Apocalipse 14
Elu Ọhụn: Ẹkụkwọ-Nsọ (Azụụn Ọhụn rịn'a) (IKKNT) vs ARA
1 E lezi m ẹnya, m nọ hụn Nwa-ebulu hụ k'o turu elu Ugu Zayọnụ—ya lẹ madụ nnụ ọgụn-mmẹsatọ wẹ deye ẹfan a lẹ ẹfan Nẹdi ẹ ezimezi-ihun wẹ.
1 Olhei, e eis o Cordeiro em pé sobre o monte Sião, e com ele cento e quarenta e quatro mil, tendo na fronte escrito o seu nome e o nome de seu Pai.
2 M nọ nụzị olu gha enu-igwee bịa. Oluni rị a han kẹ ụzụn okẹn-mirin rị e huni lẹ ụzụn akpabọ hankẹnmẹni. Olu hụ m nụ rịzị kẹ ebe ndị a kpọ ụbọ rị a kpọ ụbọ wẹ.
2 Ouvi uma voz do céu como voz de muitas águas, como voz de grande trovão; também a voz que ouvi era como de harpistas quando tangem a sua harpa.
3 Madụ nnụ ọgụn mmẹsatọ ahụn hụ a bụ ẹbụ ọhụn ihun ukpo hụ lẹ ihiẹn ẹnọ hụ rị ndụn lẹ ndị-isi hụ. O nwọnni onyẹ ọzọ saẹka mụnrụn ẹbụ hụ wezụka madụ nnụ ọgụn-mmẹsatọ hụ wẹ gha imẹ ụwa gbapụha.
3 Entoavam novo cântico diante do trono, diante dos quatro seres viventes e dos anciãos. E ninguém pôde aprender o cântico, senão os cento e quarenta e quatro mil que foram comprados da terra.
4 Ndịnị wụ ndị hụ gilẹni ikpoho mẹrụ enwẹn wẹ; wẹ wụ ikẹnnyẹ marịnlẹni ikpoho. W'e sọn Nwa-ebulu hụ ebe ọwụlẹ o jẹnkọ. Osolobuẹ lẹ Nwa-ebulu hụ a ghagụọ imẹ ịhịan ile gbarị ndịnị nọkẹ mkpụrụ-ibuzọ.
4 São estes os que não se macularam com mulheres, porque são castos. São eles os seguidores do Cordeiro por onde quer que vá. São os que foram redimidos dentre os homens, primícias para Deus e para o Cordeiro;
5 Anụtunị wẹ ntụ ọnụ wẹ; enwọn wẹ ntụpọ.
5 e não se achou mentira na sua boca; não têm mácula.
6 M nọzị hụn mmọn-ozi ọzọ hụn fekọ imẹ enu, imẹ elu-igwee. O gi oziọma itẹbitẹ hụn o k'e zi ndị ile bi elu-ụwa—ya wụ, ndị alị ọwụlẹ lẹ ebọn ọwụlẹ lẹ ndị a sụ asụsụ ọwụlẹ lẹ ndị ọwụlẹ.
6 Vi outro anjo voando pelo meio do céu, tendo um evangelho eterno para pregar aos que se assentam sobre a terra, e a cada nação, e tribo, e língua, e povo,
7 Ọ nọ gi okẹn olu sị, “Tụ nị egun Osolobuẹ, ọnụ e ye ẹ ọghọ, makẹni ogẹn o k'e gi kin ikpe e rugụọ. Ẹghẹẹ, fe ni Onyẹ hụn ke enu-igwee lẹ ụwa lẹ ohimin lẹ isi-mirin rị ichẹn-ichẹn!”
7 dizendo, em grande voz: Temei a Deus e dai-lhe glória, pois é chegada a hora do seu juízo; e adorai aquele que fez o céu, e a terra, e o mar, e as fontes das águas.
8 Mmọn-ozi ọzọ, hụn mẹ ẹ ẹbụọ, nọ fụha, a sị, “Ọ dangụọ! Babilọnụ uku hụ a dangụọ! Okpoho hụ hụn mẹ ndị alị ile ra manya a, manya a hụn zeni, manya ughẹrẹ ẹ!”
8 Seguiu-se outro anjo, o segundo, dizendo: Caiu, caiu a grande Babilônia que tem dado a beber a todas as nações do vinho da fúria da sua prostituição.
9 Mmọn-ozi ọzọ, hụn mẹ wẹ ẹtọ, nọ pụha, gi okẹn olu yikọ, “Onyẹ ọwụlẹ hụn fe eje-anụ hụ lẹ ụdị a wẹ kpụ, narịn ahịma a ezimezi-ihun mọbụ ẹka wẹ,
9 Seguiu-se a estes outro anjo, o terceiro, dizendo, em grande voz: Se alguém adora a besta e a sua imagem e recebe a sua marca na fronte ou sobre a mão,
10 jẹnkọ d'a razịkwọ manya hụ zeni, manya iwe-lẹ-ọnụma Osolobuẹ, hụn wẹ gburọlẹni—hụn wẹ huye imẹ mkpu iwe-lẹ-ọnụma a. Wẹ k'e gi ọkụn lẹ nsịn-ẹnya-anwụn ye wẹ eje-afụnfụn id'ẹnya ndị mmọn-ozi rị nsọ lẹ id'ẹnya Nwa-ebulu hụ.
10 também esse beberá do vinho da cólera de Deus, preparado, sem mistura, do cálice da sua ira, e será atormentado com fogo e enxofre, diante dos santos anjos e na presença do Cordeiro.
11 Ẹnwụnrụn ọkụn wẹ gi rị e ye wẹ eje-afụnfụn wẹ k'a rị imẹ ẹ k'a gha a lọshi elu jẹnrin ejẹn. Kẹ uhinhin kẹ efinnaị, izu-ikẹn arịkọnị ndị hụ sikọ d'e fe eje-anụ hụ lẹ ihiẹn wẹ kpụ kẹ ịya, uwẹ lẹ onyẹ ọwụlẹ narịn ahịma ẹfan a.”
11 A fumaça do seu tormento sobe pelos séculos dos séculos, e não têm descanso algum, nem de dia nem de noite, os adoradores da besta e da sua imagem e quem quer que receba a marca do seu nome.
12 Ọnwan chọ ndidi ẹka ndị nsọ, ndị hụn e mẹsọnmẹ ihiẹn Osolobuẹ ku, e kwerikẹnmẹ ni Jizọsị.
12 Aqui está a perseverança dos santos, os que guardam os mandamentos de Deus e a fé em Jesus.
13 M nọ nụ olu gha elu-igwee sị, “De ọnwan: gha ogẹnni jẹnmẹ, ngọzi jẹnkọ d'a rịnị ndị hụn k'a nọ imẹ Di-nwọnni-ẹnyi nwụnhụn!”
13 Então, ouvi uma voz do céu, dizendo: Escreve: Bem-aventurados os mortos que, desde agora, morrem no Senhor. Sim, diz o Espírito, para que descansem das suas fadigas, pois as suas obras os acompanham.
14 Ya m nọ lee ẹnya, m nọ hụn orukpu ọchan. Onyẹ nọdị alị elu orukpu hụ nọ kẹ Nwa nke Ịhịan. Okpu-eze goru rị a isi. Ọpịa gọrịnị tụnị w'a kpọ Sịkụ, hụn wẹ gi a ghọ mkpụrụ hụ a ẹka. Ọpịa gọrịnị w'a kpọ sịkụ|src="cn02109B.jpg" size="col" loc="REV 14" copy="David C. Cook" ref="14.14"
14 Olhei, e eis uma nuvem branca, e sentado sobre a nuvem um semelhante a filho de homem, tendo na cabeça uma coroa de ouro e na mão uma foice afiada.
15 Mmọn-ozi ọzọ nọ gha imẹ Ụnọ-nsọ pụha, gi okẹn olu hịjẹnni onyẹ hụ nọdị elu orukpu, sị a, “Gi nwan sịkụ ị ghọrị mkpụrụ, nị ogẹn e rugụọ w'e gi ghọrị mkpụrụ, makẹni mkpụrụ ụwa mị a kachanrịngụọ.”
15 Outro anjo saiu do santuário, gritando em grande voz para aquele que se achava sentado sobre a nuvem: Toma a tua foice e ceifa, pois chegou a hora de ceifar, visto que a seara da terra já amadureceu!
16 Ya onyẹ hụ hụn nọdị enu orukpu nọ fe ọpịa-sịkụ a ye elu ụwa, ghọrị mkpụrụ ụwa mị.
16 E aquele que estava sentado sobre a nuvem passou a sua foice sobre a terra, e a terra foi ceifada.
17 Mmọn-ozi ọzọ nọ gha Ụlọ-nsọ hụn rị elu-igwee fụha, ya nwẹn gizikwọ ọpịa-sịkụ tụ-nkọ.
17 Então, saiu do santuário, que se encontra no céu, outro anjo, tendo ele mesmo também uma foice afiada.
18 Ya Mmọn-ozi ọzọ nọ gha ukpo nchụ-ẹjan pụha. Ọnwan wụ mmọn-ozi hụ hụn Osolobuẹ we oku ọwụlẹ gbashịarị ọkụn che okpuru ẹ. Ọ nọ weshi olu elu, hịjẹnni mmọn-ozi hụ gi ọpịa-sịkụ tụ-nkọ, sị a, “Gi nwan ọpịa-sịkụ ị tụ-nkọ ghọrị ọhịọ-grepu hụn vaịnị ụwa mị, makẹni grepu ẹ a changụọ!”
18 Saiu ainda do altar outro anjo, aquele que tem autoridade sobre o fogo, e falou em grande voz ao que tinha a foice afiada, dizendo: Toma a tua foice afiada e ajunta os cachos da videira da terra, porquanto as suas uvas estão amadurecidas!
19 Ya mmọn-ozi hụ nọ fe ọpịa-sịkụ a ye elu-ụwa, ghọrị grepu rị ụwa, tụ a ye ebẹhụ hi-ogbe hụn Osolobuẹ nọ a ghọsị iwe-lẹ-ọnụma a—ebẹhụ ọ nọ a pịnpụha manya grepu ẹ.
19 Então, o anjo passou a sua foice na terra, e vindimou a videira da terra, e lançou-a no grande lagar da cólera de Deus.
20 Wẹ nọ gha imẹ obodo hụ pụ, shi ebẹhụ d'a pịnpụha manya grepu hụ. Ẹdeke nọ gha ebahụn wẹ nọ a pịnfụha manya e hupụha. O ru ẹdeke ahụn e ru ịhịan isi-uvun; ẹshin banye imẹ ẹ, o ru ẹ ọnụ; o d'e huru ihiẹn nọkẹ maịl' isẹn kwasị ọgụn-itenẹi.
20 E o lagar foi pisado fora da cidade, e correu sangue do lagar até aos freios dos cavalos, numa extensão de mil e seiscentos estádios.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Apocalipse 14, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.