1 Coríntios 10
Khoryenkom Karyehtanà (HIXNT) vs VC
1 Rowtà komo y, Khoryenkomo wya atxke manatxhe hampànà katxho hona mpàn xenytxoko. Khoryen heno komo yexetxhàrànhàrà hutwahkahpàra ehtxoko. Kahrutun ke nyamoro heno kurunhekon hatà, Khoryenkomo. Tuna ymo hkotosah yarye natxownà xarha tà.
1 {Não quero que ignoreis, irmãos}, que os nossos pais estiveram todos debaixo da nuvem e que todos atravessaram o mar;
2 Àro wyaro rma nkurunhotxownà hatà, Moysesà mryenon me harha tàwya uhutwamohsotho menye. Kàwyamo ryhe, kataymomnàtokonye, Kryestu mryenon me harha tehutwamohsetxow hamà. Àro wyaro rma rha, Moysesà mryenon me harha nehutwamohsotxownà hamà, nyamoro heno, kahrutun ke ukurunhoxemo komo, tuna ymo hkotosah yarye àtoxemo komo.
2 todos foram batizados em Moisés, na nuvem e no mar;
3 Mana yonahyatxkon xarha tà. Toto yano menohnà rma yonahyatxkon hatà.
3 todos comeram do mesmo alimento espiritual;
4 Twokru komo xarha yonyatxkon hatà. Toto yano menohnà rma rha yonyatxkon hatà, toh yaye omohsaho rma hatà. Tohu rma, Kryestu kuknon me nehxakon hamà. Kryestu ryhe, akoronye tekon hamà, tàwya àwokhanàr kom horà.
4 todos beberam da mesma bebida espiritual {pois todos bebiam da pedra espiritual que os seguia; e essa pedra era Cristo}.
5 Àro wyaro towakryexem me rma haxa nehxatxkon hatà, nyamoro heno. Khoryenkom yoyukhura mak nehxatxkon hatà, ukukuru heno komo, thenyenhonà heno komo. Àhokonye rma eryehohra nehxakon hamà, noro ha. Àsok tawro hana. Nanàhnohtxownà hatà. Ahehnawo rma tehtokonye, wayehtxownà heno hatà.
5 Não obstante, a maioria deles desgostou a Deus, pois seus cadáveres cobriram o deserto.
6 Nyamoro heno yexetxhàrànhàr hoye ro, onà wyaro thananàhsom me tehxatxow hamà. Nyamoro heno wyaro oyesnàr kom hona mpàn xenytxoko, katxho me tehxatxow hamà. Tanhàn kom hoko rma haxa nehohketxkon heno hatà. Nyamoro heno wyarohra tehtxe. Kanhàn kom hoko ehohkahra tehtxe.
6 Estas coisas aconteceram para nos servir de exemplo, a fim de não cobiçarmos coisas más, como eles as cobiçaram.
7 Ukukuru heno komo, tànakàhtothàyam hokon me nehxatxkon hatà. Amna horyenà ro omoro katxho hokon me nehxatxkon hatà, ehxen kuknon hokon me mak hatà. Àro hoko rma nasahxemtetxkon hatà. Manhetxkon xarha tà. Àro wyaro exetxhàyamonhàrà yokarymehe, àmenhosahonhàrà. Nyamoro heno wyarohra ehtxoko. Ehxen kuknon hokohra ehtxoko.
7 Nem vos torneis idólatras, como alguns deles, conforme está escrito: O povo sentou-se para comer e para beber, e depois levantou-se para se divertir {Ex 32,6}.
8 Anaro rha wos hoko nehxatxkon xarha tà, ukukuru heno komo. Àro hoye ro wayehkatxownà hatà, Khoryenkomo. Thenyenohnà heno komo rma wayehtxownà hatà, 23.000 heno komo rma hatà. Àro rye ho rma wayehtàkatxownà heno hatà. Nyamoro heno wyarohra tehtxe. Anaro rha wos hokohra tehtxe.
8 Nem nos entreguemos à impureza como alguns deles se entregaram, e morreram num só dia vinte e três mil.
9 Mana hoko nàrwonatxkon xarha tà, ukukuru heno komo, Kohkomo nàmrà hok hatà. Ohsànàhpàra noro yehtxoho rma kukmetxkon haryhe tà. Nohsànàhye mak hatà, noro ha, nyamoro heno hoko. Okoye nyakye hatà, eskany komo. Wayehtxownà hatà, toto heno komo, eskaxemo heno komo. Nyamoro heno wyarohra tehtxe. Ohsànàhpàra Kohkom yehtxoho kukmahra tehtxe.
9 Nem tentemos o Senhor, como alguns deles o tentaram, e pereceram mordidos pelas serpentes.
10 Khoryenkom yanoto kom hoko nàrwonatxkon xarha tà, ukukuru heno komo. Àro ke, anàhnohnye komo nyakye hatà, kahe yaye. Noro rma nanàhnohtxownà hatà, Nyamoro heno wyarohra ehtxoko. Khoryenkom yanoto kom hoko àrwomra ehtxoko.
10 Nem murmureis, como murmuraram alguns deles, e foram mortos pelo exterminador.
11 Àro wyaro nanàhnohtxownà hatà, Khoryenkomo. Àro hoye ro onà wyaro kany me rma nehxakon hamà, kàwyanye. Nyamoro heno wyaro atxke oyesnàr kom hona mpàn xenytxoko kany me nehxakon hamà, kàwyanye. Kàwyamo ryhe, yukryeka heno komo yosomtatkatxho hahnok ehtoko, tan tehxatxhe. Kàwyamo rma khananàhyatxkonà, Khoryenkomo. Tàwya nyamoro heno yanàhnohàthàrànhàrà menhohoye, khananàhrà kom horà.
11 Todas estas desgraças lhes aconteceram para nosso exemplo; foram escritas para advertência nossa, para nós que tocamos o final dos tempos.
12 Àro ke, onà wyaro tawro hona mpàn xenytxoko. Ohxe wehxaha tawro hona mpàn xenytxoko. Owyanye ohxe wehxaha tatoko rma, ayanhàn komo ayahohsatxow hana.
12 Portanto, quem pensa estar de pé veja que não caia.
13 Onà wyaro kahra mak ehtxoko. Rarymanye ro me nay hamà, ranhànà, anar komo yoho rma haxa tkukmaxem me ryesnàr ke, kahra ehtxoko. Àme rye rma tkukmaxem me manatxow hamà, anar kom yakoro. Àro ke, onà wyaro kahra ehtxoko. Anar kom yoho rma haxa tkukmaxem me wehxan hamà, kahra ehtxoko. Tkukmaxem me rma oyehtokonye, ayakoronometxhe, Khoryenkomo, tàrwon yawo ron kaxe. Ayakoronometxhe, ayanhàn kom hokohra oyesnàr kom horà, oyohonyehra esnàr horà. Àhok oyesnàr komo xe oyehtokonye, onà wyaro nkehe, ohnawonye. Onà wyaro haxa exko, àhokohra oyehtxoho me, kehe, Khoryenkomo, ohnawonye. Owyanye noro yonytxantoko, ayarymahranye ro mak naha ha, ayanhàn komo. Eyukhura rma menàmyatxhe, tkukmaxem me oyehtokonye.
13 Não vos sobreveio tentação alguma que ultrapassasse as forças humanas. Deus é fiel: não permitirá que sejais tentados além das vossas forças, mas com a tentação ele vos dará os meios de suportá-la e sairdes dela.
14 Àro ke, onà wyaro àkehe, owyanye, ronàhnàn komo y. Amna horyenà ro omoro katxho hokohra ro mak ehtxoko.
14 Portanto, caríssimos meus, fugi da idolatria.
15 Yaworon hutwanye ro omnyamo. Yaworon hutwany komo rma àhananàhyaha. Àro ke, ronekarymanàrà uhutwatxoko. Àsoke ryhe naye, yaworohra katà, yaworo haxa katà. Omnyamo rma uhutwatxoko.
15 Falo como a pessoas sensatas; julgai vós mesmos o que digo.
16 Kàwyanye Kohkomo wayhàthàrà hutwantoko, kwokru komo tenyatxhe. Àro hoko rma tàrwonatxhe, Khoryenkom yakoro. Ohxe onàmàthàrà onà tketxhe, àwya. Kàwyanye enàtoko rma, Kryestu yohà rye me tehxatxhe, kàwyamo, omeroro. Noro yekamsuhkatxhàr hoye ro towakryexemà rye me tehxatxhe. Ekeyu xarha tàkràsketxhe. Kàwyanye toknutoko, Kryestu yohà rye me rma rha tehxatxhe. Noro wayhàthàr hoye ro towakryexemà rye me tehxatxhe. Àro wyarohra kat tehxatxowà, owyanye.
16 O cálice de bênção, que benzemos, não é a comunhão do sangue de Cristo? E o pão, que partimos, não é a comunhão do corpo de Cristo?
17 Towenyxa naha, ekeyu, dàkràskanàr komo. Kàwyam haxa, thenyehra tehxatxhe. Àro rye mak tokyatxhe ha. Àro ke, thenyenohnà komo rma, noro rye me tehxatxhe, àro rye rma yoknye me kesnàr kom ke.
17 Uma vez que há um único pão, nós, embora sendo muitos, formamos um só corpo, porque todos nós comungamos do mesmo pão.
18 Àsok hana nehxatxkon ha, Ehsayewyana heno kom ha. Toknàthàyamo yàmyatxkon hatà, Khoryenkomo wya. Tàmsahotho hoye rma nonyetxkon hatà, tàmnye komo. Tàwyanye tonontoko rma, Khoryenkomo wya tàmsahotho yohà rye me nehxatxkon hamà. Àro wyaro rma rha, Kryestu yohà rye me tehxatxhe. Kàwyanye enàtoko, toknutok xarha, Kryestu yohà rye me tehxatxhe, kàwyanye noro wayhàthàrà hutwantok mak ha.
18 Considerai Israel segundo a carne: não entram em comunhão com o altar os que comem as vítimas?
19 Àro ke, toto komo newakryenàr hokohra ro mak ehtxoko. Amna horyenà ro omoro katxho hokohra ehtxoko. Ehxenà ro me nay hamà, ànewakryenàr komo. Ànàmrà komo rma, ehxenà wya tàmsom me nay hamà.
19 Que quero afirmar com isto? Que a carne sacrificada aos ídolos ou o próprio ídolo são alguma coisa?
20 Worokyamo komo wya haxa tàmsom me naha. Tàwyanye ehxen kuknonà yowakryentoko, Khoryenkomohnà, worokyamo kom haxa yowakryetxhe. Tàwyanye ewakryentoko rma, worokyamo yohà rye me natxow hamà. Worokyamo yohà rye me oyesnàr komo xehra mak wehxaha.
20 Não! As coisas que os pagãos sacrificam, sacrificam-nas a demônios e não a Deus. E eu não quero que tenhais comunhão com os demônios.
21 Àro ke, ehxen kuknon yowakryenàr hokohra ro mak ehtxoko. Àhok oyehtokony haxa, ekeyu yokhura tehxorye manatxhe. Kohkomo wya, rohun kuknonà rma onà katxho rma yokhura tehxorye manatxhe. Noro wya, rokamsukuru kuknonà rma onà katxho rma yonhàra tehxorye manatxhe, worokyamo yowakryenàr hoko oyesnàr kom ke mak ha.
21 Não podeis beber ao mesmo tempo o cálice do Senhor e o cálice dos demônios. Não podeis participar ao mesmo tempo da mesa do Senhor e da mesa dos demônios.
22 Ekeyu kràskany komo rma, worokyamo yowakryenàr hoko oyehtokony xarha, Kohkomo makuyatxow hamà. Anakuynyàr komo rma yoho mosonyatxow hamà. Noro yakuynye mehra tehtxe. Noro rma, kohonye rma haxa nay hamà.
22 Ou queremos provocar a ira do Senhor? Acaso somos mais fortes do que ele?
23 Onà wyaro kany me tehxatxow hamà, kàwyamo, Kryestu mryenon komo, kehutwanàr kom me. On hok ryehtoko, ohxe wehxan hamà, kany me tehxatxow hamà, anaro rha hoko kehutwanàr kom me mak ha. Onà wyaro haxa ryhe àkehe. Ohxe kehutwatxho komo rma, anatoko ohxehra nay hana. Toto yonyhoryehra nay hana. Àro ke, àhokohra tehtxe.
23 Tudo é permitido, mas nem tudo é oportuno. Tudo é permitido, mas nem tudo edifica.
24 Àsoken kom hok oyehtokony hana, oyosowakryenàr xehra mak ehtxoko. Oyowtà komo yowakryenàr xe haxa ehtxoko.
24 Ninguém busque o seu interesse, mas o do próximo.
25 Àro ke, onà wyaro ehtxoko, woto yonotho hoko. Anatoko woto mehekahtyatxow hana, woto yàmnye ro komo wya. Àsok makeno rma ehekahtxoko, omeroro mak ha. Noro rma tonotxoko. Noro hoko rma, onà wyaro kahra mak ehtxoko. Ehxen kuknonà wya tàmsah kukutho mehra naye, kahra ehtxoko, tàmnye ro komo wya. Onà wyaro rma ehutwahra ehtxoko, ohnawonye. Àsok hana nay ha, ohxe hana, ohxehra haxa hana. Rowya tonontoko, katanàhnohyano, kahra ehtxoko, ohnawonye. Àro wyaro kahra rma tonotxoko.
25 Comei de tudo o que se vende no açougue, sem indagar de coisa alguma por motivo de consciência.
26 Àsok tawro hana. Kohkom katxho me nay hamà, yukryeka, yukryeka hon xarha, woto xarha, omeroro. Àro ke, woto ohxe nay hamà, omeroro. Tonosom me rma nay hamà.
26 Do Senhor é a terra e tudo que ela encerra.
27 Anatoko asahxemtoso ayanyekyatxow hana, toto, Kryestu mryenonàhnà. Otonàr komo xe oyehtokonye, àtotxoko. Woto tonotxok xarha, txexaho rma, àsok makeno rma. Ehxen kuknonà wya tàmsah kukutho mehra naye kahra mak ehtxoko, ayanyeknyenhàyamo wya. Onà wyaro rma ehutwahra ehtxoko, ohnawonye. Àsok hana nay ha, ohxe hana, ohxehra haxa hana. Rowya tonontoko, katanàhnohyano, kahra ehtxoko, ohnawonye. Àro wyaro kahra rma tonotxoko.
27 Se algum infiel vos convidar e quiserdes ir, comei de tudo o que se vos puser diante sem indagar de coisa alguma por motivo de consciência.
28 Anatoko tonohra ehtxoko. Onà wyaro kany kom yehtoko, tonohra ehtxoko, ehxen kuknonà wya tàmsah kukutho me nay hatà, mosonà, kany kom yehtok mak ha. Nyamoro rma, onà wyaro kany me rma natxow hamà. Tonohoryehra naha, rowya tonontoko, katanàhnohyaha, kany me rma natxow hamà.
28 Mas se alguém disser: Isto foi sacrificado aos ídolos, não o comais, em atenção àquele que o advertiu e por motivo de consciência.
29 Omnyamohnà, nyamoro haxa, àro wyaro kany me natxhe. Omnyamo rma, tonohra ehtxoko, tonohra rma rha nyamoro yehtxoho me, tatanàhnohsom mehra ehtxoho menye. Tonosom me rma naha, woto, omeroro, kany me tehxatxow hamà. Tonohra mak tehxatxhe, kowtà komo wya tonohoryehra naha tawro ke mak ha. Kàwyanye tonontok haxa, onà wyaro nketxow hana, nyamoro ha. Atxke manatxhe, owyanye tononàr ke, ketxow hana, kàwyanye. Àro ke, tonohra tehtxe.
29 Dizendo consciência, refiro-me não à tua, mas à do outro. Com efeito, por que razão seria regulada a minha liberdade pela consciência alheia?
30 Kàwyanye, apa y, ohxe onàmàthàrà mosonà katxho rma yonohra tehxatxow hamà. Kàwyanye tonontok haxa, kwàràhyaketxow hana, anaro komo. Kàwyanye, apa y, ohxe onàmàthàrà mosonà, katxhe rma, kwàràhyaketxhe rma, anar me tehutwanàr kom ke mak ha. Àro ke tonohra tehtxe, àwyanye kwàràhyakanàr kom hona.
30 Se eu como com ações de graças, por que serei eu censurado por causa do alimento pelo qual rendo graças?
31 Enyhoru me xaxa Khoryenkomo xenyhotxoko, toto komo wya. Àsoken kom hok hana oyehtokonye, enyhoru me xaxa noro xenyhotxoko, oyomyawon kom hok hana, woto yonotho hok hana, ayasahxemtotho kom hok hana. Anaro rha hoko oyehtokonye, enyhoru me xaxa noro xenyhotxoko, toto komo wya.
31 Portanto, quer comais quer bebais ou façais qualquer outra coisa, fazei tudo para a glória de Deus.
32 Ohxe roro ehtxoko, toto komo yatanàhnohrà hona. Xuknewyana komo yatanàhnohrà hona, Xuknewyanahnà komo xarha yatanàhnohrà hona, Khoryenkomo mryenon komo xarha yatanàhnohrà hona, omeroron komo rma yatanàhnohrà hona, ohxe roro ehtxoko.
32 Não vos torneis causa de escândalo, nem para os judeus, nem para os gentios, nem para a Igreja de Deus.
33 Àro wyaro rma rha wehxaha, uro xarha. Toto komo yakoronomanàr xe rma haxa wehxaha. Àsoken kom hok ryehtok hana, akoronomanàr komo xe rma wehxaha. Uro rma, rosowakryenàr xehra mak wehxaha. Thenyenohnà komo yowakryenàr xe haxa wehxaha, Khoryenkomo nenyhoryenàr me esnàr kom horà.
33 Fazei como eu: em todas as circunstâncias procuro agradar a todos. Não busco os meus interesses próprios, mas os interesses dos outros, para que todos sejam salvos.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 1 Coríntios 10, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.