2 Coríntios 5
Anutu Täŋo Man (IOU) vs VC
1 Bureni ŋode nadäkamäŋ; Komegup, eŋi waki kome terak ŋo it täkamäŋ u wawänä kunum gänaŋ Anutu-ken nanik eŋi paot-paori nämo ba äma keritä täŋpani nämopäŋ wädäna ärowäpäŋ api itne.
1 Sabemos, com efeito, que ao se desfazer a tenda que habitamos neste mundo, recebemos uma casa preparada por Deus e não por mãos humanas, uma habitação eterna no céu.
2 Upäŋkaŋ kome terak ŋo itkaŋ eŋi kodaki, kunum täŋo gup nikek u jide täŋpäŋ bäräŋeŋ wädäna äroneŋ yäŋ nadäŋpäŋ yäŋkähän-kähän yäŋtäŋ kuŋat täkamäŋ.
2 E por isto suspiramos e anelamos ser sobrevestidos da nossa habitação celeste,
3 U imata, eŋi kodaki u wädäna ärowäpäŋ moräŋ, apiŋo kuŋat täkamäŋ ude nämo api kuŋatne. Nämo, u gup bureni nikek api kuŋatne.
3 contanto que sejamos achados vestidos e não despidos.
4 Täŋpäkaŋ komegup, kome ŋonitäŋo eŋi waki nikek kuŋatkaŋ bäräpi pähap nadäŋpäŋ yäŋkähän-kähän yäk täkamäŋ. U imata, komegup yäŋopmäŋpäŋ jop maŋpä-kukta nämo nadäk täkamäŋ. Nämo, nin kunum täŋo gup, komegup punin terak wädäna ärokta gäripi nadäkamäŋ. Ude täŋitna imaka irit kehäromi nikek unitä imaka paotta yäwani api uwäktäŋ morewek.
4 Pois, enquanto permanecemos nesta tenda, gememos oprimidos: desejamos ser não despojados, mas revestidos com uma veste nova por cima da outra, de modo que o que há de mortal em nós seja absorvido pela vida.
5 Nadäkaŋ? Anututä ini irit kehäromi u yäpmäk-tagän iwoyäŋpäŋ nipmaŋkuk. Täŋpäŋ irit u bureni-inik api tamet yäŋ niwoŋärekta Kudupi Munapiki intäjukun niniŋ kireŋkuk.
5 Aquele que nos formou para este destino é Deus mesmo, que nos deu por penhor o seu Espírito.
6 Mebäri unita bänep pidäm terak bätakigän kuŋat täkamäŋ. Upäŋkaŋ ŋode imaka nadäk täkamäŋ; Komegup ŋo nikekä, Ekänitä ini komeken dubini-ken-inik nämo itkamäŋ.
6 Por isso, estamos sempre cheios de confiança. Sabemos que todo o tempo que passamos no corpo é um exílio longe do Senhor.
7 Unita apiŋo, imaka bureni unita nadäkinik täŋpäŋ kuŋat täkamäŋ. U kwawak irirän kaŋiwattäŋ nämo kuŋat täkamäŋ.
7 Andamos na fé e não na visão.
8 Upäŋkaŋ äneŋi ŋode yäkgän täŋpa; Kumäkta nämo umuntak täkamäŋ. Nämo, gäripnin taŋi uwä komegup ŋo peŋpäŋ Ekäni-kät itta nadäk täkamäŋ.
8 Estamos, repito, cheios de confiança, preferindo ausentar-nos deste corpo para ir habitar junto do Senhor.
9 Täŋpäkaŋ komegup ikek itnayäŋ täkamäŋ ba komegup peŋpäŋ Ekäni-kät itnayäŋ täkamäŋ upäŋkaŋ nadäk kehäromi-inik ŋode pek täkamäŋ; Ekäni täŋo gärip terakgän kuŋaritna gäripi kaŋ nadäwän.
9 É também por isso que, vivos ou mortos, nos esforçamos por agradar-lhe.
10 U imata, Kristotä nin yäpmäŋ danikta kuduptagän iŋamiken api ahäne. Ahäŋitna komegup ikek itkaŋ kudän täk täkamäŋ, täga ba waki, uterak kowata nimikta yäwani u api nimek.
10 Porque teremos de comparecer diante do tribunal de Cristo. Ali cada um receberá o que mereceu, conforme o bem ou o mal que tiver feito enquanto estava no corpo.
11 Ekänitä ude api täŋpeko uwä umuri pähap. Unita nadäna tärewäpäŋ ämawebetä udegän nadäkot yäŋpäŋ gwäk pimiŋpäŋ yäwetgän yäwetgän täk täkamäŋ. Täŋitna nin täŋo mebärinin uwä Anututä kwawakinik kaŋpäŋ nadäŋ moretak. Täŋ, inä jide? Bänepjintä ninta jide nadäk täkaŋ? Siwoŋi täkaŋ yäŋ käwep nadäŋ nimik täkaŋ?
11 Compenetrados do temor do Senhor, procuramos persuadir os homens. Estamos a descoberto aos olhos de Deus, e espero que o estejamos também ante as vossas consciências.
12 Notnaye, ude yäŋira iniken gupi äneŋi jop nadäŋ yäpmäŋ ärokaŋ yäŋ nadäneŋta! Ude nämo, mebäri ŋodeta yäyat; Intä ninta gäripi bureni nadäŋ nimut yäŋpäŋ man udewä täwetat. Ninta ude nadäŋpäŋ äma täŋyäkŋarani täŋo jopman täga api utneŋ. Äma uwä äma bänepi-ken jide pätak unita nadäwätäk nämo täk täkaŋ. Äma gupitagän, dapuritä kak täkaŋ unitagän nadäwä ärowani täk täkaŋ.
12 Não estamos a gabar-nos ante os vossos olhos, mas damo-vos ocasião de vos gloriardes por nossa causa. Tereis assim o que responder àqueles que se prevalecem das aparências e não do que há no coração.
13 Äma uwä ninta yäŋguŋguŋ man yäk täkaŋ yäŋ yäk täkaŋ. Täga, ini yäk täkot! Upäŋkaŋ man yäŋahäk täkamäŋ u Anutu wäpi yäpmäŋ ärokta yäŋahäk täkamäŋ. Täŋ, nadäna tumbäpäŋ kuŋat täkamäŋ uwä inta yäŋpäŋ kuŋat täkamäŋ.
13 De fato, se ficamos arrebatados fora dos sentidos, é por Deus; e se raciocinamos sobriamente, é por vós.
14 Imata, Kristotä bänep iron pähap niwoŋäreŋkuko unitä peŋ niwerirän piäni täk täkamäŋ. Iron pähap täŋkuko u ŋode kaŋpäŋ nadäkinik täkamäŋ; Äma kubätä ämawebe kuduptagänta yäŋpäŋ kumbuk. Ude täŋkuko unita ämawebe kuduptagän u bok kumbumäŋ bumik.
14 O amor de Cristo nos constrange, considerando que, se um só morreu por todos, logo todos morreram.
15 Täŋkaŋ kuduptagänta yäŋpäŋ kumbuko unita ämawebe iritta biŋam uwä pen inita nadäwätäk täŋpäŋ nämo kuŋatneŋ. Nämo, u äma täŋkentäŋ yämikta kumäŋpäŋ kodak taŋkuko unitäŋo wäpi biŋam oraŋ imiktagän nadäŋpeŋ kuŋatneŋ.
15 Sim, ele morreu por todos, a fim de que os que vivem já não vivam para si, mas para aquele que por eles morreu e ressurgiu.
16 Unita apiŋo nin ämawebe gupi-tagän, kome täŋo nadäk terak nämo yäpmäŋ danik täkamäŋ. Täŋ, bian ninä äma täŋo nadäk terak Kristo kaŋpäŋ nadäk täk täŋkumäŋo upäŋkaŋ apiŋode uwä nämo!
16 Por isso, nós daqui em diante a ninguém conhecemos de um modo humano. Muito embora tenhamos considerado Cristo dessa maneira, agora já não o julgamos assim.
17 Apiŋo ŋode kaŋdäkŋek täkamäŋ; Äma kubä Kristo terak kwasikot täyak uwä Anututä äma u täŋpewän mebärini inipärik kubä täyak. U imaka biani pewän paoräpäŋ imaka kodaki korewani.
17 Todo aquele que está em Cristo é uma nova criatura. Passou o que era velho; eis que tudo se fez novo!
18 U Anutu kubä-tägän täk täyak. Nin unitäŋo iwan itkumäŋo upäŋkaŋ Kristo terak Anututä täŋpewän inikät bänep kubägän it täkamäŋ. Täŋpäŋ äma ätutä inikät bänep kubägän udegän itta piä ŋo nimiŋkuk.
18 Tudo isso vem de Deus, que nos reconciliou consigo, por Cristo, e nos confiou o ministério desta reconciliação.
19 Unita manbiŋam ŋode yäŋahäŋpäŋ yäwet täkamäŋ; Anututä Jesu terak komen ämawebe inikät bänep kubägän itta piä täŋkuk. U momini peŋ yämiŋpäŋ momi unita wari nämo nadäk täyak. Täŋpäkaŋ Anutu-kät ämawebe bämopi-ken bänep kubägän pewä ahäk-ahäk täŋo manbiŋam u nintä yäŋahäkta ketnin terak peŋkuk.
19 Porque é Deus que, em Cristo, reconciliava consigo o mundo, não levando mais em conta os pecados dos homens, e pôs em nossos lábios a mensagem da reconciliação.
20 Unita Kristo täŋo meni jinom yäpmäŋpäŋ mani yäŋahäk täkamäŋ. Yäŋahäk täkamäŋ uwä Anututä ini ämawebeta gera yäyak ubayäŋ. Kristotä iniken man kehäromigän ŋode yäŋahäk täkamäŋ; Bänepjin äyäŋutkaŋ Anutu-kät bänep kubägän itpäŋ kaŋ kuŋarut!
20 Portanto, desempenhamos o encargo de embaixadores em nome de Cristo, e é Deus mesmo que exorta por nosso intermédio. Em nome de Cristo vos rogamos: reconciliai-vos com Deus!
21 Nadäkaŋ? Kristo u momi nämo upäŋkaŋ Anututä nin täŋkentäŋ nimikta täŋpewän momi äma bureni äworeŋkuk. Ude täŋkuko u ŋodeta; Nintä Kristo-kät kwasikotpäŋ ini Anutu ude, siwoŋi kudupi äworekta täŋkuk.
21 Aquele que não conheceu o pecado, Deus o fez pecado por nós, para que nele nós nos tornássemos justiça de Deus.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 2 Coríntios 5, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.