Apocalipse 16
Anutu Täŋo Man (IOU) vs VC
1 Ude ahäwänkaŋ kudupi yot gänaŋ naniktä gera kubä ŋode ahäŋirän nadäŋkut. U aŋero 7 ŋode yäwetkuk; In gäpe 7 u yäpä äreyäŋirä Anutu täŋo kokwawak kome terak umu piwä äpmoŋput yäk.
1 Ouvi, então, uma voz forte saindo do templo, que dizia aos sete Anjos: Ide, e derramai sobre a terra as sete taças da ira de Deus.
2 Ude yäŋirän aŋero namba 1 unitä ini gäpe gänaŋ nanik kome terak piwän kuŋkuŋ. Piwän kuŋirä tom pähap täŋo wäpi kudän ikek ba yäwikita gukut imäpmok täŋ imani ämawebe u gupi terak umetumet paräm taräki komigämän u ahäŋ yämiŋkuk.
2 O primeiro, portanto, pôs-se a derramar a sua taça sobre a terra. Formou-se uma úlcera atroz e maligna nos homens que tinham o sinal da Fera e que se prostravam diante de sua imagem.
3 Täŋpäkaŋ aŋero namba 2 unitä iniken gäpe yäpän äreyäŋirä gwägu pähap gänaŋ äpmoŋkuk. Äpmoŋirän gwägu pähap u tabä nägät bumik äworeŋkuk. Ude äworeŋirän gwägu pähap gänaŋ tom kudup kumbuŋ.
3 O segundo derramou a sua taça sobre o mar. Este tornou-se sangue, como o de um morto, e pereceu todo ser que estava no mar.
4 Täŋpäkaŋ aŋero namba 3 unitä gäpeni gänaŋ nanik piwän kuŋirän ume taŋi täpuri kudup nägät äworeŋkuŋ.
4 O terceiro derramou a sua taça sobre os rios e as fontes das águas, e transformaram-se em sangue.
5 Ude täŋirän aŋero kubä ume watä irani unitä Anutu ŋode iwerirän nadäŋkut;
5 Ouvi, então, o anjo das águas dizer: Tu és justo, tu que és e que eras o Santo, que assim julgas.
6 Äma ŋonitä kudupi ämawebe ba profet ämakaye däpmäŋ-pewä nägät piŋkuŋo unita kowata nägät yepmäŋ towiŋiri näkaŋ u tägatak.
6 Porque eles derramaram o sangue dos santos e dos profetas, tu lhes deste também sangue para beber. Eles o merecem.
7 Ude yäŋirän altatä man ŋode yäŋkuk;
7 Ouvi o altar dizer: Sim, Senhor Deus Dominador, são verdadeiros e justos os teus julgamentos.
8 Ude täŋpäkaŋ aŋero namba 4 unitä gäpeni gänaŋ nanik piŋpewän edap terak äpmoŋkuk. Edap terak äpmoŋirän edaptä kädäp bumik äma ijikta kehäromi yäpuk.
8 O quarto derramou a sua taça sobre o sol, e foi-lhe dado queimar os homens com o fogo.
9 Edap kädäp ikek yeŋirän äma uwä komi bumta nadäŋpäŋ imaka umuri unitäŋo mähemi Anutu, man wakiwaki yäŋpäŋ ibeŋkuŋ. Ude täŋkuŋo upäŋkaŋ bänepi sukureŋpäŋ Anutu iniŋ oretta bitnäk-inik täŋkuŋ.
9 E os homens foram queimados por grande calor, e amaldiçoaram o nome de Deus, que pode desencadear esses flagelos; e não quiseram arrepender-se e dar-lhe glória.
10 Täŋpäkaŋ aŋero namba 5 unitä gäpeni gänaŋ nanik piŋpewän tom pähap täŋo maŋirani bägup uterak äpmoŋpänkaŋ komeni kudup pit kubägän bipmäŋ utkuk. Bipmäŋ urirän äma ätu komigämän nadäŋtäŋgän meberi naŋ däkŋeŋkuŋ.
10 O quinto derramou a sua taça sobre o trono da Fera. Seu reino se escureceu e seus súditos mordiam a língua de dor.
11 Täŋpäkaŋ äma u komi nadäŋkuŋo unita, ba paräm gupi-ken tokŋeŋkuŋo unita Anutu man wakiwaki yäŋpäŋ ibeŋkuŋ. Ude täŋkuŋo upäŋkaŋ bänepi sukureŋpäŋ irit kuŋat-kuŋari waki u nämo peŋkuŋ.
11 Amaldiçoaram o Deus do céu por causa de seus sofrimentos e das suas feridas, sem se arrependerem dos seus atos.
12 Täŋpäkaŋ aŋero namba 6 unitä ini gäpe-ken nanik piwän äpmoŋirän Yufretis umetä kawuk taŋkuk. Umetä ude kawuk taŋirän äma ärowani ärowani ba komi ämaniye bok, edap abani käda naniktä äbäkta kädet tumäŋ yämiŋkuk.
12 O sexto derramou a sua taça sobre o grande rio Eufrates, e secaram-se as suas águas para que se abrisse caminho aos reis do oriente.
13 Täŋpäkaŋ näk kaŋira gämok pähap u meni gänaŋ nanik, ba tom pähap u meni gänaŋ, ba profet jopi u meni gänaŋ nanik mäjo yaräkubä wirit bumik unitä abuŋ.
13 Vi {sair} da boca do Dragão, da boca da Fera e da boca do falso profeta três espíritos imundos semelhantes a rãs;
14 Mäjo uwä Satan täŋo watä epän täŋpani unitäŋo mäjo wära. Uwä kudän kudupi täkta kehäromi pat yämani. U komeni komeni unitäŋo äma ärowani peŋ yäwet-pewä Anutu Täŋpämorek Mähemi unitäŋo kadäni pähapken äbäŋkaŋ ämik api täneŋ.
14 são os espíritos de demônios que realizam prodígios, e vão ter com os reis de toda a terra, a fim de reuni-los para a batalha do Grande Dia do Deus Dominador.
15 Unita ket ŋode nadäwut! Näk iwantä-yäŋ bäräŋek-inik api ahäŋ tamet yäk. Unita äma kubä moräŋ kuŋarira nabäneŋ yäŋ nadäŋpäŋ kodak itpäŋ tekita watäni irek. Ude täŋpayäŋ täko unita nadäŋira gäripi nikek täyak yäk.
15 {Eis que venho como um ladrão! Feliz aquele que vigia e guarda as suas vestes para que não ande nu, ostentando a sua vergonha!}
16 Täŋpäkaŋ mäjo wära yaräkubä unitä komeni komeni täŋo intäjukun äma yäŋpäbä kubä-kengän yepmaŋpäpäŋ kome kubä wäpi Amagedon yäŋ iwerani uken käbeyä täŋkuŋ.
16 Eles os reuniram num lugar chamado em hebraico Har-Magedon.
17 Käbeyä täŋirä aŋero namba 7 unitä gäpeni gänaŋ nanik kwarut yäbatkuk. Kwarut yäbattäŋ kuŋirän Ekäni täŋo maŋirani bägup kudupi yot gänaŋ itkuko u gänaŋ nanik gera kubä ŋode ahäŋirän nadäŋkut; U täretak!
17 O sétimo derramou a sua taça pelos ares e saiu do templo uma grande voz do trono, que dizia: Está pronto!
18 Ude yäwänkaŋ yäpä, iromäŋ mämä pähap ba yäŋ urum-urum ahäŋkuk. Ahäŋirän kenäŋ pähap kwaiŋkuk. Kenäŋ u bian ämatä kome terak irirä kwaiwani u kudup yärepmit moreŋkaŋ umuri pähap kubä kwaiŋkuk.
18 Houve, então, relâmpagos, vozes e trovões, assim como um terremoto tão grande como jamais houve desde que há homens na terra.
19 Kwaiŋpewän Babilon yotpärare imätpäŋ yaräkubä ahäŋkuŋ. Täŋpäkaŋ guŋ ämawebe komeni komeni unitäŋo yotpärare uwä paot moreŋkuŋ. Bureni, Anututä Babilon yotpärare täŋo täktäki wakita nadäwän wawäpäŋ kokwawaki täŋo ume komi nikek yämän naŋ paotkuŋ.
19 A grande cidade foi dividida em três partes, e as cidades das nações caíram, e Deus lembrou-se da grande Babilônia, para lhe dar de beber o cálice do vinho de sua ira ardente.
20 Ude täŋpänkaŋ gwägu pähap bämopi-ken kome täpuri, ba pom käroŋi käroŋi uken-uken udegän paot moreŋkuŋ.
20 Todas as ilhas fugiram, e montanha alguma foi encontrada.
21 Ba kunum gänaŋ nanik iwän mim mobä pähap bumik unitä maŋpäŋ äma däpmäŋ täyon Anutu man wakiwaki yäŋpäŋ ibeŋkuŋ. U imata, iwän mim ikek taŋkuko uwä umuri pähap, äma kumäŋ-kumäŋ däpmäkta.
21 Grandes pedras de gelo, que podiam pesar um talento, caíram do céu sobre os homens. Os homens amaldiçoaram a Deus por causa do flagelo da saraiva, pois este foi terrível.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Apocalipse 16, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.