Lucas 16

Anumaya Koti'a Saufa Lami'nea Ke (INO) vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 Yisasi'a akaeya ke ne'afea vaya'aife inake huno hapapai'ne mako nesu moni afeno ya'a hane'nea ve'kamo'a ani afeno yate kava yakaisea ali'ya ve'ka'a mai'nike'a vaya'moki e'a moni afeno'mo afo'amofe ke fai'a ha'nepai'a inake hu'a hae “Kakaeya ali'yate kava ve'ka'kamo'a mi'ko ya'ka alino uno atale eno atale hu'ne.” hu'a nehae.
1 Jesus contou a seguinte história a seus discípulos: “Um homem rico tinha um administrador que cuidava de seus negócios. Certo dia, foram-lhe contar que esse administrador estava desperdiçando seu dinheiro.
2 Nehakeno moni afeno aepa ve'kamo'a afeno ya'ale yakai'nea ve'kae ke hikeno ekeno “Na kava hu'nana ke kakaeyafe naha'nepaiye? Nakaeya kava yakaisanafene hu'na kami'noa yana hana'ya hu'ka kava yakai'napi? Hu'ka yokita hute'ka e'ka nahapaiyo. Nahapaite'ka meni mako'ae kava yakai ali'ya ve'ka o'maikane.” hu'ne.
2 Então mandou chamá-lo e disse: ‘O que é isso que ouço a seu respeito? Preste contas de sua administração, pois não pode mais permanecer nesse cargo’.
3 Hikeno ani ali'ya ve'kamo'a aipa akesa inaya huno afi'ne “Ali'ya'nileti nahafaikefe heanake'na hana kava hisoe? Hoya ali'ya alisoana lo'kiya'ni o'male'neanake'na mako ve'kalekati au'kaya hu'na ne'ya ali'na nesoana navuya hukeanake'na hana kava hisoe?
3 “O administrador pensou consigo: ‘E agora? Meu patrão vai me demitir. Não tenho força para trabalhar no campo, e sou orgulhoso demais para mendigar.
4 Meni hisoa kavana ako afi'noe. Ma kava hupatesuke'a kava yakai'noa ali'ya'nileti nahafaisike'a ani vaya'moki ‘Notifi e'ka maiyo.’ hu'a hukae.” hu'ne.
4 Já sei como garantir que as pessoas me recebam em suas casas quando eu for despedido!’.
5 Mako vaya'moki moni afeno'ae ve'kae inake hu'a hu'nae “Mako ya afa'a yo'ka namiteke'na henaka'a kamino.” hu'a hakeno ani ali'ya ve'kamo'a ani vaya'aife apaote mako'ke mako'ke'mokife ke hike'a akeno hokote ve'kae inake huno afine'ke “Nakaeya kava ve'kamo'a na'maki yana yo'ka kami'ne?” huno afine'ke.
5 “Então ele convocou todos que deviam dinheiro a seu patrão. Perguntou ao primeiro: ‘Quanto você deve a meu patrão?’.
6 Afine'kekeno inake he “Nakaeya naya mako kaya naya'a hano hea vaya'ai apaiya apaya (100) kalasini talamu yo'ka nami'nea'maki anona'a o'ami'noe.” huno hikeno ali'ya ve'kamo'a inake he “Ani kamale'nea avona ma hane'niki makale ani vani hataleti'ae huno kamale'nea aki'a a'ka kalopa ne'atale'ka naya mako kaya kayo'ake (50) kamalo.” huno hu'ne.
6 O homem respondeu: ‘Devo cem tonéis de azeite’. Então o administrador lhe disse: ‘Pegue depressa sua conta e mude-a para cinquenta tonéis’.
7 Mako fate ve'kae inake he “Yo'ka kami'nea ya na'maki ali'nane.” huno afikekeno “Naya mako kaya naya'a hano hea vaya'ai apaiya apaya (100) laisi ku havaite'nea ku yo'ka nami'nea'maki anona'a o'ami'noe.” huno hikeno ani ali'ya ve'ka'amo'a inake he “Ani kamale'nea avona ma hane'niki ani vani hataleti'ae huno kamale'nea aki'a a'ka kalopa ne'atale'ka aole'ae aole'ae vaya'ai apaiya apaya (80'ae) hu'ka kamalo.” hu'ne. Ani kava hu'nea yafe ma akesa ne'afe henaka'a ali'ya'nileti nahafaitalesike'a ani vaya'moki “Notifi e'ka maiyo.” hu'a hisaya yafe ani akufa kava nehe.
7 “‘E quanto você deve a meu patrão?’, perguntou ao segundo. “Devo cem cestos grandes de trigo’, respondeu ele. E o administrador disse: ‘Tome sua conta e mude-a para oitenta cestos’.
8 Ani kumaya ali'ya ve'kamo'a akesa afifi huteno ani kava hu'nea yafe ala moni afeno'mo afo'amo'a inake hu'ne “Kanale kaipa kakesa hane'ne.” hu'ne. “Ma mopale yafe amuse nehaya vaya'moki ani akufa kava nehu'a vaya'apimokife apa'kesa afifi nehu'a havi kava hune'apate'a hale yapi mai'naya vayana ako apa'kase'a apa'kesa afifi vaya mai'nae.” hu'ne.
8 “O patrão elogiou o administrador desonesto por sua astúcia. E é verdade que os filhos deste mundo são mais astutos ao lidar com o mundo ao redor que os filhos da luz.
9 Yisasi'a inake nehe “Nakaeya nakai'ni lahapa'nepauve ma mopale moni afeno ne'alea yana havi kava nehayanaketapa lapa'kaeya ani moni afeno mako vaya apamisayana vayatapi maikae. Ani kava nehutapa falisakeno ani moni afenotapi hano hisea afinana Anumaya Koti'a maike maike hu no'afi visakeno alino falu fala hulapatekaiye.
9 Esta é a lição: usem a riqueza deste mundo para fazer amigos. Assim, quando suas posses se extinguirem, eles os receberão num lar eterno.
10 Mako vaya'moki aise'ase yate kanale hu'a ne'yakaisayana ala yate'ae ani kava hu'a kanale hu'a yakaikaya'maki mako vaya'moki aise yate kanale hu'a no'yakaisayana ani kava hu'a ala yatena kanale hu'a o'yakaikae.
10 “Se forem fiéis nas pequenas coisas, também o serão nas grandes. Mas, se forem desonestos nas pequenas coisas, também o serão nas maiores.
11 Lapa'kaeya ma mopale moni afenote kanale'ya hutapa kava yakaitapa alakepa ohisayana ko'ku'napi hane'nea alakepa afeno olapamike.
11 E, se vocês não são confiáveis ao lidar com a riqueza injusta deste mundo, quem lhes confiará a verdadeira riqueza?
12 Lapa'kaeya alu ve'kamo yate kanale'ya hutapa kava o'yakai'nisayana lapa'kaitapi afenona olapamike.
12 E, se não são fiéis com os bens dos outros, por que alguém lhes confiaria o que é de vocês?
13 Mako ve'kamo'a aole kava ve'kala'ani ‘Ali'ya ve'ka'ani maisoe.’ huno ohise. Ani kava hiseana mako kava ve'kae hai ne'vaino ‘O'nahaiya kava nehana ve'ka mai'nane.’ huno hukea'maki mako kava ve'kae ‘Nahau nayamopafati ne'nahaiya ve'ka mai'nane.’ huke. Mako kava ve'ka aipa amiteno mako kava ve'kae ‘Fole o'nahaiya kava nehane.’ huke. Lapa'kaeya ani kava hutapa Anumaya Koti'ae ma mopale moni afeno'ae ‘Lana'kaeya kava yakainate'ao.’ hisayana ani aole yatala a'kame malesaya lo'kiyatapi o'male'ne.” hu'ne.
13 “Ninguém pode servir a dois senhores, pois odiará um e amará o outro; será dedicado a um e desprezará o outro. Vocês não podem servir a Deus e ao dinheiro”.
14 Falasi mono ke ne'afea vaya'moki moni afeno yafe lusiya huno nehapaiya vayanake'a ani hea ke afite'a lusiya hu'a kiki hune'ate'a kamuke hau'nae.
14 Os fariseus, que tinham grande amor ao dinheiro, ouviam isso tudo e zombavam de Jesus.
15 Kiki hune'atakeno Yisasi'a apa'kaeyafe inake he “Lapa'kaeya vaya apaulakale ‘Alakepa vaya mai'none.’ hutapa ne'afea'maki Anumaya Koti'a lapaipafi ako akeno alakepa hu'ne. Akeno alakepa hu'nike'a vaya'moki apa'kai'api hu'naya kavafe ‘Kanale'nale kava nehae.’ hu'a hu'naya'maki Anumaya Koti aulakale hi'mana'ake kava nehae.
15 Então ele disse: “Vocês gostam de parecer justos em público, mas Deus conhece o seu coração. Aquilo que este mundo valoriza é detestável aos olhos de Deus.
16 Mosese'ae Anumaya Koti aune vaya'ae Anumaya Koti yakailapatesea yafe lo'kiya vai'a lahapapaime ne'akeno anileti Yoni'a fole ai'nea afina nakaeya aepa he'na Anumaya Koti kava yakailapatesea kanale ke lahapa'nepauketapa mi'ko vaya'mokitapa ‘Anumaya Koti kava yakailatese.’ hu'a hukefe lusiya hu'a apayamufa ne'valae.
16 “Até a chegada de João, a lei de Moisés e a mensagem dos profetas eram seus guias. Agora, porém, as boas-novas do reino de Deus estão sendo anunciadas, e todos estão ansiosos para entrar.
17 Mopa'ae ko'ku'na'ae hano hukea'maki Anumaya Koti ke kamale'naya ke mako'ke aise ya'ato'a alaki fanane ohuke.”
17 É mais fácil o céu e a terra desaparecerem que ser anulado até o menor traço da lei de Deus.
18 Mako ve'kamo'a a'a ataleteno alu a aliseana kumai kava hu'ne. Anau'amo'a atalesikeno mai'nisea a mako ve'kamo'a aliseana ani kava huno kumai kava'ke huke.
18 “Assim, o homem que se divorcia de sua esposa e se casa com outra mulher comete adultério. E o homem que se casa com uma mulher divorciada também comete adultério”.
19 Mako moni afeno ya'a hane'nea ve'kamo'a mi'ko afina kanale'nale haesa ku'kena havaino mai'neno kanale ne'ya'ake ne'ne.
19 Jesus disse: “Havia um homem rico que se vestia de púrpura e linho fino e vivia sempre cercado de luxos.
20 Ne'nekeno mako amute o'male ve'ka amu'mo'a akufale alino haya ki'nea ve'ka no kipa'ale faitopale mai'ne. Ani ve'kamo aki'a Lasalasi'ae.
20 À sua porta ficava um mendigo coberto de feridas chamado Lázaro.
21 Ani ve'kamo'a inaya huno akesa afi'ne “Afeno'a hane'nea ve'kamo'a ne'nesikeno ali lavisea atupatapa'a nesoe.” huteno eno mai'nike'a kalayakamoki e'a amuteti sakani sakani hu'a ne'nae.
21 Ele ansiava comer o que caía da mesa do homem rico, e os cachorros vinham lamber suas feridas abertas.
22 Henaka'a amute o'male ve'ka falike'a Anumaya Koti ko'ku'napi kayo kayo vaya'moki hipo'ya ali'a u'a Epalahamu mai'neate u'a ate'nakeno afeno'ae ve'ka'ae falike'a ali'a u'a kite'nae.
22 “Por fim, o mendigo morreu, e os anjos o levaram para junto de Abraão. O rico também morreu e foi sepultado,
23 Kitetakeno hani'ake kumapi mai'neno lusi akufa akafu ne'kikeno akeno asaka huno hanaleka akeana alu'ale Epalahamu'ae Lasalasi'ae lo'ka'ana mai'na'akeno ana'ke'ne.
23 e foi para o lugar dos mortos. Ali, em tormento, ele viu Abraão de longe, com Lázaro ao seu lado.
24 Ana'keteno inake nehe “Vae Epalahamuka nakinakomoka kakaeya lusiya hu'ka kalaki ainatete'ka Lasalasina hutekeno eno lipi aya ateno eno navenafu'nale malesikeno falu nahaise. Nakaeya lusi atafi mai'nokeno lusi nakufa nakafu ne'ke.” hu'ne.
24 “O rico gritou: ‘Pai Abraão, tenha compaixão de mim! Mande Lázaro aqui para que molhe a ponta do dedo em água e refresque minha língua. Estou em agonia nestas chamas!’.
25 Nehikeno Epalahamu'a inake hu'ne “Mafa'ne'nimoka kakaeya a'ke'ainaka mopale mai'nana afina mi'ko kanale'nale ya ali'nanakeno Lasalasi'a mi'ko havi ya'ake ali'ne. Ina kava hu'nana yafe kakesa afi'ka hao hu'ka afeo. Meni Lasalasi'a ma kumate ne'ekeno aipamo'a kanale nehike'ka kakaeya kakufa kakafu'ae mai'nane.
25 “Abraão, porém, respondeu: ‘Filho, lembre-se de que durante a vida você teve tudo que queria e Lázaro não teve coisa alguma. Agora, ele está aqui sendo consolado, e você está em agonia.
26 Mako ya'ae kahapaikesoe lakaeya'ae lapa'kaeya'ae mai'nona folakapi Anumaya Koti'a lusi mulikefa alo humale'nike'a ma kumate vaya'moki lapa'kaeyate visaya apa'kesa ne'afea'maki halesaka hu'a o'umo avamete hane'ne. Ani kava hu'a kakaeya'ae mai'naya vaya'moki e'a ani muli halesaka hu'a o'mekae.” hu'ne.
26 Além do mais, há entre nós um grande abismo. Ninguém daqui pode atravessar para o seu lado, e ninguém daí pode atravessar para o nosso’.
27 Nehikeno ani ve'kamo'a inake nehe “Nakinakomoka nakaeya lusi kalaki ne'ai'na kakaeyafe ke nehuki Lasalasina hutekeno afo'nimo noteka vino.
27 “Então o rico disse: ‘Por favor, Pai Abraão, pelo menos mande Lázaro à casa de meu pai,
28 Nakana'nimoki naya mako kaya'a mai'nake'na nakaeya lusi nakafu ne'kea kumate e'na mai'noa yafe Lasalasina hutekeno uno ala kekefafati inake hise ‘Lapaipa aitapa yahae ohisayana nakaeya mai'noa kumate ekae.’ huno hapapaino.” hu'ne.
28 pois tenho cinco irmãos e quero avisá-los para que não terminem neste lugar de tormento’.
29 Nehikeno Epalahamu'a inake hu'ne “Apa'kaeya Mosese'a hu'nea ke'ae Anumaya Koti aune vaya'moki kamale'naya ke'ae hane'neanake'a ani ke hapali'a afisae.” hu'ne.
29 “‘Moisés e os profetas já os avisaram’, respondeu Abraão. ‘Seus irmãos podem ouvir o que eles disseram.’
30 Nehikeno afeno'a hane'nea ve'kamo'a inake he “He'e nakinakomoka Epalahamuka ani ke o'afikaya'maki mako fali'nisea ve'kamo'a kelifati eteno hetino apa'kaeyate uno hapapaiseana apaipa ai'a yahae hu'a hao'otake ya'api ne'atalete'a Anumaya Kotiteka apaipa amikae.” hu'ne.
30 “Então o rico disse: ‘Não, Pai Abraão! Mas, se alguém dentre os mortos lhes fosse enviado, eles se arrependeriam!’.
31 Nehikeno Epalahamu'a akaeyafe inake nehe “Mosese'a hu'nea ke'ae Anumaya Koti aune vaya'moki kamale'naya ke'ae afi'a apaipafi o'malesayana mako fali'nisea ve'ka kelifati eteno hetino hapapaiseana ani ke'ae afi'a apaipafi o'malekae.” hu'ne.
31 “Abraão, porém, disse: ‘Se eles não ouvem Moisés e os profetas, não se convencerão, mesmo que alguém ressuscite dos mortos’”.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 16, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.