Atos 7
Anutu Täŋo Man (IOU) vs VC
1 Täŋpäkaŋ bämop äma intäjukun täŋpani unitä Stiven ŋode iwet yabäŋkuk; Man äma ŋonitä yäkaŋ ŋo bureni ba jop?
1 Perguntou-lhe então o sumo sacerdote: É realmente assim?
2 Yäwänä Stiventä yäŋkuk; Nanaye notnaye, juku peŋpäŋ man yäwayäŋ täyat u nadäkot; Kadäni oranin pähap Abraham unitä Haran komeken nämo kuŋkaŋ ini komen Mesopotemia uken irirän Anutunin kehäromi mähemi unitä ahäŋ imiŋkuk.
2 Respondeu ele: Irmãos e pais, escutai. O Deus da glória apareceu a nosso pai Abraão, quando estava na Mesopotâmia, antes de ir morar em Harã.
3 Ahäŋ imiŋpäŋ ŋode iwetkuk; Gäk komeka kujat ŋo ba ämawebekaye yepmaŋkaŋ kome näkä gäwoŋärewayäŋ täyat-ken u kaŋ ku yäk.
3 E disse-lhe: Sai de teu país e de tua parentela, e vai para a terra que eu te mostrar {Gn 12,1}.
4 Ude iweränkaŋ Abraham Kaldia nanik täŋo kome u peŋpäŋ Haran komeken päŋku itkuk. Uken ittäŋgän nanitä kumbänä Anututä äneŋi peŋ iwet-pewän kome intä itkaŋ-ken ŋo äbuk yäk.
4 Ele saiu da terra dos caldeus, e foi habitar em Harã. Dali, depois que lhe faleceu o pai, Deus o fez passar para esta terra, em que vós agora habitais.
5 Täŋpäkaŋ Anututä Abraham inita kome moräki täpuri kubä waki nämo imiŋkuk. Upäŋkaŋ Anututä Abraham nanak kubä nämo bäyawanipäŋ yäŋkehäromtak man ŋode iwetkuk; Gäk ba oraŋkayeta kome ŋo api taniŋ kirewet yäk.
5 Não lhe deu nela propriedade alguma, nem sequer um palmo de terra, mas prometeu dar-lha em posse, e depois dele à sua posteridade, quando ainda não tinha filho algum.
6 Täŋpäkaŋ intäjukun, oraŋkayetä päŋku äma ätutä komeken api itneŋ yäk. Ude itkaŋ kome mähem täŋo watä epän äma jopi irirä komi epän yämiŋ yäpmäŋ kuŋirä obaŋ 400 ude api täreneŋ yäk.
6 Eis como falou Deus: Tua descendência habitará em terra estranha e será reduzida à escravidão e maltratada pelo espaço de quatrocentos anos.
7 Upäŋkaŋ mäden, äma oraŋkayeta komi yäminayäŋ täŋo uwä kowata näkä api yämet yäk. Ude täŋira oraŋkayetä kome u peŋpeŋ kome ŋoken äbä itkaŋ api naniŋ oret täneŋ yäk.
7 Mas eu julgarei a nação que os dominar - diz o Senhor -, e eles sairão e me prestarão culto neste lugar {Gn 15,13s.; Ex 3,12}.
8 Täŋpäkaŋ Anututä Abraham man ude iwetpäŋ ukät topmäk-topmäk kubägän pewän ahäŋkuk. Täŋpäŋ topmäk-topmäk unitäŋo wäranita nanak ämani täŋo gupi moräk madäkta Abraham iwetkuk. Täŋpäkaŋ mäden, Abrahamtä Aisak bäyaŋkuk. Bäyaŋpäŋ kepma 8 ude itkaŋ nanaki täŋo gupi moräk madäŋkuk. Täŋpänkaŋ Aisaktä tägaŋpäŋ Jekop bäyaŋkuk. Bäyawänkaŋ Jekoptä tägaŋpäŋä nanakiye 12 bäyaŋkuk. Nanaki 12 uwä Juda äma nintäŋo oraniye pähap u yäk.
8 E deu-lhe a aliança da circuncisão. Assim, Abraão teve um filho, Isaac, e, passados oito dias, o circuncidou; e Isaac, a Jacó; e Jacó, os doze patriarcas.
9 Eruk, oraniye u noripaki Josepta kokwawak nadäŋ imiŋpäŋ gwäki yäpmäkta nadäŋpäŋ Isip komeken watä epän jop täkta yäniŋ kirewäpäŋ yäŋikŋat yäpmäŋ kuŋkuŋ. Ude täŋkuŋo upäŋkaŋ Anututä Josepta watäni it imiŋkuk.
9 Os patriarcas, invejosos de José, venderam-no para o Egito. Mas Deus estava com ele.
10 Täŋpäŋ Anututä täŋkentäŋ imiŋirän kome uken bäräpi mebäri mebäri ahäŋ imiŋkuŋo u kumän yärepmit moreŋkuk. Täŋkaŋ kadäni Joseptä Isip täŋo intäjukun äma Fero ukät man yäŋpäŋ-nadäk täk täŋkumän-ken ukenä Anututä nadäk-nadäk kädet tägagän imänkaŋ man yäŋirän Fero unitä nadäŋkaŋ Josepta gäripi pähap nadäŋkuk. Gäripi pähap nadäŋpäŋ unita Fero uwä Joseptä Isip ämawebe täŋo ba iniken epän ämawebeniye täŋo yabäŋ yäwat äma ekäni kubä itta iwoyäŋpäŋ teŋkuk.
10 Livrou-o de todas as suas tribulações e deu-lhe graça e sabedoria diante do faraó, rei do Egito, que o fez governador do Egito e chefe de sua casa.
11 Täŋpäkaŋ kadäni uken edap pähap ijiŋirän Isip kome ba Kenan kome Jekoptä itkuk-ken uken ketem kumän paot moreŋkuŋ. Paot moreŋirä äbekniye oraniyetä ketemta wäyäkŋek epän täŋpäŋ komi bumta nadäŋkuŋ.
11 Sobreveio depois uma fome a todo o Egito e Canaã. Grande era a tribulação, e os nossos pais não achavam o que comer.
12 Ude täŋkaŋ Jekoptä Isip kome wit ketem itkaŋ yäŋ biŋam nadäŋpäŋ nanakiye ketem yäpmäkta Isip kome mämäram peŋ yäwet-pewän kuŋkuŋ.
12 Mas quando Jacó soube que havia trigo no Egito, enviou pela primeira vez os nossos pais para lá.
13 Kuŋkuŋo äbä ittäŋgän äneŋi kuŋkuŋ. Kuŋirä Joseptä yabäŋpäŋ noriye ŋode yäwetkuk; Näk notjinpak Josep yäŋ yäwetkuk. Ude yäŋirän intäjukun ämani Fero u imaka, Josep täŋo ahäk-ahäki täŋo mebäri nadäŋkuk.
13 Na segunda, foi José reconhecido por seus irmãos, e foi descoberta ao faraó a sua origem.
14 Ude yäwetkaŋ Joseptä nani Jekop-kät äboriye kuduptagän, ämawebe 75 udetä Isip kome äbäkta man pewän kuŋkuŋ.
14 Enviando mensageiros, José mandou vir seu pai Jacó com toda a sua família, que constava de setenta e cinco pessoas.
15 Ude täŋpänkaŋ Isip kome äpmo ittäŋgän Jekop kumbuk. Ba nintäŋo oraniye imaka udegän uken päŋku ittäŋgän kubäpäŋ kome uken äneŋkuŋ.
15 Jacó desceu ao Egito e morreu ali, como também nossos pais.
16 Kome uken äneŋkuŋopäŋ mäden Jekop-kät nanakiye täŋo kujari u äneŋi yäpmäŋ päŋku Sekem yotpärare, äma äneŋpani-ken u äneŋkuŋ. (Kome moräk, äma änekta u bian, Abrahamtä siliwa moneŋ Hamo täŋo nanakiyeta yämiŋpäŋ inita yäpuko u.)
16 Seus corpos foram trasladados para Siquém, e foram postos no sepulcro que Abraão tinha comprado, a peso de dinheiro, dos filhos de Hemor, de Siquém.
17 Täŋpäkaŋ Anututä Abraham yäŋkehäromtak man iwetkuko u bureni ahäkta kadäni keräp taŋkuk. Kadäni uken Jekop täŋo äbot Isip kome itkuŋo u bumta weŋ patkuk.
17 Aproximava-se o tempo em que devia realizar-se a promessa que Deus havia jurado a Abraão. O povo cresceu e se multiplicou no Egito
18 Eruk mäden Isip kome täŋo intäjukun äma kodaki kubä, Josep täŋo mebärita nämo nadäwani u ahäŋkuk.
18 até que se levantou outro rei no Egito, o qual nada sabia de José.
19 Täŋpäŋ intäjukun äma unitä Jekop täŋo äbot, nintäŋo oraniye u, jop yäkŋatpäŋ komi epän waki taŋi yämiŋkuk. Täŋpäŋ nanak paki api ahäwani miŋiye naniye peŋ yäwet-pewän yepmaŋpä kumäkta biŋam täŋkuŋ.
19 Este rei, usando de astúcia contra a nossa raça, maltratou nossos pais e obrigou-os a enjeitar seus filhos para privá-los da vida.
20 Kadäni uken Moses, miŋitä bäyaŋkuk. Moses u Anututä kaŋirän nanak tägagämän kubä täŋkuk. Täŋpäŋ watäni it imiŋirä nanitä yotken it yäpmäŋ äbäŋpäŋ komepak yaräkubä täŋkuk.
20 Por este mesmo tempo, nasceu Moisés. Era belo aos olhos de Deus e por três meses foi criado na casa paterna.
21 Täŋirän mäden miŋi nanitä yäman peŋirän Isip kome täŋo intäjukun äma täŋo äperitä yäpmäŋpäŋ naŋ towiŋkuk.
21 Depois, quando foi exposto, a filha do faraó o recolheu e o criou como seu próprio filho.
22 Täŋirän Moses u Isip täŋo nadäk-nadäk kädet kudup u iwetpäŋ iwoŋärek täŋirä nadäŋpäŋ äma yäkyäki ba täktäki kehäromi, gäripi nikek ude ahäŋkuk.
22 Moisés foi instruído em todas as ciências dos egípcios e tornou-se forte em palavras e obras.
23 Eruk, Mosestä tägaŋpäŋ obaŋ 40 ude täreŋirän noriye Isrel ämawebe kuŋpäŋ yabäwayäŋ nadäŋkuk.
23 Quando completou 40 anos, veio-lhe à mente visitar seus irmãos, os filhos de Israel.
24 Ude nadäŋpeŋ kuŋpäŋä kaŋkuk; Isip äma kubätä Isrel äma kubäta komi imiŋirän kaŋpäŋ noripähap u täŋkentäŋpäŋ kowata Isip äma u kumäŋ-kumäŋ utkuk.
24 Viu que um deles era maltratado; tomou-lhe a defesa e vingou o que padecia a injúria, matando o egípcio.
25 Täŋpäŋ Mosestä nadäŋkuk; Notnayetä kaŋpäŋ ŋode api nadäneŋ yäk; Anututä Moses keri terak api täŋkentäŋ nimek. Ude nadäŋkuko upäŋkaŋ ude nämo nadäŋkuŋ.
25 Ele esperava que os seus irmãos compreendessem que Deus se servia de sua mão para livrá-los. Mas não o entenderam.
26 Nämo, kepma kubäta Mosestä kuŋatpäŋ Isrel äma yarä ämiŋirän yabäŋkuk. Yabäŋpäŋ ämik täŋkumäno u däpmäŋ täkŋewa yäŋkaŋ kuŋpäŋ yäwetkuk; E! Ek injek-tägän imata ämiŋ itkamän?
26 No dia seguinte, dois dentre eles brigavam, e ele procurou reconciliá-los: Amigos, disse ele, sois irmãos, por que vos maltratais um ao outro?
27 Yäwänä äma ämik yäput peŋpäŋ täŋkuko unitä Moses pimiŋ maŋpän kwäpäŋ yäŋkuk; Gäk nintäŋo intäjukun äma ba man yäpmäŋ daniwani äma ude itta netätä iwoyäŋpäŋ gepmak?
27 Mas o que maltratava seu compatriota o repeliu: Quem te constituiu chefe ou juiz sobre nós?
28 Gäk kwep Isip äma kubä utpewi kumbuko ude näk nura yäŋkaŋ täyan?
28 Porventura queres tu matar-me, como ontem mataste o egípcio?
29 Ude yäŋirän Mosestä man u nadäŋpäŋä ämetpeŋ kuŋkuk. Ämetpeŋ kumaŋ Midia naniktä komeken kuŋkuk. Uken päŋku äbani ude itkaŋ webe yäpmäŋpäŋ nanak ämani yarä bäyaŋkuk.
29 A estas palavras, Moisés fugiu. E esteve como estrangeiro na terra de Madiã, onde teve dois filhos.
30 Eruk, kome uken irirän obaŋ 40 ude täreŋirän kepma kubäta Mosestä kome ämani nämoken Sainai pom dubini-ken kuŋatkuk. Kuŋarirän Anutu täŋo aŋero kubätä ahäŋ imiŋkuk. Ahäŋ imiŋkuko uwä päya täpuri kubä känani terak kädäp mebet ijiŋirän aŋero u gänaŋ irirän kaŋkuk.
30 Passados quarenta anos, apareceu-lhe no deserto do monte Sinai um anjo, na chama duma sarça ardente.
31 Täŋpäkaŋ Mosestä u kaŋpäŋ nadäwätäk pähap täŋkuk. Täŋpäŋ ket täŋpäŋ käwa yäŋkaŋ dubini-ken kuŋpäŋ Ekänitä ŋode iwerirän nadäŋkuk;
31 Moisés, admirado de uma tal visão, aproximou-se para a examinar. E a voz do Senhor lhe falou:
32 Näk oraŋkaye Abraham Aisak Jekop, unitäŋo Anutu yäk. Ude yäŋirän Mosestä bumta kwaiŋpäŋ äneŋi kakta umuntaŋkuk.
32 Eu sou o Deus de teus pais, o Deus de Abraão, de Isaac, de Jacó. Moisés, atemorizado, não ousava levantar os olhos.
33 Täŋirän Ekänitä iwetkuk; Kome itan uwä kudupi-inik unita gäk kuroŋka ärärani u yäŋopmäŋpäŋ pe yäk.
33 O Senhor lhe disse: Tira o teu calçado, porque o lugar onde estás é uma terra santa.
34 Nadätan? Näk ämawebenaye Isip kome itkaŋ komi epän waki taŋi nadäŋ yäpmäŋ äbuŋo u yabäŋpäŋ-nadät yäk. Ba konäm gera täŋ yäpmäŋ äbuŋo u nadäŋ yämit yäk. Unita apiŋo u yämagura yäŋpäŋ äpätat yäk. Täŋpäkaŋ Moses, näk äneŋi peŋ gäwetpewa Isip komeken kaŋ ku yäŋ, ude iwetkuk.
34 Considerei a aflição do meu povo no Egito, ouvi os seus gemidos e desci para livrá-los. Vem, pois, agora e eu te enviarei ao Egito.
35 Eruk Stiventä manbiŋam u yäŋpäŋ äneŋi ŋode yäwetgän täŋkuk; Notnaye, jide? Moses u Moses kubä nämo. U Moses, Isrel ämatä bitnäŋpäŋ Gäk nintäŋo intäjukun äma ba yäpmäŋ daniwani äma ude itta netätä iwoyäŋpäŋ gepmaŋkuk yäŋ iwetkuŋo ubayäŋ yäk. Ude iwetkuŋo upäŋkaŋ Anututä Moses ugänpäŋ intäjukun äma ba Isrel ämawebe komi-ken nanik yämagurekta aŋeroni iwerän päya täpuri-ken ahäŋ imiŋpäŋ epän man u imiŋkuk.
35 Este Moisés que desprezaram, dizendo: Quem te constituiu chefe ou juiz?, a este Deus enviou como chefe e libertador pela mão do anjo que lhe apareceu na sarça.
36 Täŋpäŋ iwerän päŋku Isrel ämawebe yäŋ-yäkŋat yäpmäŋ äbuk. Ude täŋpäŋ Isip komeken ba Gwägu Gämäniken ba kome kuräki-ken kudän kudupi mebäri mebäri ude täŋ yäpmäŋ kuŋirän obaŋ 40 ude täreŋkuk.
36 Ele os fez sair do Egito, operando prodígios e milagres na terra do Egito, no mar Vermelho e no deserto, por espaço de quarenta anos.
37 Täŋpäkaŋ Moses unitägän Isrel ämawebe ŋode yäwetkuk; Anutu uwä notjiye täŋo bämopi-ken nanik profet kubä näk udewani api iwoyäŋ tamek yäŋ yäwetkuk.
37 Foi este Moisés que disse aos filhos de Israel: Deus vos suscitará dentre os vossos irmãos um profeta como eu.
38 Täŋpäŋ Moses ini uwä kome kawuki-ken äbekniye oraniye-kät kubä-kengän itkuŋ. Ba Sainai pom terak aŋerotä Anutu täŋo meni-ken man yäpmäŋ päbä irit täga täŋo man iwerän nadäŋkuk. Man u äbekniye oraniye yäŋahäŋpäŋ yäwetta yäpuk.
38 Este é o que esteve entre o povo congregado no deserto, e com o anjo que lhe falara no monte Sinai, e com os nossos pais; que recebeu palavras de vida para no-las transmitir.
39 Upäŋkaŋ äbekniye oraniyetä Moses täŋo man nadäkta bitnäŋpäŋ Moses ini imaka, udegän mäde ut imiŋpäŋ äneŋi Isip komeken kukta gäripi nadäŋkuŋ.
39 Nossos pais não lhe quiseram obedecer, mas o repeliram. Em seus corações voltaram-se para o Egito,
40 Täŋpäkaŋ kadäni kubä Mosestä Sainai pom terak äroŋpäŋ irirän oraniyetä Aron ŋode iwetkuŋ; Moses nin Isip nanikpäŋ yäŋnikŋat yäpmäŋ äbuko unitä jide täŋpäŋ itak yäŋ nämo nadäkamäŋ yäk. Unita Aron, gäkä anutunin ätu täŋ nimi. Täŋ nimikaŋ unitä intäjukun täŋ nimiŋpäŋ yäŋnikŋat yäpmäŋ kädet-ken kaŋ kut yäk.
40 dizendo a Aarão: Faze-nos deuses, que vão diante de nós, porque quanto a este Moisés, que nos tirou da terra do Egito, não sabemos o que foi feito dele.
41 Ude yäŋpäŋ bulimakau nanaki wärani kubä täŋkuŋ. Täŋpäŋ anutu jopi unita gupe käbäŋi nikek ijiŋ imiŋkuŋ. Täŋpäŋ imaka keritä täŋkuŋo unita oretoret täŋpäŋ äŋnak-äŋnak pähap täŋkuŋ.
41 Fizeram, naqueles dias, um bezerro de ouro e ofereceram um sacrifício ao ídolo, e se alegravam diante da obra das suas mãos.
42 Ude täŋirä Anututä mäde ut yämiŋkuk. Mäde ut yämiŋpäŋ yäniŋ kireŋirän guk kenta komepak, edap dapurita oraŋ yämik täŋkuŋonik. Ude täŋkuŋo unita profet täŋo man kudän terak ŋode kudän täwani;
42 Mas Deus afastou-se e os abandonou ao culto dos astros do céu, como está escrito no livro dos profetas: Porventura, casa de Israel, vós me oferecestes vítimas e sacrifícios por quarenta anos no deserto?
43 Täŋpäŋ yottaba pähap tekpäŋ täŋpani yäpmäŋkaŋ kuŋat täŋkuŋo uwä näkŋopäŋ nämo yäpmäŋ kuŋatkuŋ.
43 Aceitastes a tenda de Moloc e a estrela do vosso deus Renfão, figuras que vós fizestes para adorá-las! Assim eu vos deportarei para além da Babilônia {Am 5,25ss.}.
44 Stiventä ude yäŋpäŋ pen ŋode yäwetgän täŋkuk; Täŋpäkaŋ äbekniye oraniye bian, kome kawuki-ken kudupi yottaba tekpäŋ täŋpani yäpmäŋ kuŋatkuŋo uwä Anututä unitäŋo wärani Moses iwoŋäreŋkuko udegän täŋpani. Kudupi yottaba u gänaŋ Anututä mani bureni yäwet täŋkukonik.
44 A Arca da Aliança esteve com os nossos pais no deserto, como Deus ordenou a Moisés que a fizesse conforme o modelo que tinha visto.
45 Eruk mäden oraniye unitäŋo nanakiyetä kudupi yottaba u yäpmäŋkaŋ Josuatä intäjukun täŋ yämiŋirän guŋ äma äbori äbori unitä komeken kuŋkuŋ. Yäpmäŋ kumaŋ kome u ahäŋirä Anututä kome mähem yäwat kireŋirän äbekniye oraniye kome u koreŋpäŋ kudupi yottaba kome ugän täŋpäŋ ukengän it yäpmäŋ äroŋirä Devit ahäŋkuk.
45 Recebendo-a nossos pais, levaram-na sob a direção de Josué às terras dos pagãos, que Deus expulsou da presença de nossos pais. E ali ficou até o tempo de Davi.
46 Täŋpäkaŋ Anututä Devitta nadäwän tägagämän kubä täŋkuk. Devit uwä Jekop täŋo Anutu unita yot täga kubä täŋ imikta Anutu-ken yäŋapik man yäŋkuk.
46 Este encontrou graça diante de Deus e pediu que pudesse achar uma morada para o Deus de Jacó.
47 Täŋpäkaŋ Devittä ini nämo täŋkuk. Nanaki Solomontä yot u täŋkuk.
47 Salomão foi quem lhe edificou a casa.
48 Upäŋkaŋ Anutu Ärowani uwä yot äma keritä täŋpani-ken nämo it täyak. Unita profet kubätä bian Anutu meni jinom yäpmäŋpäŋ man ŋode yäŋkuk;
48 O Altíssimo, porém, não habita em casas construídas por mãos humanas. Como diz o profeta:
49 Ekänitä ŋode yäyak;
49 O céu é o meu trono, e a terra o escabelo dos meus pés. Que casa me edificareis vós?, diz o Senhor. Qual é o lugar do meu repouso?
50 Imaka imaka päke ŋo kudup näkŋa ketnatä täŋkut.Ais 66:1,2
50 Acaso não foi minha mão que fez tudo isto {Is 66,1s.}?
51 Ude yäŋpäŋ Stiventä ŋode yäwetgän täŋkuk; In gwäkjin täpäni-inik! Bänepjin ba nadäk-nadäkjin uwä guŋ äma udewani yäk. Jukujin pik täŋpäŋ Anutu täŋo man nämo nadäk täkaŋ. Täŋkaŋ äbekjiye orajiyetä bian täŋkuŋo udegän inä Munapik täŋo man wari wari ut täkaŋ yäk.
51 Homens de dura cerviz, e de corações e ouvidos incircuncisos! Vós sempre resistis ao Espírito Santo. Como procederam os vossos pais, assim procedeis vós também!
52 In täŋo profet biani kubä netä irirän orajiyetä kudän waki nämo täŋ imiŋkuŋ? Nämoinik! Profet biani mäyaptä ŋode yäŋahäk täŋkuŋ; Äma kädet siwoŋi täkta yäwani api äbek yäŋ yäŋkuŋ. Yäŋirä orajiyetä profet u kudup däpmäk täŋkuŋonik. Eruk, äma kädet siwoŋi täkta yäwani u bämopjin-ken ahäŋirän intä äma u iwan keri terak peŋirä kumäŋ-kumäŋ utkuŋ.
52 A qual dos profetas não perseguiram os vossos pais? Mataram os que prediziam a vinda do Justo, do qual vós agora tendes sido traidores e homicidas.
53 Bure, inä Anutu täŋo man kädet, aŋero menitä yäwani u yäpuŋo upäŋkaŋ nämo iwatkuŋotä apiŋo udegän nämo iwat täkaŋ.
53 Vós que recebestes a lei pelo ministério dos anjos e não a guardastes...
54 Stiventä man ude yäwerirän kokwawak pähap nadäŋ imiŋpäŋ mäm täŋpäŋ utnayäŋ täŋkuŋ.
54 Ao ouvir tais palavras, esbravejaram de raiva e rangiam os dentes contra ele.
55 Upäŋkaŋ Munapiktä Stiven uwäk täŋirän kunum terak doraŋpäŋ Anutu täŋo peŋyäŋek kudän kaŋkuk. Ba Jesu imaka, Anutu täŋo keri bure käda wäpi biŋam ikek wädäŋirän kaŋkuk.
55 Mas, cheio do Espírito Santo, Estêvão fitou o céu e viu a glória de Deus e Jesus de pé à direita de Deus:
56 Ude kaŋpäŋ yäŋkuk; Eruk kawut! Näk kaŋira kunum aŋeŋirän Äma Bureni-inik uwä Anutu täŋo keri bure käda wädäŋirän käyat yäk.
56 Eis que vejo, disse ele, os céus abertos e o Filho do Homem, de pé, à direita de Deus.
57 Stiventä ude yäwänä Juda äma ekäni ekänitä man yäŋuruk-uruk pähap yäŋpäŋ jukuni yäputpäŋ akuŋ-kireŋpäŋ bäräŋeŋ päŋku Stiven bäyaŋ iŋitkuŋ.
57 Levantaram então um grande clamor, taparam os ouvidos e todos juntos se atiraram furiosos contra ele.
58 Bäyaŋ iŋitpäŋ yäpmäŋ päŋku yotpärare gägäni-ken kumbän yäŋkaŋ mobätä utkuŋ. Täŋpäkaŋ äma pengän jop ikŋatkuŋo unitä iniken teki punin nanik yäŋopmäŋpäŋ äma gubaŋi kubä wäpi Sol u dubini-ken peŋkuŋ.
58 Lançaram-no fora da cidade e começaram a apedrejá-lo. As testemunhas depuseram os seus mantos aos pés de um moço chamado Saulo.
59 Täŋkaŋ mobätä pen ut irirä Stiventä yäŋapik man ŋode yäŋkuk; Ekäni Jesu, gäk mäjona yäpmäŋ yäk.
59 E apedrejavam Estêvão, que orava e dizia: Senhor Jesus, recebe o meu espírito.
60 Ude yäŋpäŋ gukut imäpmok täŋpäŋ gera kehäromigän ŋode yäŋkuk; Ekäni, gäk äma nutkaŋ ŋonitäŋo momini peŋ yämisi. Ude yäŋpäŋ kumbuk. Utpewä kumäŋirän Soltä bänep tägagämän nadäŋkuk.
60 Posto de joelhos, exclamou em alta voz: Senhor, não lhes leves em conta este pecado... A estas palavras, expirou.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 7, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.