Atos 12
Anutu Täŋo Man (IOU) vs NVT
1 Kadäni uken Herot Judia kome täŋo intäjukun äma ude itkaŋ äbot täŋpani ätu komi yäma yäŋkaŋ yepmäŋit päŋku komi yot gänaŋ yepmaŋkuk.
1 Por essa época, o rei Herodes Agripa começou a perseguir violentamente algumas pessoas da igreja.
2 Uwä ŋode; Unitä yäwänkaŋ Jems, Jon täŋo noripak päiptä madäŋpewä kumbuk.
2 Mandou matar à espada Tiago, irmão de João.
3 Ude täŋirä Juda ämawebetä kädet Herottä täŋkuko unita gäripi nadäwäpäŋ Pita imaka, komi yotken tewa yäŋkaŋ yäwänpäŋ iŋitkuŋ. Uwä Juda täŋo orekirit kadäni kubä wäpi Käräga yiskät nämo awähurani orekirit kadäni bämopi-ken täŋkuk.
3 Quando Herodes viu quanto isso agradava os judeus, também prendeu Pedro durante a celebração da Festa dos Pães sem Fermento.
4 Eruk, Pita iŋitpäŋ komi yotken teŋpäŋ komi äma 16 ude yäwerän watä it täŋkuŋonik. Täŋpäkaŋ Herottä ŋode nadäŋkuk; Ittäyon Pasova orekirit kadäni täreŋirän ämawebe iŋamiken manken api tewet yäŋ nadäŋkuk.
4 Depois, lançou-o na cadeia, sob a guarda de quatro escoltas, cada uma com quatro soldados. A intenção de Herodes era apresentar Pedro aos judeus para julgamento público depois da Páscoa.
5 Ude nadäŋkuko unita Pita komi yot-kengän irirän komi ämatä watäni itkuŋ. Täŋpäkaŋ äbot täŋpani ämawebetäwä Pita täŋkentäŋ imikta Anutu-ken wari wari yäŋapik man yäk täŋkuŋonik.
5 Enquanto Pedro estava no cárcere, a igreja orava fervorosamente a Deus por ele.
6 Eruk, Herottä kadäni Pita manken tekta yäŋkuko u keräp taŋkuk. Kwep yäŋ yäŋkaŋ bipani Pita komi yot gänaŋ yen kehäromitä keri kuroŋi topmäŋpäŋ tewä komi äma yarä bämopi-ken däpmon pat itkuk. Täŋpäkaŋ komi äma ätu komi yot täŋo yämabam unita watäni itkuŋ.
6 Na noite antes de Pedro ser levado a julgamento, ele dormia, preso com duas correntes entre dois soldados, e outros montavam guarda na porta da prisão.
7 Täŋirän pit kubägän Ekäni täŋo aŋero kubätä komi yot gänaŋ ugän ahäŋkuk. Ahäŋirän peŋyäŋekitä komi yot gänaŋ u peŋyäŋeŋpäŋ patkuk. Täŋpäŋ aŋero unitä Pita iŋit täŋpewän akwänpäŋ iwetkuk; Gäk bäräŋeŋ aku! yäk. Ude yäŋirän yen kehäromi yarä Pita keri kuroŋi topuŋo u pitpäŋ maŋkumän.
7 De repente, uma luz intensa brilhou na cela, e um anjo do Senhor apareceu. Tocou no lado de Pedro para acordá-lo e disse: “Depressa! Levante-se!”, e as correntes caíram dos pulsos de Pedro.
8 Täŋirän aŋerotä Pita iwetkuk; Päŋaku tek täŋpäŋ kuroŋka ärärani tä yäk. Ude yäwänä Pita udegän täŋkuk. Täŋpänä aŋerotä yäŋkuk; Mänit tekka u täŋpäŋ näk näwat yäk.
8 Então o anjo lhe disse: “Vista-se e calce as sandálias”, e Pedro obedeceu. “Agora vista a capa e siga-me”, ordenou o anjo.
9 Ude yäŋpeŋ kuŋirän Pita komi yot u peŋpeŋ iwatkuk. Aŋerotä bureni ude täŋkentäŋ namitak yäŋ nämo nadäŋkuk, däpmonken käwep täyat yäŋ nadäŋkukopäŋ bureni ahäŋ imiŋkuk.
9 Pedro deixou a cela, seguindo o anjo. O tempo todo, porém, pensava que era uma visão, sem entender que era real o que ocorria.
10 Eruk kumaŋ päŋku komi äma äbot yarä watä itkuŋo u äbot kubä yärepmitpäŋ äneŋi äbot kubä yärepmitpeŋ kuŋirän komi yot täŋo yäma taŋi dätpäŋ äpämaŋ yotpärare-ken kwani u ini dätkuk. Därirän yarä u äpämaŋ yäman umu kuŋkumän. Kuŋtäŋgän kädet miŋin aŋerotä Pita pit kubägän teŋpeŋ kuŋkuk.
10 Passaram o primeiro e o segundo postos de guarda e, quando chegaram ao portão de ferro que dava para a cidade, o portão se abriu sozinho para eles. Os dois passaram e foram caminhando ao longo da rua até que, subitamente, o anjo o deixou.
11 Täŋirän eruk Pita uken nadäwän tumbuŋ. Täŋpäŋ yäŋkuk; Eruk, burenigän nadätat yäk. Ekänitä aŋeroni kubä iwet-pewän äbä näk Herot keri-ken nanik ba Juda ämawebe täŋo kokwawak keri-ken nanikpäŋ nämagutak yäk.
11 Por fim, Pedro caiu em si. “É verdade mesmo!”, disse ele. “O Senhor enviou seu anjo para me salvar daquilo que Herodes e os judeus planejavam me fazer!”
12 Ude nadäŋkaŋ kumaŋ päŋku Jon wäpi kubä Mak unitäŋo miŋi wäpi Maria unitä yotken ahäŋkuk. Ämawebe mäyap webe unitä yotken käbeyä täŋpäŋ Anutu-ken yäŋapik man yäŋ itkuŋ.
12 Quando Pedro se deu conta disso, foi à casa de Maria, mãe de João Marcos, onde muitos estavam reunidos para orar.
13 Ude yäŋ irirä Pitatä päŋku yäma-ken umu kwäpkwäp yäputkuk. Ude täŋpänä epän watä webe kubä wäpi Roda unitä yäma därayäŋ kuŋkuk.
13 Ele bateu à porta da frente, e uma serva chamada Rode foi atender.
14 Kuŋpäŋ Pita täŋo kotäk nadäŋpäŋ bänepi-ken oretoret pähap nadäŋpäŋ yäma nämo dätkuk. Nämo, äneŋi äyäŋutpeŋ yot gänaŋ unu kuŋpäŋ ämawebe päke u yäwetkuk; Pita äbäko yäma-ken itak yäk.
14 Ao reconhecer a voz de Pedro, ficou tão contente que, em vez de abrir a porta, correu de volta para dentro dizendo a todos: “Pedro está à porta!”.
15 Ude yäwänä iwetkuŋ; Täŋguŋ taŋpäŋ ba yäyan yäk. Ude yäwäkaŋ ehuranigän yäŋkuk; Nämo! Bureni yäyat! Pita yäman umu itak yäk. Yäwänä yäŋkuŋ; Ude nämo, Pita täŋo aŋeronitä käwep itak yäk.
15 Eles, porém, disseram: “Você está fora de si!”. Diante da insistência dela, concluíram: “Deve ser o anjo dele”.
16 Ude yäŋ irirä Pita yäma-ken kwäpkwäp pen yäpuritkuk. Täŋirän eruk päŋku yäma dätpäŋ Pita ini kaŋpäŋ kikŋutpäŋ yäŋpäŋ-nadäk täŋ irirä Pitatä yäniŋ bitnäŋpäŋ ketwära täŋyäreŋkuk.
16 Enquanto isso, Pedro continuava a bater. Quando, por fim, abriram a porta e o viram, ficaram admirados.
17 Ude täŋkaŋ Ekänitä komi yotken nanikpäŋ imagut yäpmäŋ äbäko unitäŋo manbiŋam yäwetkuk. Täŋpäŋ ŋode yäwetgän täŋkuk; In kuŋkaŋ Jems-kät äbot täŋpani ätu manbiŋam ŋo kaŋ yäwerut. Ude yäwetkaŋ Pita yepmaŋpeŋ kukŋi käda kuŋkuk.
17 Ele fez um sinal para se acalmarem e lhes contou como o Senhor o havia tirado da prisão. “Contem a Tiago e aos outros irmãos o que aconteceu”, disse ele. Então foi para outro lugar.
18 Täŋpäkaŋ kome yäŋeŋirän komi äma Pitata watä itkuŋo u Pitata ijiwä wawäkaŋ dekaken paorak yäŋ yäŋkaŋ nadäwätäk pähap täŋpäŋ manbiŋam Herot iwetkuŋ.
18 Ao amanhecer, houve grande alvoroço entre os soldados a respeito do que tinha acontecido a Pedro.
19 Iwerä nadäŋpäŋ Herottä äma ätu yäwetkuk; Pitata wäyäkŋeŋpäŋ kawut! Yäweränkaŋ päŋku wäyäkŋeŋtäŋ kuŋarä waŋkuŋ. Täŋpäwä komi äma Pitata watä itkuŋo u manken yepmaŋpäŋ däpmäŋ-pewän kumäkta yäŋkuk. Ude täŋkaŋ ittäŋgän Herot Judia kome peŋpeŋ päŋku Sisaria yotpärare-ken itkuk.
19 Herodes ordenou que fosse feita uma busca completa por ele. Não conseguindo encontrá-lo, interrogou os guardas e mandou executá-los. Depois disso, Herodes partiu da Judeia e foi passar algum tempo em Cesareia.
20 Päŋku uken itkaŋ Herot Tire kenta Sidon ämawebeta kokwawak nadäŋ yäpmäŋ kuŋatpäŋ ketem Herottä komeken nanik yäpmäkta baga peŋ nimek yäŋ nadäŋkuŋ. Ude täŋpeko uwä ketem deken nanikpäŋ api yäpne yäŋ yäŋpäŋ Tire Sidon ämawebe ätutä käbeyä täŋpäŋ yäŋpäŋ-yäpä-tägawäkaŋ bänep kubägän äneŋi täkta uken kuŋkuŋ. Pengän päŋku Herot täŋo yot pähap unitäŋo watä ämani wäpi Blastus u ahäŋ imiŋpäŋ ukät man yäŋpäŋ-nadäŋirä Blastustä Herot iŋamiken yäŋkentäŋ yämekta yäŋkehärom taŋkuk. Ude täŋpäŋ Herot-kät man yäkta kadäni peŋkuŋ.
20 O rei Herodes estava muito irado com o povo de Tiro e Sidom. Assim, as duas cidades se uniram na tentativa de se reconciliar com o rei, pois dependiam de suas terras para obter alimento. Então, tendo conquistado o apoio de Blasto, assistente pessoal do rei,
21 Eruk kadäni peŋkuŋ-ken Herottä intäjukun äma täŋo tek täŋpäŋ man yäwera yäŋkaŋä intäjukun ämatä maŋitpäŋ man yäwani-ken kuŋkuk. Uken kuŋkaŋ man mebäri mebäri yäwetkuk.
21 conseguiram uma audiência. No dia marcado, Herodes, vestindo seus trajes reais, sentou-se em seu trono e fez um discurso para eles.
22 Yäŋirän nadäŋpäŋ ämawebe päke unitä gera terak ŋode yäŋkuŋ; Anutu kubä täŋo meni jinom yäk. U äma täŋo nämo yäŋ yäŋkuŋ.
22 O povo o ovacionava, gritando: “É a voz de um deus, e não de um homem!”.
23 Ude yäŋirä Herottä man u nadäŋpäŋ Anutu ärowani bureni täŋo wäpi biŋam yäpmäŋ akukta bitnäŋkuk. Ude täŋirän uterakgän Ekäni täŋo aŋero kubätä päbä utkuk. Urirän käyäm waki kubä Herot terak ahäŋ imiŋirän yamuntä naŋ äreyäŋpewä kumbuk.
23 No mesmo instante, um anjo do Senhor feriu Herodes com uma enfermidade, pois ele não ofereceu a glória a Deus. Foi comido por vermes e morreu.
24 Täŋpäkaŋ Ekäni täŋo manbiŋam kehärom taŋpäŋ komeni komeni ahäŋ patkuk.
24 Enquanto isso, a palavra de Deus continuava a se espalhar, e havia muitos novos convertidos.
25 Ahäŋ parirän Banabas kenta Sol täŋkentäk moneŋ Judia äbot täŋpanita Jerusalem yäpmäŋ kuŋkumäno u yämän tärewäpäŋ äyäŋutpeŋ Antiok kuda yäŋkaŋ Jon wäpi kubä Mak u imaguränkaŋ penta kuŋkuŋ.
25 Quando Barnabé e Saulo terminaram sua missão em Jerusalém, voltaram levando consigo João Marcos.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.