Atos 21
Hixkaryána NT (HIX_WBT) vs ARIB
1 Ehfesu hon komo hyaye amna ntoye. Tuna ymo amna nwetoye. Kos yamtar yawo ro amna ntoye. Àsnye ro amna ntoy xarha. Enmahàtxhe, Hoknes hona amna nahatakaye. Àsnye ro amna ntoy xarha. Paatara hona amna nahatakaye.
1 E assim aconteceu que, separando-nos deles, navegamos e, correndo em direitura, chegamos a Cós, e no dia seguinte a Rodes, e dali a Pátara.
2 Paatara ho nehxakonà, kanawa ymo, anaro. Feneseya yamtar hona tàtosomà rma mon nehxakon hatà. Àro yaka amna nosonkahye. Tuna ymo amna nwetoy xarha.
2 Achando um navio que seguia para a Fenícia, embarcamos e partimos.
3 Amnye, Xeprye yamtarà amna nenyakonà. Eryetarà ymo rma amna nenyakonà. On ho rma amna ntekonà. Serya yamtar yawo ro, tuna ymo amna nwetekonà. Txeru hona amna nahatakaye, Serya yamtar hon hona rma. Àto rma tanàmsom me nehxakon hatà, kanawa ymo yawonotho. Àto rma amna nasanàmye.
3 E quando avistamos Chipre, deixando-a á esquerda, navegamos para a Síria e chegamos a Tiro, pois o navio havia de ser descarregado ali.
4 Txesusu mryenon komo amna nenyeye. Àhyawonye 7 me amna nenmahye, àto. Xerusaryen hona àtohra mpàn exko, ketxkonà, àton komo, Pawru wya. Teryewhamnohsom me noro yehtxoho hutwany komo kax mak nehxatxkon hatà. Khoryenkom yokato nhutwamohsotho rma mon nehxakon hatà. Àro ke, àtohra mpàn exko, Xerusaryen hona, ketxkonà, àwya.
4 Havendo achado os discípulos, demoramo-nos ali sete dias; e eles pelo Espírito diziam a Paulo que não subisse a Jerusalém.
5 Àto 7 me amna yonmahàtxhe, amna ntoy xarha. Towto kom hoye amna yakoro totxownà, Txesusu mryenon komo, toto komo rma, àhetx komo xarha, àhokyam xarha, omeroro. Tuna ymo yohokoso rma amna yakoro totxownà. Eryemtun ho amna yehtoko, amna neryewtaye, omeroro, amna yosoknar ho. Khoryenkom yakoro amna nàrwonàmye. Ohxe àtotxoko, ketxkonà, nyamoro, amna wya. Ohxe ehtxoko, kekon xarha amna, àwyanye.
5 Depois de passarmos ali aqueles dias, saímos e seguimos a nossa viagem, acompanhando-nos todos, com suas mulheres e filhos, até fora da cidade; e, postos de joelhos na praia, oramos,
6 Àro wyaro amna wya katxhe rma, kanawa ymo yaka amna nosonkahye. Bàn kom yaka harha totxownà, nyamoro ha.
6 e despedindo-nos uns dos outros, embarcamos, e eles voltaram para casa.
7 Txeru hoye amna ntoye. Pàtoryemayda hona amna nahatakaye. Àto amna nasanàmye. Txesusu mryenon komo yonyxe amna ntoye. Àhyawonye 1 me amna nenmahye.
7 Concluída a nossa viagem de Tiro, chegamos a Ptolemaida; e, havendo saudado os irmãos, passamos um dia com eles.
8 Enmahàtxhe, amna ntoy xarha. Sesaryeya hona amna nahatakaye. Feryepe màn yaka amna ntoye. Àmàn yawo mexe nyhe amna nehxakonà. Khoryenkomo rwonà yokarymanye ro me nehxakonà, Feryepe. Nyah yokamnye ro komo kukutho rma mok nehxakonà, 7 komo kukutho rma.
8 Partindo no dia seguinte, fomos a Cesaréia; e entrando em casa de Felipe, o evangelista, que era um dos sete, ficamos com ele.
9 4 me nehxatxkonà, emsàr komo, omaso komo. Ànyomnà rma hak mokyam nehxatxkonà. Khoryenkom yokato yano me, amnye toto yehtxoho yokarymanye ro me nehxatxkonà, nyamoro ha.
9 Tinha este quatro filhas virgens que profetizavam.
10 Mexe nyhe amna nehxakonà, Feryepe màn yawo. Àto amna yehtoko rma, nomokye, toto. Akakmu rma noro ha. Khoryenkom yokato yano me, amnye toto yehtxoho yokarymanye ro me rma rha nehxakonà, Akakmu xarha. Noro ryhe nomokye, Xukneya yamtar hoye.
10 Demorando-nos ali por muitos dias, desceu da Judéia um profeta, de nome Ágabo;
11 Amna hyaka nomokye. Pawru yasotà yewekaye. Asotàthàr ke rma nehrowomye. Natahomomye xarha. Onà wyaro nkekonà, Pawru wya. Onà wyaro nhutwamohsehe, Khoryenkom yokato, owya, kekonà. Ayasotàthàrà on hamà. Àrotho ke kehrowomnyo. Katahomomnyo xarha. Àro wyaro rma rha, Xerusaryen ho oyehtoko, ayahomomyatxhe hampànà, Xuknewyana komo, kekon hatà. Ohrowomyatxhe xarha hampànà. Ayahohsetxhe xarha hampànà, Xuknewyanahnà komo wya, kekonà, Akakmu, Pawru wya.
11 e vindo ter conosco, tomou a cinta de Paulo e, ligando os seus próprios pés e mãos, disse: Isto diz o Espírito Santo: Assim os judeus ligarão em Jerusalém o homem a quem pertence esta cinta, e o entregarão nas mãos dos gentios.
12 Àro wyaro amna wya entxatxhe rma, onà wyaro amna nkekonà, Pawru wya. Xerusaryen hona àtohra mpàn exko, kekonà amna, teryewrye ro. Àro wyaro rma rha nketxkon xarha, Sesaryeya hon komo, Txesusu mryenon komo rma.
12 Quando ouvimos isto, rogamos-lhe, tanto nós como os daquele lugar, que não subisse a Jerusalém.
13 Onà wyaro haxa amna yoyukye, Pawru. Àsok tawro uro meryehoketxow harha, kekonà, amna wya. Àsok tawro owratetxow harha, rohnànà. Xerusaryen hon komo wya rahomomnyàr hona oseryehpàra rma wehxaha, kekonà. Txesus yanoto me ryehtxoho hoye ro rowayehketxow hana, Kohkom yanoto me ryehtxoho hoye ro mak ha. Rowayehrà hona rma oseryehpàra ro mak wehxaha, kekonà, Pawru, amna wya.
13 Então Paulo respondeu: Que fazeis chorando e magoando-me o coração? Porque eu estou pronto não só a ser ligado, mas ainda a morrer em Jerusalém pelo nome do Senhor Jesus.
14 Amna rwonà yonytxahra ro mak nehxakonà. Àro ke amna natàknaye. Tano me ro hak ohxe amna yenyo, Kohkomo, kekon haxa amna.
14 E, como não se deixasse persuadir, dissemos: Faça-se a vontade do Senhor; e calamo-nos.
15 Sesaryeya ho mexe nyhe amna yexetxhe, amna nosonyhoryeye, amna tonàr horà. Xerusaryen hona amna ntoye.
15 Depois destes dias, havendo feito os preparativos, fomos subindo a Jerusalém.
16 Amna yakoro totxownà, Txesusu mryenon kukuru komo, Sesaryeya hon kukuru komo rma. Xerusaryen hona amna yahatakatxhe rma, amna yatxownà, Menason màn yaka, àro yawo roro hak amna yehtxoho me. Xeprye yamtar honotho me nehxakon hatà, Menasonà. Amnyehra rma haxa Txesusu yahosnyenhàrà rma mok nehxakonà.
16 E foram também conosco alguns discípulos de Cesaréia, levando consigo um certo Mnáson, cíprio, discípulo antigo, com quem nos havíamos de hospedar.
17 Xerusaryen hona amna yahatakatxhe rma, teryehorye amna yotakmetxownà, Txesusu mryenon yonye ro komo.
17 E chegando nós a Jerusalém, os irmãos nos receberam alegremente.
18 Enmahàtxhe, Txaku yonyxe amna ntoye, Pawru yakoro. Àto nehxatxkonà, Txesusu mryenon yonye ro komo, omeroro.
18 No dia seguinte Paulo foi em nossa companhia ter com Tiago, e compareceram todos os anciãos.
19 Komokno, kekonà, Pawru, àwyanye. Noskarymatxehkaye, àwyanye. Khoryenkomo hyaka tatamoketxhàràtho yokarymatxehkaye. Khoryenkomo wya Xuknewyanahnà komo yowakryetxhàràtho rma yokarymatxehkaye, Pawru, Txaku komo wya.
19 E, havendo-os saudado, contou-lhes uma por uma as coisas que por seu ministério Deus fizera entre os gentios.
20 Àro wyaro tàwyanye enytxatxhe rma, ohxe xaxa nay hamà, Khoryenkomo, ketxkonà, nyamoro ha. Onà wyaro nketxkon xarha, Pawru wya. Rowtà y, amna enytxako, ketxkonà, àwya. Thenyehra rma haxa natxhe, Xuknewyana komo, Txesusu yahosnyenhàyamo, Xerusaryen hon komo rma. Yaken mew me rma natxhe, ketxkonà. Nyamoro rma, onà wyaro kany me natxhe. Moyses heno wya kàyweronàhyamatxho kom yawo ro tehxorye xaxa mpànà natxhe ha, Txesusu mryenon komo, omeroro, kany me natxhe, nyamoro ha, ketxkonà, Txaku komo, Pawru wya.
20 Ouvindo eles isto, glorificaram a Deus, e disseram-lhe: Bem vês, irmãos, quantos milhares há entre os judeus que têm crido, e todos são zelosos da lei.
21 Onà wyaro oyokarymetxoko, anar komo, àwyanye. Moyses heno nmenhothàràtho yawo rohra harha ehtxoko, kany me naha, Pawru, Xuknewyana komo wya, anaro rha owto hon komo wya, Xuknewyanahnà wawon komo wya, ketxoko, ohoko, ketxkonà, Txaku komo, Pawru wya. Omuru komo yanyyokohra ehtxoko, kany me naha, Pawru, àwyanye, ketxoko. Khoryen heno komo rwonàmàthàràtho yawo rohra harha ehtxoko, kany me naha, Pawru, àwyanye, ketxoko, ohoko, ketxkonà, Txaku komo.
21 Têm sido informados a teu respeito que ensinas todos os judeus que estão entre os gentios a se apartarem de Moisés, dizendo que não circuncidem seus filhos, nem andem segundo os costumes da lei.
22 Àsoke ryhe tehxatxowà, ketxkon xarha. Àsoke ryhe tehxatxowà. Oyokaytà yonytxetxow hamà. Tan oyehtxoho rma yonytxetxow hamà, ketxkonà, Txaku komo.
22 Que se há de fazer, pois? Certamente saberão que és chegado.
23 Àro ke, onà wyaro amna nkehe, owya, ketxkonà, Pawru wya. Onà wyaro ryhe exko. Kàyweronàhyamatxho kom yawo ro osonyhoko, àwyanye, ketxkonà. Tan natxhe, toto komo, 4 komo rma. Khoryenkomo wya noskarymetxoko, àhyaka tatamoknyàr kom horà, ketxkonà, Txaku komo. Tàrwonàmàthàyam yawo ro tesnàr komo xe natxow hatà, nyamoro ha.
23 Faze, pois, o que te vamos dizer: Temos quatro homens que fizeram voto;
24 Àro ke, Khoryenkom màn yonye ro komo hyaka tetxow hatà, tosonyhoryenàr kom horà, kàyweronàhyamatxho kom yawo ro tehtxoho menye, ketxkonà. Nehpoketxow xarha tà, àro yawo ro rma rha tehtxoho menye. Àro ke, omoro ryhe àtoko, nyamoro yakoro, ketxkonà. Omoro ryhe, okno ànàmrà komo ehekatko, otxenyerun hona, àwyanye Khoryenkomo yowakryetxho me. Omoro ryhe osonyhoryek xarha, nyamoro wyaro rma rha, ketxkonà. Àro wyaro oyehtoko, onà wyaro oyokarymetxow hamà, Xerusaryen hon komo, omeroro. Kàyweronàhyamatxho kom yawo ron me nay hamà, Pawru, ketxhe, ohoko. Yaworohra Pawru yokarymetxok hamà, anar komo, ketxhe xarha, ohoko, ketxkonà, Txaku komo, Pawru wya.
24 toma estes contigo, e santifica-te com eles, e faze por eles as despesas para que rapem a cabeça; e saberão todos que é falso aquilo de que têm sido informados a teu respeito, mas que também tu mesmo andas corretamente, guardando a lei.
25 Xuknewyanahnà kom haxa ryhe, Txesusu yahosnyenhàyamo rma, anar me natxhe, amna wya, kàyweronàhyamatxho kom hoko, ketxkon xarha, Txaku komo. Anar me amna nhutwetxkonà. Amna nmenhoye, àhyakanye, ketxkonà. Onà wyaro marma amna nkekonà, àwyanye. Thoryenà ro komo wya woto yàmyatxow hamà, anar komo okukur komo rma, tàwyanye ewakryenàr horà, kekonà amna. Àro wyaro tàmsahotho hoye tonohra ehtxoko, kekonà amna, àwyanye, ketxkonà, Txaku komo. Woto komo kamsukutho yonhàra ro mak ehtxoko, kekon xarha amna. Awehxahotho me woto yehtoko, tonohra ehtxoko, àkamsuhtahra esnàr ke, kekon xarha amna. Wos hokohra ehtxoko. Ohetx mehra ehtoko, wos hokohra ehtxoko, kekon xarha amna. Onyo mehra ehtoko, kàrà hokohra ehtxoko, woràskomo komo y, kekon xarha amna, Xuknewyanahnà komo wya, ketxkonà, Txaku komo, Pawru wya.
25 Todavia, quanto aos gentios que têm crido já escrevemos, dando o parecer que se abstenham do que é sacrificado a os ídolos, do sangue, do sufocado e da prostituição.
26 Àro ke toye, Pawru, toto kom yakoro, 4 kom yakoro rma. Enmahàtxhe, tàyweronàhyamatxhàyam yawo ro nosonyhoryetxownà hatà, nyamoro rye, Pawru xarha. Totxownà xarha tà, Khoryenkom màn yonye ro komo hyaka. Amna nosonyhoryeno, ketxkon hatà, àwyanye. Amna nosonyhoryeno. Amna yosonyhoryenàr hoko rma, 7 me amna nenmahyan hamà, kàyweronàhyamatxho kom yawo ro, ketxkon hatà, Pawru komo. Àro yawo ro rma rha, okno amna nàmyaha, 7 me enmahàtxhe, amna yosonyhoryetxehkatxhe rma, ketxkon hatà, Pawru komo, Khoryenkom màn yonye ro komo wya.
26 Então Paulo, no dia seguinte, tomando consigo aqueles homens, purificou-se com eles e entrou no templo, notificando o cumprimento dos dias da purificação, quando seria feita a favor de cada um deles a respectiva oferta.
27 Taa. 7 me enmahpàra rma hak nehxakon hatà, Pawru. Osonyhoryetxehkahra rma hak nehxakon hatà. Àtoko rma Pawru yonytxownà hatà, Xuknewyana komo, Aaseya yamtar hoye omohxemo komo rma. Khoryenkom màn yawo noro yehtoko, nenytxownà hatà. Àro ke, toto komo yowakàhkahnohtxownà hatà, noro hoko. Nahohtxownà hatà, txom.
27 Mas quando os sete dias estavam quase a terminar, os judeus da Ásia, tendo-o visto no templo, alvoroçaram todo o povo e agarraram-no,
28 Onà wyaro nketxkon hatà, teryewrye ro, toto komo wya. Toto komo y, Ehsayewyana komo y, omohtxoko. Amna akoronomatxoko, ketxkon hatà. Atxke naha, mosonà. Anar me hananàhno yeryaha. Xuknewyana komo wàràhyakehe, ketxkon hatà. Kàyweronàhyamatxho komo xarha wàràhyakehe. Khoryenkom màn xarha wàràhyakehe, mosonà, ketxkonà rma haryhe tà, Pawru hoko. Khoryenkom màn yaka Kryekyana komo yokyako. Àro wyaro rma nanàhnohyako. Enyhoru rotho rma yanàhnohyako, mosonà, ketxkonà rma haryhe tà, Pawru hoko.
28 clamando: Varões israelitas, acudi; este é o homem que por toda parte ensina a todos contra o povo, contra a lei, e contra este lugar; e ainda, além disso, introduziu gregos no templo, e tem profanado este santo lugar.
29 Yaworohra mak noro yokarymetxkon hatà. Xerusaryen ho Pawru yakoro nehxakonà, Tàrofemu. Kryekyana rma noro ha, Ehfesu hoye omohsaho rma, Aaseya yamtar hoye omohsaho rma. Pawru yakoro noro yonytxownà hatà, Xuknewyana komo, Aaseya yamtar hoye omohxemo komo. Àro ke, onà wyaro nketxkonà rma haryhe tà. Khoryenkom màn yaka Tàrofemu yaryak hamà, Pawru, ketxkonà rma haryhe tà, yaworohra mak hatà.
29 Antes tinham visto com ele na cidade a Trófimo de Éfeso, e pensavam que Paulo o introduzira no templo.
30 Àrwonàmàthàyam hoye ro, Pawru hoko ewakhàra rma haxa nehxatxkon hatà, Xerusaryen hon komo, omeroro. Àto rye rma haxa kàtatxownà hatà, àhoko. Txom, nahohtxownà hatà. Khoryenkom màn yaye nàhpexehtxownà hatà. Ahatakatxhenye rma, Khoryenkom màn yahutxownà hatà, àhotar yonye ro komo.
30 Alvoroçou-se toda a cidade, e houve ajuntamento do povo; e agarrando a Paulo, arrastaram-no para fora do templo, e logo as portas se fecharam.
31 Pawru yotahatxahke nehxatxkon haryhe tà, toto komo. Àtoko rma ekaytà komo yonytxay hatà, arymano ynye ro komo yohà ymo, Homayana rma. Tweromra ro rma haxa nohsamnohtxow hatà, Xerusaryen hon komo, omeroro, ketxkon hatà, anoto komo, àwya.
31 E, procurando eles matá-lo, chegou ao comandante da corte o aviso de que Jerusalém estava toda em confusão;
32 Àro wyaro tàwya enytxatxhe rma, karyhe toy hatà, noro ymo ha. Arymano ynye ro komo yarày hatà, takoro. 100 komo yoh komo xarha yarày hatà. Karyhe totxownà hatà, toto komo hyaka. Dow dow dow dow, Pawru heno yotahetxkon hatà, toto komo. Tàwyanye arymano ynye ro komo yonyetxhe rma, natàknatxownà hatà.
32 o qual, tomando logo consigo soldados e centuriões, correu para eles; e quando viram o comandante e os soldados, cessaram de espancar a Paulo.
33 Àhyakanye haxa toy hatà, arymano ynye ro komo yohà. Pawru yahohsoy hatà, arymano ynye ro komo wya. Nasohtohoy xarha tà, yawaka ke, osoraka ro hatà. Onok mosonà, kekon hatà, Pawru hoko. Onok mosonà. Àsok nahko haryhe, kekon hatà, toto komo wya.
33 Então aproximando-se o comandante, prendeu-o e mandou que fosse acorrentado com duas cadeias, e perguntou quem era e o que tinha feito.
34 Anar me rha nàrwonatxkon mak hatà, toto komo, teryewrye ro. Natmeryketxkonà rma haxa mak hatà. Àro ke uhutwahra rma nehxakon hatà, noro ymo. Bàn kom yaka moson atxok ha, kekon hatà, àro ke, arymano ynye ro komo wya.
34 E na multidão uns gritavam de um modo, outros de outro; mas, não podendo por causa do alvoroço saber a verdade, mandou conduzi-lo à fortaleza.
35 Àwenarye tetxkon hatà, toto komo, thenyenohnà komo. Etahatxok ha, ketxkon hatà, Pawru hoko. Etahatxok ha. Etahanàr xe rma haxa nehxatxkon hatà. Àro ke Pawru yanàmtxownà hatà, arymano ynye ro komo, toto kom hona ukurunhonàr horà. Anàmsah me rma natxownà hatà, okayàmno ytxoho yarye.
35 E sucedeu que, chegando às escadas, foi ele carregado pelos soldados por causa da violência da turba.
36 — ausente —
36 Pois a multidão o seguia, clamando: Mata-o!
37 Àro yarye tàtotxhenye rma, bàn kom yaka owompaya nehxatxkon hatà. Àtoko rma, onà wyaro nkekon hatà, Pawru, arymano ynye ro komo yohà wya. Rorwonàmrà xe wehxaha, ayakoro, kekon hatà, àwya, Kryekyana komo rwon yaw hatà. Hàà, Kryekyana komo rwon yaw manay hamà, kekon hatà, noro ymo.
37 Quando estava para ser introduzido na fortaleza, disse Paulo ao comandante: É-me permitido dizer-te alguma coisa? Respondeu ele: Sabes o grego?
38 Exetyana ymo me haxa khutwan haryhe. Homayana komo yarymatxahke nehxak hatà, noro ymo ha, kekon hatà. Àhyaka nohsamnohyatxok hatà, waha komo, 4 mew kom hatà. Ahehnaka naryatxok hatà, noro ymo ha, kekon hatà. Noro ymo mehra kat manaye, kekon hatà, arymano ynye ro komo yohà, Pawru wya.
38 Não és porventura o egípcio que há poucos dias fez uma sedição e levou ao deserto os quatro mil sicários?
39 Neyukye hatà, Pawru. Norohnà uro, kekon hatà. Xuknewyana haxa uro, Tahsu honotho rma, Seryeseya yamtar honotho rma. Anaro owto yoho rma haxa naha, rowtotho, kekon hatà. Rorwonàmrà xe wehxaha, toto kom yakoro, moxam yakoro, kekon hatà, Pawru.
39 Mas Paulo lhe disse: Eu sou judeu, natural de Tarso, cidade não insignificante da Cilícia; rogo-te que me permitas falar ao povo.
40 Hàà, kasko kahpa, kekon hatà, arymano ynye ro komo yohà. Kasko kahpa, àwyanye. Okayàmno ytxoho yawo rma nehxakon hatà, Pawru. Natahoyotkay hatà, tatàknye harha toto komo yehtxoho me. Dà, natàknatxehkatxownà hatà, nyamoro, omeroro. Àro ke nàrwonàmye hatà, Pawru, Xuknewyana komo rwon yaw hatà.
40 E, havendo-lho permitido o comandante, Paulo, em pé na escada, fez sinal ao povo com a mão; e, feito grande silêncio, falou em língua hebraica, dizendo:
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 21, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.