1 Coríntios 7

Khoryenkom Karyehtanà (HIXNT) vs NVI

Sair da comparação
NVI Nova Versão Internacional
1 Anaro rha hoko màmenhetxoko, rohyaka. Anaro rha hoko, uhutwamohsoko, amna wya, màketxoko. Àro ke koyukyatxow hamà. Onà wyaro htxero màketxoko. Àhehnà ro me kehtxoho komo, ohxe naye, ohxehra kat naye, màketxoko. Onà wyaro koyukyatxhe. Àhehnà ro me kehtxoho komo rma, ohxe naha.
1 Quanto aos assuntos sobre os quais vocês escreveram, é bom que o homem não toque em mulher,
2 Omnyam haxa ryhe, tàhye tehxorye manatxhe. Àsok tawro hana, ayanhàn kom hoko oyehohkanàr kom ke, anaro rha wos hoko oyehohkanàr kom ke. Àro ke, ohetxe ro komo ahohtxoko, anaro rha wos hoko oyesnàr kom hona. Woràskomo komo y, omnyam xarha, onyo ro komo ahohtxoko.
2 mas, por causa da imoralidade, cada um deve ter sua esposa, e cada mulher o seu próprio marido.
3 Osowyomahra ehtxoko, ohetx hona. Woràskomo komo y, omnyam xarha, osowyomahra rma rha ehtxoko, onyo hona.
3 O marido deve cumprir os seus deveres conjugais para com a sua mulher, e da mesma forma a mulher para com o seu marido.
4 Àsok tawro hana. Ohunu rma yoh mehra harha manatxhe. Thetx hun yoh me harha naha, ànyo. Àro wyaro rma rha, tànyo hun yoh me harha naha, àhetxe. Àro ke osowyomahra ehtxoko.
4 A mulher não tem autoridade sobre o seu próprio corpo, mas sim o marido. Da mesma forma, o marido não tem autoridade sobre o seu próprio corpo, mas sim a mulher.
5 Onà wyaro tkahorye mak naha. Àyonà y, mexe nyhe txko othokohra hak tesnye, Khoryenkom yakoro kàrwonàmrà hoko kehtxoho me, tkahorye naha, owyanye. Àna hamà, othokohra hak tehxan hamà, mexe nyhe txko, tkahorye naha, ohetx komo wya. Àro wyaro àme rye oyosonytxatxhenye, mosowyometxow hamà, Khoryenkom yakoro orwonàmrà kom hoko oyehtxoho menye. Mexehra nyhe rma othokohra ehtxoko. Mex haxa oyehtokonye, mehohketxow hana, ayanhàn kom hoko, anaro wos hoko, anaro kàrà hoko xarha. Satanas yano me mehohketxow hana, ayanhàn kom hoko. Anaro hoko oyehohkantokonye rma, osowyomahra manatxow hamà, noro hona, ohnawonye ahoxemra oyesnàr kom ke. Àro ke, mexehra ehxah me àto rye harha ehtxoko.
5 Não se recusem um ao outro, exceto por mútuo consentimento e durante certo tempo, para se dedicarem à oração. Depois, unam-se de novo, para que Satanás não os tente por não terem domínio próprio.
6 Àro wyaro rma khananàhyatxhe. Ohehtatxok xaxa mak hampànà kahra mak wehxaha. Onyontatxok xaxa mak hampànà kahra rma rha wehxaha. Onà wyaro marma àkehe, owyanye. Ohehtanàr xe oyehtokonye, ohehtatxoko, àkehe. Onyontanàr xe oyehtokonye, onyontatxoko, àkehe xarha.
6 Digo isso como concessão, e não como mandamento.
7 Àhehra mak wehxaha, uro. Rowyaro rma rha àhehra toto komo yesnàr xe rma wehxaha haryhe, omeroro. Àme ryehra mak tehxatxow hamà. Anar me rha tehxatxow hamà, Khoryenkom yano me mak ha. Anar komo, tàhye natxow hamà, tànyonye xarha natxow hamà, Khoryenkom yano me. Anar komo, àhehnà ro me natxow hamà, ànyomnà ro me xarha natxow hamà, Khoryenkom yano me rma rha. Àro wyaro anar me rha keryatxow hamà, noro, tànewakryenàr me kesnàr kom horà.
7 Gostaria que todos os homens fossem como eu; mas cada um tem o seu próprio dom da parte de Deus; um de um modo, outro de outro.
8 Onà wyaro àkehe, àhehnà komo wya. Àhehnà ro me rma ehtxoko, rowyaro rma rha, àkehe, àwyanye, ehehkaxemo komo wya xarha. Ànyomnà ro me rma ehtxoko, àkehe xarha, ànyomnà komo wya, enyonkaxemo komo wya xarha.
8 Digo, porém, aos solteiros e às viúvas: é bom que permaneçam como eu.
9 Anatoko nehohketxow hana, nyamoro ha, tanhàn kom hoko, wos hoko, kàrà hoko xarha. Tehohkantokonye rma, osowyomahra natxow hana, wos hona, kàrà hona xarha. Tàhnawonye ahoxemra tehtxoho kom hoye ro hana osowyomahra natxow ha. Àro wyaro tehtokonye, thehtahorye natxhe. Tànyontahorye xarha natxhe. Àhehtatho komo rma, ànyontatho komo xarha, ohxe rma naha, tanhàn kom hoko ehohkatxho kom yoho rma haxa mak ha.
9 Mas, se não conseguem controlar-se, devem casar-se, pois é melhor casar-se do que ficar ardendo de desejo.
10 Tàhyem komo rma àhananàhyatxhe. Tànyonyem komo xarha àhananàhyatxhe. Urohnà rma, Kohkomo ryhe, onà wyaro khananàhtxownà hatà. Woràskomo komo y, otowhàra ro mak ehtxok hampànà, onyo komo hyaye, kekon hatà.
10 Aos casados dou este mandamento, não eu, mas o Senhor: que a esposa não se separe do seu marido.
11 Àhyayenye totowàtxhenye, anaro kàrà hokohra hak nahtxoko. Ànyomra rma hak nahtxoko. Tànyonhàyamo hyaka harha hak totxowà, àhyawonye roro harha tehtxoho menye. Kàrkomo kom hoko xarha, onà wyaro nkekon hatà, Kohkomo. Ohetx komo hyaye otowhàra ro mak ehtxok hampànà, kekon hatà.
11 Mas, se o fizer, que permaneça sem se casar ou, então, reconcilie-se com o seu marido. E o marido não se divorcie da sua mulher.
12 Kryestu mryenonàhnà komo hyawo oyehtxoho kom hoko xarha, khananàhyatxhe, uro. Àro hoko rma, khananàhpàrany mak nexeye, Kohkomo. Àro ke, onà wyaro khananàhyatxhe. Kryestu mryenon mehra ohetx yehtoko, otowhàra rma ehtxoko, àhyaye. Ohyawo rma tesnàr xe noro yehtoko, otowhàra ehtxoko, àhyaye.
12 Aos outros eu mesmo digo isto, e não o Senhor: se um irmão tem mulher descrente, e ela se dispõe a viver com ele, não se divorcie dela.
13 Àro wyaro rma rha àkehe, woràskomo komo wya xarha. Kryestu mryenon mehra onyo yehtoko, otowhàra rma ehtxoko, àhyaye. Ohyawo rma tesnàr xe noro yehtoko, otowhàra ehtxoko, àhyaye.
13 E, se uma mulher tem marido descrente, e ele se dispõe a viver com ela, não se divorcie dele.
14 Kryestu mryenon mehra onyo yehtoko, tonyhoryexem me rma noro yonyaha, Khoryenkomo, ohyawo esnàr ke mak ha, Kryestu mryenonà hyawo rma esnàr ke mak ha. Àro wyaro rma rha, Kryestu mryenon mehra ohetx yehtoko, tonyhoryexem me rma noro yonyaha, ohyawo esnàr ke mak ha, Kryestu mryenonà hyawo rma esnàr ke mak ha. Enyhoryehnà me haxa tàwya xenyetoko, enyhoryehnà me rma rha ohokyamo yonyàràtho haryhe mà, àwya. Tonyhoryexem me mak ohokyamo yonyatxhe, Khoryenkomo. Àro ke, Kryestu mryenon mehra ohetx yehtoko, otowhàra rma ehtxoko, àhyaye. Kryestu mryenon mehra onyo yehtoko, otowhàra rma ehtxoko, àhyaye. Totowrà xehra nyamoro yehtoko, àhyawonye roro rma ehtxoko.
14 Pois o marido descrente é santificado por meio da mulher, e a mulher descrente é santificada por meio do marido. Se assim não fosse, seus filhos seriam impuros, mas agora são santos.
15 Totowrà komo xe tehtokony haxa ryhe, ohyayeny hak notowtxowà. Noro hyawo roro exko hampànà katxho mehra harha manatxhe, ohyayenye totowrà kom ke mak ha. Tàmryenon me kwahanonkatxownà, Khoryenkomo, toto kom hoko towahke roro kehtxoho menye. Àro ke, Kryestu mryenon mehra ehtokonye, towahke rma ehtxoko, onyo kom hoko, ohetx kom hoko xarha. Ohyayenye totowrà komo xe ehtokony xarha, towahke rma ehtxoko, àhokonye.
15 Todavia, se o descrente separar-se, que se separe. Em tais casos, o irmão ou a irmã não fica debaixo de servidão; Deus nos chamou para vivermos em paz.
16 Totowrà komo xehra ehtokony haxa ryhe, àhyawonye rma ehtxoko. Onà wyaro àkehe, woràskomo komo wya. Tàhyawonye oyehtxoho kom hoye ro hana tonyhoryexem me harha natxow ha, onyo komo, Kryestu mryenonàhnà komo. Àro wyaro rma rha àkehe xarha, kàrkomo komo wya. Tàhyawonye oyehtxoho kom hoye ro hana tonyhoryexem me harha natxow ha, ohetx komo, Kryestu mryenonàhnà komo. Àro ke, àhyawonye roro rma ehtxoko.
16 Você, mulher, como sabe se salvará seu marido? Ou você, marido, como sabe se salvará sua mulher?
17 Àsok hana manatxow ha, tàhye hana, àhehra haxa hana, tànyony hana, ànyomra haxa hana. Khoryenkom yano me àro wyaro manatxow hamà. Oskenotho rma wahanonkaye, tàmryenon me harha. Àro ke, àro wyaro roro rma ehtxoko. Anar me oyesnàr komo xehra ehtxoko. Àro wyaro rma rha kany me wehxaha, Kryestu mryenon komo wya xarha, anato rha tohsamnohsomà ro komo wya, omeroron komo wya.
17 Entretanto, cada um continue vivendo na condição que o Senhor lhe designou e de acordo com o chamado de Deus. Esta é a minha ordem para todas as igrejas.
18 Àro wyaro rma rha àkehe xarha, katanyyokotho kom hoko xarha. Khoryenkomo wya awahanonkantokonye, àsoken me hana mehxatxkon ha, atanyyokosah me hana, atanyyokohnà me haxa hana. Atanyyokosah me oyehtokonye, àro wyaro roro rma ehtxoko. Atanyyokohnà me harha koteryan hamà kahra mak ehtxoko. Atanyyokohnà ro me haxa oyehtokonye, àro wyaro roro rma ehtxoko. Katanyyoken hamà kahra ehtxoko.
18 Foi alguém chamado sendo já circunciso? Não desfaça a sua circuncisão. Foi alguém chamado sendo incircunciso? Não se circuncide.
19 Esnaka rma haxa naha, katanyyokotho komo. Atanyyokohra kehtxoho komo xarha, esnaka rma rha naha. Kàwyanye Khoryenkom yoyuhtoho haxa ryhe, eho rma haxa naha.
19 A circuncisão não significa nada, e a incircuncisão também nada é; o que importa é obedecer aos mandamentos de Deus.
20 Àsok hana mehxatxkon ha. Àsokenotho hana wahanonkay ha, Khoryenkom ha. Àro wyaro roro rma ehtxoko. Anar me oyesnàr komo xehra ehtxoko.
20 Cada um deve permanecer na condição em que foi chamado por Deus.
21 Khoryenkomo wya awahanonkantokonye, àsoken me hana mehxatxkon ha, ehematxhohnà ro me tanotomaxem me hana, anotomahnà ro me haxa hana. Tanotomaxemà ro me oyehtokonye, àro wyaro rma ehtxoko. Oseryehokahra ehtxoko. Anatoko onà wyaro nketxow hana, ayanotomanye ro komo. Anotomahnà me harha exko, ohxe xak àtoko, ketxow hana. Àro wyaro àwyanye katxhe rma, anotomahnà me harha ehtxoko.
21 Foi você chamado sendo escravo? Não se incomode com isso. Mas, se você puder conseguir a liberdade, consiga-a.
22 Kohkomo wya awahanonkantokonye, àsoken me hana mehxatxkon ha, toto yanoto ro me hana, toto yanoto rohnàtho me haxa hana. Toto yanoto ro me rma oyehtokonye, anotomahnà ro me harha oytxownà, ayanhàn kom yanoto mehra harha mak ha. Àsok tawro hana. Toto yanoto ro rma, ayanhàn kom yanoto mehra harha manatxow hamà, oyohkom me harha noro yesnàr ke. Toto yanoto rohnàtho me haxa oyehtokonye, tanoto me harha oytxownà. Anotomahnà ro me ehxahotho rma, Kryestu yanoto me harha natxhe.
22 Pois aquele que, sendo escravo, foi chamado pelo Senhor, é liberto e pertence ao Senhor; semelhantemente, aquele que era livre quando foi chamado, é escravo de Cristo.
23 Tanoto me oyehtxoho komo rma yehemaye, noro, twayehrà ke mak ha. Àro ke, toto yanoto ro me harha oyesnàr komo xehra ehtxoko. Kryestu yanoto me haxa ryhe ehtxoko.
23 Vocês foram comprados por alto preço; não se tornem escravos de homens.
24 Àro ke, onà wyaro àkehe xarha, owyanye, rowtà komo y. Àsok hana mehxatxkon ha. Àsokenotho hana wahanonkay ha, Khoryenkom ha. Noro yano me àro wyaro mehxatxkon hamà. Àro ke, àro wyaro rma ehtxoko. Anar me oyesnàr komo xehra ehtxoko.
24 Irmãos, cada um deve permanecer diante de Deus na condição em que foi chamado.
25 Onà wyaro màketxok xarha, onmenhothàyam yawo. Àsoke ryhe natxowà, amna yomsàr komo, ànyomnà komo, màketxoko. Nànyontetxow katà. Ànyomra rma kat natxowà, màketxoko. Àro ke koyukyatxow hamà. Àro hoko rma khananàhpàrany mak nexeye, Kohkomo. Ryehutwatxho hoye ro ryhe koyukyatxow hamà. Noro rwon yawo ro mak wehxaha, rohnàn yawo rma haxa esnàr ke mak ha.
25 Quanto às pessoas virgens, não tenho mandamento do Senhor, mas dou meu parecer como alguém que, pela misericórdia de Deus, é digno de confiança.
26 Àro ke, onà wyaro àkehe. Teryewhamnohsom me rma haxa tehxatxow hamà, kàwyamo, Kryestu mryenon kom kaxe. Àro ke, anar me oyesnàr komo xehra ehtxoko. Àsok kom oyehtokony hana, àro wyaro rma ehtxoko.
26 Por causa dos problemas atuais, penso que é melhor o homem permanecer como está.
27 Tàhye oyehtokonye, tàhye rma ehtxoko. Kotowyan hamà, àhyaye, kahra ehtxoko. Àhehra oyehtokonye, àhehra rma ehtxoko. Rohetxe wenyan hamà, kahra ehtxoko.
27 Você está casado? Não procure separar-se. Está solteiro? Não procure esposa.
28 Owyanye ahosàtxhenye rma, ohxe rma manatxhe. Atxke manaha katxho mehra rma manatxhe. Àro wyaro rma rha natxhe, ànyomnàtho komo xarha. Tàwyanye tànyo komo yahosàtxhe rma, ohxe rma natxhe. Atxke manaha katxho mehra rma natxhe. Toseryehokaxem me mak natxow hamà, tànyonyem komo, tàhyem komo xarha. Anaro rha tomyawon kom hoko noseryehoketxow hamà, tàhye tesnàr kom ke mak ha, tànyonye tesnàr kom ke mak ha. Àro ke, onà wyaro àkehe. Àhehra rma ehtxoko, ànyomra rma ehtxoko, àkehe, oyoseryehokanàr kom hona mak ha.
28 Mas, se vier a casar-se, não comete pecado; e, se uma virgem se casar, também não comete pecado. Mas aqueles que se casarem enfrentarão muitas dificuldades na vida, e eu gostaria de poupá-los disso.
29 Rowtà komo y, onà wyaro àkehe xarha, owyanye. Mexehra manatxow hamà, tano, yukryeka ho. Tosomtatkaxem me mpànà naha ha, yukryeka. Àro ke, onà wyaro ehtxoko. Tàhyem komo, àhehnà komo wyaro harha hak nahtxoko.
29 O que quero dizer é que o tempo é pouco. De agora em diante, aqueles que têm esposa, vivam como se não tivessem;
30 Tekhokaxem komo xarha, ekhokahnà komo wyaro harha hak nahtxoko. Teryehoryem komo xarha, eryehohnà komo wyaro harha hak nahtxoko. Tkatxho yehekatnye komo xarha, àkatxhomnà komo wyaro harha hak nahtxoko.
30 aqueles que choram, como se não chorassem; os que estão felizes, como se não estivessem; os que compram algo, como se nada possuíssem;
31 Yukryeka hon hoko twarawantaxem komo xarha, àwarawantahnà komo wyaro harha hak nahtxoko. Àsok tawro hana. Tosomtatkaxem me nay hamà, yukryeka honotho, omeroro.
31 os que usam as coisas do mundo, como se não as usassem; porque a forma presente deste mundo está passando.
32 Anaro rha oyomyawon kom hoko oyehtokonye, moseryehoketxow hamà. Oyoseryehokanàr komo xehra mak wehxaha. Kohkom hokon me natxow hamà, àhehnà komo. Noro yeryehotanàhrà xe natxow hamà.
32 Gostaria de vê-los livres de preocupações. O homem que não é casado preocupa-se com as coisas do Senhor, em como agradar ao Senhor.
33 Tàhyem kom haxa ryhe, thetx komo yeryehotanàhrà xe natxow hamà. Àro ke, anaro rha tomyawon kom hoko rma haxa natxow hamà. Àro hoye ro noseryehoketxow hamà.
33 Mas o homem casado preocupa-se com as coisas deste mundo, em como agradar sua mulher,
34 Anar me rha nehutwetxow hamà. Anatoko, Kohkom hoko natxow hana. Anatoko, tomyawon kom hok haxa natxow hana. Àro wyaro rma natxow hamà, tàhyem komo. Àro wyaro rma rha natxhe, tànyonyem komo xarha. Tànyo komo yeryehotanàhrà xe natxow hamà. Àro ke, anaro rha tomyawon kom hoko rma haxa natxow hamà. Àro hoye ro noseryehoketxow hamà. Ànyomnà kom haxa ryhe, Kohkom hoko natxow hamà. Ohxe roro tehtxoho kom hoko natxhe. Tàhnawony xarha, enyhoru ro me tesnàr komo xe natxhe.
34 e está dividido. Tanto a mulher não casada como a virgem preocupam-se com as coisas do Senhor, para serem santas no corpo e no espírito. Mas a casada preocupa-se com as coisas deste mundo, em como agradar seu marido.
35 Àro wyaro rma àkehe, ayakoronomanàr kom horà. Oyeryehokanàr kom horàhnà ryhe, ohxe roro oyesnàr kom horà haxa ryhe, Kohkom hokon me oyesnàr kom horà, àro wyaro àkehe. Kohkom hoko oyehtokonye rma, anaro rha oyomyawon kom hokohra oyesnàr komo xe wehxaha. Àro hoko rma oyoseryehokanàr komo xehra wehxaha, Kohkom hoko roro ohxe oyehtxoho menye.
35 Estou dizendo isso para o próprio bem de vocês; não para lhes impor restrições, mas para que vocês possam viver de maneira correta, em plena consagração ao Senhor.
36 Àsok hana manatxow ha, oyomsàr kom hoko. Anatoko ànyontanàr komo xe manatxow hana. Anatoko ànyomnà ro me haxa esnàr komo xe manatxow hana. Anatoko onà wyaro màketxow hana. Amnyehra rma nemasontaye, romsàrà, ànyomra rma naha, màketxow hana. Tànyontahorye mak naha. Tàmpàra rma ryehtoko, atxke wehxan hamà, màketxow hana. Àro wyaro oyehutwantokonye, tàmtxoko rma. Nànyontatxow haka. Tànyontatxhenye rma, ohxe rma natxhe. Atxke manaha katxho mehra rma natxhe.
36 Se alguém acha que não está tratando sua filha como é devido e que ela está numa idade madura, pelo que ele se sente obrigado a casá-la, faça como achar melhor. Com isso não peca. Deve permitir que se case.
37 Anatoko onà wyaro haxa màketxow hana. Ànyomnà ro me romsàr yesnàr xe wehxaha, tàmpànà ro me hak nahko, màketxow hana. Ekarymahra mak wehxakonà, toto wya. Mekarymay hawe, mosonà wya, katxho mehra mak wehxaha, màketxow hana. Tàmpànà ro me hak nahko kany me wehxaha, yaworo xaxa mak ha, anar me harha kahra ro mak wehxaha, màketxow hana. Àro wyaro oyehutwantokonye, tàmpàra rma ehtxoko. Ànyomnà ro me hak nahtxoko, oyomsàr komo. Àro wyaro tehtokonye, ohxe rma natxhe.
37 Contudo, o que se mantém firme no seu propósito e não é dominado por seus impulsos mas domina sua própria vontade, e resolveu manter solteira sua filha, este também faz bem.
38 Àsok tawro hana. Owyanye oyomsàr komo yàmtoho, ohxe nay hamà. Tàmpàranye oyehtxoho kom haxa ryhe, ohxe rma haxa naha.
38 De modo que aquele que dá sua filha em casamento faz bem, mas o que não a dá em casamento faz melhor.
39 Tàwyanye tànyo yahosàtxhe, àhyaye totowhoryehra ro mak natxhe, àhetx komo. Noro wayehpàra ro rma haka, àhyaye totowhoryehra natxhe. Àwayhàtxhe, anaro hak yahohtxowà. Ahosnàr xe tehtokonye, benyxan hak yahohtxowà. Tahohsomà rma, Kohkomo mryenon me hak nahko.
39 A mulher está ligada a seu marido enquanto ele viver. Mas, se o seu marido morrer, ela estará livre para se casar com quem quiser, contanto que ele pertença ao Senhor.
40 Ànyomra rma tehtokony haxa ryhe, teryehorye we natxhe ha. Tànyontaxem kom yoho rma haxa teryehorye we natxhe ha. Àro wyaro rma uhutwehe. Rowya uhutwatxho rma, Khoryenkom yokato yano me we naha ha.
40 Em meu parecer, ela será mais feliz se permanecer como está; e penso que também tenho o Espírito de Deus.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 1 Coríntios 7, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.