Romanos 7

Elu Ọhụn: Ẹkụkwọ-Nsọ (Azụụn Ọhụn rịn'a) (IKKNT) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Umunẹ m, ụnụ amarịn nị ebe ịhịan rị ndụn sụọ kẹ Iwu nọ a kị a? (A marịnghọ m nị m rị e de ni ndị marịn Iwu.)
1 Meus irmãos, vocês todos podem compreender muito bem o que vou dizer. Vocês conhecem as leis e sabem que elas só têm poder sobre uma pessoa enquanto essa pessoa está viva.
2 Ya k'o gi mẹni okpoho nwọn di k'a lụrịrị di ẹ hụ, kasị a mẹ ni di ẹ ahụn hụ ndụn. Kanị, di ẹ nwụnhụn, iwu di-lẹ-nwunyẹ egizi ẹ.
2 Por exemplo, a mulher casada está ligada pela lei ao marido enquanto ele estiver vivo; mas, se ele morrer, ela estará livre da lei que a liga ao marido.
3 Ya wụ, omẹni ya lẹ okẹnnyẹ ọzọ a sụọma mọbụ lụma bụ di ẹ hụkwọ ndụn, wẹ k'a kpọ a onyẹ zọ-ụkụ-ye-ọfịa; kanị omẹni di ẹ a nwụnhụngụọ, iwu hụ egizi ẹ. Ọ lụma okẹnnyẹ ọzọ, ọ zọnị ụkụ ye ọfịa.
3 De modo que, se ela viver com outro homem enquanto o marido estiver vivo, ela será chamada de adúltera. Mas, se o marido morrer, ela estará legalmente livre e não cometerá adultério se casar com outro homem.
4 Umunẹ m, ẹrịra k'ọ rịzị nị ụnụ. Makẹni ụnụ wụ mkpamkpa-ẹhụ hụ Kraịstị gi nwụnhụn, ụnụ lẹ ịya gba nwụnhụn; ya wụ, ụnụ a nwụnnahịngụọ Iwu Mozizi, kẹni wẹ hụn ụzọ we ụnụ ye onyẹ ọzọ lụrụ, onyẹ hụ Osolobuẹ gha ọnwụn weli, kẹni ẹnyi bannị Osolobuẹ erere, mịn'a mkpụrụ.
4 O mesmo acontece com vocês, meus irmãos. Do ponto de vista da lei, vocês também já morreram, pois são parte do corpo de Cristo. E agora pertencem a ele, que foi ressuscitado para que nós possamos viver uma vida útil no serviço de Deus.
5 Makẹni, ogẹn hụ enwẹn ẹnyi gi rị a kị ẹnyi, eje-ihiẹn ndị ahụn Iwu kpọtiẹnsọnmẹ rị ọrụn imẹ mkpamkpa-ẹhụ ẹnyi, a rụnpụha ihiẹn ọnwụn gi e gbu.
5 Pois, quando vivíamos de acordo com a nossa natureza humana, os maus desejos despertados pela lei agiam em todo o nosso ser e nos levavam para a morte.
6 Kanị, ẹnyi e nwẹringụọ nwan enwẹn ẹnyi, ẹnyi arịzị okpuru Iwu Mozizi, makẹni ẹnyi a nwụngụọ—nwụnnahịn ihiẹn hụn te gi ẹnyi mbụ, kẹni ẹnyi hụn ụzọ gi ụzọ ọhụn ahụn Mmọn-nsọ a kị femẹ Osolobuẹ, ẹlẹzi ụzọ akan, ụzọ ahụn Iwu hụ wẹ de e de a kị.
6 Porém agora estamos livres da lei porque já morremos para aquilo que nos mantinha prisioneiros. Por isso somos livres para servir a Deus não da maneira antiga, obedecendo à lei escrita, mas da maneira nova, obedecendo ao Espírito de Deus.
7 Kịnị kẹ ẹnyi k'e kuzi nwan? Nị ẹnyi sị nwan nị Iwu Mozizi wụ njọ? Mba nụ! Makẹni, emẹni ẹlẹ Iwu, m'e ke marịn ihiẹn njọ wụ. Omẹni Iwu asịnị, “Anịlẹ ihiẹn ọwụlẹ na ị ẹnya,” m'e ke marịn ihiẹn ọ wụ nị ihiẹn a la ịhịan ẹnya.
7 O que vamos dizer então? Que a própria lei é pecado? É claro que não! Mas foi a lei que me fez saber o que é pecado. Pois eu não saberia o que é a cobiça se a lei não tivesse dito: “Não cobice.”
8 Kanị njọ nọ hụn ihiẹn ahụn Iwu ku tụdọn, gi ẹ kpọtiẹnchanrịn ihiẹn ọlịla-ẹnya rị ichẹn-ichẹn imẹ m. Ya wụnị, omẹni ẹlẹ Iwu, njọ wụ ihiẹn nwụnnị.
8 Porém o pecado se aproveitou dessa lei para despertar em mim todo tipo de cobiça. Porque, se não existe a lei, o pecado é uma coisa morta.
9 M te hụ ndụn kẹ iwu kelẹni bịanị m; kanị, ogẹn ihiẹn hụ Iwu ku gi bịa, njọ nọ tụlụa—
9 Pois houve um tempo em que eu não conhecia a lei e estava vivo. Mas, quando fiquei conhecendo o mandamento, o pecado começou a viver,
10 m nọ nwụnhụn. Iwu hụn nkẹ e ye ndụn nọ wẹhẹni m ọnwụn!
10 e eu morri. E o próprio mandamento que me devia trazer a vida me trouxe a morte.
11 Njọ nọ hụn ihiẹn ahụn Iwu ku tụdọn, gi ẹ dufie m, gi ẹ gbu m.
11 Porque o pecado, aproveitando a oportunidade dada pelo mandamento, me enganou e, por meio do mandamento, me matou.
12 Ya wụ, Iwu lẹ enwẹn ẹ rị nsọ; ihiẹn hụ Iwu ku rịzịkwọ nsọ, rị mma ẹnya Osolobuẹ, rị mma nke-esi.
12 Assim a lei vem de Deus; e o mandamento também vem de Deus, diz o que é certo e é bom.
13 Ya wụ nị ihiẹn hụn rị mma buhẹni m ọnwụn? Kaka akp'ohu! Njọ ya mẹ ẹ. Ọ nọ pụhachanrịn ifọn nị njọ wụ njọ—makẹni o gi ihiẹn rị mma buhẹni m ọnwụn. Ya wụ, e gigụọ wẹ ihiẹn hụ Iwu ku ghọsị kẹ njọ nọ—nị njọ a jọka njọ.
13 Então será que o que é bom me levou à morte? É claro que não! Foi o pecado que fez isso. Pois o pecado, usando o que é bom, me trouxe a morte para que ficasse bem claro aquilo que o pecado realmente é. E assim, por meio do mandamento, o pecado se mostrou mais terrível ainda.
14 Ẹnyi a marịnghọ nị Iwu wụ ihiẹn imẹ-mmọn, kanị mmẹ nwẹn wụ ịhịan-mmaka hụn nwọnlẹni Mmọn-nsọ—hụn njọ rị a kịchanrịn kẹ igbọn o ṅọn eṅọn.
14 Sabemos que a lei é divina; mas eu sou humano e fraco e fui vendido ao pecado para ser seu escravo.
15 M'a ra ghọta ihiẹn m rị e mẹ. Makẹni, m'a ra mẹ ihiẹn m chọ nị m mẹ, kama, ihiẹn hụn e ze m ize, ya kẹ m'e mẹ.
15 Eu não entendo o que faço, pois não faço o que gostaria de fazer. Pelo contrário, faço justamente aquilo que odeio.
16 Ebe o mẹ nwan nị ihiẹn hụn m chọlẹni nị m mẹ kẹ m'e mẹ, ya e mẹ m e kweri nị Iwu hụ rị mma nke-esi.
16 Se faço o que não quero, isso prova que reconheço que a lei diz o que é certo.
17 Ya wụ nwan nị ẹlẹzi mmẹ rị e mẹ ẹ, kanị, njọ hụn rị imẹ m rị e mẹ ẹ.
17 E isso mostra que, de fato, já não sou eu quem faz isso, mas o pecado que vive em mim é que faz.
18 Makẹni, a marịnghọ m n'o nwọnni kaka akpụ ihiẹn ohu rị mma hụn rị imẹ m, ya wụ imẹ mmẹ wụ ịhịan-mmaka. Makẹni, m'a chọ nị m mẹ ihiẹn rị mma, kanị, m'a ra saẹka mẹ ẹ.
18 Pois eu sei que aquilo que é bom não vive em mim, isto é, na minha natureza humana. Porque, mesmo tendo dentro de mim a vontade de fazer o bem, eu não consigo fazê-lo.
19 M'a ra mẹ mma hụn m chọ nị m mẹ, kanị eje-ihiẹn hụ hụn m chọlẹni nị m mẹ kẹ m'e mẹsọnmẹ.
19 Pois não faço o bem que quero, mas justamente o mal que não quero fazer é que eu faço.
20 O mẹ nwan nị m'e mẹsọnmẹ ihiẹn m chọlẹni, ya wụ nị ẹlẹzi mmẹ rị e mẹ ẹ—njọ hụn rị imẹ m rị e mẹ ẹ.
20 Mas, se faço o que não quero, já não sou eu quem faz isso, mas o pecado que vive em mim é que faz.
21 Ya wụ, a hụngụọ m'a nwan n'o nwẹ iwu rị ọrụn imẹ m, a kị m, hụn o gi e mẹ ni m chọ nị m mẹ mma, eje-ihiẹn sụọ kẹ m'a sa ẹka e mẹ.
21 Assim eu sei que o que acontece comigo é isto: quando quero fazer o que é bom, só consigo fazer o que é mau.
22 Eziẹ, Iwu Osolobuẹ a sụọ m asụọ, a sụọru m akpakalị obi.
22 Dentro de mim eu sei que gosto da lei de Deus.
23 Kanị, a hụn m iwu ichẹn rị ọrụn imẹ ẹhụ m, a lụsọn Iwu ahụn rị m mma ọgụn; iwu ichẹn ahụn rị a kịnị m e mẹ m a gbaye njọ hụn rị mkpamkpa ẹhụ m a rụn.
23 Mas vejo uma lei diferente agindo naquilo que faço, uma lei que luta contra aquela que a minha mente aprova. Ela me torna prisioneiro da lei do pecado que age no meu corpo.
24 Euu, ụya e gbuẹ m! Onyẹ k'a gbapụha m ẹka ẹhụ nị rị e buhẹni m ọnwụn?!
24 Como sou infeliz! Quem me livrará deste corpo que me leva para a morte?
25 Ekele ya rịnị Osolobuẹ n'o jẹnk'e mẹ ẹ ghahanị Di-nwọnni-ẹnyi wụ Jesu Kristi!
25 Que Deus seja louvado, pois ele fará isso por meio do nosso Senhor Jesus Cristo! Portanto, esta é a minha situação: no meu pensamento eu sirvo à lei de Deus, mas na prática sirvo à lei do pecado.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Romanos 7, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.