Atos 2

Anutu Täŋo Man (IOU) vs VC

Sair da comparação
VC Versão Católica
1 Täŋpäŋ kepma Jesutä kumbuko unitä päbä kepma 50 ude täreŋirän Juda täŋo orekirit kubä wäpi Pentikos ahäŋkuk. Ahäŋirän Jesuta nadäkinik täŋpani ämawebe yot kubä-kengän irirä imaka kubä ahäŋ yämiŋirän nadäŋkuŋ;
1 Chegando o dia de Pentecostes, estavam todos reunidos no mesmo lugar.
2 Pengänä mämä taŋi pähap kubä, mänit mämä pähap ude kunum gänaŋ naniktä yot itkuŋ-ken u ahäŋkuk. Ahäŋirän nadäŋpäŋ dapun täŋpäŋ yabäŋkuŋ;
2 De repente, veio do céu um ruído, como se soprasse um vento impetuoso, e encheu toda a casa onde estavam sentados.
3 Imaka kubä kädäp mebet udewani unitä imätkaŋ äma kubäkubä terak ijiŋ yäpmäŋ kuŋirä.
3 Apareceu-lhes então uma espécie de línguas de fogo que se repartiram e pousaram sobre cada um deles.
4 Ijiŋirä Ekäni täŋo Munapiktä ämawebe kubäkubä terak äroŋkuk. Munapiktä ämawebe terak äroŋkaŋ meni täŋpidäm taŋirän uterakgän man kotäk mebäri mebäri yäŋkuŋ.
4 Ficaram todos cheios do Espírito Santo e começaram a falar em línguas, conforme o Espírito Santo lhes concedia que falassem.
5 Kadäni ukengän Juda ämawebe Anutu oraŋ imani mäyap kome uken-uken naniktä abä Jerusalem yotpärare-ken itkuŋ.
5 Achavam-se então em Jerusalém judeus piedosos de todas as nações que há debaixo do céu.
6 Itkaŋ mämä pähap u nadäŋpäŋä Munapiktä äpä mämä täŋkuk-ken ugän abä tokŋeŋ moreŋkuŋ. Abä tokŋeŋ moreŋpäŋ nadäŋkuŋ; Jesuta nadäkinik täŋpani ämawebetä ämawebe päke äbuŋo unitäŋo man kotäk iniken iniken terak yäŋirä nadäŋpäŋ-nadäwä inide kubä täŋkuk.
6 Ouvindo aquele ruído, reuniu-se muita gente e maravilhava-se de que cada um os ouvia falar na sua própria língua.
7 Nadäŋpäŋ-nadäwätäk pähap täŋpäŋ jäkjäk yäŋkuŋ. Jäkjäk yäŋpäŋ yäŋkuŋ; Ai! Äma ŋowä Galili komeken nanikgän.
7 Profundamente impressionados, manifestavam a sua admiração: Não são, porventura, galileus todos estes que falam?
8 Upäŋkaŋ jide täŋpäŋ nininken nininken man terak yäŋirä nadäkamäŋ? Ninä kome kubäken nanikgän nämo.
8 Como então todos nós os ouvimos falar, cada um em nossa própria língua materna?
9 — ausente —
9 Partos, medos, elamitas; os que habitam a Macedônia, a Judéia, a Capadócia, o Ponto, a Ásia,
10 — ausente —
10 a Frígia, a Panfília, o Egito e as províncias da Líbia próximas a Cirene; peregrinos romanos,
11 Rom nanik uwä Juda äma bureni ba äma ätu Juda nanik täŋo kädet iwarani. Täŋpäŋ äma ätu Krit nanik, Arebia nanik yäk. Ninä kome uken-uken nanik upäŋkaŋ äma itkaŋ ŋo Anutu täŋo täktäki inipärik kubä unitäŋo manbiŋam nininken nininken man terak yäŋahäŋirä nadäkamäŋ! yäk.
11 judeus ou prosélitos, cretenses e árabes; ouvimo-los publicar em nossas línguas as maravilhas de Deus!
12 Ude yäŋpäŋ kikŋutpäŋ-nadäwätäk bumta täŋkuŋ. Nadäwätäk täŋpäŋ ini-tägän man yäŋpäŋ-nadäk ŋode täŋkuŋ; Wära! Ŋo jide ahätak?
12 Estavam, pois, todos atônitos e, sem saber o que pensar, perguntavam uns aos outros: Que significam estas coisas?
13 Ude yäŋirä äma ätutä yäŋärok man ŋode yäŋkuŋ; Ude nämo! yäk. U wain ume taŋi naŋpäŋ nadäk-nadäki paoräkaŋ man ŋo yäkaŋ yäk.
13 Outros, porém, escarnecendo, diziam: Estão todos embriagados de vinho doce.
14 Ude yäŋirä Pitakät noriye 11 ämawebe iŋamiken akuŋpäŋ Pitatä gera terak ŋode yäwetkuk; Juda nanik in ba ämawebe päke uken-uken nanik äbäŋo Jerusalem yotpärare-ken itkaŋ ŋo in juku peŋirä imaka ahätak ŋonitäŋo mebäri täwera nadäwut;
14 Pedro então, pondo-se de pé em companhia dos Onze, com voz forte lhes disse: Homens da Judéia e vós todos que habitais em Jerusalém: seja-vos isto conhecido e prestai atenção às minhas palavras.
15 In äma itkamäŋ ŋo wain ume naŋkaŋ täŋguŋguŋ täkamäŋ yäŋ nadäkaŋ, upäŋkaŋ nämoinik yäk. 9’kirok tamimaŋ apiinik täyak ŋopäŋkaŋ jide täŋpäŋ täŋguŋguŋ täkamäŋ?
15 Estes homens não estão embriagados, como vós pensais, visto não ser ainda a hora terceira do dia.
16 Nadäkaŋ? Imaka ahäŋirän käkaŋ ŋonita profet biani kubä wäpi Joeltä ŋode yäŋahäŋkuk;
16 Mas cumpre-se o que foi dito pelo profeta Joel:
17 Anututä ŋode yäyak; Tärektärek kadäni-kenä Munapikna ämawebenaye kuduptagänta kireŋ yämiŋira kudän mebäri mebäri api pewä ahäneŋ yäk.
17 Acontecerá nos últimos dias - é Deus quem fala -, que derramarei do meu Espírito sobre todo ser vivo: profetizarão os vossos filhos e as vossas filhas. Os vossos jovens terão visões, e os vossos anciãos sonharão.
18 Bureni, kadäni uken näkŋaken Munapik epän ämawebenaye terak imaka, api piŋ yäbaret yäk.
18 Sobre os meus servos e sobre as minhas servas derramarei naqueles dias do meu Espírito e profetizarão.
19 — ausente —
19 Farei aparecer prodígios em cima, no céu, e milagres embaixo, na terra: sangue fogo e vapor de fumaça.
20 — ausente —
20 O sol se converterá em trevas e a lua em sangue, antes que venha o grande e glorioso dia do Senhor.
21 Kadäni uken äma kubätä Ekänitä täŋkentäŋ namän yäŋkaŋ gera yäŋirän Ekäni uwä imagutpäŋ tewän inita biŋam api irek yäk.Jol 2:28-32
21 E então todo o que invocar o nome do Senhor será salvo {Jl 3,1-5}.
22 Ude yäŋpäŋ Pitatä yäwetkuk; Eruk Isrel ämawebe, näkä man ätu täwera nadäwut; Jesu Nasaret yotpärare-ken nanik unita täwerayäŋ. Anututä kehäromi imiŋirän in bämopjin-ken itpäŋ epän kehäromi nikek ba kudän kudupi Anutu-ken nanik täŋirän kaŋpäŋ nadäŋkuŋ. Kudän täŋkuko unitä mebärini yäŋahäŋirän u Anututä iniŋ kireŋpewän äpuk yäŋ kaŋpäŋ nadäŋkuŋ.
22 Israelitas, ouvi estas palavras: Jesus de Nazaré, homem de quem Deus tem dado testemunho diante de vós com milagres, prodígios e sinais que Deus por ele realizou no meio de vós como vós mesmos o sabeis,
23 Uwä Anututä nadäŋirän patkuko ude, ba yäŋtäreŋ imiŋkuko udegän, ketjin terak äroŋirän intä iwan täŋ imiŋkuŋ. Inä Anututa nämo nadäŋ imanita iniŋ kireŋirä päya kwakäp terak utpewä kumbuk.
23 depois de ter sido entregue, segundo determinado desígnio e presciência de Deus, vós o matastes, crucificando-o por mãos de ímpios.
24 Upäŋkaŋ Anututä äma uwä kumbani-ken nanik äneŋi yäpmäŋ päŋaku teŋkuk. Anututä nadäwän patkuko ude kumäŋ-kumäŋtä äma u täga iŋitnaŋi nämo unita kumäŋ-kumäŋ täŋo komi pähap u ketäreŋ imiŋkuk.
24 Mas Deus o ressuscitou, rompendo os grilhões da morte, porque não era possível que ela o retivesse em seu poder.
25 Täŋkaŋ unitagän Devittä man ŋode yäŋkuk;
25 Pois dele diz Davi: Eu via sempre o Senhor perto de mim, pois ele está à minha direita, para que eu não seja abalado.
26 Unita bänepnatä gäripi nadäŋpäŋ menatä oretoret pähap täyak yäk.
26 Alegrou-se por isso o meu coração e a minha língua exultou. Sim, também a minha carne repousará na esperança,
27 Täŋpäkaŋ kudupi ämaka näk nabäŋ äwaräkuk täŋiri kumäŋ-kumäŋ komeken itpäŋ nämo api parawet yäk.
27 pois não deixarás a minha alma na região dos mortos, nem permitirás que o teu santo conheça a corrupção.
28 Nämoinik, gäkä irit täŋo kädet näwoŋäreŋkuno unita dubika-ken itkaŋ bänep oretoret terak api kuŋaret yäk.Sam 16:8-11
28 Fizeste-me conhecer os caminhos da vida, e me encherás de alegria com a visão de tua face {Sl 15,8-11}.
29 Notnaye, Devittä man ude yäŋkuko unita oranin Devit täŋo manbiŋam kwawak ŋode täwera nadäwut; U kumbänpäŋ äneŋkuŋ. Unitäŋo awaŋ uwä ninken ŋo pen itak yäk.
29 Irmãos, seja permitido dizer-vos com franqueza: do patriarca Davi dizemos que morreu e foi sepultado, e o seu sepulcro está entre nós até o dia de hoje.
30 Upäŋkaŋ Devit ini uwä profet itkuko unita ŋode nadäŋkuk; Anututä oranaye äbotken nanik kubä kaŋ-ahäwänkaŋ intäjukun äma näkä itat ude irekta api tewek yäŋ nadäŋkuk. Anututä ude täkta ini wäpi terak yäŋkehärom taŋkuko unita ude nadäŋkuk.
30 Mas ele era profeta e sabia que Deus lhe havia jurado que um dos seus descendentes seria colocado no seu trono.
31 Ude nadäŋpäŋ mebäri-ken umu Kristo täŋo akukakukita yäŋkuk. Mebäri unita ŋode yäŋkuk; Anututä kaŋ-äwaräkuk täŋirän kumäŋ-kumäŋ komeken itpäŋ nämo api parawek yäk.
31 É, portanto, a ressurreição de Cristo que ele previu e anunciou por estas palavras: Ele não foi abandonado na região dos mortos, e sua carne não conheceu a corrupção.
32 Eruk, Jesu uwä Anututä kumbani-ken nanik yäpmäŋ päŋaku teŋirän nin kudup dapunintä kaŋkumäŋ.
32 A este Jesus, Deus o ressuscitou: do que todos nós somos testemunhas.
33 Täŋpäŋ äroŋkuko Anutu täŋo keri bure käda wäpi biŋam ikek itak. Itkaŋ Munapik ninta biŋam yäŋ nimani u Jesutä Nani-ken nanik yäpmäŋpäŋ piŋ nibatak ŋo yäk. Piŋ nibatak unitäŋo mebäri kaŋpäŋ nadäkaŋ ŋo.
33 Exaltado pela direita de Deus, havendo recebido do Pai o Espírito Santo prometido, derramou-o como vós vedes e ouvis.
34 — ausente —
34 Pois Davi pessoalmente não subiu ao céu, todavia diz: O Senhor disse a meu Senhor: Senta-te à minha direita
35 — ausente —
35 até que eu ponha os teus inimigos por escabelo dos teus pés {Sl 109,1}.
36 Unita Isrel ämawebe in kudup nadäkinik ŋode täŋput; Inä Jesu päya kwakäp terak utkuŋo u Anututä iwoyäŋpäŋ Ekäni intäjukun-inik irekta teŋkuk. Ba Jesu u Kristo, ämawebenaye yämagurekta iwoyäwani ubayäŋ yäŋpäŋ yäŋkwawa taŋkuk yäk.
36 Que toda a casa de Israel saiba, portanto, com a maior certeza de que este Jesus, que vós crucificastes, Deus o constituiu Senhor e Cristo.
37 Täŋpäkaŋ Pitatä man yäŋkuko uwä ämawebe bänepi yäpurinik täŋpäpäŋ Pitakät aposoro ätu ŋode yäwetkuŋ; Eruk notniye, nin jide tänayäŋ?
37 Ao ouvirem essas coisas, ficaram compungidos no íntimo do coração e indagaram de Pedro e dos demais apóstolos: Que devemos fazer, irmãos?
38 Yäŋirä Pitatä yäwetkuk; In kuduptagän injin injin bänepjin sukurewäkaŋ Jesu Kristo wäpi terak ume ärut tamiŋirä momijin kaŋ paorän yäk. Ude täŋirä Anututä Kudupi Munapik, bänep ironita api tamek yäk.
38 Pedro lhes respondeu: Arrependei-vos e cada um de vós seja batizado em nome de Jesus Cristo para remissão dos vossos pecados, e recebereis o dom do Espírito Santo.
39 Imata, bian Ekäni Anutunintä injinta ba nanakjiyeta ba ämawebe komeni komeni it yäpmäŋ kukaŋ u inita yämagurayäŋ täyak u kuduptagän Kudupi Munapik tamikta yäŋkehärom taŋkuk yäk.
39 Pois a promessa é para vós, para vossos filhos e para todos os que ouvirem de longe o apelo do Senhor, nosso Deus.
40 Pitatä man ätukät yäpurärätpäŋ umun man ba jukuman ŋode yäwetgän täŋkuk; Inä äma waki täŋpani äbot ŋo kowata yäpnayäŋ täkaŋ uwä yabäŋ umuntaŋ yepmaŋpeŋ äbäŋirä tämagutnayäŋ yäk.
40 Ainda com muitas outras palavras exortava-os, dizendo: Salvai-vos do meio dessa geração perversa!
41 Täŋpäkaŋ kepma ugän ämawebe 3000tä Pitatä Jesu täŋo manbiŋam yäwerirän nadäŋpäŋ iyap täŋirä ume ärut yämiŋirä Jesu täŋo äbotken yäput peŋkuŋ.
41 que receberam a sua palavra foram batizados. E naquele dia elevou-se a mais ou menos três mil o número dos adeptos.
42 Ude täŋpäŋ aposorotä Jesu täŋo kädet niwetpäŋ niwoŋärewut yäŋpäŋ nadäkinik täŋpani päke unitä ehutpäŋ kepmani kepmani abä kubä-kengän it täŋkuŋonik. Täŋpäŋ bänep kubägän terak täŋkentäk kowata kowata täŋpeŋ kuŋatkaŋ kubä-kengän itpäŋ käräga naŋit Anutu-ken yäŋapik epän täŋit täk täŋkuŋonik.
42 Perseveravam eles na doutrina dos apóstolos, na reunião em comum, na fração do pão e nas orações.
43 Kadäni uken aposorotä kudän kudupi ämatä tänaŋi nämo täŋit, Anutu täŋo kehäromi kwawak pewä ahäŋirä ämawebe mäyaptä Anututa nadäwä inide kubä täŋkuŋ.
43 De todos eles se apoderou o temor, pois pelos apóstolos foram feitos também muitos prodígios e milagres em Jerusalém e o temor estava em todos os corações.
44 Täŋpäkaŋ nadäkinik täŋpani päke unitä änok kubägän itpäŋ tuŋum imaka kudup uwä nin kuduptagän täŋo yäŋ nadäŋpäŋ täŋkentäk kowata kowata täk täŋkuŋonik.
44 Todos os fiéis viviam unidos e tinham tudo em comum.
45 U komeni ba tuŋumi äma ätuta yäniŋ kireŋpäŋ moneŋ yäpmäŋpäŋ noripaki kubä imaka kubäta wäyäkŋewänä täŋkentäŋ imik täŋkuŋonik.
45 Vendiam as suas propriedades e os seus bens, e dividiam-nos por todos, segundo a necessidade de cada um.
46 Täŋpäŋ kepma kepma kudupi yot gänaŋ äro kubä-kengän itpäŋ Anutu iniŋoret täŋkuŋonik. Täŋkaŋ ketem ba käräga uwä, yot kubäkubäken penta itpäŋ bänep kubägän peŋpäŋ oretoret terak nak täŋkuŋonik.
46 Unidos de coração freqüentavam todos os dias o templo. Partiam o pão nas casas e tomavam a comida com alegria e singeleza de coração,
47 Täŋkaŋ kadäni kadäni Anutu wäpi yäŋpäŋ iniŋoret täŋkuŋonik. Säkgämän ude kuŋarirä ämawebe kuduptä gäripi nadäŋ yämik täŋkuŋonik. Täŋpäkaŋ kepmani kepmani Ekänitä epän täŋirän ämawebe ätu bänep sukureŋpäŋ Anututa biŋam täŋpäŋ nadäkinik täŋpanitä äbotken yäpurärät täŋkuŋonik.
47 louvando a Deus e cativando a simpatia de todo o povo. E o Senhor cada dia lhes ajuntava outros que estavam a caminho da salvação.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 2, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.