Atos 25
Anutu Täŋo Man (IOU) vs NTLH
1 Festustä Feliks täŋo kome yäpmäŋpäŋ Sisaria kome täŋo kaŋiwat epän täŋpani äma ude itkuk. Eruk kepma yaräkubä ude irän täreŋirä Sisaria kome peŋpeŋ Jerusalem kuŋkuk.
1 Três dias depois de chegar àquela província , Festo saiu da cidade de Cesareia e foi até Jerusalém.
2 Päŋku irirän bämop äma intäjukun täŋpani ba Juda täŋo äma ekäni ekäni uken kuŋpäŋ Polta man iwetkuŋ. Ude täŋpäŋ ŋode iwet yabäŋkuŋ;
2 Os chefes dos sacerdotes e os líderes judeus apresentaram lá as suas acusações contra Paulo e pediram a Festo
3 Gäk nin nadäŋ nimiŋpäŋ äma u bäräŋeŋ iniŋ kireŋpewi Jerusalem kaŋ äbän. Pol kumäŋ-kumäŋ utta äma yepmaŋpä jämjäm parirä äbuŋo unita man ude yäŋkuŋ.
3 o favor de mandar trazer Paulo para Jerusalém. É que eles tinham combinado matar Paulo no caminho.
4 Yäwäwä kowata ŋode yäwetkuk; Nämo! Pol Sisaria komeken komi yot gänaŋ itak yäk. Ba näk imaka, Sisaria komeken äneŋi kwayäŋ.
4 Mas Festo respondeu: — Paulo está preso em Cesareia, e eu logo voltarei para lá.
5 Unita äma ekänijiye ätukät näkkät bok kuŋkaŋ äma unitä goret bureni kubä täŋirän käneŋo täŋpäwä Sisaria kome uken manken kaŋ tewut yäk.
5 Que os líderes de vocês me acompanhem até lá e o acusem, se é que ele fez algum mal.
6 Täŋpäŋ Festustä kepma 8 ba 10 ude Jerusalem itkaŋ Juda täŋo äma ekäni ekäni-kät man yäŋpäŋ-nadäk epän täŋpän tärewäpäŋ äneŋi Sisaria kuŋkuk. Kuŋkuko tamiwä man yäpmäŋ daniwani äma yäŋpewä äbä irirä komi äma yäwerän Pol imagut yäpmäŋ äbuŋ.
6 Festo passou oito ou dez dias entre eles e depois voltou para Cesareia. No dia seguinte sentou-se no tribunal e mandou que trouxessem Paulo.
7 Äbäwä Juda äma ekäni ekäni Jerusalem peŋpeŋ äbuŋo unitä dubini-ken päbä itpäŋ Pol terak man bäräpi bäräpi peŋpäŋ yäŋkuŋ. Upäŋkaŋ ude täk-täyak täk-täyak yäŋ yäŋkuŋo unitäŋo bureni kubä Festus täga nämo iwoŋäreŋkuŋ.
7 Quando Paulo chegou, os judeus que tinham vindo de Jerusalém ficaram em volta dele e começaram a fazer muitas acusações graves, mas não conseguiram provar nada.
8 Ude yäŋtäko Poltä kowata ŋode yäwetkuk; Näk imaka waki kubä nämo täŋkut yäk. Ba Juda täŋo baga man kubä nämo irepmitkut, ba kudupi yot gänaŋ täŋpäwak kubä nämo pewa ahäŋkuŋ. Ba Sisata man waki kubä nämo yäŋkut yäk.
8 Então Paulo se defendeu, dizendo: — Eu não fiz nada contra a
9 Upäŋkaŋ Festustä Juda äma ekäni ekäni unitä bänep täga nadäkta Pol ŋode iwetkuk; Jerusalem kuŋkaŋ Juda äma iŋamiken man ŋo äneŋi yäkta täga nadäwiwä, eruk näk uken kuŋkaŋ api nadäŋ gamet yäk.
9 Festo, querendo agradar os judeus, perguntou a Paulo: — Você não quer ir a Jerusalém e ser julgado lá por mim a respeito destas coisas?
10 Yäwänä Poltä yäŋkuk; Ude nämo yäk. Sisa täŋo man nadäwani yot uku itat ŋobayäŋ yäk. Unita yot ŋokengän uyaku näkŋo man nadäwen yäk. Nadätan u, näk Juda äbotken imaka waki kubä nämo pewa ahäŋkuk yäk.
10 Paulo respondeu: — Estou diante do tribunal do Imperador romano, e é aqui que devo ser julgado. Não fiz mal nenhum aos judeus, como o senhor sabe muito bem.
11 Täŋ, imaka waki kubä unita kaŋ kumba yäŋ yäŋpäŋ täŋpero täŋpäwä, täga api nutpewä kumbet. Täŋpäkaŋ man yäk täkaŋ u bureni nämo täŋpäwä u keri terak äma kubätä täga naniŋ kirenaŋi nämo. Unita äma ärowaninin Sisatä ini-tägän näkŋo man u kaŋ nadäwän yäk.
11 Se não respeitei a lei ou se fiz alguma coisa que mereça a pena de morte, estou pronto para morrer. Mas, se o que dizem contra mim não é verdade, ninguém pode me entregar a eles. Portanto, apelo para o Imperador.
12 Poltä ude yäwänä, eruk Festus äyäŋutpäŋ täŋkentäkiye-kät man yäŋpäŋ-nadäk täŋpäŋ Pol äneŋi iwetkuk; Gäk Sisa kaŋ käwa yäŋ yäyan unita eruk, Sisaken kaŋ ku! yäk.
12 Então Festo, depois de conversar com os seus conselheiros, disse: — Já que você apelou para o Imperador, então irá para o Imperador.
13 Kepma ätu täreŋirän Juda täŋo intäjukun äma wäpi Agripa, wanori Benike-kät Festus iniŋ oretdayäŋ Sisaria äbumän.
13 Alguns dias depois o rei Agripa e Berenice, sua irmã, chegaram a Cesareia para cumprimentar Festo.
14 Sisaria päbä kepma mäyap u itta nadäŋkumäno unita kadäni kubä bok itkaŋ Festustä Agripa Pol täŋo biŋam ŋode iwetkuk; Äma kubä bian Felikstä komi yotken teŋkuko pen itak yäk.
14 Quando já fazia alguns dias que eles estavam lá, Festo contou ao rei o caso de Paulo. Ele disse: — Está aqui um homem que Félix deixou como prisioneiro.
15 Kadäni Jerusalem itkuro ugän bämop äma intäjukun täŋpani-kät Juda äma ekäni ekäni unitä näkä U waki täŋpani yäŋ nadäŋpäŋ komi äma yäwet-pewän kaŋ urä kumbän yäŋ nadäŋkaŋ äma uterak man mebäri mebäri peŋpäŋ näwetkuŋ yäk.
15 Quando fui a Jerusalém, os chefes dos sacerdotes e os líderes dos judeus fizeram acusações contra ele e me pediram que o condenasse.
16 Upäŋkaŋ näkä kowata ŋode yäwetkut yäk. Rom äma nintä äma kubä jop nadäŋ utpewä kumäkta kädet kubä nämo pätak yäŋ yäwetkut. Äma kubä manken ireko uwä äma manken teneŋo ukät itpäŋ mebäri jideta teneŋo unita kowat yäwän täŋpäŋ kawän bureni täŋpäkaŋ uyaku täga täne yäŋ yäwetkut yäk.
16 Mas eu lhes disse que os romanos não costumam condenar ninguém sem primeiro colocar os acusadores diante do acusado, dando a este a oportunidade de se defender.
17 Unita yäŋpäŋ näkä Sisaria äbäŋira äma ŋo näwat yäpmäŋ äbuŋ yäk. Äbäwä kadäni käroŋi nämo itkumäŋ. Nämo, äbä patkumäŋo yäŋewänä tami man nadäwani yotken kuŋpäŋ Pol imagut yäpmäŋ äbäkta yäŋkut.
17 Por isso, quando eles vieram até aqui, não perdi tempo, e, logo no dia seguinte, sentei no tribunal, e mandei que trouxessem o homem.
18 Äma manken teŋkuŋo u penta itkaŋ ŋode nadäŋkut; Kädet wakiinik kubä täŋkuko unita käwep yäneŋ yäŋ nadäŋkuropäŋ nämo yäk.
18 Os seus inimigos chegaram, mas não o acusaram de nenhum crime grave como pensei que iam fazer.
19 Judatä iniken baga man irepmit-irepmit ba äma kubä wäpi Jesu uterak bok wohutpäŋ manken teŋkuŋ. Äma Jesu u kumbuk yäŋ yäwäkaŋ Poltä äma u kodak itak yäŋ yäŋkuk.
19 A única acusação que tinham contra ele era a respeito da própria religião deles e também sobre um homem que já morreu, chamado Jesus. Paulo afirma que esse homem está vivo.
20 Yäŋirä näk kädet udewani täŋo mebäri nadäwa yäkŋat täŋpa waŋkuŋ yäk. Unita Pol ŋode iwet yabäŋkut; Jerusalem kuŋkaŋ man epän u kaŋ täna yäŋ nadätan? yäŋ iwetkut.
20 Eu não sabia como conseguir informações sobre esse assunto. Por isso perguntei a Paulo se queria ir a Jerusalém para ser julgado lá a respeito dessas acusações.
21 Iwerira Poltä yäŋkuk; Nämo, Sisatä ini-tägän näkŋo man kaŋ nadäwän yäŋ yäŋkuk. Ude yäwänpäŋ komi yotken ugän tewa irirän, eruk kädet kubä kaŋ-ahäŋkaŋ Sisaken kaŋ kwän yäŋ nadäŋkut yäk.
21 Mas Paulo apelou para o Imperador e pediu para ficar preso até que o Imperador resolvesse o seu caso. Então mandei os guardas tomarem conta dele até que eu pudesse mandá-lo para o Imperador.
22 Yäŋirän Agripatä man u nadäŋpäŋ Festus iwetkuk; Näkŋa-tägän äma u meni jinomken nadäwayäŋ yäk. Yäŋirän Festustä iwetkuk; Kwep kaŋ nadä yäk.
22 Aí Agripa disse a Festo: — Eu gostaria de ouvir esse homem. — Amanhã o senhor vai ouvi-lo! — respondeu Festo.
23 Eruk, tamiwä Agripa-kät wanori Benike äma ärowani täŋo tek wädäwän ärowäkaŋ komi äma täŋo intäjukun ämakät Sisaria nanik äma ekäni ekäni-kät penta kumaŋ man nadäwani yot gänaŋ äroŋkuŋ. Äroŋpäŋ Festustä komi ämaniye yäwerän Pol imagut yäpmäŋ äbuŋ.
23 No dia seguinte Agripa e Berenice chegaram com grande cerimônia e pompa. Entraram na sala de audiências com os chefes militares e os homens mais importantes da cidade. Festo mandou que trouxessem Paulo
24 Imagut yäpmäŋ abäkaŋ Festustä ŋode yäŋkuk; Äma ärowani Agripa, ba äma ekäni ekäni in kuduptagän itkamäŋ ŋo, äma ŋonita kawut! Juda ämawebe ŋo irani, ba Jerusalem naniktä äma ŋopäŋ manken tenayäŋ ŋode yäŋkuŋ; Äma u utpewi kaŋ kumbän! yäk. Itkaŋ ärowani kudän wari täŋpek yäŋ näwet täŋkuŋ.
24 e disse: — Rei Agripa e todos os que estão aqui, vejam este homem! É contra ele que todos os judeus, tanto daqui como de Jerusalém, estão fazendo acusações diante de mim. Eles insistem em dizer que este homem deve morrer,
25 Ude yäk täŋirä näkä äma ŋonitä kumäkta waki kubä nämo kaŋ-ahäk täŋkut yäk. Ini-tägän intäjukun ämanin Sisatä näkŋo man kaŋ nadäwän yäŋ yäŋpewän ude kaŋ täŋpayäŋ nadäŋkut.
25 mas eu acho que ele não fez nada para ser condenado à morte. Como ele mesmo pediu para ser julgado pelo Imperador, resolvi atendê-lo.
26 Upäŋkaŋ Äma ärowaninin Sisatä äma ŋonitäŋo mebäri nadäkta manbiŋam bureni jide kaŋ kudän täŋpäŋ pewa kuneŋ? Nadäwa nämo tumbuŋo unita äma ärowani Agripa gäk, ba äma ekäni ekäni ätu itkaŋ ŋo in iŋamjin-ken teyat yäk. Intä käwep täŋkentäŋ namiŋpäŋ man täga kubä pewä ahäwäkaŋ upäŋ manbiŋam terak kaŋ kudän täwa!
26 Porém até agora não sei bem o que escrever a respeito dele ao Imperador. Então eu o trouxe aqui, diante dos senhores — e especialmente do senhor, rei Agripa — a fim de lhe fazer perguntas. Assim terei alguma coisa para escrever.
27 Täŋpäkaŋ näkä äma komi yotken irani kubä Sisaken tewä kukta mebäri unita manken teŋ yäŋ siwoŋi nämo kudän täŋpäŋ bok pewa kuneŋo uwä siwoŋi nämo yäk.
27 Pois acho absurdo mandar um prisioneiro sem explicar claramente as acusações que existem contra ele.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 25, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.