1 Coríntios 1
Khoryenkom Karyehtanà (HIXNT) vs NTLH
1 Pawru uro ha. Tano me ro rma rowahanonkaye, Khoryenkomo, Kryestu Txesusu nànyaknyàrà ro me ryehtxoho me. Rakoro naha, Sostenesà. Kowtà komo rma noro ha.
1 — ausente —
2 Ohyakanye àmenhehe, Koryentu hon komo hyaka. Khoryenkomo mryenon komo rma omnyamo. Enyhoryexah me manatxhe, Kryestu Txesus yoh me oyesnàr kom ke. Tàmryenon me awahanonkatxownà, Khoryenkomo, enyhoru hokono ro me oyehtxoho menye. Àro wyaro rma rha natxhe, anar komo xarha, anato rhan komo. Hentan kom hana, amna yohà omoro ha, ketxow ha, Txesusu Kryestu wya, Kohkomo wya. Nyamoro rma, Khoryenkomo mryenon me natxow hamà, omeroro. Àro ke, nyamoro yoh me nay hamà, noro ha. Kàwyam xarha, Kohkom me nay hamà.
2 — ausente —
3 Onà wyaro amna nkehe, Khoryenkomo wya, ohokonye. Towahke exko, Koryentu hon komo hoko, ohxe txetxoko, kehe amna, àwya, Txesusu Kryestu wya xarha. Kyàmkom me rma naha, Khoryenkomo. Kohkom me rma naha, Txesusu Kryestu.
3 Que a graça e a paz de Deus, o nosso Pai, e do Senhor Jesus Cristo estejam com vocês!
4 Khoryenkomo newakryetxho me rma haxa manatxow hamà, Kryestu Txesus yoh me oyesnàr kom ke. Àro ke, onà wyaro kanye ro me wehxaha, àwya. Ohxe xaxa manaha, nyamoro hoko, kanye ro me wehxaha, ohokonye.
4 Eu sempre agradeço ao meu Deus por causa da graça que ele tem dado a vocês por meio de Cristo Jesus.
5 Kryestu yoh me oyehtxoho kom hoye ro, ewakryetxehkaxah me manatxow hamà. Àsok tawro hana. Tàyweron me oytxownà hamà, Khoryenkom yokato. Noro hutwatxho hoko, tàyweron me manatxow hamà. Noro yokarymatxho hoko xarha, tàyweron me manatxow hamà. Àro wyaro oyowakryetxownà hamà.
5 Por estarem unidos com Cristo Jesus, vocês foram enriquecidos em tudo, tanto no dom de anunciar o evangelho como no dom da sabedoria espiritual.
6 Àsok tawro hana. Kryestu amna nekarymay hamà, owyanye. Amna nekarymatxho yawo ron me, mosonyhetxow hamà.
6 A mensagem a respeito de Cristo está tão firme em vocês,
7 Àro ke, onà wyaro katxho mehra ro mak manatxhe. Anar kom yosnaka Khoryenkomo newakryetxho me natxhe, nyamoro, katxho mehra ro mak manatxhe. Towakryexem me rma oyehtokonye, Txesusu Kryestu yomoknàr hona ro manatxow hamà. Kohkom yosonyhonàr hona ro rma manatxow hamà.
7 que vocês não têm deixado de receber nenhum dom espiritual enquanto esperam a vinda do nosso Senhor Jesus Cristo.
8 Omokhàra rma hak tehtoko, ayakoronometxhe roro rma, noro ha, yaworo roro rma oyehtxoho menye. Àro ke, tomokàtxhe rma, atxke natxhe moxamo, katxho mehra ro mak manatxhe, noro wya.
8 Cristo vai conservá-los firmes até o fim para que no dia da volta do nosso Senhor Jesus Cristo vocês não tenham culpa de nada.
9 Yaworon me xaxa naha, Khoryenkomo. Noro rma awahanonkatxownà, buru yohà rye me oyehtxoho menye. Kohkomo rma noro ha, Khoryenkom muru, Txesusu Kryestu.
9 Deus é fiel e chamou vocês para que vivam em união com o seu Filho Jesus Cristo, o nosso Senhor.
10 Rowtà komo y, onà wyaro àkehe, owyanye, teryewrye ro, Kohkom yano me, Txesusu Kryestu yano me. Atameryekahra harha ehtxoko. Osoyhera harha ehtxoko. Àme rye rma haxa ehutwatxoko. Eten kom hoko oyosonytxantokony hana, àme rye rma uhutwatxoko.
10 Irmãos, peço, pela autoridade do nosso Senhor Jesus Cristo, que vocês estejam de acordo no que dizem e que não haja divisões entre vocês. Sejam completamente unidos num só pensamento e numa só intenção.
11 Àro wyaro àkehe, owyanye, rowtà komo y, rowya oyokaytà komo yonytxanàr ke. Mosoyatxow hatà. Àro wyaro oyokarymetxoko, rowya, Kàroye mryenon komo, notxwakomo mryenon komo.
11 Pois, meus irmãos, algumas pessoas da família de Cloé me contaram que há brigas entre vocês.
12 Anar me rha mosonytxetxow hatà, oyosoynyàr kom me hatà. Onà wyaro rma màketxow hatà, omnyamo ro rye rma. Anar komo, Pawru mryenon uro ketxow hatà. Anar komo, Aporu mryenon uro ketxow hatà. Anar komo, Petru mryenon uro ketxow hatà. Anar komo, Kryestu mryenon uro ketxow hatà. Àro wyaro mosoyatxow hatà.
12 O que eu quero dizer é isto: cada um de vocês diz uma coisa diferente. Um diz: “Eu sou de Paulo”; outro, “Eu sou de Apolo”; outro, “Eu sou de Pedro”; e ainda outro, “Eu sou de Cristo”.
13 Onà wyaro haxa àkehe, owyanye. Omeroro rma, Kryestu mryenon me manatxhe, okukur kom marmahnà ro mak ha. Àro ke, uro ryhe Kryestu mryenonà kahra ro mak ehtxoko. Pawru mryenon uro kahra xarha ehtxoko. Àsok tawro hana. Urohnà ryhe, yahkotohen hona amoyathosah me wehxakon hamà, oyonyhoryeny komo. Àro ke, Pawru mryenon uro kahra ro mak ehtxoko. Ayataymomnàtokonye, Pawru mryenon harha uro ha kahra mak mehtxownà.
13 Por acaso Cristo foi dividido em várias partes? Será que Paulo morreu crucificado em favor de vocês? Ou será que vocês foram batizados em nome de Paulo?
14 Ayaymomnye kom mehra mak wehxakonà. Okukur kom marma waymomye, yakenohnà kom mak ha. Kryespu waymomye. Kayu xarha waymomye.
14 Graças a Deus que eu não batizei nenhum de vocês, a não ser Crispo e Gaio.
15 — ausente —
15 Assim ninguém pode dizer que vocês foram batizados em meu nome.
16 — ausente —
16 (Ah! Sim. Batizei também Estéfanas e a família dele, mas não lembro de ter batizado mais ninguém.)
17 Aymomno ynye ro mehra mak ronyakye, Kryestu. Àrwo yonyhorunu yokarymanye ro me haxa ryhe ronyakye. Rowya ekarymantoko rma, ehonomnà komo wyarohra mak wehxaha, tàyweron komo wyarohra mak ha, tàrwonhoryemà ro komo wyarohra mak ha. Norohnàtho komo wyaro haxa ryhe, ekarymany me wehxaha, rohona xenyhera toto kom yehtxoho me, Kryestu hona haxa àwyanye xenytxoho me. Rohona àwyanye xenyetok haxa, noro hona xenyhera natxow hamà. Yahkotohen hona amoyathosahonhàr hona xenyhera natxow hamà. Noro hona àwyanye xenyehtor hona, norohnàtho komo wyaro rma ekarymany me wehxaha.
17 Pois Cristo não me enviou para batizar, mas para anunciar o evangelho e anunciá-lo sem usar a linguagem da sabedoria humana, para não tirar o poder da morte de Cristo na cruz.
18 Yahkotohen hona amoyathosahonhàrà ryhe konyhoryetxhe katxho yonytxahra natxhe, toto komo, tanàhnohsom komo. Tàwyanye enytxantoko rma, onà wyaro nketxhe. Àsok maken komo rma mekarymetxow hamà, ketxhe. Onà wyaro haxa ryhe tketxhe, kàwyamo, tonyhoryexem komo. Àro wyaro katxho ryhe, yaworo rma haxa naha, tketxhe. Àro wyaro katxho hoye ro, konyhoryenye ro kom me nehutwamohsen hamà, Khoryenkomo, tketxhe.
18 De fato, a mensagem da morte de Cristo na cruz é loucura para os que estão se perdendo; mas para nós, que estamos sendo salvos, é o poder de Deus.
19 Àsok tawro hana. Onà wyaro nken hamà, àmenhosahonhàrà.
19 Pois as Escrituras Sagradas dizem: “Destruirei a sabedoria dos sábios e acabarei com o conhecimento dos instruídos.”
20 Tàyweron mosonà katxho me natxow hamà, anar komo, toto komo wya. Àyweronàhyamano ynye ro mosonà katxho me xarha natxow hamà, anar komo. Tàrwonhoryemà ro mosonà katxho me xarha natxow hamà, anar komo, toto komo wya. Khoryenkomo wya haxa ryhe, tàywenyek mak natxhe ha, nyamoro ha, omeroro. Tàywenyeke ehtxoho komo thutwetxow hamà, noro hutwahra ro mak esnàr kom ke.
20 Então, o que poderão dizer os sábios e os instruídos? O que vão dizer os grandes oradores deste mundo? Deus tem mostrado que a sabedoria deste mundo é loucura.
21 Tàywero xaxa mak nehxakonà, Khoryenkomo. Tàywero noro yehtxoho hoye ro, onà wyaro nehxatxkonà, toto komo. Tàywero tehtxoho kom hoye ro noro hutwahra ro mak nehxatxkonà. Nyamoro yonyhoryenàr xe mak nehxakonà, noro. Àro ke, amna nekarymatxho hoye ro nenyhoryetxhe, Kryestu hona àwyanye xenyetok mak ha. Toto komo wya àsok maken komo rma mekarymetxhe katxho hoye ro rma, nenyhoryetxhe, noro ha.
21 Pois Deus, na sua sabedoria, não deixou que os seres humanos o conhecessem por meio da sabedoria deles. Pelo contrário, resolveu salvar aqueles que creem e fez isso por meio da mensagem que anunciamos, a qual é chamada de “louca”.
22 Xuknewyana komo ryhe, onà wyaro nketxhe. Eryehokano txetxoko, amna wya Khoryenkom yahoxetà yonytxoho me, ketxhe rma haryhe. Xuknewyanahnà komo xarha, onà wyaro nketxhe. Tàyweron me osonyhotxoko, amna wya oyonytxatxho menye, ketxhe rma haryhe.
22 Os judeus pedem milagres como prova, e os não judeus procuram a sabedoria.
23 Amna haxa ryhe, Kryestu amna nekarymehe, àwyanye, omeroron komo wya. Yahkotohen hona amoyathosahonhàrà konyhoryetxhe, kehe amna. Àro wyaro tawro yonytxanàr xehra mak natxhe, Xuknewyana komo. Àna make ryhe mpe, konyhoryetxow make ryhe mpe, norotho, ketxhe rma haryhe. Xuknewyanahnà komo xarha, onà wyaro nketxhe. Àsok maken komo rma mekarymetxow hamà, ketxhe.
23 Mas nós anunciamos o Cristo crucificado — uma mensagem que para os judeus é ofensa e para os não judeus é loucura.
24 Onà wyaro haxa ryhe nketxow hamà, Khoryenkomo mryenon komo, ànwahanonkatxhàyamo. Khoryenkom yano me tahoxerye xaxa naha, Kryestu, ketxhe. Tàywero xaxa naha. Noro rma konyhoryetxow hamà, ketxhe. Àro wyaro rma nketxow hamà, Khoryenkomo mryenon komo, Xuknewyana kukur komo rma, Xuknewyanahnà kukur komo xarha.
24 Mas para aqueles que Deus tem chamado, tanto judeus como não judeus, Cristo é o poder de Deus e a sabedoria de Deus.
25 Àsok tawro hana. Amoyathosahonhàrà oyonyhoryetxhe ha, ken hamà, Khoryenkomo, kàwyanye. Àna matà, ketxhe mak ha, toto komo. Àro wyaro tàwya tatoko, tàywenyeke rma nay hamà, Khoryenkomo. Ahoxemra nehutwamohsen hamà, ketxhe. Àwyanye tàywenyeke nay hamà, katxho rma, tàywero xaxa mpànà naha ha. Àwyanye ahoxemra nehutwamohsen hamà katxho rma, tahoxerye xaxa mpànà naha ha, nyamoro yoho rma haxa mak ha.
25 Pois aquilo que parece ser a loucura de Deus é mais sábio do que a sabedoria humana, e aquilo que parece ser a fraqueza de Deus é mais forte do que a força humana.
26 Rowtà komo y, àsok hana mehxatxkon ha. Khoryenkomo wya awahanonkantokonye, ehonomnà mehra mehtxatxkon hamà. Tàyweron mosonà katxho mehra mak mehxatxkonà, toto komo wya, horykomo mosonà katxho mehra mak ha, ehonomnà muru ryhe mosonà katxho mehra mak ha. Okukur kom marma ryhe tà, ehonomnà me nehxatxkon ha, yakenohnà kom mak hatà.
26 Agora, meus irmãos, lembrem do que vocês eram quando Deus os chamou. Do ponto de vista humano poucos de vocês eram sábios ou poderosos ou de famílias importantes.
27 Awahanonkatxownà mak ha, Khoryenkomo, tàmryenon me oyehtxoho menye. Tàywenyeken mosonà katxho komo rma wahanonkaye. Ehonomnàhnà mosonà katxho komo xarha wahanonkaye. Àro wyaro katxho komo ryhe wahanonkaye, tàmryenon me ehtxoho menye. Tàwya nyamoro wahanonkantoko rma, anar komo xanomkahnohyakon hamà. Tàyweron mosonà katxho komo rma, ehonomnà mosonà katxho komo xarha, xanomkahnohyakonà, Khoryenkomo.
27 Para envergonhar os sábios, Deus escolheu aquilo que o mundo acha que é loucura; e, para envergonhar os poderosos, ele escolheu o que o mundo acha fraco.
28 Anar kom yosnakan mosonà katxho komo rma wahanonkaye. Townohsom mosonà katxho komo xarha, norohnàtho mosonà katxho komo xarha, wahanonkaye, tàmryenon me ehtxoho menye.
28 Para destruir o que o mundo pensa que é importante, Deus escolheu aquilo que o mundo despreza, acha humilde e diz que não tem valor.
29 Àro wyaron komo rma wahanonkaye, ehonomnà mehra harha toto kom yehtxoho me, ehonomnà uro, Khoryenkom nenyàr me, kahra harha ehtxoho menye.
29 Isso quer dizer que ninguém pode ficar orgulhoso, pois sabe que está sendo visto por Deus.
30 Kryestu Txesus yoh me harha oytxownà, Khoryenkomo. Àsok tawro hana. Khoryenkom yano me tàywero harha tehxatxow hamà, Kryestu yoh me kehtxoho kom hoye ro mak ha. Àro hoye ro rma Khoryenkomo nenyhoryetxho me harha tehxatxow hamà. Enyhoru hokono ro me harha tehxatxow hamà. Kanhàn kom yanoto mehra harha tehxatxow hamà, Kryestu yoh me kehtxoho kom hoye ro mak ha.
30 Porém Deus uniu vocês com Cristo Jesus e fez com que Cristo seja a nossa sabedoria. E é por meio de Cristo que somos aceitos por Deus, nos tornamos o povo de Deus e somos salvos.
31 Àro ke, onà wyaro kahra ehtxoko. Rano me ro rma ohxe wehxan hamà, kahra ehtxoko. Onà wyaro haxa katxoko. Kohkomo nenyhoryetxho uro, katxoko. Àro wyaro rma rha nkehe, àmenhosahonhàrà.
31 Portanto, como as Escrituras Sagradas dizem: “Quem quiser se orgulhar, que se orgulhe daquilo que o Senhor faz.”
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 1 Coríntios 1, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.