1 Coríntios 12
Hixkaryána NT (HIX_WBT) vs NAA
1 Onà wyaro oyexetxhàyamonhàrà muhutwetxow hamà. Khoryenkom hutwahra rma hak oyehtokonye, ehxen kuknon hoko mehxatxkonà. Oyoyuknyehnà ro komo ryhe àro hamà, ehxen kuknonà. Àro hoko rma haxa mehxatxkonà, anhà yano me ro mak ha. Yaworon hutwanyehnà rma, àhok texem me mehxatxkonà. Àro ke, onà wyaro yaworon hutwanàr xe wehxaha, owyanye. Khoryenkom yokato yano me ekarymany komo ryhe, onà wyaro kahra ro mak natxhe ha. Atxke naha, Txesusu, kahra ro mak natxhe ha. Tanàhnohsom me hak nahko, Txesusu, kahra ro mak natxhe ha. Àsoken komo ryhe, Kohkom me naha, Txesusu, ketxowà. Khoryenkom yokato yano me ekarymany komo rma, àro wyaro nketxow hamà, nyamoro marma mak ha. Rowtà komo y, onà wyaro kehtxoho komo hutwanàr xe wehxaha, owyanye. Khoryenkom yokato yano me tàywero kehtxoho komo hutwanàr xe wehxaha, owyanye.
1 Irmãos, não quero que vocês estejam desinformados a respeito dos dons espirituais.
2 — ausente —
2 Vocês sabem que, quando eram gentios, se deixavam conduzir aos ídolos mudos, conforme vocês eram guiados.
3 — ausente —
3 Por isso, quero que entendam que ninguém que fala pelo Espírito de Deus afirma: “Anátema, Jesus!” Por outro lado, ninguém pode dizer: “Senhor Jesus!”, senão pelo Espírito Santo.
4 Tàywero kehtxoho komo ryhe, anar me rha nay hamà. Tàywero keny kom haxa ryhe, towenyxa mak naha. Khoryenkom yokato rma noro ha. Noro marma, tàywero keny kom me naha.
4 Ora, os dons são diversos, mas o Espírito é o mesmo.
5 Kanotomatxho komo ryhe, anar me rha nay hamà. Kanotomany kom haxa ryhe, towenyxa mak naha. Kohkomo rma noro ha. Noro marma, kanotomany kom me naha.
5 E também há diversidade nos serviços, mas o Senhor é o mesmo.
6 Katamohtxoho komo ryhe, anar me rha nay hamà. On hoko ryhe atamoxko, rahoxet yano me, kany haxa ryhe, towenyxa mak naha. Khoryenkomo rma noro ha. Noro marma, atamoxko kany me naha.
6 E há diversidade nas realizações, mas o mesmo Deus é quem opera tudo em todos.
7 Anar me rha tàywero keryatxhe, Khoryenkom yokato, tahoxet yonyhony me kesnàr kom horà. Àro wyaro noro nenyàr me tehxatxhe, kàwyamo, towenyxa nye, omeroron komo yakoronomanàr horà, Kryestu mryenon komo rma yakoronomanàr horà.
7 A manifestação do Espírito é concedida a cada um visando um fim proveitoso.
8 Noro yano me onà wyaro tàywero tehxatxow hamà, kàwyamo, towenyxa nye. Anaro, Khoryenkomo yehutwatxho yokarymehe. Ànekarymahtorà rotho rma yokarymehe, Khoryenkom yokato yano me mak ha. Anaro, yaworon hutwamohsehe, noro yano me rma rha.
8 Porque a um é dada, mediante o Espírito, a palavra da sabedoria; a outro, segundo o mesmo Espírito, a palavra do conhecimento.
9 Anaro, Khoryenkom hona rma haxa nenyaha. Àro hoye ro, toto nyeryehtorà rotho yeryaha, noro yano me rma rha. Anaro, ekehàtho komo yonyhoryehe, noro yano me rma rha.
9 A um é dada, no mesmo Espírito, a fé; a outro, no mesmo Espírito, dons de curar;
10 Anaro, eryehokano yeryaha. Khoryenkom yahoxetà rma yonyhehe, noro yano me rma rha. Anaro, Khoryenkomo rwonà yokarymehe. Ànhutwamohsotho rma yokarymehe, noro yano me rma rha. Anaro, anar komo nekarymatxho rma hutwehe. Onà wyaro rma nkehe. Khoryenkom yokato yano me ryhe nekarymano, mosonà, kehe, anar kom hoko. Khoryenkom yokato yano mehra mak nekarymano, mosonà, kehe xarha, anar kom hoko. Yaworo uhutwany kax mak naha ha, noro yano me rma rha. Anaro, totohnà rwon yawo nàrwonaha, noro yano me rma rha, tonytxany komo nhutwahtor me mak ha. Anaro, totohnà rwonàtho hutwamohsehe, noro yano me rma rha.
10 a outro, operações de milagres; a outro, profecia; a outro, discernimento de espíritos. A um é dada a variedade de línguas e a outro, capacidade para interpretá-las.
11 Àro wyaro anar me rha tàywero tehxatxhe, kàwyamo, towenyxa nye, Khoryenkom yokato yano me mak ha. Noro rma, anar me rha tàywero keryatxhe, tano me ro mak ha.
11 Mas um só e o mesmo Espírito realiza todas essas coisas, distribuindo-as a cada um, individualmente, conforme ele quer.
12 Khunu wyaro natxow hamà, Kryestu mryenon komo. Àro rye me nay hamà, khunu. Àro rye rma, yak nay hamà. Anar me rha nay hamà, konuru rma, khanar xarha, kamor xarha, kàhror xarha. Omeroro rma, àro rye me nay hamà, khunu. Àro wyaro rma rha natxhe, Kryestu mryenon komo. Noro rye me natxhe, Kryestu yohà rye me tesnàr kom ke. Noro rye rma, anar me rha natxow hamà.
12 Porque, assim como o corpo é um e tem muitos membros, e todos os membros, mesmo sendo muitos, constituem um só corpo, assim também é com respeito a Cristo.
13 Àsok tawro hana. Anar me rha tehxatxkon hamà, Xuknewyana komo rma, Xuknewyanahnà komo xarha, tanotomaxemà ro komo xarha, ehematxhohnà ro komo rma, anotomahnà ro komo xarha. Àro wyaro anar me rha tehxatxkonà. Noro rye me mak ketxownà ha, Khoryenkom yokato. Kataymomnàtokonye, noro rye me harha ketxownà. Tohà rye me harha ketxownà.
13 Pois, em um só Espírito, todos nós fomos batizados em um só corpo, quer judeus, quer gregos, quer escravos, quer livres. E a todos nós foi dado beber de um só Espírito.
14 Yak nay hamà, khunu. Kamor marma khunu ro me naha, kahra ro mak tehxatxow hamà.
14 Porque também o corpo não é um só membro, mas muitos.
15 Onà wyaro kahra nay hamà, kàhrorà. Ayamoràhnà uro, àro ke, ohun hoyen mehra wehxaha, kahra nay hamà. Àro wyaro tatoko rma, khun hoyen me rma nay hamà, kàhrorà.
15 Se o pé disser: “Porque não sou mão, não sou do corpo”, nem por isso deixa de ser do corpo.
16 Àro wyaro rma rha, onà wyaro kahra nay hamà, khanarà. Oyonuruhnu uro, àro ke, ohun hoyen mehra wehxaha, kahra nay hamà. Àro wyaro tatoko rma, khun hoyen me rma nay hamà, khanarà. Khunu rye me rma nay hamà, kamorà, kàhror xarha, konur xarha, khanar xarha. Àro wyaro rma rha noro rye me natxhe, Kryestu mryenon komo. Anar me rha tàywero texem komo rma, noro rye me natxhe.
16 Se o ouvido disser: “Porque não sou olho, não sou do corpo”, nem por isso deixa de ser do corpo.
17 Konuru roro me khun yehtoko, enytxahra kesnàràtho haryhe mà. Khanarà roro me khun yehtoko, esnokhura kesnàràtho haryhe mà.
17 Se todo o corpo fosse olho, onde estaria o ouvido? Se todo ele fosse ouvido, onde estaria o olfato?
18 Àro wyarohra mak tehxatxow hamà. Tàwya kakàhtontokonye, tehutwatxho hoye ro khun komo yakàhtoye, Khoryenkomo. Anar me rha àhoyeno rma yakàhtoye, tehutwatxho hoye ro mak ha. Àro wyaro rma rha, anar me rha tàmryenon komo yeryeye. Anar me rha tàywero ketxownà, noro ha, tehutwatxho hoye ro rma rha.
18 Mas Deus dispôs os membros, colocando cada um deles no corpo, como ele quis.
19 Àhoyen marma yehtoko, khun ehxera esnàràtho haryhe mà.
19 Se todos, porém, fossem um só membro, onde estaria o corpo?
20 Àhoyen marma mehra mak nay hamà, khunu. Anar me rha nay hamà, khun hoyeno, yake rma haxa mak hamà. Yakeno rma, àro rye me rma naha, khunu. Àro wyaro rma rha, noro rye me natxhe, Kryestu mryenon komo. Thenyenohnà komo rma, noro rye me rma natxhe.
20 O certo é que há muitos membros, mas um só corpo.
21 Onà wyaro kahra nay hamà, konuru, kamorà wya. Ehxera oyehtoko, ohxe rma ryesnàràtho haryhe, kahra nay hamà. Àro wyaro kahra rma rha nay hamà, kuyhuthuru, kàhrorà wya.
21 Os olhos não podem dizer à mão: “Não precisamos de você.” E a cabeça não pode dizer aos pés: “Não preciso de vocês.”
22 Àsok tawro hana. Khun hoyeno txko ehxera ehtoko, ohxehra rma haxa kesnàràtho haryhe mà, omeroro. Anatoko esnaka rma haxa tonyxem me nay hana, àhoyeno. Àro rma, khunu rye me rma naha. Àro ke, ehxera ehtoko, ohxehra rma haxa kesnàràtho haryhe mà. Àro wyaro rma rha natxhe, Kryestu mryenon komo. Esnakanye tonyxemà rma, noro rye me rma natxhe, anar kom yakoro.
22 Pelo contrário, os membros do corpo que parecem ser mais fracos são necessários,
23 Xenyhenà ro me kànhutwanàr komo ryhe twomumtetxow hamà, khun hoyeno rma. Àro wyaro rma ohxe teryatxow hamà. Anaro khun hoyen haxa ryhe womumtohra tehxatxow hamà, ohxe tonyxem me esnàr ke. Àro wyaron me rma kakàhtotxownà, Khoryenkomo. Anar me rha khun komo yakàhtoye, àhoyen womumtony me kehtxoho menye. Àro hoye ro, ohxe rye rma nay hamà, khunu, àwomumtohnà rma, twomumtosom xarha.
23 e os que nos parecem menos dignos no corpo, a estes damos muito maior honra. Também os que em nós não são decorosos revestimos de especial honra,
24 — ausente —
24 ao passo que os nossos membros nobres não têm necessidade disso. Contudo, Deus coordenou o corpo, concedendo muito mais honra àquilo que menos tinha,
25 Àro wyaro rma rha Kryestu mryenon komo yesnàr xe naha, Khoryenkomo. Àme rye esnàr komo xe naha. Osoyhera esnàr komo xe naha. Osoxe rye rma esnàr komo xe naha, atakoronomatxho menye.
25 para que não haja divisão no corpo, mas para que os membros cooperem, com igual cuidado, em favor uns dos outros.
26 Atxke àhoyen yehtoko, atxke rma rha naha, khunu, omeroro. Ohxe àhoyen yehtoko, ohxe rma rha naha, khunu, omeroro. Àro wyaro rma rha tehxorye natxhe, Kryestu mryenon komo. Toseryehokaxem me anaro yehtoko, noro yakoro toseryehokahorye rma rha natxhe, anar komo, omeroro. Ohxe tonyxem me anaro yehtoko, noro yakoro teryehorye rma rha tehxorye natxhe, anar komo, omeroro.
26 De maneira que, se um membro sofre, todos sofrem com ele; e, se um deles é honrado, todos os outros se alegram com ele.
27 Khunu wyaro manatxhe, omnyamo, Kryestu mryenon kom kaxe. Towenyxa nye oyehtxoho kom haxa ryhe, khun hoyeno wyaro naha.
27 Ora, vocês são o corpo de Cristo e, individualmente, membros desse corpo.
28 Anar me rha tàmryenon komo yeryeye, Khoryenkomo. Anar me rha tàywero ketxownà. Wahoro htxero, Kohkomo nànyaknyàrà ro me texem me natxhe, anar komo. Àhona, Khoryenkomo nhutwamohsotho yokarymanye ro me texem me natxhe, anar komo. Àhona, hananàhno ynye ro me texem me natxhe, anar komo. Eryehokano ynye ro me texem me natxhe, anar komo. Ekehàtho komo yonyhoryenye ro me texem me natxhe, anar komo. Ewakryehnàtho komo yakoronomanye ro me texem me natxhe, anar komo. Tàmryenon komo yonye ro me texem me natxhe, anar komo. Totohnà rwon yawo tàrwonyemà ro me texem me natxhe, anar komo.
28 A uns Deus estabeleceu na igreja, primeiramente, apóstolos; em segundo lugar, profetas; em terceiro lugar, mestres; depois, operadores de milagres; depois, os que têm dons de curar, ou de ajudar, ou de administrar, ou de falar em variedade de línguas.
29 Àro wyaro anar me rha tàywero tehxatxow hamà. Omerorohra ryhe, kukukuru kom marma, Kohkomo nànyaknyàrà ro me natxhe. Omerorohra, kukukuru kom marma, Khoryenkomo nhutwamohsotho yokarymetxhe. Omerorohra, kukukuru kom marma, hananàhno yeryatxhe. Omerorohra, kukukuru kom marma, eryehokano yeryatxhe.
29 Será que são todos apóstolos? Será que são todos profetas? Será que são todos mestres? São todos operadores de milagres?
30 Omerorohra, kukukuru kom marma, ekehàtho komo yonyhoryetxhe. Omerorohra, kukukuru kom marma, totohnà rwon yawo nàrwonatxhe. Omerorohra, kukukuru kom marma, totohnà rwonàtho hutwamohsetxhe.
30 Todos têm dons de curar? Todos falam em línguas? Todos têm o dom de interpretar essas línguas?
31 Anaro rha hoko tàyweron me keryatxow hamà, Khoryenkom yokato. Anaro, tàyweron me kehtxoho komo rma, anar kom yoho rma haxa ohxe naha. Àro hokon me oyesnàr komo xe rma haxa ehtxoko. Osox kehtxoho kom haxa ryhe, omeroron kom yoho rma haxa ohxe naha.
31 Entretanto, procurem, com zelo, os melhores dons. E eu passo a mostrar-lhes um caminho ainda mais excelente.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 1 Coríntios 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.