Mateus 25
Nhanderuete ayvu iky'a e'ỹ va'e (GUN) vs VC
1 — Ha'e va'e jave yva pygua po'akaa py oiko 'rã dez kunhataĩgue guataendy ogueraa vy omenda va'e ovaexĩ aguã oje'oi va'e rami avi.
1 Então o Reino dos céus será semelhante a dez virgens, que saíram com suas lâmpadas ao encontro do esposo.
2 Ha'e kuery regua peteĩ nhiruĩ hi'arandu e'ỹ va'e, ha'e rã peteĩ nhiruĩ ma hi'arandu va'e.
2 Cinco dentre elas eram tolas e cinco, prudentes.
3 Hi'arandu e'ỹ va'e kuery ma guataendy ogueraa, ha'e rã tykue ma ndogueraai.
3 Tomando suas lâmpadas, as tolas não levaram óleo consigo.
4 Ha'e rã hi'arandu va'e kuery ma tataendy reve tykue avi ogueraa hyru py.
4 As prudentes, todavia, levaram de reserva vasos de óleo junto com as lâmpadas.
5 Ha'e gui ma omenda va'erã ndou voi ramo kunhataĩgue hopeyipa. Ha'e vy okepa.
5 Tardando o esposo, cochilaram todas e adormeceram.
6 — Pytũ mbyte jave onhendu peteĩ ojapukai va'e: “Ou ma oiny omenda va'erã. Peẽ ke peovaexĩ”, he'i va'e.
6 No meio da noite, porém, ouviu-se um clamor: Eis o esposo, ide-lhe ao encontro.
7 Ha'e ramo kunhataĩgue ha'e javive opu'ã vy omoatyrõ guataendy.
7 E as virgens levantaram-se todas e prepararam suas lâmpadas.
8 Ha'e ramo hi'arandu e'ỹ va'e kuery aipoe'i oirũ kuery hi'arandu va'e pe: “Pemboja'o na orevy penderataendy rykue, mba'eta orerataendy ma ogue ta ma”, he'i okuapy.
8 As tolas disseram às prudentes: Dai-nos de vosso óleo, porque nossas lâmpadas se estão apagando.
9 — Ha'e ramo hi'arandu va'e kuery ombovai: “Nda'evei teve, orevy oata e'ỹ aguã, ha'e pẽvy voi. Tapeo ivendeaty py pejogua aguã”, he'i.
9 As prudentes responderam: Não temos o suficiente para nós e para vós; é preferível irdes aos vendedores, a fim de o comprardes para vós.
10 Ha'e gui ha'e kuery ojogua aguã oje'oi jave ovaẽ ma omenda va'erã. Ha'e ramo ngarua py oiko katu va'ekue oike oje'oivy hupive. Ha'e gui okẽ ombotya.
10 Ora, enquanto foram comprar, veio o esposo. As que estavam preparadas entraram com ele para a sala das bodas e foi fechada a porta.
11 — Are ma jave kunhataĩgue hi'arandu e'ỹ va'e ovaẽ vy ojapukai: “Senhor, Senhor, eipe'a ke okẽ orevy”, he'i okuapy.
11 Mais tarde, chegaram também as outras e diziam: Senhor, senhor, abre-nos!
12 — Ha'e ramo ombovai: “Anhetẽ aipoa'e pẽvy: Peẽ ma xee aikuaa va'e'ỹ”, he'i.
12 Mas ele respondeu: Em verdade vos digo: não vos conheço!
13 Ha'e nunga rupi peiko kuaa pota, mba'eta ndapeikuaai ára, neĩ hora.
13 Vigiai, pois, porque não sabeis nem o dia nem a hora.
14 — Ha'e nunga oiko 'rã peteĩ ava oyvy gui oo ta ma vy guembiguai kuery oenoĩ va'e rami avi. Ha'e va'e ma guembiguai kuery pe oiporuka mba'emo oguereko va'e.
14 Será também como um homem que, tendo de viajar, reuniu seus servos e lhes confiou seus bens.
15 Ha'e vy jypygua pe ome'ẽ peteĩ nhiruĩ poyikue prata guigua, amboae pe ma mokoĩ, ha'e rã opa vygua pe ma peteĩ'i poyikue ome'ẽ. Peteĩ-teĩ oiporu kuaa-a rami ome'ẽ. Ha'e gui mae ma oo.
15 A um deu cinco talentos; a outro, dois; e a outro, um, segundo a capacidade de cada um. Depois partiu.
16 — Peteĩ nhiruĩ poyikue jopyare oo voi mba'emo ojogua aguã. Ha'e vy teĩ nhiruĩ mboae ju onganave.
16 Logo em seguida, o que recebeu cinco talentos negociou com eles; fê-los produzir, e ganhou outros cinco.
17 Ha'e rami ae mokoĩ poyikue jopyare voi mokoĩ ju ongana.
17 Do mesmo modo, o que recebeu dois, ganhou outros dois.
18 Ha'e rã peteĩ'i jopyare ma oo vy ojo'o yvy, ha'e ojaty opatõ peráta.
18 Mas, o que recebeu apenas um, foi cavar a terra e escondeu o dinheiro de seu senhor.
19 — Yma ete ma rire tembiguai kuery patõ ojevy. Ha'e vy oikuaa pota ha'e kuery ojapoague re.
19 Muito tempo depois, o senhor daqueles servos voltou e pediu-lhes contas.
20 Ha'e ramo teĩ nhiruĩ poyikue jopyare ou vy teĩ nhiruĩ mboae ju ogueru. Ha'e vy aipoe'i: “Senhor, xevy pe reiporuka va'ekue peteĩ nhiruĩ poyikue prata guigua. Koo, aru peteĩ nhiruĩ mboae ju angana va'ekue.”
20 O que recebeu cinco talentos, aproximou-se e apresentou outros cinco: - Senhor, disse-lhe, confiaste-me cinco talentos; eis aqui outros cinco que ganhei.'
21 — Ixupe ipatõ aipoe'i: “Ha'evea rami, tembiguai porã ha'e ojeroviapy reiko va'e. Mbovy'i va'e re repena kuaa rire romoĩ 'rã heta va'e re ju repena aguã. Eike ke xee nepatõ reve javy'a aguã py”, he'i.
21 Disse-lhe seu senhor: - Muito bem, servo bom e fiel; já que foste fiel no pouco, eu te confiarei muito. Vem regozijar-te com teu senhor.
22 — Ha'e gui mokoĩ poyikue jopyare ou vy aipoe'i: “Senhor, mokoĩ poyikue xevy reiporuka. Apy mokoĩ ju aru angana va'ekue.”
22 O que recebeu dois talentos, adiantou-se também e disse: - Senhor, confiaste-me dois talentos; eis aqui os dois outros que lucrei.
23 — Ixupe ipatõ aipoe'i: “Ha'evea rami, tembiguai porã ha'e ojeroviapy reiko va'e. Mbovy'i re repena kuaa rire romoĩ 'rã heta va'e re ju repena aguã. Eike ke xee nepatõ reve javy'a aguã py”, he'i.
23 Disse-lhe seu senhor: - Muito bem, servo bom e fiel; já que foste fiel no pouco, eu te confiarei muito. Vem regozijar-te com teu senhor.
24 — Opa vygua ovaẽ peteĩ'i poyikue jopyare. Ha'e vy aipoe'i: “Senhor, xee aikuaa rã ndee porayvu va'e'ỹ. Mba'eta renhotỹague gui e'ỹ 'rã remono'õ, ha'e remoaĩague gui e'ỹ 'rã remoa'yĩgue, xee aikuaa rã.
24 Veio, por fim, o que recebeu só um talento: - Senhor, disse-lhe, sabia que és um homem duro, que colhes onde não semeaste e recolhes onde não espalhaste.
25 Ha'e rami vy akyje vy peráta reiporuka va'ekue anhomi karamboae yvy guy py. Koo, aru ju nemba'e peráta”, he'i.
25 Por isso, tive medo e fui esconder teu talento na terra. Eis aqui, toma o que te pertence.
26 — Ha'e rami rã ipatõ ombovai: “Tembiguai porã e'ỹ ha'e inhate'ỹ va'e, reikuaa va'e ri ty'y anhotỹague gui e'ỹ amono'õa ha'e amoaĩague gui e'ỹ amoa'yĩgue?
26 Respondeu-lhe seu senhor: - Servo mau e preguiçoso! Sabias que colho onde não semeei e que recolho onde não espalhei.
27 Ha'e rami vy xeperáta reiporu uka va'e rire peráta porua kuery pe, xee ajevy vy hetave ju ajopy aguã.”
27 Devias, pois, levar meu dinheiro ao banco e, à minha volta, eu receberia com os juros o que é meu.
28 Ha'e gui amboae kuery pe ju aipoe'i: “Peipe'a ixugui prata guigua, ha'e dez oguereko va'e pe ju peme'ẽ.
28 Tirai-lhe este talento e dai-o ao que tem dez.
29 Mba'eta mba'emo oguereko va'e pe ome'ẽave 'rã, oguereko retave aguã. Ha'e rã oguereko e'ỹ va'e gui ma oguereko'i va'e voi oipe'aa 'rã.
29 Dar-se-á ao que tem e terá em abundância. Mas ao que não tem, tirar-se-á mesmo aquilo que julga ter.
30 Ha'e gui tembiguai ovare'ỹ va'e ma pemombo oka py, pytũa py. Ha'e py ma ojae'opaa vy opa marã 'rã onhendu okuapy.”
30 E a esse servo inútil, jogai-o nas trevas exteriores; ali haverá choro e ranger de dentes.
31 — Mba'eta Ava ra'y ojeapo va'ekue ou 'rã guexakã ha'e anjo kuery ha'e javive reve. Ha'e rami vy guexakãa py oguapy 'rã oiny tenda openaaty áry.
31 Quando o Filho do Homem voltar na sua glória e todos os anjos com ele, sentar-se-á no seu trono glorioso.
32 Ha'e gui henonde omboatypaa 'rã yvy regua kuery ha'e javi. Ha'e ramo peteĩ-teĩ omboja'o 'rã joa gui, vexa'i re opena va'e kavara mbyte gui guymba kuery omboja'oa rami avi.
32 Todas as nações se reunirão diante dele e ele separará uns dos outros, como o pastor separa as ovelhas dos cabritos.
33 Mba'eta omoĩ 'rã vexa'i kuery oaxu e'ỹa re, ha'e rã kavara kuery ma oaxua re 'rã omoĩ.
33 Colocará as ovelhas à sua direita e os cabritos à sua esquerda.
34 Ha'e gui oaxu e'ỹa re ikuai va'e pe huvixave aipoe'i 'rã: “Xeru penembovy'a va'e, peju ke. Peike ke ipo'akaa py yvy itui ypy'i guive pendevy oguereko katu va'ekue pejopy aguã.
34 Então o Rei dirá aos que estão à direita: - Vinde, benditos de meu Pai, tomai posse do Reino que vos está preparado desde a criação do mundo,
35 Mba'eta akaruxe ramo peme'ẽ ha'u va'erã. Xey'uvei ramo peme'ẽ ay'u aguã. Peẽa rupigua e'ỹ aiko ramo xemovaẽ.
35 for I hungered, and ye gave me to eat; I thirsted, and ye gave me to drink; I was a stranger, and ye took me in;
36 Ndaxeaovei ramo xemonhemonde. Xemba'eaxy rã xepou. Nhuã py xembotya rã peju xerexa aguã”, he'i.
36 naked, and ye clothed me; I was ill, and ye visited me; I was in prison, and ye came to me.
37 — Ha'e ramo heko porã va'e kuery oporandu 'rã: “Senhor, araka'e tu rekaruxe rã roexa vy rome'ẽ re'u va'erã, ha'e ndey'uvei rã roexa vy rome'ẽ rey'u aguã?
37 Then shall the righteous answer him saying, Lord, when saw we thee hungering, and nourished thee; or thirsting, and gave thee to drink?
38 Araka'e tu orea rupigua e'ỹ reiko rã roexa vy romovaẽ, ha'e nandeaovei rã romonhemonde?
38 and when saw we thee a stranger, and took thee in; or naked, and clothed thee?
39 Araka'e tu nemba'eaxy, e'ỹ vy nhuã py reĩ rã roexa vy roo roipou?” he'i okuapy.
39 and when saw we thee ill, or in prison, and came to thee?
40 — Ha'e ramo huvixa ombovai vy aipoe'i 'rã ha'e kuery pe: “Anhetẽ aipoa'e pẽvy: Kova'e xe-irmão kuery yvyĩgueve'i va'e pe ha'e nunga pejapo nhavõ xevy pe avi pejapo”, he'i.
40 And the King answering shall say to them, Verily, I say to you, Inasmuch as ye have done it to one of the least of these my brethren, ye have done it to me.
41 — Ha'e gui oaxua re ikuai va'e pe ju huvixa ijayvu vy aipoe'i 'rã: “Ayvu vaipy pendekuai va'e, pejepe'a ke xea gui. Tapeo tata ogue e'ỹ va'e anha ha'e hembiguai kuery pe oguereko katu pyre katy.
41 Then shall he say also to those on the left, Go from me, cursed, into eternal fire, prepared for the devil and his angels:
42 Mba'eta akaruxe teĩ napeme'ẽi ha'u va'erã. Xey'uvei teĩ napeme'ẽi ay'u aguã.
42 for I hungered, and ye gave me not to eat; I thirsted, and ye gave me not to drink;
43 Peẽa rupigua e'ỹ aiko ramo naxemovaẽi. Ndaxeaovei teĩ naxemonhemondei. Xemba'eaxy, ha'e nhuã py aĩ ramo ndapeoi xerexa aguã”, he'i.
43 I was a stranger, and ye took me not in; naked, and ye did not clothe me; ill, and in prison, and ye did not visit me.
44 — Ha'e ramo ha'e kuery oporandu 'rã ixupe: “Senhor, araka'e tu rekaruxe rã roexa, e'ỹ vy ndey'uvei rã, orea rupigua e'ỹ reiko, e'ỹ vy nandeaovei rã, nemba'eaxy, ha'e e'ỹ vy nhuã py reĩ rã roexa teĩ noroipytyvõi?”
44 Then shall *they* also answer saying, Lord, when saw we thee hungering, or thirsting, or a stranger, or naked, or ill, or in prison, and have not ministered to thee?
45 — Ha'e ramo ombovai 'rã: “Anhetẽ aipoa'e pẽvy: Kova'e kuery yvyĩgueve'i ikuai va'e pe ha'e nunga ndapejapoi nhavõ, xevy pe avi ndapejapoi”, he'i.
45 Then shall he answer them saying, Verily I say to you, Inasmuch as ye have not done it to one of these least, neither have ye done it to me.
46 Ha'e gui ha'e va'e kuery oo 'rã ikuai axy riae aguã katy. Ha'e rã heko porã va'e kuery ma tekove marã e'ỹ katy 'rã oo.
46 And these shall go away into eternal punishment, and the righteous into life eternal.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 25, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.