Marcos 4

Wapômbêŋ Anêŋ Abô Matheŋ (HOT) vs NAA

Sair da comparação
NAA Nova Almeida Atualizada 2017
1 Ma Yisu hadôŋ avômalô hathak loŋbô hamô kasukthôm anêŋ daŋ. Ma avômalô bêŋ anôŋ ekalabu yani siŋ ba intu hathak yeŋ te ba hi hamô kasuk habobo liŋdaŋ ma avômalô imiŋ liŋdaŋ habup hathak.
1 Jesus começou a ensinar outra vez à beira-mar. E uma numerosa multidão se reuniu em volta dele, de modo que entrou num barco, onde se assentou, afastando-se da praia. E todo o povo estava à beira-mar, na praia.
2 Ma hadôŋ thêlô hathak abô loŋ kapô bêŋ anôŋ. Ba hanaŋ nena,
2 Assim, ensinava-lhes muitas coisas por parábolas e, durante o seu ensino, dizia:
3 “Odaŋô! Anyô te hi hapaliv anêŋ yaŋvêk halôk anêŋ ku.
3 — Escutem! Eis que o semeador saiu a semear.
4 Yani hapaliv yaŋvêk takêŋ ma vi halôk loŋôndê. Êŋ ma menak êpôm ba eyaŋ.
4 E, ao semear, uma parte caiu à beira do caminho, e vieram as aves e a comeram.
5 Ma doho halôk valu kikiliŋ ba intu hapup ketheŋ ek malê nena pik dokte iyom.
5 Outra parte caiu em solo rochoso, onde a terra era pouca, e logo nasceu, visto não ser profunda a terra.
6 Ma doŋtom wak habi hayô hêk ma hakapok ek malê nena anêŋ ŋgalôk ma bidoŋna.
6 Saindo, porém, o sol, a queimou; e, porque não tinha raiz, secou-se.
7 Ma vi halôk loŋ yak lôkmaŋgiŋ kapô ba yak êŋ halumbak hayô yaŋvêk takêŋ vôv. Ba intu miŋ yaŋvêk êŋ hik anôŋ ami.
7 Outra parte caiu entre os espinhos; e os espinhos cresceram e a sufocaram, e não deu fruto.
8 Ma doŋtom vi halôk pik mavi ba hapup ba habitak bêŋ ba hik anêŋ anôŋ. Vi hatôm 30, ma vi 60, ma vi 100.”
8 Outra, enfim, caiu em boa terra e deu fruto; a semente brotou, cresceu e produziu a trinta, a sessenta e a cem por um.
9 Yôv ma Yisu hanaŋ hadêŋ thêlô, “Môlô ŋê lôk lemôndôŋ ma nodaŋô abô êntêk katô!”
9 E Jesus acrescentou:
10 Avômalô nômbêŋ atu etak Yisu ba i, êŋ ma yani lôk anêŋ ŋê ku laumiŋ ba lahavuju ma avômalô takatu ba eveŋ haveŋ yani iyom intu thêlô êmô. Ma thêlô enaŋ hik yani liŋ hathak abô loŋ kapô takatu ba yani hanaŋ anêŋ ôdôŋ.
10 Quando Jesus ficou só, os que estavam junto dele com os doze começaram a lhe fazer perguntas a respeito das parábolas.
11 Ma Yisu hanaŋ, “Wapômbêŋ lêk hêv anêŋ auk loŋ kapô hathak anêŋ loŋ lôkliŋyak hadêŋ môlô. Ma doŋtom avômalô vi atu ba êmô yaiŋ ek anêŋ loŋ lôkliŋyak, thêlô ethak elaŋô abô êŋ hathak abô loŋ kapô iyom.
11 Jesus disse a eles:
12 Aêŋ ba,
12 para que, vendo, vejam e não percebam; e, ouvindo, ouçam e não entendam; para que não venham a converter-se e sejam perdoados.
13 Ma Yisu hanaŋ hadêŋ thêlô, “Môlô miŋ oyala abô loŋ kapô êntêk ami e? Aêŋ ba tem môlô noyala abô loŋ kapô yaŋ aisê?
13 Então Jesus lhes perguntou:
14 Anyô atu ba havatho yaŋvêk, êŋ ma hatôm yani havatho Wapômbêŋ anêŋ abô.
14 O semeador semeia a palavra.
15 Ma avômalô vi ma êtôm yaŋvêk atu ba epaliv halôk loŋôndê. Thêlô êŋ elaŋô Wapômbêŋ anêŋ abô. Ma doŋtom ketheŋ oyaŋ ma Sadaŋ hayô ba hêv abô takatu ba evatho halôk thêlô kapôlôŋiŋ vê.
15 Estes são os da beira do caminho, onde a palavra é semeada: quando a ouvem, logo Satanás vem e tira a palavra semeada neles.
16 Ma avômalô vi ma hatôm yaŋvêk epaliv halôk valu kikiliŋ. Thêlô elaŋô Wapômbêŋ anêŋ abô ba êvhaviŋ ketheŋ lôk leŋiŋmavi.
16 E estes são os semeados em solo rochoso, os quais, ouvindo a palavra, logo a recebem com alegria.
17 Ma doŋtom miŋ habi ŋgalôk ami ba intu imiŋ vauna iyom. Ek malê nena malaiŋ lôk vovaŋ hapôm thêlô hathak Wapômbêŋ anêŋ abô, êŋ ma etak iniŋ êvhaviŋ ketheŋ oyaŋ.
17 Mas eles não têm raiz em si mesmos, sendo de pouca duração. Quando chega a angústia ou a perseguição por causa da palavra, logo se escandalizam.
18 Ma avômalô vi êtôm yaŋvêk epaliv halôk loŋ yak lôkmaŋgiŋ kapô. Avômalô takêŋ elaŋô Wapômbêŋ anêŋ abô,
18 Os outros, os semeados entre os espinhos, são os que ouvem a palavra,
19 ma doŋtom thêlô leŋiŋhiki bêŋ anôŋ hathak iniŋ lôkmala pik êntêk lôk valuseleŋ ma maleŋiŋkilik hathak nômkama lomaloma. Auk takêŋ intu hasivuŋ Wapômbêŋ anêŋ abô ba thêlô miŋ ik iniŋ anôŋ ami.
19 mas as preocupações deste mundo, a fascinação da riqueza e outras ambições aparecem e sufocam a palavra, e ela fica infrutífera.
20 Ma avômalô vi ma êtôm yaŋvêk epaliv halôk pik mavi. Thêlô elaŋô ba evaloŋ loŋ hêk thêlôniŋ kapôlôŋiŋ. Doho iniŋ anôŋ atu ba hik ma hatôm 30 ma doho 60 ma doho hatôm 100.”
20 Os que foram semeados em boa terra são aqueles que ouvem a palavra e a recebem, frutificando a trinta, a sessenta e a cem por um.
21 Ma Yisu hanaŋ hik thêlô liŋ nena, “Môlô othak ôtôm atum ba osoŋ halôk uŋ kapô mena uvuŋ hamô loŋ kapô e? Mi, môlô ôtôm ba ôthôkwêŋ liŋ hamiŋ.
21 Jesus também lhes disse:
22 Nômkama nômbêŋ atu ba hamô loŋ kapô, êŋ ma vêmam ka tem imbitak yaiŋ. Ma nômkama takatu ba anyô havuŋ hêk loŋ kapô, êŋ ma vêmam ka tem imbitak deda.
22 Porque não há nada oculto, senão para ser manifesto; e nada escondido, senão para ser revelado.
23 O anyô lôk lemôndôŋ ma ondaŋô abô êntêk.”
23 Se alguém tem ouvidos para ouvir, ouça.
24 Vêm ma Yisu hanaŋ, “Lemimimbi abô takatu ba yahanaŋ katô. Ma olaŋô mavi, êŋ ma tem noyala katô anôŋ lôk noja auk mavi bêŋ anôŋ imbiŋ.
24 Então lhes disse:
25 Ôpatu ba halaŋô Wapômbêŋ anêŋ abô, ma tem Wapômbêŋ nêm auk bêŋ anôŋ êndêŋ yani. Ma doŋtom ôpatu ba miŋ halaŋô Wapômbêŋ anêŋ abô ami, anêŋ auk mavi atu ba bôk hamô haviŋ yani, Wapômbêŋ tem nêm vê.”
25 Pois ao que tem, mais será dado; e, ao que não tem, até o que tem lhe será tirado.
26 Ma Yisu hanaŋ, “Wapômbêŋ anêŋ loŋ lôkliŋyak ma aêntêk. Anyô te hapaliv yaŋvêk halôk anêŋ ku kapô.
26 Jesus disse ainda:
27 Ma hêk hadêŋ bôlôvôŋ ma haveŋ hadêŋ lôkwak. Ma doŋtom yaŋvêk da hapup ba habitak bêŋ, ba anyô êŋ miŋ hayala ami.
27 Ele dorme e acorda, de noite e de dia, e a semente germina e cresce, sem que ele saiba como.
28 Pik da hadum ku ba yaŋvêk êŋ hapup ba livuk habitak ma habi ŋauŋ ba hik va hayô hamô.
28 A terra por si mesma frutifica: primeiro aparece a planta, depois, a espiga, e, por fim, o grão cheio na espiga.
29 Ma nôm takêŋ hapôpêk i, êŋ ma anyô êŋ hawa biŋ ba hale anôŋ hathak ek malê nena waklavôŋ neja anôŋ hayô.”
29 E, quando o fruto já está maduro, logo manda cortar com a foice, porque chegou a colheita.
30 Ma Yisu hanaŋ, “Yanaŋ aisê esak Wapômbêŋ anêŋ loŋ lôkliŋyak ek nêm auk êndêŋ môlô? Lôk abô loŋ kapô alê yaŋ intu tem yanaŋ?
30 Disse mais:
31 Wapômbêŋ anêŋ loŋ lôkliŋyak ma hatôm ava yaônate ba havatho halôk anêŋ ku. Ava êŋ ma yaôna lôk.
31 Ele é como um grão de mostarda, que, quando semeado, é a menor de todas as sementes sobre a terra;
32 Ma doŋtom hapup ba habitak alokwaŋ daim ba hamôŋ ek nômkama ku kapô vi. Alokwaŋ êŋ anêŋ thaŋaŋ ma bêŋ ba intu loŋ kapô mavi ek menak nedav iniŋ unyak êndôk ba nêmô.”
32 mas, uma vez semeada, cresce e se torna maior do que todas as hortaliças; cria ramos tão grandes, que as aves do céu podem se aninhar à sua sombra.
33 Ma Yisu hathak hanaŋ abô loŋ kapô bêŋ anôŋ aêŋ iyom hadêŋ avômalô. Ma hadôŋ thêlô hatôm thêlôda iniŋ auk eyala nômkama.
33 E com muitas parábolas semelhantes Jesus lhes expunha a palavra, conforme podiam compreendê-la.
34 Avômalô bêŋ anôŋ êmô haviŋ yani, êŋ ma hathak hadôŋ i hathak abô loŋ kapô iyom. Ma yanida lôk anêŋ ŋê ku iyom êmô, êŋ ma hanaŋ anêŋ ôdôŋ bêŋ hadêŋ i.
34 E sem parábolas não lhes falava; tudo, porém, explicava em particular aos seus próprios discípulos.
35 Wak êŋ anêŋ yaŋsiŋ habôk ma Yisu hanaŋ hadêŋ anêŋ ŋê ku nena, “Alôana kasukthôm vi tuvulu.”
35 Naquele dia, sendo já tarde, Jesus disse aos discípulos:
36 Êŋ ma thêlô etak avômalô nômbêŋ atu ma ethak yeŋ atu ba Yisu hamô ba i. Ma yeŋ doho i haviŋ.
36 E eles, despedindo a multidão, o levaram assim como estava, no barco; e outros barcos o seguiam.
37 Êŋ ma ôthôm bêŋ lôk lovak hayô ba hayuv ŋaŋ ba ŋaŋ haŋgasô halôk yeŋ kapô ba hadum ek êmô yeŋ sesoŋ.
37 Ora, levantou-se grande temporal de vento, e as ondas se arremessavam contra o barco, de modo que o mesmo já estava se enchendo de água.
38 Yisu hayô hêk kwalim te hêk yeŋ layuk ba hêk sôm. Êŋ ma anêŋ ŋê ku êyô ik liŋ ba enaŋ, “Kêdôŋwaga, ŋaŋ tem endok alalô. Ma hosoŋ nena êŋ ma nôm oyaŋ e?”
38 E Jesus estava na popa, dormindo sobre o travesseiro. Os discípulos o acordaram e lhe disseram: — Mestre, o senhor não se importa que pereçamos?
39 Êŋ ma Yisu haviyô ma hathaŋ ŋaŋ budum lôk lovak ba hanaŋ nena, “Nôŋgwêk yaô ma ômô tiŋiŋ!” Yôv ma lovak hama ma ŋaŋ hêk labalina.
39 E ele, despertando, repreendeu o vento e disse ao mar: O vento se aquietou, e tudo ficou bem calmo.
40 Ma Yisu hanaŋ hadêŋ anêŋ ŋê ku nena, “Môlô ôkô eka? Miŋ ôêvhaviŋ ami denaŋ e?”
40 Então Jesus lhes perguntou:
41 Ma ŋê êŋ elowaliŋ kambom ba enaŋ hik thêlôda liŋ, “Yani ma opalê ba intu ŋaŋ lo lovak elaŋô anêŋ abô ba esopa.”
41 E eles, possuídos de grande temor, diziam uns aos outros: — Quem é este que até o vento e o mar lhe obedecem?

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 4, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.