Hebreus 9
Elu Ọhụn: Ẹkụkwọ-Nsọ (Azụụn Ọhụn rịn'a) (IKKNT) vs BKJ
1 Nkwerigbama nke ibuzọ hụ nwọn ụmụ iwu ndị sọn n'ẹ hụn wẹ gi e fe Osolobuẹ, nwẹzikwọ ebe w'a nọ e fe ofufe hụn rị elu-ụwanị.
1 Ora, verdadeiramente o primeiro pacto tinha também ordenanças de serviço divino, e um santuário terrestre.
2 Ọdụ-ofufe ahụn wẹ rụn nwọn mmughẹ ẹbụọ. Imẹ mmughẹ nke ibuzọ kẹ teburu lẹ obu-ukpẹ ahụn rị; ogbe brẹdi ndị ahụn w'e dọnmẹ elu teburu ogẹn ile rịzịkwọ ebẹhụ. W'a kpọ mmughẹni “Ebe rị nsọ.” Wẹ gi ẹkwa gbọnbepụ mmughẹni ihun lẹ azụụn. Imẹ Ọdụ-ofufe hụ|src="bk00278c.jpg" size="col" loc="HEB 9" copy="Horace Knowles; The British & Foreign Bible Society" ref="9.2"
2 Porque um tabernáculo foi preparado; o primeiro, no qual estavam o candeeiro, e a mesa, e os pães da proposição; esse é chamado de o santuário.
3 Wẹ ghafe ẹkwa mgbọnbepụ hụn ẹbọ—ya wụ, hụn rị ẹgbata mmughẹ ẹbụọnị, a banye wẹ mmughẹ hụn m'ẹ ẹbụọ, hụn w'a kpọ “Ebe Kachanrịn nsọ.”
3 E depois do segundo véu vinha o tabernáculo chamado Santo dos Santos;
4 Ebeni kẹ ihiẹn hụ wẹ gi goru mẹmẹ, hụn wẹ nọ elu ẹ a dụn nsẹnsị ọkụn, rị. Ẹkpẹti-nkwerigbama hụ rịzịkwọ ebeni. Wẹ gi osisi rụn a, gi goru nyankwama ẹhụ a ile, kẹ imẹ ẹ kẹ azụụn a. Imẹ ẹ kẹ mkpu goru hụ wẹ buche ihiẹn ahụn wẹ risọnmẹ imẹ atụ hụn wẹ kpọ mana rị; ọkpọ Ẹrọnụ ahụn gbọrịnị lẹ ibe ọmụma ẹbụọ hụ wẹ kaye Iwu iri ahụn Osolobuẹ ye Mozizi rịzịkwọ ebẹhụ.
4 que tinha o incensário de ouro, e a arca do pacto, toda coberta de ouro em redor; na qual estava um vaso de ouro, que continha o maná, e a vara de Aarão, que tinha florescido, e as tábuas do pacto.
5 Elu ẹkpẹtini kẹ ndị mmọn-ozi ẹbụọ wẹ kpụ rị. Ihiẹn w'a kpọ ndị mmọn-ozi ẹbụọnị wụ cherobim. Uwẹ a ghọsị nị ọghọ Osolobuẹ rị ebẹhụ. Wẹ shịafụ nku wẹ elu ẹkpẹti ahụn. Ihiẹn w'a kpọ elu ẹkpẹti ahụn wụ Oche-omikẹn.
5 E sobre a arca os querubins da glória, que cobriam o propiciatório; sobre tais coisas não podemos falar agora particularmente.
6 Ẹnịna kẹ wẹ dọnmẹsọnmẹ ihiẹn ndịnị wẹ. Ndị nchụ-ẹjan a banyesọnmẹ mmughẹ nke ibuzọ ogẹn ile d'a rụn ọrụn rịnị nị wẹ, hụn wẹ gi e mẹzu omẹnalị ofufe.
6 Quando estavam estas coisas assim ordenadas, os sacerdotes entravam sempre no primeiro tabernáculo, realizando o serviço de Deus.
7 Kanị, onyẹ-isi nchụ-ẹjan sụọ a banye mmughẹ hụ mẹ ẹ ẹbụọ. Mgbe ohu sụọ k'ọ banye ẹ ahụa. Ọ banyekọnị, o k'e girịrị ẹdeke anụ, hụn o jẹnkọ d'e gi chụ ẹjan. Ọ chụ ya wụ ẹjan makẹ njọ ya lẹ enwẹn ẹ lẹ njọ ndị Izrẹlụ kpachanpụlẹni ẹnya mẹ.
7 Mas no segundo, apenas o sumo sacerdote, uma vez por ano, não sem sangue, o qual ele oferecia por si mesmo e pelos erros do povo.
8 Mmọn-nsọ gi ihiẹn ndịnị a ghọsị nị omẹni echẹn kẹ wẹ rịkwọ e fe ofufe Ọdụ-ofufe ibuzọ hụ, ụzọ wẹ gha a banye Ebe ahụn rị nsọ nke-esi e ke pụha.
8 Isto significando para o Espírito Santo que o caminho para o mais santo de todos ainda não se havia manifestado, enquanto o primeiro tabernáculo ainda estava de pé.
9 Wẹ gi ihiẹnni a kọwa ogẹnni ẹnyi rị imẹ ẹ. Ọnwan rị a ghọsị nị oyiye w'e yesọnmẹ lẹ ẹjan ile w'a chụyeni Osolobuẹ imẹ ofufe mbụ ahụn asaẹka mẹ obi ndị rị e fe ofufe hụ rị ọchan.
9 Que foi uma figura para o tempo então presente, no qual eram oferecidos tanto dons como sacrifícios que não podiam aperfeiçoar o que realizava o serviço, em relação à consciência,
10 Makẹni oyiye lẹ ẹjan ndịnị wẹ wụhụ oku ihiẹn-oriri lẹ ihiẹn-ọrịra ichẹn-ichẹn lẹ nchanchan rị ichẹn-ichẹn wẹ gi e dọn ihiẹn nsọ. Ihiẹn ndịnị ile wụhụ omẹnalị ẹnya e legha, hụn Osolobuẹ tumẹ ni wẹ nị w'e mẹsọnmẹ d'e ru ogẹn o k'e gi tumẹ ihiẹn ọhụn hụn zu oke.
10 que consistia apenas em comidas e bebidas, e diversas abluções, e ordenanças carnais, impostas sobre eles até ao tempo da reforma.
11 Kanị, Kraịstị a bịagụọ nwan nọkẹ onyẹ-isi nchụ-ẹjan d'e wẹhẹ ihiẹn ọma ndị hụ rịtulẹni. Ọ banyegụọ Ọdụ-ofufe hụn kanị, hụn ka a oke e zu, hụn wẹ gilẹni ẹka mẹmẹ, ya wụ, hụn wẹ gilẹni ihiẹn ụwanị wẹ ke eke mẹmẹ.
11 Mas Cristo, ao vir como sumo sacerdote das coisas boas que haviam de vir, por meio de um tabernáculo maior e mais perfeito, não feito por mãos, isto é, não desta construção,
12 Ọ gigụọ nwan mgbe ohu banyechanrịn Ebe Kachanrịn Nsọ. Ẹlẹkwọ ẹdeke ewu lẹ nwa okẹn-efin k'o gi banye, kanị, ẹdeke ya lẹ enwẹn ẹ, gi ẹ wẹhẹ nzụọfụha itẹbitẹ.
12 nem pelo sangue de bodes e novilhos, mas por seu próprio sangue, entrou uma vez por todas no santo lugar, tendo obtido eterna redenção para nós.
13 Makẹni, omẹni ifekpu wẹ hụ ẹdeke ewu lẹ okẹn-efin lẹ ntụn nwa-efin wẹ dụn ọkụn kẹ onyẹ rịlẹni ụchan (onyẹ mẹ ihiẹn Iwu a sọ) gi a rịzị ụchan, a nabanhanzị w'a,
13 Porque se o sangue de bodes e de touros, e as cinzas de uma novilha espargidos sobre os impuros santificam trazendo a purificação da carne,
14 ya wụ nị ẹdeke Kraịstị jẹnkọ d'a sa ẹka chanchan obi ẹnyi ọhụnma-ọhụnma, chanchanpụ ihiẹn ndị ghalẹni e ye ndụn hụn ẹnyi e mẹsọnmẹ, chanchanpụchanrịn a, kẹni ẹnyi hụn ụzọ fe Osolobuẹ rị ndụn makẹni ndụn Kraịstị hụn nwẹlẹni ntụpọ kẹ Kraịstị gi chụyeni Osolobuẹ ẹjan, ghahanị Mmọn-nsọ itẹbitẹ.
14 quanto mais o sangue de Cristo, que pelo Espírito eterno se ofereceu a si mesmo imaculado a Deus, purificará das obras mortas a vossa consciência, para servirdes ao Deus vivo?
15 Ya wụ nị Jizọsị wụ onyẹ e wegbamanị imẹ nkwerigbama ọhụn. Ịya k'ọ wụ kẹni ndị hụ wẹ kpọ oku hụn ụzọ nwọnhẹn ihiẹn hụ k'a tọ jẹnrin ejẹn Osolobuẹ kwe nkwa a. Wẹ k'e nwẹhẹn ẹ, ebe o mẹ ni o nwọngụọ onyẹ nwụnhụnnị hụn wẹ gi ndụn a gbapụha wẹ, makẹ njọ wẹ mẹsọnmẹ okpuru nkwerigbama ibuzọ hụ gha e ri isi wẹ.
15 E por isso ele é o mediador do novo testamento, para que por meio da morte, para redenção das transgressões cometidas debaixo do primeiro testamento, os chamados recebam a promessa da herança eterna.
16 Makẹni, ịhịan kugụụ kẹ wẹ k'a dọn ke uku ẹ, wẹ sikọ d'a ghọsịgụụ nị onyẹ hụ a nwụnhụgụọ, wẹ kebe gi ihiẹn o ku rụnma ọrụn.
16 Porque onde há testamento, necessário é que venha a morte do testador.
17 Ịhịan nwụnhụgụụ sụọ kẹ uku ẹ o ke nọ a pa ire. Egikọ w'a rụn ọrụn ebe ọ rị ndụn.
17 Porque um testamento só tem efeito após a morte dos homens, do contrário não tem força alguma, enquanto o testador vive.
18 Ya haịn nkwerigbama mbụ hụ gilẹni bidọndẹ bụ ẹdeke anụ wẹ gbu egbu arị a.
18 Pelo que nem o primeiro testamento foi dedicado sem sangue.
19 Makẹni, ogẹn Mozizi gi gwachanrịngụụ ndị hụ ihiẹn ile Iwu hụ sị wẹ e mẹ, ya ọ nọ weri ẹdeke nwa-efin [lẹ ewu] wẹ gbu lẹ mirin, gi ẹṅẹnrẹn anụ e nwun ufie-ufie lẹ ukun ẹfịfịa w'a kpọ haịsọpụ derisọnmẹ ẹdeke lẹ mirin hụ, fekpusọnmẹ kẹ Ẹhụhụọ-Iwu hụ lẹ enwẹn ẹ kẹ ndị Izrẹlụ ile—
19 Pois quando Moisés anunciou cada preceito a todo o povo segundo a lei, ele tomou o sangue dos novilhos e dos bodes, com água, lã purpúrea e hissopo e aspergiu tanto ao próprio livro como a todo o povo,
20 a sị wẹ, “Hụnnị wụ ẹdeke wẹ rị e gi e tumẹ nkwerigbama hụ hụn Osolobuẹ kwademẹ ni ụnụ.”
20 dizendo: Este é o sangue do testamento que Deus tem ordenado para vós.
21 Ẹrịrazịkwọ kẹ Mozizi dọn fekpusọnmẹ Ọdụ-ofufe hụ lẹ arịa ile wẹ gi e fe ofufe.
21 Além disso, ele aspergiu com sangue tanto o tabernáculo como todos os vasos do ministério.
22 Ezioku-ezioku, okpuru Iwu Mozizi, o d'a wụrụ nị ẹdeke kẹ wẹ gi e dọn ihiẹn ile nsọ: omẹni egbuni wẹ anụ—omẹni ẹdeke arịa, mgbagharị njọ arịkọ.
22 E quase todas as coisas, segundo a lei, se purificam com sangue; e sem derramamento de sangue não há remissão.
23 O mẹ nwan nị omẹnalị ndị hụ ile rị mkpa igi dọn Ọdụ-ofufe rị ụwa nsọ—bụ onyinyọn mmakalaka rọ, ya wụ nị ẹjan ka ndị hụ mma kẹ nke ezigbo ẹ rị elu-igwee chọ.
23 Era necessário, portanto, que as figuras das coisas que estão no céu fossem purificadas com tais sacrifícios, mas as coisas celestiais em si seriam purificadas com sacrifícios superiores a estes.
24 Makẹni, ẹlẹ Ebẹhụ wẹ gi ẹka mẹmẹ wẹ nọ e fe ofufe—hụn wụhụ onyinyọn nke ezigbo ẹ kẹ Kraịstị banye, kama, ọ banyegụọ nwan elu-igwee lẹ enwẹn ẹ, weri ọnọdị ebe Osolobuẹ rị makẹ ọrịnịmma ẹnyi.
24 Porque Cristo não entrou em um santuário feito por mãos, que são figuras do verdadeiro, mas no próprio céu, para agora aparecer na presença de Deus por nós.
25 Ẹlẹkwọ hụn o k'e gi gi enwẹn ẹ chụsọnmẹ ẹjan, a chụ, achụdọnzi rịkẹ kẹ onyẹ-isi nchụ-ẹjan rị elu-ụwa dọn e mẹ, e gi ẹdeke wụlẹni nke ẹ a banye Ebẹhụ Kachanrịn Nsọ ahụa-ahụa.
25 Nem também para se oferecer com frequência, como o sumo sacerdote entrava no santo lugar de ano em ano com sangue alheio.
26 Omẹni nke Jizọsị rị ẹrịra, nkẹ ọ hụ a nwụn anwụndọnzi kete w'e kelẹ ụwa! Kanị, ezioku wụ n'ọ bịagụọ nwan mgbe ohuni sụọ ọgụgụ-ogẹnni, d'e wepụchanrịn njọ ghahanị igi enwẹn ẹ chụ-ẹjan.
26 Pois então necessário seria ele ter sofrido com frequência desde a fundação do mundo; mas agora, no fim do mundo, uma vez, se manifestou para aniquilar o pecado pelo sacrifício de si mesmo.
27 K'o dọn wụrụ nị ịhịan a nwụnhụn mgbe ohu, ọhụn mẹgụụ, okinkin-ikpe e sọn ẹ,
27 E, como aos homens está ordenado morrerem uma só vez, vindo depois o julgamento.
28 ẹrịra k'o dọnzị wụrụ nị hụnnị Osolobuẹ gigụụ Kraịstị chụ ẹjan mgbe ohu sụọ chụchanrịn a, hụn Kraịstị gi buru njọ ndị bu ọda, Kraịstị lalazị hụn mẹ ẹ mgbe ẹbụọ—ẹlẹzi oku njọ k'ọ lalanị, kama, ọ lala d'a zụọpụha ndị hụn rị e lekẹnmẹ ẹnya a.
28 Assim também Cristo ofereceu-se uma só vez para levar os pecados de muitos, e para aqueles que o buscam ele aparecerá pela segunda vez sem pecado, para a salvação.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Hebreus 9, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.