Lucas 6
ikz (IKZ) vs ACF
1 Rusikʉ rʉmwɨ rwʉ ʉbhʉtʉʉrʉ, Yɨɨsu na abhɨɨga bhaazɨ, bhaarɨ bharahɨta mʉmɨgʉndʉ jɨ ɨnganʉ. Abhɨɨga bhaazɨ, bhakabha bharatɨna ɨbhɨgara bhyɨ ɨnganʉ, bhakaruushaku zeeheke, bhakarya.
1 E aconteceu que, no segundo sábado após o primeiro, passou pelas searas, e os seus discípulos iam arrancando espigas e, esfregando-as com as mãos, as comiam.
2 Neho Abhafarisaayo abhandɨ bhakabhabhuurya, “Ndora mʉrakora emeremo gɨnʉ gɨtakwenderwa kokorwa urusikʉ rwʉ ʉbhʉtʉʉrʉ?”
2 E alguns dos fariseus lhes disseram: Por que fazeis o que não é lícito fazer nos sábados?
3 Yɨɨsu akabhagarukirya, “Mʉtasʉmirɨ mʉMaandɨkʉ Amarɨndu chɨmbu Daudi na abhakɨndichazɨ bhaakʉrirɨ, hanʉ bhaarɨ nɨ ɨnzara?
3 E Jesus, respondendo-lhes, disse: Nunca lestes o que fez Davi quando teve fome, ele e os que com ele estavam?
4 Akasikɨra mwibhuru rirɨndu rya Mungu, akagega ɨmɨkaatɨ gɨnʉ jatɨɨrwɨ mʉbhʉtangɨ bhwa Mungu akarya akabhaha na abhakɨndichazɨ bhʉʉsi bhakarya. Nawe ɨmɨkaatɨ gɨnʉ kumigirʉ ja Musa gɨtakwenderwa kuriibhwa na abhaatʉ, kuruushaku bhakuhaani abheene.”
4 Como entrou na casa de Deus, e tomou os pães da proposição, e os comeu, e deu também aos que estavam com ele, os quais não é lícito comer senão só aos sacerdotes?
5 Akoongera kubhuga, “Umwana wʉ Ʉmʉʉtʉ, newe Ʉmʉkʉrʉ wu urusikʉ rwʉ ʉbhʉtʉʉrʉ.”
5 E dizia-lhes: O Filho do homem é Senhor até do sábado.
6 Urusikʉ ʉrʉndɨ rwʉ ʉbhʉtʉʉrʉ, Yɨɨsu akasikɨra mwirwazɨrʉ, akiija abhaatʉ. Muyo, aarɨmu ʉmʉʉtʉ wʉmwɨ, wʉnʉ aarɨ akuurɨ okobhoko ku ubhuryʉ.
6 E aconteceu também noutro sábado, que entrou na sinagoga, e estava ensinando; e havia ali um homem que tinha a mão direita mirrada.
7 Abhiija bhi imigirʉ na Abhafarisaayo, bhakabha bhararɨnda bharore arɨɨbhɨ arahorya ʉmʉʉtʉ wuyo, urusikʉ rwʉ ʉbhʉtʉʉrʉ, kʉ kʉbha bhaarɨ bharamohya ɨnzɨra yu ukumwinatiriryaku.
7 E os escribas e fariseus observavam-no, se o curaria no sábado, para acharem de que o acusar.
8 Nawe, Yɨɨsu akamenya eseemyo yaabhʉ, akabhʉʉrɨra omorema wo okobhoko, “Nauzɨ, wiimɨɨrɨrɨ gatɨgatɨ.” Ʉmʉʉtʉ wuyo akaaza, akiimɨɨrɨra.
8 Mas ele bem conhecia os seus pensamentos; e disse ao homem que tinha a mão mirrada: Levanta-te, e fica em pé no meio. E, levantando-se ele, ficou em pé.
9 Akʉmara Yɨɨsu akabhʉʉrɨra Abhafarisaayo na abhiija bhi imigirʉ bhayo, “Mmbe, nɨbhabhuuryɨ! Urusikʉ rwʉ ʉbhʉtʉʉrʉ, nɨ‑bhwaheene kokora Amazʉmu, kisha amabhɨ? Urusikʉ ruyo tohorye, kisha twitɨ?”
9 Então Jesus lhes disse: Uma coisa vos hei de perguntar: É lícito nos sábados fazer bem, ou fazer mal? salvar a vida, ou matar?
10 Yɨɨsu akarora abhaatʉ bhayo bhʉʉsi, akʉmara akabhʉʉrɨra ʉmʉʉtʉ wuyo, “Gorora okobhoko kwazʉ.” Akakogorora, rogendo rʉmwɨ kʉkahora!
10 E, olhando para todos em redor, disse ao homem: Estende a tua mão. E ele assim o fez, e a mão lhe foi restituída sã como a outra.
11 Abhaatʉ bhayo, bhakiigatana bhʉkʉngʼu, bhakatanga kwibhisirya chɨmbu bharaakorere Yɨɨsu amabhɨ.
11 E ficaram cheios de furor, e uns com os outros conferenciavam sobre o que fariam a Jesus.
12 Rusikʉ rʉmwɨ, Yɨɨsu akaja kʉkɨgʉrʉ kʉsabha, akatengeeza arasabha Mungu.
12 E aconteceu que naqueles dias subiu ao monte a orar, e passou a noite em oração a Deus.
13 Tabhʉʉri waho, akabhabhɨrɨkɨra abhɨɨga bhaazɨ, gatɨ waabhʉ akarobhora ikumi na bhabhɨrɨ, akabhaha iriina rya abhatumwa. Na abhatumwa bhayo, nebho bhanʉ:
13 E, quando já era dia, chamou a si os seus discípulos, e escolheu doze deles, a quem também deu o nome de apóstolos:
14 Simʉʉni, wʉnʉ Yɨɨsu aahɨɨrɨ iriina rya Peetero, Andureya umwabhʉ Simʉʉni, Yaakobho, Yoohana, Firipʉ, Bhatoromayo,
14 Simão, ao qual também chamou Pedro, e André, seu irmão; Tiago e João; Filipe e Bartolomeu;
15 Mataayo, Tomaaso, Yaakobho umwana wa Arifaayʉ, Simʉʉni wʉnʉ akubhirikirwa Ʉmʉzɨrʉʉti,
15 Mateus e Tomé; Tiago, filho de Alfeu, e Simão, chamado Zelote;
16 Yuuda umwana wa Yaakobho, na Yuuda Isikariyʉʉti, wʉnʉ iichurirɨ Yɨɨsu.
16 E Judas, irmão de Tiago, e Judas Iscariotes, que foi o traidor.
17 Yɨɨsu akiika kʉkɨgʉrʉ, hamwɨmwɨ nabhʉ, akiimɨɨrɨra mʉtandaari. Hayo, bhakiibhiringa abhɨɨga bhaazɨ na riribhita rya abhaatʉ abhandɨ bhanʉ bharuurɨ mucharʉ chʉsi cha Yudeya, mʉrʉbhɨri rwa Yɨrusarɨɨmu, na kukihuukʉ cha Tiiro na Sidʉʉni. Abhaatʉ bhayo, bhakaaza kwitegeerera Yɨɨsu na kʉhʉribhwa amarwɨrɨ gaabhʉ.
17 E, descendo com eles, parou num lugar plano, e também um grande número de seus discípulos, e grande multidão de povo de toda a Judéia, e de Jerusalém, e da costa marítima de Tiro e de Sidom; os quais tinham vindo para o ouvir, e serem curados das suas enfermidades,
18 Na bhanʉ bhaarɨ bhakʉnyaakibhwa na amasambwa, bhakahʉribhwa.
18 Como também os atormentados dos espíritos imundos; e eram curados.
19 Abhaatʉ bhʉʉsi, Bhakeenda kukunʼyaku Yɨɨsu, kʉ kʉbha zinguru zaarɨ zɨramʉhʉrʉka na zɨrabhahorya bhʉʉsi.
19 E toda a multidão procurava tocar-lhe, porque saía dele virtude, e curava a todos.
20 Yɨɨsu akabharora abhɨɨga bhaazɨ, akabhabhʉʉrɨra,
20 E, levantando ele os olhos para os seus discípulos, dizia: Bem-aventurados vós, os pobres, porque vosso é o reino de Deus.
21 Hakɨrɨku bhanʉ mukwigwa ɨnzara nangwɨnʉ,
21 Bem-aventurados vós, que agora tendes fome, porque sereis fartos. Bem-aventurados vós, que agora chorais, porque haveis de rir.
22 Hakɨrɨku imwɨ hanʉ abhaatʉ bhakʉbhabhiihirirwa,
22 Bem-aventurados sereis quando os homens vos odiarem e quando vos separarem, e vos injuriarem, e rejeitarem o vosso nome como mau, por causa do Filho do homem.
23 “Gayo garaabhabhone, mozomerwe na kubhina bhʉkʉngʼu, kʉ kʉbha ʉmʉbhanʉ gwanyu nɨ‑mʉkʉrʉ mwisaarʉ. Nɨmbu bhawɨsɨɨkʉrʉ, bhaarɨ bhakʉnyaacha abharʉʉtɨrɨri.
23 Folgai nesse dia, exultai; porque eis que é grande o vosso galardão no céu, pois assim faziam os seus pais aos profetas.
24 Nawe horeera imwɨ abhaniibhi,
24 Mas ai de vós, ricos! porque já tendes a vossa consolação.
25 Horeera imwɨ bhanʉ mukwigʉta nangwɨnʉ,
25 Ai de vós, os que estais fartos, porque tereis fome. Ai de vós, os que agora rides, porque vos lamentareis e chorareis.
26 Horeera imwɨ, hanʉ abhaatʉ bhʉʉsi bhakʉbhakumya,
26 Ai de vós quando todos os homens de vós disserem bem, porque assim faziam seus pais aos falsos profetas.
27 “Nawe nɨrabhabhʉʉrɨra imwɨ bhanʉ mukunyiitegeerera, mʉbhasɨɨgɨ abhabhisa bhaanyu, na bhanʉ bhakʉbhabhiihirirwa, mʉbhakorere amazʉmu.
27 Mas a vós, que isto ouvis, digo: Amai a vossos inimigos, fazei bem aos que vos odeiam;
28 Mʉbhahɨ ʉrʉbhangʉ, bhanʉ bhakubhiihiima, na kʉbhasabhɨra amazʉmu kwa Mungu bhanʉ bhakʉbhakorera amabhɨ.
28 Bendizei os que vos maldizem, e orai pelos que vos caluniam.
29 “Ʉmʉʉtʉ araakʉbhaatʉrɨ ʉrʉsa rwu ubhuryʉ, muchʉrɨrɨ nʉ ʉrʉndɨ. Na wʉnʉ araakuruushɨ ɨkabhuuti yaazʉ, umutigɨrɨ nɨ ɨshadi.
29 Ao que te ferir numa face, oferece-lhe também a outra; e ao que te houver tirado a capa, nem a túnica recuses;
30 Wʉwʉʉsi wʉnʉ araakʉsabhɨ ekegero, mohe, nʉ ʉmʉʉtʉ araakogegere bhegero bhyazʉ, ʉtamʉsabha akʉgarukiryɨ.
30 E dá a qualquer que te pedir; e ao que tomar o que é teu, não lho tornes a pedir.
31 Mokorere abhandɨ ganʉ mukwenda mokorerwe.
31 E como vós quereis que os homens vos façam, da mesma maneira lhes fazei vós, também.
32 “Nangʉ, mʉraabhasɨɨgɨ bhanʉ bhabhasɨɨgirɨ abheene, mʉrabhona bhwerakɨ? Naabha bhʉ ʉbhʉbhɨ, bhabhasɨɨgirɨ abhaatʉ bhanʉ bhabhasɨɨgirɨ!
32 E se amardes aos que vos amam, que recompensa tereis? Também os pecadores amam aos que os amam.
33 Naatu, mʉraasakiryɨ bhanʉ bhakʉbhasakirya abheene, mʉrabhona bhwerakɨ? Naabha bhʉ ʉbhʉbhɨ bhahaakora ɨbhuɨbhu!
33 E se fizerdes bem aos que vos fazem bem, que recompensa tereis? Também os pecadores fazem o mesmo.
34 Na mʉraabhakopeshe bhanʉ mukwisega kʉbha bharabhagarukirya, mʉrabhona bhwerakɨ? Naabha bhʉ ʉbhʉbhɨ, bhahaabhakopesha abhakɨndichabhʉ, korereke bhaazɨ bhabhagarukiryɨ bhyʉsi!
34 E se emprestardes àqueles de quem esperais tornar a receber, que recompensa tereis? Também os pecadores emprestam aos pecadores, para tornarem a receber outro tanto.
35 “Nawe imwɨ, mʉbhasɨɨgɨ abhabhisa bhaanyu, mʉbhakorere amazʉmu. Mʉbhakopeshe ɨtabha kwa kwisega bharabhagarukirya, neho mʉraabhone ʉmʉbhanʉ ʉmʉkʉrʉ. Hayo neho mʉraabhɨ abhaana bha Mungu wi Igʉrʉ wa Bhyʉsi, kʉ kʉbha, ewe ahaabhasakirya bhanʉ bhatakubhuga, ‘Ʉzʉmiryɨ,’ na abhakʉri bha amabhɨ.
35 Amai, pois, a vossos inimigos, e fazei bem, e emprestai, sem nada esperardes, e será grande o vosso galardão, e sereis filhos do Altíssimo; porque ele é benigno até para com os ingratos e maus.
36 Mʉbhɨ bhɨ ɨbhɨgʉngi kʉbhaatʉ, chɨmbu Wuusʉ akʉbharorera rigʉngi.
36 Sede, pois, misericordiosos, como também vosso Pai é misericordioso.
37 “Mʉtatɨnɨra abhandɨ, na niimwɨ mʉtaaza kutinirwa na Mungu. Mʉtatema amasoro, na niimwɨ mʉtakotemwa amasoro. Mʉbhabheerere bhanʉ bhakʉbhasariirya, na niimwɨ mʉrabheererwa.
37 Não julgueis, e não sereis julgados; não condeneis, e não sereis condenados; soltai, e soltar-vos-ão.
38 Mʉbhahɨ abhaatʉ ebhegero na niimwɨ mʉrahaabhwa na Mungu. Mʉrahaabhwa ekerengo kɨnʉ chizwirɨ zabhi, kichimirwɨ na kusingiswa kiriitɨkɨra. Ekerengo kɨnʉ mokorengera abhandɨ necho na niimwɨ mʉraarengerwe na Mungu.”
38 Dai, e ser-vos-á dado; boa medida, recalcada, sacudida e transbordando, vos deitarão no vosso regaço; porque com a mesma medida com que medirdes também vos medirão de novo.
39 Akabhabhʉʉrɨra kobherenjo, “Heene, ʉmʉhʉku aratʉra kʉkangata ʉmʉhʉku ʉmʉkɨndichazɨ? Bhʉʉsi bhabhɨrɨ bharagwa mwirʉʉma!
39 E dizia-lhes uma parábola: Pode porventura o cego guiar o cego? Não cairão ambos na cova?
40 Umwɨga atakʉkɨra umwija waazɨ. Nawe, araamarɨ kʉragirirwa na kwɨrɨkibhwa gʉʉsi, ahaabha nchu umwija waazɨ.
40 O discípulo não é superior a seu mestre, mas todo o que for perfeito será como o seu mestre.
41 “Ndora ʉrarora ekebhereera kɨnʉ kiri muriisʉ ryʉ ʉmʉkɨndichazʉ, nawe ʉtakorora ɨkɨtɨnɨka kɨnʉ kiri muriisʉ ryazʉ?
41 E por que atentas tu no argueiro que está no olho de teu irmão, e não reparas na trave que está no teu próprio olho?
42 Kisha ʉratʉrabhwɨ kʉbhʉʉrɨra ʉmʉkɨndichazʉ, ‘Tiga nikuruushɨ ekebhereera muriisʉ ryazʉ,’ nawe ʉtakorora ɨkɨtɨnɨka muriisʉ ryazʉ? Ʉmʉbhɨɨhi awɨ! Ruusha hinga ɨkɨtɨnɨka muriisʉ ryazʉ. Neho ʉkʉtʉra korora bhwaheene na kuruusha ekebhereera muriisʉ ryʉ ʉmʉkɨndichazʉ.
42 Ou como podes dizer a teu irmão: Irmão, deixa-me tirar o argueiro que está no teu olho, não atentando tu mesmo na trave que está no teu olho? Hipócrita, tira primeiro a trave do teu olho, e então verás bem para tirar o argueiro que está no olho de teu irmão.
43 “Gʉtareeho ʉmʉtɨ ʉmʉzʉmu gʉnʉ gwahiibhʉra imisumʉ ɨmɨbhɨ, nʉ ʉmʉtɨ ʉmʉbhɨ, gʉnʉ gukwibhʉra imisumʉ ɨmɨzʉmu.
43 Porque não há boa árvore que dê mau fruto, nem má árvore que dê bom fruto.
44 Abhaatʉ bhatakutwa imisumʉ ju umutiini kʉmɨtɨ ja amahwa, na bhatakutwa imisumʉ jɨ ɨmɨzabhiibhu kʉmɨtɨ je emesonkoma. Nawe kʉmɨtɨ jʉsi, gɨramenyekana kumisumʉ jaku.
44 Porque cada árvore se conhece pelo seu próprio fruto; pois não se colhem figos dos espinheiros, nem se vindimam uvas dos abrolhos.
45 Ɨbhuɨbhu ʉmʉʉtʉ ʉmʉzʉmu, ahaamenyekana kʉmangʼana amazʉmu, ganʉ gari mumwʉyʉ gwazɨ. Nawe ʉmʉʉtʉ ʉmʉbhɨ muyomuyo, ahaagamba amangʼana amabhɨ, ganʉ gari mumwʉyʉ gwazɨ. Amangʼana ganʉ ʉmʉʉtʉ akʉgamba, gararwa mʉganʉ gizwirɨ mumwʉyʉ gwazɨ.
45 O homem bom, do bom tesouro do seu coração tira o bem, e o homem mau, do mau tesouro do seu coração tira o mal, porque da abundância do seu coração fala a boca.
46 “Kwakɨ mʉrambɨrɨkɨra, ‘Ʉmʉkʉrʉ, Ʉmʉkʉrʉ,’ nawe mʉtakokora amangʼana gaanɨ?
46 E por que me chamais, Senhor, Senhor, e não fazeis o que eu digo?
47 Nɨrabhabhʉʉrɨra ekerenjo chʉ ʉmʉʉtʉ wʉnʉ akwigwa amangʼana gaanɨ na kʉgakora.
47 Qualquer que vem a mim e ouve as minhas palavras, e as observa, eu vos mostrarei a quem é semelhante:
48 Wuyo, atuubhɨɨnɨ nu umwʉmbaki wi inyumba, wʉnʉ aatukirɨ rirʉʉma akahooza ritarɨ, akʉʉmbaka ʉbhʉrʉsa. Mumbura, ɨkɨtaarʉ kikiizʉra, amanzi gakatema inyumba yiyo, nawe gatayisingishiryɨ, kʉ kʉbha yaarɨ yʉmbakirwɨ bhwaheene.
48 É semelhante ao homem que edificou uma casa, e cavou, e abriu bem fundo, e pôs os alicerces sobre a rocha; e, vindo a enchente, bateu com ímpeto a corrente naquela casa, e não a pôde abalar, porque estava fundada sobre a rocha.
49 Nawe, wʉwʉʉsi wʉnʉ akwigwa amangʼana gaanɨ na atakʉgakora, wuyo, atuubhɨɨnɨ nʉ ʉmʉʉtʉ wʉnʉ ʉmbakirɨ inyumba yaazɨ komosekeenya, na atatɨɨrɨ amabhwɨ iyaasɨ hinga. Ribhaga ryi imbura amanzi gakahera, gakatema inyumba yiyo. Rogendo rʉmwɨ ɨkagwa haasɨ, ɨkarika yʉʉsi.”
49 Mas o que ouve e não pratica é semelhante ao homem que edificou uma casa sobre terra, sem alicerces, na qual bateu com ímpeto a corrente, e logo caiu; e foi grande a ruína daquela casa.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 6, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.