Hebreus 7
Elu Ọhụn: Ẹkụkwọ-Nsọ (Azụụn Ọhụn rịn'a) (IKKNT) vs NTLH
1 Mẹkizẹdẹkịnị wụ eze alị Salẹm; ọ wụzịkwọ onyẹ nchụ-ẹjan Osolobuẹ, Chuku Ahụn Kachanrịnnị. O kunrun Ebraham kẹ Ebraham kinla, ogẹn Ebraham gi mẹrigụụ ndị-nze hụ agha, ọ nọ gọzi Ebraham.
1 Esse Melquisedeque era rei da cidade de Salém e sacerdote do Deus Altíssimo. Quando Abraão estava voltando da batalha em que matou os reis, Melquisedeque foi ao encontro dele e o abençoou.
2 Ebraham nọ kebe ihiẹn ile o bulụa agha ụzọ iri, we ụzọ ohu ye Mẹkizẹdẹkị. Nke ibuzọ, ẹfannị wụ Mẹkizẹdẹkị wụ “Eze Ihiẹn-Chuku-chọ”. Ọzọzị, Mẹkizẹdẹkị-nị wụzịkwọ eze alị Salẹm, ya wụ “Eze Udọn,” makẹni Salẹm wụ Udọn.
2 Abraão lhe deu a décima parte de tudo o que ele havia tomado dos inimigos na batalha. O nome de Melquisedeque quer dizer primeiramente “Rei da Justiça”. E, porque ele era rei de Salém , o seu nome também quer dizer “Rei da Paz”.
3 O nwẹ nẹdi; o nwẹ nnẹ; o nwọnni ndị wẹ sị nị uwẹ mụ a. O nwẹ mbidọn; o nwẹ ọgụgụ. Ọ nọhụ kẹ nwa Osolobuẹ. Ọ wụ onyẹ nchụ-ẹjan jẹnrin ejẹn.
3 Não se conhece o pai, nem a mãe, nem qualquer antepassado de Melquisedeque. E também não se sabe nada sobre o seu nascimento ou sobre a sua morte. Por ser como o Filho de Deus, ele continua sacerdote para sempre.
4 Lee k'o mẹhan okẹn-ịhịan! Nke wụ nị Ebraham nẹdi-ẹnyi kanị lẹ enwẹn ẹ kebedẹ ihiẹn ile o bulụa imẹ agha hụ, ye ẹ ụzọ ohu imẹ ụzọ iri!
4 Vejam como Melquisedeque era grande: Abraão, o patriarca , lhe deu a décima parte de tudo o que havia tomado dos inimigos na batalha.
5 Lee nwan: nke ụmụ Livaị wụ ndị nchụ-ẹjan, Iwu Mozizi sị wẹ a narịn ụmụ Izrẹlụ ibe wẹ ụzọ ohu imẹ ụzọ iri. Ya wụ, wẹ a narịn ndị nke wẹ ụzọ-ohu-imẹ-ụzọ-iri, ọsụọn'a nị wẹ ile wụ ụmụ Ebraham.
5 Conforme a Lei de Moisés, os sacerdotes, que são descendentes de Levi, têm a obrigação de receber do povo a décima parte de tudo. Eles recebem dos seus próprios patrícios, embora estes também sejam descendentes de Abraão.
6 Kanị, okẹnnyẹni wụ Mẹkizẹdẹkị ẹlẹ onyẹ ebọn wẹ, bụ ọ narịn Ebraham' ụzọ ohu imẹ ụzọ iri, gọzidẹ ẹ—ọ gọzidẹ onyẹ nwẹn Osolobuẹ lẹ enwẹn ẹ kwe nkwa!
6 Melquisedeque não era descendente de Levi, mas recebeu a décima parte daquilo que Abraão havia tomado na batalha e o abençoou. Sim, abençoou o próprio Abraão, que havia recebido as promessas de Deus.
7 Onyẹ ọwụlẹ a marịngụọ nị onyẹ kanị ya nwẹ a gọzi ibe ẹ.
7 Não há dúvida de que aquele que abençoa é mais importante do que aquele que é abençoado.
8 Nke ụmụ Livaị, ndị hụn a narịn ụzọ-ohu-imẹ-ụzọ-iri wụ ịhịan mmaka, hụn o mẹ ni, omẹgụụ a nwụnhụn wẹ. Kanị, ụdị nke Mẹkizẹdẹkị, onyẹ hụn a narịn nị wụ onyẹ hụn Ẹhụhụọ-nsọ ku n'ọ hụ ndụn.
8 No caso dos sacerdotes, a décima parte é recebida por homens que um dia vão morrer. Mas, no caso de Melquisedeque, como dizem as Escrituras Sagradas , a décima parte foi recebida por alguém que continua vivo .
9 Ya wụ, ẹnyi k'a sazịdẹ ẹka sị nị Livaị lẹ enwẹn ẹ, hụn ụmụ a a narịn ụzọ-ohu-imẹ-ụzọ-iri ghaha ẹka Ebraham kụ Mẹkizẹdẹkị ụzọ-ohu-imẹ-ụzọ-iri,
9 Portanto, quando Abraão pagou a décima parte, Levi, cujos descendentes recebem a décima parte, também pagou.
10 makẹni Livaị rịkwọ ẹhụ nẹdi ẹ kanị wụ Ebraham ogẹn hụ Mẹkizẹdẹkị gi bịa d'e kunrun Ebraham.
10 Pois Levi não tinha nascido, e, por assim dizer, ainda estava no corpo do seu antepassado Abraão quando este se encontrou com Melquisedeque.
11 Ya wụ, omẹni ụdị ẹjan ebọn Livaị a chụ—ẹjan ahụn ya lẹ Iwu hụ wẹ ye wẹ wị bịa, te nwọn ikẹn o gi e mẹ ihiẹn n'o zu oke kẹ Osolobuẹ dọn chọ, kị haịn nwan o gi rị Osolobuẹ mkpa ikumẹzi oku onyẹ nchụ-ẹjan ọzọ—ụdị nke Mẹkizẹdẹkị, ẹlẹzidẹ ụdị nke Ẹrọnụ?
11 A lei que o povo de Israel recebeu se baseava no sacerdócio dos levitas . Ora, se o trabalho dos sacerdotes levitas tivesse sido perfeito, não haveria necessidade de aparecer outro tipo de sacerdote, da ordem do sacerdócio de Melquisedeque e não da ordem de Arão .
12 Wẹ wepụ ụdị ẹjan lẹ ndị nchụ-ẹjan rịnị, nị e webanhan wẹ ụdị ọzọ, wẹ k'e webanhanzịrịrị iwu ọhụn hụn ya lẹ ụdị ọhụn hụ wụ ohu.
12 Pois, quando se muda o sacerdócio, a lei também precisa ser mudada.
13 Jesuni, hụn ihiẹn ndịnị rị e zin ẹka, wụ onyẹ ebọn ọzọ, bụ o nwọntuni onyẹ ebọn hụ rụn ọrụn rịkẹ onyẹ nchụ-ẹjan. Ukpo hụ wẹ nọ a dụn ẹjan ọkụn ihun Ọdụ-ofufe mbụ hụ|src="hk00256b.jpg" size="col" loc="HEB 7" copy="Horace Knowles; The British & Foreign Bible Society" ref="7.13"
13 E o nosso Senhor Jesus, a respeito de quem são ditas essas coisas, pertencia a outra tribo . E nenhum membro dessa tribo jamais serviu como sacerdote.
14 Makẹni, o we ẹnya nị Onyẹ-nwọnni-ẹnyi wụ onyẹ ebọn Juda, bụ Mozizi a kpọnị ya wụ ebọn ẹfan ogẹn o gi ku oku ndị nchụ-ẹjan.
14 É sabido que, por nascimento, Jesus, o nosso Senhor, pertencia à tribo de Judá, e Moisés não disse nada dessa tribo quando falou a respeito de sacerdotes.
15 Ihiẹn o gi wekẹnmẹdẹ ẹnya wụ nị, ezioku-ezioku, ụdị onyẹ nchụ-ẹjan ọzọ, hụn nọ kẹ Mẹkizẹdẹkị a pụhagụọ nwan.
15 E tudo isso se torna bem mais claro, pois surgiu um sacerdote diferente, parecido com Melquisedeque.
16 Ẹlẹ ebọn hụ Iwu Mozizi kpọ ẹfan kẹ Onyẹ nchụ-ẹjan ọzọnị gha pụha; ya wụ, ẹlẹ ebọn ọ gha bịa k'o gi wụrụ onyẹ-isi nchụ-ẹjan, kama, ọ wụ a makẹ ikẹn o nwọn hụn o gi a rị ndụn jẹnrin ejẹn.
16 Ele não foi feito sacerdote pelas leis ou regras humanas, porém se tornou sacerdote por meio do poder de uma vida que não tem fim.
17 Makẹni ihiẹn Ẹhụhụọ-nsọ ku banyen'ẹ wụ,
17 Porque as Escrituras Sagradas dizem: “Você será sacerdote para sempre, na ordem do sacerdócio de Melquisedeque.”
18 Ya wụ, Osolobuẹ a kagbugụọ Iwu mbụ, makẹni ndụn a rị Iwu hụ, makẹni Iwu hụ asanị ẹka mẹ ihiẹn hụn rị mkpa—
18 Assim a regra antiga foi anulada porque era fraca e inútil.
19 makẹni Iwu mbụ hụ e mẹni ihiẹn ọwụlẹ n'o zu oke. Kama, Osolobuẹ e webanhangụọ nwan ụzọ ọhụn, olile-ẹnya ọhụn, hụn ka mma, hụn ẹnyi e gi s'ẹka nọkunmẹ Osolobuẹ.
19 Pois a lei não podia aperfeiçoar nada. Mas agora Deus nos deu uma esperança melhor, por meio da qual chegamos perto dele.
20 Osolobuẹ kun enwẹn ẹ gi biye ihiẹnni ẹka. O kunni ihiẹn ọwụlẹ ogẹn o gi tumẹ ndị nchụ-ẹjan mbụ hụ ndị,
20 Além disso, há o juramento de Deus. Não houve juramento quando os outros se tornaram sacerdotes.
21 kanị o kun enwẹn ẹ tumẹ Jizọsị onyẹ nchụ-ẹjan. Makẹni Osolobuẹ sị a,
21 Porém houve juramento quando Jesus se tornou sacerdote, pois Deus lhe disse: “O Senhor jurou e não voltará atrás. Ele disse: ‘Você será sacerdote para sempre.’ ”
22 Ihiẹn ichẹnni haịn nwan Jizọsị gi wụrụ onyẹ obi gi e ru ẹnyi alị nị nkwerigbama ọhụnnị ka mma.
22 Portanto, essa diferença também faz com que Jesus seja a garantia de uma aliança melhor.
23 Ihiẹn ọzọ rị ichẹn rịzịkwọ: ndị nchụ-ẹjan mbụ hụ bu ọda makẹni ọnwụn a nịnị onyẹ ọwụlẹ imẹ wẹ rụnsọnmẹ ya wụ ọrụn.
23 Há ainda outra diferença: os outros sacerdotes foram muitos porque morriam e não podiam continuar o seu trabalho.
24 Kanị, ya nwẹn awụbehikọ onyẹ nchụ-ẹjan makẹni ọ rị a-rị jẹnrin ejẹn.
24 Mas Jesus vive para sempre, e o seu sacerdócio não passa para ninguém.
25 Ya wụ n'o k'a saẹka zụọpụhachanrịn ndị hụ ghaha ẹka bịa d'e kunrun Osolobuẹ, zụọpụhachanrịn wẹ d'e ru njẹndemẹ, makẹni ọ rị ndụn jẹnrin ejẹn, a rịọdọnni wẹ ebe Osolobuẹ rị.
25 E por isso ele pode, hoje e sempre, salvar as pessoas que vão a Deus por meio dele, porque Jesus vive para sempre a fim de pedir a Deus em favor delas.
26 Onyẹ-isi nchụ-ẹjan nọ ẹnịna e furughọ ẹnyi: onyẹ-isi nchụ-ẹjan hụn rị nsọ, hụn mẹlẹni njọ, hụn nwọnlẹni ebe ọ nọ rụ, hụn ya lẹ ndị-njọ wụlẹni ohu, hụn wẹ busigụụ elu, ye ẹ ọnọdị kachanrịnnị imẹ elu-igwee.
26 Por isso Jesus é o Grande Sacerdote de que necessitamos. Ele é perfeito e não tem nenhum pecado ou falha. Ele foi separado dos pecadores e elevado acima dos céus .
27 Ọ nọnị kẹ ndị-isi nchụ-ẹjan ọzọ hụ; ọ rịnị mkpa n'o k'a chụsọnmẹ ẹjan ụhụọhịn-ụhụọhịn: o gigụụ ifiri njọ a chụ ẹjan, o gi ifiri njọ ndị ọzọ chụ. Ọ chụgụọ ẹjan mgbe ohu, chụchanrịn a—ogẹn hụ o gi we enwẹn ẹ ye. Ịya wụzịkwọ ẹjan ikpazụụn.
27 Ele não é como os outros Grandes Sacerdotes; não precisa oferecer sacrifícios todos os dias, primeiro pelos seus próprios pecados e depois pelos pecados do povo. Ele ofereceu um sacrifício, uma vez por todas, quando se ofereceu a si mesmo.
28 Iwu Mozizi e tumẹ ịhịan-mmaka zulẹni oke nị wẹ wụrụ ndị-isi nchụ-ẹjan; kanị Osolobuẹ e gigụọ oku o ku tumẹ Nwa Osolobuẹ hụn zu oke jẹnrin ejẹn n'ọ wụrụ onyẹ-isi nchụ-ẹjan. Osolobuẹ kun enwẹn ẹ yeni oku ahụn o ku; o ku ya wụ oku ọsụọn'a nị Iwu Mozizi a rịgụọlẹ.
28 A Lei de Moisés escolheu homens, que são imperfeitos, para serem Grandes Sacerdotes. Mas, pela promessa feita com juramento, a qual veio depois da Lei de Moisés, Deus escolhe o Filho, que se tornou perfeito para sempre.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Hebreus 7, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.