Gálatas 4

Elu Ọhụn: Ẹkụkwọ-Nsọ (Azụụn Ọhụn rịn'a) (IKKNT) vs VC

Sair da comparação
VC Versão Católica
1 Ihiẹn m rị e ku wụ nị, ebe nwa ahụn jẹnkọ d'e nwọnrin ihiẹn nẹdi ẹ kelẹni ru ogo, ọ rịhụ kẹ igbọn, ihiẹn ichẹn arị a, ọsụọn'a nị ihiẹn ile wụ nke ẹ.
1 Explico-me: enquanto o herdeiro é menor, em nada difere do escravo, ainda que seja senhor de tudo,
2 Ọ rịsọnmẹ okpuru ndị e du n'ẹ lẹ ndị e lepụ a ẹnya d'e ru ogẹn hụ nẹdi ẹ kaye.
2 mas está sob tutores e administradores, até o tempo determinado por seu pai.
3 Ẹrịra k'ọ rị ẹnyi kẹ ẹnyi kelẹni ru ogo, ya wụ kẹ ẹnyi kelẹni kweri, ẹnyi wụsọnmẹ igbọn ihiẹn ndị hụn a kị obibi rị imẹ ụwanị.
3 Assim também nós, quando menores, estávamos escravizados pelos rudimentos do mundo.
4 Kanị, mgbe ogẹn gi zu, Osolobuẹ nọ zihẹ Nwa a; okpoho mụ a; wẹ mụ a ye okpuru Iwu.
4 Mas quando veio a plenitude dos tempos, Deus enviou seu Filho, que nasceu de uma mulher e nasceu submetido a uma lei,
5 Osolobuẹ zihẹ ẹ n'ọ hụn ụzọ gbarị ndị rị okpuru Iwu, kẹni ẹnyi hẹnrin ụmụ Osolobuẹ, ụmụ Osolobuẹ ru ogo ụmụ.
5 a fim de remir os que estavam sob a lei, para que recebêssemos a sua adoção.
6 Makẹni ụnụ wụ ụmụ, Osolobuẹ nọ zihẹ Mmọn nke Nwa a ye imẹ obi ụnụ; Mmọn ahụn rị nwan imẹ ẹnyi ile a hị, “Baba! Baba-Nẹdi m!”
6 A prova de que sois filhos é que Deus enviou aos vossos corações o Espírito de seu Filho, que clama: Aba, Pai!
7 Ya wụ nwan nị y'ẹlẹzi igbọn; nwa kẹ ị wụ. Ebe o mẹ ni nwa kẹ ị wụ, Osolobuẹ k'e keye i ihiẹn ẹ.
7 Portanto já não és escravo, mas filho. E, se és filho, então também herdeiro por Deus.
8 Mgbe mbụ, ogẹn ụnụ kelẹni marịn Osolobuẹ, ụnụ wụ igbọn mmọn ndị hụ furulẹni w'e fe, ụnụ e fe wẹ e fe.
8 Outrora, é certo, desconhecendo a Deus, servíeis aos que na realidade não são deuses.
9 Kanị hụnnị ụnụ marịngụụ Osolobuẹ—mba, hụnnị Osolobuẹ marịngụụ ụnụ, kịnị kẹ ụnụ kinkọzịnị azụụn d'e kunrun mmọn ndị ahụn lẹ ihiẹn ndị hụ ndụn gụụ? Ụnụ chọ nị ụnụ hẹnrinzi igbọn wẹ?
9 Agora, porém, conhecendo a Deus, ou melhor, sendo conhecidos por Deus, como é que tornais aos rudimentos fracos e miseráveis, querendo de novo escravizar-vos a eles?
10 Ụnụ e mẹsọnmẹ mmẹmmẹ wẹ gi a nyanhansọnmẹ ụhụọhịn lẹ ifọn lẹ ogẹn lẹ ahụa rị ichẹn-ichẹn!
10 Observais dias, meses, estações e anos!
11 Egun ụnụ rịkwọ a tụ m, nị ikẹnkwọ ọrụn ile m rụn ebe ọnụ rị a lagụọ iwi!
11 Temo que os meus esforços entre vós tenham sido em vão. Voltemos à nossa confiança cordial
12 M rị a rịọ ụnụ umunẹ m, rị nị kẹ mmẹ, makẹni a rịgụọ m kẹ ụnụ. Ụnụ emẹni m njọ.
12 Irmãos, sede como eu, pois também eu me tornei como vós. Não tenho nenhum motivo de queixa contra vós.
13 Ụnụ a marịnghọ nị emu rị a kụnị m ogẹn ahụn wụ ihiẹn wẹhẹni m oghere m gi zi ụnụ oziọma isi-ibuzọ ahụn.
13 Estais lembrados de como eu estava doente quando, pela primeira vez, vos preguei o Evangelho
14 Kanị, ọsụọn'a nị ẹhụ hụn rị e sọngbuni m wụrụ nị ụnụ ibu lẹ ihiẹn-nlele, ụnụ elegberini m, ụnụ ajụnị m; kama, ụnụ nabanhan m nọkẹ sị m wụ mmọn-ozi Osolobuẹ, nọkẹ sị m wụ Kraịstị lẹ enwẹn ẹ.
14 e fui para vós uma provação por causa do meu corpo. Mas nem por isto me desprezastes nem rejeitastes, antes me acolhestes como um enviado de Deus, como Cristo Jesus.
15 Kị mẹzi ịghọghọ hụ ile ụnụ nwẹ ogẹn hụ?! M k'a s'ẹka shịa ẹri nị, omẹni ọ rị nfe, nkẹ ụnụ e te gụye m akpụrụ-ẹnya ụnụ, omẹni o te k'e yeni m ẹka!
15 Onde está agora aquele vosso entusiasmo? Asseguro-vos que, se possível fora, teríeis arrancado os vossos olhos para mos dar!
16 Kẹ m hẹnrinni eṅẹnrẹn ọnụ makẹni m gwa ụnụ ezioku?
16 Tornei-me, acaso, vosso inimigo, porque vos disse a verdade?
17 Ndị ahụn rị nwan a lịlịma nị wẹ dọrị ọnụ, kanị ẹlẹ ihiẹn rị mma kẹ wẹ bu obi! Ihiẹn wẹ bu obi wụ nị wẹ wepụ ọnụ ebe ụnụ rị, kẹni ụnụ buchanrịn obi ụnụ che ebe wẹ rị.
17 Eles vos testemunham amizade com má intenção, e querem separar-vos de mim, para captar a vossa amizade.
18 Ọ hụghọkwọ mma ibu obi e che ihiẹn ẹnịna, e mẹkẹnmẹ oku ẹ—omẹni ifiri ihiẹn rị mma rọ, omẹni w'e mẹ ẹ ogẹn ile—ẹlẹ mmẹ lẹ ụnụ nọdịhụ sụọ.
18 É maravilhoso receber demonstrações de boa amizade, mas que seja em todas as circunstâncias, e não somente quando estou convosco.
19 Ụmụ m hụn rị m obi, imẹ ụnụ e mẹmẹzi m, oku ụnụ a kpamazị m, d'e ru nị ụnụ e sọnmẹchanrịn Kraịstị.
19 Filhinhos meus, por quem de novo sinto dores de parto, até que Cristo seja formado em vós,
20 K'o te rị m, m rị nwan ebe ụnụ rị kikẹnni, kẹni m hụn ụzọ gbehutọ olu, makẹni obi eruzini m alị ebe ụnụ rị!
20 quem me dera estar agora convosco, para descobrir o tom que convém à minha linguagem, visto que eu me encontro extremamente perplexo a vosso respeito.
21 Gwadẹle ni m, ụnụ ndị chọkọ nị ụnụ rị okpuru Iwu, ụnụ anụnị ihiẹn Iwu Mozizi ku?
21 Dizei-me, vós que quereis estar sujeitos a uma lei: não ouvis a lei?
22 Wẹ de ẹ imẹ Iwu nị Ebraham mụ ikẹnnyẹ ẹbụọ: Haga, nnẹ ohu wụ igbọn; Sara, nnẹ hụn-ẹbọ nwẹ enwẹn ẹ, ẹlẹ igbọn.
22 A Escritura diz que Abraão teve dois filhos, um da escrava e outro da livre.
23 Wẹ mụn'a hụn nnẹ ẹ wụ igbọn kẹ ịhịan dọn a mụ nwa; kanị wẹ mụn'a hụn nnẹ ẹ nwẹ enwẹn ẹ ghahanị nkwa Osolobuẹ kwe.
23 O da escrava, filho da natureza; e o da livre, filho da promessa.
24 Ẹnyi k'a s'ẹka gi ihiẹn ndịnị ghọsị ihiẹn: ikpoho ẹbụọnị nọkin ẹnya nkwerigbama ẹbụọ. Ohu wụ hụn wẹ nọ elu Ugu Saịnaị mẹmẹ. Ọhụn kẹ Haga nọkin ẹnya a; ọ mụ ụmụ, a wụrụ wẹ igbọn.
24 Nestes fatos há uma alegoria, visto que aquelas mulheres representam as duas alianças: uma, a do monte Sinai, que gera para a escravidão, é Agar.
25 Haga nọkin ẹnya Ugu Saịnaị, hụn rị imẹ atụ alị Arebịa. Ọ ghọsị obodo Jerusalẹm hụn rị ogẹnni, makẹni Jerusalẹm lẹ ndị rịn'a wụ igbọn kikẹnni.
25 {O monte Sinai está na Arábia.} Corresponde à Jerusalém atual, que é escrava com seus filhos.
26 Kanị Jerusalẹm hụ hụn rị enu- igwee nwọn enwẹn ẹ, ẹlẹ igbọn. Ịya wụ nnẹ ẹnyi.
26 Mas a Jerusalém lá do alto é livre e esta é a nossa mãe,
27 Makẹni Ẹhụhụọ-nsọ sị,
27 porque está escrito: Alegra-te, ó estéril, que não davas à luz; rejubila e canta, tu que não tinhas dores de parto, pois são mais numerosos os filhos da abandonada do que daquela que tem marido {Is 54,1}.
28 Umunẹ m, ụnụ wụ ụmụ Osolobuẹ ghahanị nkwa hụ o kwe, nọkẹ kẹ Aziki dọn wụ.
28 Como Isaac, irmãos, vós sois filhos da promessa.
29 Kanị, ọ rị nwan k'ọ rị ogẹn hụ: ogẹn ahụn, nwa wẹ mụ kẹ ịhịan dọn a mụ nwa kpokpo hụn wẹ mụ ghahanị Mmọn nke Osolobuẹ.
29 Como naquele tempo o filho da natureza perseguia o filho da promessa, o mesmo se dá hoje.
30 Kanị, kịnị kẹ Ẹhụhụọ-nsọ ku? Ọ sị, “Chụpụ igbọn hụ lẹ nwa a; makẹni nwa igbọn hụ esọnkọ nwa okpoho hụn nwọn enwẹn ẹ keri uku.”
30 Que diz, porém, a Escritura? Lança fora a escrava e seu filho, porque o filho da escrava não será herdeiro com o filho da livre {Gn 21,10}.
31 Umunẹ m, ya wụ nị ẹnyi ẹlẹ nwan ụmụ igbọn-okpoho hụ, kama, ụmụ okpoho hụn nwẹ enwẹn ẹ kẹ ẹnyi wụ.
31 Pelo que, irmãos, não somos filhos da escrava, mas sim da que é livre.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Gálatas 4, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.