1 Coríntios 9
Khoryenkom Karyehtanà (HIXNT) vs NAA
1 Àsok kat wehxano, owyanye. Toto yanoto ro me kat wehxano. Kohkomo nànyaknyàrà ro mehra kat wehxano. Noro yonyhera kat wexeye. Txesusu rma yonyhera kat wexeye. Noro hyaka ratamoketxhàr hoye rohra katà, àmryenon me manatxowà.
1 Será que eu não sou um homem livre? Não sou apóstolo? Não vi Jesus, nosso Senhor? Por acaso vocês não são fruto do meu trabalho no Senhor?
2 Onà wyaro nketxow hatà, anar komo, rohoko. Kohkomo nànyaketxho me ryhe mpe naye, ketxow hatà, rohoko. Àro wyaro kany me tehxoryehra manatxhe, omnyamo. Kohkomo nànyaketxho omoro kany me tehxorye manatxhe. Àsok tawro hana. Rowya noro yokarymatxhàr hoye ro, àmryenon me harha mehtxownà. Àmryenon me oyehtxoho komo rma, noro nànyaketxho me rohutwamohsen hamà.
2 Se não sou apóstolo para outros, certamente o sou para vocês! Porque vocês são o selo do meu apostolado no Senhor.
3 Àro wyaro rma koskarymehe, toto komo wya. Yaworo haxa oskarymako, amna wya, kany komo wya, àro wyaro koskarymehe.
3 A minha defesa diante dos que me questionam é esta:
4 Tànyahmaxem me natxow hamà, Kohkomo nànyaknyàrà ro komo. Noro mryenon komo nànyahmanàr me natxow hamà. Àro ke, tànyahmaxem me rma rha wehxan hamà, uro xarha. Tànyahmahoryehra kat wehxano, owyanye.
4 será que nós não temos o direito de comer e beber?
5 Thetx komo yaryatxow hamà, anar komo, Kohkomo nànyaknyàrà ro komo, noro yowtà komo xarha, Petru xarha. Ekarymaxe tàtontokonye, thetx komo yaryatxow hamà, takoronye. Tànyahmaxem me rma rha natxow hamà, àhetx komo xarha. Tàhye ryehtoko, arhàra ryesnàràtho katà, owyanye.
5 Será que não temos o direito de levar conosco uma mulher crente como esposa, como fazem os demais apóstolos, os irmãos do Senhor e Cefas?
6 Uro ànyahmatxoko kahra mak wehxaha, Kryestu mryenon komo wya. Ramor ke katamokyaha, ronyahrà yehekahtoho me. Àro wyaro rma rha naha, Bahnakme xarha. Amna xarha ànyahmatxoko, atamokhera amna yehtxoho me, kany me tehxoryehra kat amna naye, owyanye. Àro wyaro kany me tehxorye amna nay hamà.
6 Ou será que somente eu e Barnabé temos de trabalhar para viver?
7 Àsok hana natxow ha, arymano ynye ro kom ha. Tànyahrà komo yehekahtoho hokohra natxow hamà. Tkayaryet komo hyaka tatamoketxhàyam hoye ro, tànyahmaxem me natxow hamà. Àsok hana natxow ha, tànatkem komo xarha. Tànatàr komo yeher hoye nenahyatxow hamà, àhok tatamoketxhàyam hoye ro mak ha. Àsok hana natxow ha, faka yonye ro komo xarha. Faka manatàrà yowkur hoye nenyatxow hamà, àhok tatamoketxhàyam hoye ro mak ha. Àro wyaro rma rha tànyahmahorye natxhe, àrwo yonyhorunu yokarymany komo. Tàwyanye ekarymatxhàr hoye ro tànyahmahorye natxhe, tatamoketxhàyam hoye ro mak ha. Tonytxanyenhàyamo nànyahmanàr me rma natxhe.
7 Quem é que vai à guerra às suas próprias custas? Quem planta uma vinha e não come do seu fruto? Ou quem apascenta um rebanho e não se alimenta do leite do rebanho?
8 Toto wya hananàhno ytxoho hoye ro, àro wyaro tànyahmaxem me natxhe, toto komo, tatamohxemà ro komo. Toto wya hananàhno ytxoho hoye rohra mak khananàhyatxhe. Khoryenkom karyehtan hoye ro haxa ryhe khananàhyatxhe. Toto wya hananàhno ytxoho wyaro rma rha naha, Khoryenkom karyehtan xarha.
8 Será que eu digo isso apenas como homem? Não é verdade que a lei também o diz?
9 Àsok tawro hana. Tàwya kàyweronàhyamantokonye, onà wyaro nmenhoy hatà, Moyses heno.
9 Porque na Lei de Moisés está escrito: “Não amarre a boca do boi quando ele pisa o trigo.” Por acaso Deus está preocupado com bois?
10 Àna matà, tanoto komo nyahmahonàr xarha hutwekon hamà. Àro wyaro tàwya àmenhohontoko, amna rma hutwekon hamà. Amna wya ekarymantoko, amna nyahmanàr hona ro amna nay hamà. Nat hokon komo wyaro amna nay hamà, enamnye komo wyaro rma, àhotnye komo wyaro xarha. Àhoko roro tehtokonye, eher hoye enahrà hona ro natxow hamà, nyamoro ha. Àro wyaro rma rha, amna nyahmanàr hona ro amna naha.
10 Será que não é certamente por nossa causa que ele está dizendo isso? É claro que é por nossa causa que isso está escrito. Pois quem lavra deve fazê-lo com esperança e o que colhe deve fazê-lo na esperança de receber a parte que lhe é devida.
11 Amna yatamoketxhàr hoye ro, Khoryenkomo newakryetxho me manatxow hamà. Ekato me ewakryexah me manatxhe, amna hoye ro. Àro ke, onewakryenàr kom me tehxorye amna naha, amna nyahrà hoko, amna katxho hoko xarha. Onewakryenàr kom me tehxoryehra kat amna naye, owyanye.
11 Se nós semeamos entre vocês as coisas espirituais, será muito recolhermos de vocês bens materiais?
12 Anar komo mewakryetxow hamà, àwyanye ahananàhrà kom ke. Nyamoro yoho towakryehorye mak amna naha. Towakryehoryehra kat amna naye, owyanye. Nyamoro yohohra kat amna naye.
12 Se outros participam desse direito sobre vocês, não o temos nós em maior medida? Entretanto, não fizemos uso desse direito. Pelo contrário, suportamos tudo, para não criarmos qualquer obstáculo ao evangelho de Cristo.
13 Khoryenkom màn yonye ro heno komo yowakryetxhàrà muhutwetxow hamà. Khoryenkom yur hoye, toto komo nàmàtho hoye rma nenahyatxkon hatà, nyamoro heno. Toto komo nàmàtho hoy xarha nonyetxkon hatà, eknàthàyam hoy hatà. Khoryenkomo wya tàmsahotho rma noro hatà. Tàwyanye aknyohnàtoko rma, àhoye nonyetxkon hatà, Khoryenkom màn yonye ro komo.
13 Vocês não sabem que os que prestam serviços sagrados se alimentam do próprio templo e que os que servem ao altar participam do que é oferecido sobre o altar?
14 Àro wyaro rma rha towakryehorye natxow hatà, àrwo yonyhorunu yokarymany komo, Kohkom yano me mak hatà. Nyamoro hoko rma, onà wyaro nkekon hatà, noro. Tonytxanyenhàyamo newakryenàr me hak nahtxoko. Àwyanye ekarymatxhàrà rma, tehemaxem me hak nahko, kekon hatà, Kohkomo.
14 Assim também o Senhor ordenou aos que pregam o evangelho que vivam do evangelho.
15 Onà wyaro kahra mak wehxakonà, owyanye. Rowya ekarymatxhàrà ryhe, tehemahorye naha, ehematxoko, rowya, kahra wehxakonà. Àro wyaro kahra rma wehxaha. Owyanye ehemanàr horàhnà ryhe àmenhehe, ohyakanye. Onà wyaro haxa kany me wehxaha. Ehemahnà rma onà wekarymehe kany me wehxaha. Owyanye ehemanàr xehra mak wehxaha, ehemahnà rma onà wekarymehe kany me rma ryehtxoho me. Kahyehyan hana. Kwayehyan hana. Ehematxoko, rowya, kahra mak wehxaha.
15 Eu, porém, não tenho feito uso de nenhuma destas coisas e não escrevo isto para que assim se faça comigo. Preferiria morrer a deixar que alguém me tire esta glória.
16 Rano me rohra wekarymen hamà, àrwo yonyhorunu. Rano me ro rma ekarymantoko, ohxe wehxan hamà tawrotho haryhe, rowya. Ohxe wehxan hamà kahra mak wehxaha. Àsok tawro hana. Kohkom yano me haxa ryhe wekarymehe, anwekhànà ro yano me mak ha. Noro wya, ekarymak xaxa mak hampànà katxhàr hoye ro wekarymehe. Ekarymahra ryehtoko, tanàhnohsom me wehxan hamà, rowya noro yanweknàr ke.
16 Se anuncio o evangelho, não tenho de que me gloriar, pois sobre mim pesa essa obrigação; porque ai de mim se não pregar o evangelho!
17 Rano me ro rma rowya ekarymantoko, tehemaxem me nay hamà. Towakryexem me rma wehxan hamà. Rano me rohra mak wekarymehe. Àro ke, Kohkomo wya ekarymako katxho me wehxan hamà, noro yoyuknye ro me ryehtxoho me.
17 Se o faço de livre vontade, tenho recompensa; mas, se o faço por obrigação, é porque uma responsabilidade me foi confiada.
18 Towakryexem me rma wehxaha. Rowya ekarymanàrà rma, tehemaxem me rma naha. Ehematxho rma, onà wyaro naha. Rowya, ehemahnà rma onà wekarymehe tatoko, teryehorye wehxaha. Teryehorye ryehtxoho rma, ehematxho me naha. Tehemahorye naha katxho hoko rma, ehemahnà rma onà wekarymehe, àkehe. Àro wyaro tawro hoye ro teryehorye rma haxa wehxaha. Teryehorye ryehtxoho rma, ehematxho me naha.
18 Nesse caso, qual é a minha recompensa? É que, anunciando o evangelho, eu o apresente de graça, para não me valer do direito que ele me dá.
19 Toto yanotohnà ro uro. Toto komo yoknàr xe mak wehxaha, Kryestu hyaka. Àro ke, toto komo yanoto me koteryaha. Toto yanotohnà rma, omeroron komo yanoto me koteryaha, Kryestu hyaka rowya soknàr kom horà, àhyaka thenyenohnà komo yoknàr horà.
19 Porque, sendo livre de todos, fiz-me escravo de todos, a fim de ganhar o maior número possível.
20 Xuknewyana komo yoknàr xe wehxaha, noro hyaka. Àro ke, nyamoro wyaro koteryaha, àhyaka rowya soknàr kom horà. Tàyweronàhyamatxho hokon komo yoknàr xe wehxaha, àhyaka. Àro ke, àro hokon komo wyaro koteryaha. Àro hokonohnà rma, àro hokon komo wyaro harha koteryaha, àhyaka rowya nyamoro yoknàr horà.
20 Para com os judeus, fiz-me como judeu, a fim de ganhar os judeus; para os que vivem sob o regime da Lei, como se eu mesmo assim vivesse, para ganhar os que vivem debaixo da Lei, embora eu não esteja debaixo da Lei.
21 Xuknewyanahnà komo yoknàr xe xarha wehxaha, àhyaka. Àyweronàhyamahnà komo rma nyamoro hamà. Àyweronàhyamahnà komo wyaro koteryaha, àhyaka rowya nyamoro yoknàr horà. Tàyweronàhyamaxem me rma wehxaha, Khoryenkomo nenyàr me, Kryestu nàyweronàhyamanàr me ryesnàr ke, noro yoyuknye ro me ryesnàr ke.
21 Aos sem lei, como se eu mesmo o fosse, não estando sem lei para com Deus, mas debaixo da lei de Cristo, para ganhar os que vivem fora do regime da lei.
22 Onà wyaro kany komo xarha, àro hokohra wehxaha, ratanàhnohrà hona, kany komo rma yoknàr xe wehxaha, Kryestu hyaka. Àro ke, nyamoro wyaro àro hokohra rma rha koteryaha, àhyaka rowya nyamoro yoknàr horà. Àsok hana natxow ha, toto kom ha. Anar me rha natxow hamà. Àro ke anar me rha koteryaha, àwyaronye rma rha ryesnàr horà, Kryestu hyaka rowya ukukur komo yoknàr horà, noro nenyhoryenàr me harha esnàr kom horà.
22 Fiz-me fraco para com os fracos, a fim de ganhar os fracos. Fiz-me tudo para com todos, a fim de, por todos os modos, salvar alguns.
23 Àro wyaro rma koteryaha, tonytxaxem me rma haxa àrwo yonyhorunu yehtxoho me. Àro hoye ro towakryexem me natxow hamà, toto komo. Towakryexem me nyamoro yehtoko, towakryexem me rma rha wehxaha, uro xarha.
23 Tudo faço por causa do evangelho, para ser também participante dele.
24 Àsok hana notkukmetxow ha, toto kom ha. Tàkràt kom hoko notkukmetxow hamà, anar kom yoho karyhe tesnàr kom horà. Yak natxhe, totkukmaxem komo. Towenyxano ryhe, moxam yohon omoro katxho me nay hamà. Àro ke, karyhe rma haxa tetxhe, moxam yohon omoro katxho me tesnàr kom horà. Àro wyaro rma rha, karyhe rma haxa ehtxoko, ekato me, enyhoru omoro katxho me oyesnàr kom horà.
24 Vocês não sabem que os que correm no estádio, todos, na verdade, correm, mas um só leva o prêmio? Corram de tal maneira que ganhem o prêmio.
25 Otkukmahra rma hak tehtokonye, nosenymetxhe, karyhe tàtonàr kom horà, moxam yohon omoro katxho me tesnàr kom horà. Moxam yohon omoro katxho komo rma, tkatxho komo yahohsatxow hamà. Katxhonano rma àro ha, ànahosnàr komo. Tanhàntaxemà rma àro ha. Dahosnàr kom haxa ryhe, kowakryetxho komo rma, anhàntahnà ro me naha. Àro ke tosenymatxe, ekato me, kàwyanye ahohtoho me.
25 Todo atleta em tudo se domina; aqueles, para alcançar uma coroa corruptível; nós, porém, a incorruptível.
26 Enyhoru omoro katxho me ryesnàr hona ro rma haxa wehxaha, uro. Àro ke, karyhe rma haxa wehxaha, ekato me. Àsok hana nohtaymetxow ha, toto kom ha. Totkukmantokonye nohtaymetxow hamà. Tohtaymantokonye, ànyàrhàrahra mak tax tax ketxhe, othoko. Àsok tawro hana. Moson yohon omoro katxho me tesnàr kom xe natxow hamà. Àro wyaro rma rha, ranhàn yoho ryesnàr hoko rma haxa wehxaha.
26 Assim corro também eu, não sem meta; assim luto, não como desferindo golpes no ar.
27 Rohun yanoto mehra mak wehxaha. Rohun yano me hak keryehotaxe kahra mak wehxaha. Rano me ro rma eryehotahra ro mak wehxaha. Àro wyaro rma wehxaha, Khoryenkomo wya roxanomkahnohrà hona, enyhoru omoro katxho mehra ryesnàr hona. Anar komo wya ekarymany me wehxan hamà. Anar komo wya ekarymanyenhàrà rma, atxke wehxan hana. Khoryenkomo nxanomkahnohrà me wehxan hana. Àro wyaro ryesnàr hona rma wenyaha.
27 Mas esmurro o meu corpo e o reduzo à escravidão, para que, tendo pregado a outros, não venha eu mesmo a ser desqualificado.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 1 Coríntios 9, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.