŋ yäŋkuk; Äruŋ itpäŋ mäyäk nadäŋkuro uwä Anututä nomägatak yäk.
23 Ela engravidou e deu à luz um filho. Então disse: — Deus não deixou que eu continuasse envergonhada por não ter filhos.
24 Eruk, Anututä nanak äneŋi kubä kaŋ namän! yäŋ yäŋpäŋ nanak u wäpi Josep yäŋ iwetkuk.
24 Que o Senhor Deus me dê mais um filho. Por isso ela pôs nele o nome de José .
25 Reseltä Josep bäyawänkaŋ Jekoptä äwäŋi Laban iwetkuk; Komenaken kwayäŋ nadätat unita nabä kätäwi kwa yäk.
25 Depois do nascimento de José, Jacó disse a Labão: — Deixe-me voltar para a minha terra.
26 Webenayat nanaknayeta nadäŋpäŋ watä piä täŋ gamiŋkuro unita naniŋ kirewipäŋ yämagut yäpmäŋ kwa yäk. Piä jide täŋ gamiŋkuro uwä gäkŋa nadätan yäk.
26 Dê-me os meus filhos e as minhas mulheres, que eu ganhei trabalhando para o senhor, e eu irei embora. O senhor sabe muito bem quanto eu o tenho servido.
27 Ude iweränä äwäŋitä iwetkuk; Ude nämo. Ŋode gäwera nadäsi. Näk kären ŋode kaŋkut; Yawetä gäka yäŋpäŋ iron taŋi täŋ namiŋkuk.
27 Labão respondeu: — Fique comigo, por favor, pois por meio de adivinhações fiquei sabendo que o
28 Unita piäka täŋo gwäki ude nami yäŋ nadäŋpäŋ yäwikaŋ api gamet yäk.
28 Diga quanto quer ganhar, que eu pagarei.
29 Yäwänä Jekoptä iwetkuk; Näk piä taŋi täŋ gamiŋkuro u kaŋpäŋ nadätan? Gäkŋo bulimakau sipsip yabäŋ yäwarira jide ahäŋkuŋo u gäkŋa nadätan yäk.
29 Então Jacó disse: — O senhor sabe como tenho trabalhado e como tenho cuidado dos seus animais.
30 Näkä nämo äbutken ähan yarägän bumik itkuŋopäŋ apiŋowä ahäŋ bumbum täŋ gamikaŋ. Näk piä täŋ gamiŋira Yawetä gäk täŋkentäŋ gamiŋ yäpmäŋ äbätak yäk. Unita kadäni ŋoken näkŋaken äbotnayeta piä täŋ yämiŋpäŋ täŋkentäŋ yämayäŋ nadätat.
30 Antes de eu chegar, o senhor tinha pouco, mas depois tudo aumentou muito. E Deus tem abençoado o senhor em todos os lugares por onde eu tenho andado. Mas agora preciso cuidar da minha própria família.
31 Ude yäwänä äwäŋitä iwetkuk; Unita kowata jide api täŋ gamet? Ude yäwänä Jekoptä iwetkuk; Gäk imaka kubä nämo namen yäk. Näk bänepnaken man pätak u gäwera nadäŋiri täga täŋpeko uwä gäkŋo sipsip meme äneŋi watäni api iret yäk.
31 — Quanto você quer que eu lhe pague? — insistiu Labão. Jacó respondeu: — Não quero salário. Eu continuarei a cuidar das suas ovelhas se o senhor concordar com a proposta que vou fazer.
32 Uwä ŋode; Näk apiŋo tom äbori äbori yabäŋpäŋ sipsip kudäri ba yäput-toroktorok ikek, sipsip nanaki kubiri ba meme nanaki yäput-toroktorok ikek u kudup yäpmäŋ daniŋpäŋ inigän yepmaŋpayäŋ yäk. Tom yarägän udewanita piä täŋ gamik täyat unitäŋo gwäki api yäpet yäk.
32 Hoje vou passar por todo o seu rebanho a fim de separar para mim todos os carneirinhos pretos e todos os cabritos malhados e com manchas. É só isso que eu quero como salário.
33 Ude täŋira kudän siwoŋi täyak ba siwoŋi nämo täyak yäŋ täga api kaŋpäŋ nadäwen. Gäk piä täk täyat unitäŋo gwäki siwoŋi yäpmäŋtak yäŋ kaŋpäŋ nadäwayäŋ äbäŋpäŋä meme yäput-toroktorok ikek nämo, ba sipsip nanaki kubiri nämo, näkŋo äbotken irirä yabäŋpäŋ kubota täyak yäŋ kaŋ nadäk tä yäk.
33 No futuro será fácil o senhor saber se eu tenho sido honesto. Na hora de conferir o meu salário, se houver no meu rebanho carneirinhos que não sejam pretos e cabritos que não sejam malhados ou não tenham manchas, o senhor saberá que fui eu que roubei.
34 Ude yäwänä äwäŋitä yäŋkuk; Yäyan u täga. Ude kaŋ ahäwän yäk.
34 Labão concordou, dizendo: — Está bem. Aceito a sua proposta.
35 Ude yäŋpäŋ äwäŋi Labantä kepma ugän meme ämani jaum ba yäput-toroktorok ikek, meme webeni yäput-toroktorok ikek ba pujiŋi bämop uken paki, ba sipsip nanaki kubiri u kudup nanakiyetä watäni itneŋta yäpmäŋ daniŋpäŋ yepmaŋkuk.
35 Mas naquele mesmo dia Labão separou para si todos os cabritos que tinham listas ou manchas, todas as cabras malhadas e as manchadas ou que tinham algum branco e todos os carneirinhos pretos. Ele os entregou aos seus filhos para cuidarem deles
36 Ude täŋpäŋ Jekop peŋpeŋ kepma yaräkubä udeta kuŋtäŋgän kome ban kubäken ahäŋkuk. Ahäŋpäŋ u irirän Jekoptä äwäŋi täŋo meme sipsip ätuta watäni itkuk.
36 e se afastou de Jacó a uma distância de três dias de viagem. E Jacó ficou cuidando dos outros animais de Labão.
37 Eruk Jekoptä päya mebäri yaräkubä unitäŋo karäni kodaki tokätpäŋ gupi uken-uken tätuŋ äyäŋutkuk. Uken-uken tätuwänkaŋ bänepi paki kwawak ahäŋpäŋ kudän ikek täŋkuŋ.
37 Então Jacó pegou galhos verdes de choupo, de amendoeira e de plátano e descascou-os, fazendo aparecer listas brancas.
38 — ausente —
38 Ele pôs esses galhos na frente dos animais, nos bebedouros onde iam beber. Ele fez isso porque eles cruzavam quando iam beber.
39 — ausente —
39 E, como cruzavam diante dos galhos, as ovelhas davam crias listadas, com manchas e malhadas.
40 Nanak ahäŋkuŋo u yäpmäŋ daniŋpäŋ inigän yepmaŋkuk. Yepmaŋpäŋä sipsip meme biani uwä Laban täŋo sipsip meme kudän-kudän nikek itkuŋ käda ukäda kowat yabäwän täŋput yäŋpäŋ yepmaŋpän itkuŋ. Ude täŋpäŋ sipsip meme inita yäwani yäpmäŋpäŋ inigän yepmaŋkuk. Ude täŋpäŋ yepmaŋpän Laban täŋo inigän inita yäwani inigän itkuŋ.
40 Jacó separou as ovelhas dos bodes e fez com que olhassem na direção dos animais listados e dos animais pretos do rebanho de Labão. Assim, Jacó foi formando o seu próprio rebanho, separando-o dos animais de Labão.
41 Kadäni kadäni meme sipsip gupi tägatä iniken täŋirä Jekoptä päya karäni ukeŋo äneŋi yäpmäŋpäŋ ume näŋpaniken peŋkuk. Ude täŋirän meme sipsip päya karäni u kaŋkaŋ webeni yäwaräntäk täŋkuŋonik.
41 Quando os animais fortes estavam cruzando, Jacó punha os galhos das árvores na frente deles nos bebedouros, e assim eles cruzavam perto dos galhos.
42 Upäŋkaŋ meme sipsip gupi waki uwä päya karäniken nämo yepmak täŋkukonik. Ude täŋirän meme sipsip gupi waki Labantagän itkuŋ. Meme sipsip gupi tägatäga u Jekop täŋo biŋamgän täŋkuŋ.
42 Mas na frente dos animais fracos Jacó não punha os galhos. Por isso os animais fracos ficavam para Labão, e os mais fortes ficavam para Jacó.
43 Ude täŋ yäpmäŋ kuŋtäŋgän Jekoptä tuŋum äma täŋkuk. Meme sipsip bumta, piä watä webe bok äma bok ba kamel doŋki nikek itkuk.
43 Desse modo ele ficou muito rico e chegou a ter muitas ovelhas e cabras, escravos, escravas, camelos e jumentos.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Gênesis 30, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.