Êxodo 21

Nhanderuete ayvu iky'a e'ỹ va'e (GUN) vs VC

Sair da comparação
VC Versão Católica
1 — Po rami 'rã remombe'u heta va'e kuery rekorã.
1 "Estas são as leis que exporás {aos israelitas}:
2 Xapy'a rei peteĩ hebreu regua escravo-rã pejogua ramo mboapy meme ma'etỹ peve ete'i 'rã omba'eapo pẽvy. Ha'e rã sete ma'etỹa py ma pepoi rive 'rã, hepy re'ỹ.
2 quando comprares um escravo hebreu, ele servirá seis anos; no sétimo sairá livre, sem pagar nada.
3 Omenda e'ỹ re ri peru rire ha'e ae'i 'rã oo. Ava omenda va'e ri vy ogueraa 'rã ta'yxy.
3 Se entrou sozinho, sozinho sairá; se tiver mulher, sua mulher partirá com ele.
4 Xapy'a rei ipatõ ta'yxyrã ome'ẽ ramo imemby e'ỹ vy ipi'a, ha'e ramo ma kunha ha'e imemby kuery ipatõ pe meme 'rã opyta, ha'e ime ma ha'e ae'i 'rã oo.
4 Mas, se foi o seu senhor que lhe deu uma mulher, e esta deu à luz filhos e filhas, a mulher e seus filhos serão propriedade do senhor, e ele partirá sozinho.
5 Ha'e rami avi escravo onhemombe'u porã vy “Xee ma ayvu rima xepatõ, xera'yxy ha'e xera'y kuery. Ha'e rami vy ndajepe'axei apy gui”, he'i ramo
5 Porém, se o escravo disser: 'Eu amo meu senhor, minha mulher e meus filhos; não quero ser alforriado',
6 ipatõ ogueraa 'rã huvixa kuerya py, ojapo 'rã okẽ py ovaẽ aguã rami, e'ỹ vy okẽ yta peve, ha'e ramo inambi ipatõ omombu 'rã mba'emo mombua py. Ha'e rami rire ixupegua escravo riae 'rã oiko.
6 seu senhor o levará então diante de Deus e o fará aproximar-se do batente ou da ombreira da porta, e furar-lhe-á a orelha com uma sovela; desta sorte o escravo estará para sempre a seu serviço.
7 — Xapy'a rei peteĩ ava escravo-rã guajy ovende ramo kunha va'e ndojepe'ai 'rã escravo kuery ojepe'aa rami.
7 Se um homem tiver vendido sua filha para ser escrava, ela não sairá em liberdade nas mesmas condições que o escravo.
8 Xapy'a rei ipatõ gua'yxyrã ojogua teĩ kunha va'e nombovy'ai ramo ovende ju 'rã. Ha'e rami avi nda'evei amboae yvy pygua pe ovende aguã, mba'eta ha'e rami aguã ixupe anhetẽ rupi e'ỹ 'rã oikoa.
8 Se desagradar ao seu senhor, que a havia destinado para si, ele a fará resgatar; mas não poderá vendê-la a estrangeiros depois de lhe ter sido infiel.
9 Ha'e rã gua'y re ri omomenda vy guajy rami ae 'rã oguereko.
9 Se a destinar ao seu filho, tratá-la-á segundo o direito das filhas.
10 Ha'e gui xapy'a rei gua'y ra'yxyrã kunha mboae ju ojou vy ta'yxy jypygua pe ome'ẽ tema 'rã tembi'u, ijaorã ha'e ta'yxy rami joguereko aguã.
10 Se tomar outra mulher, não diminuirá nada à primeira, quanto à alimentação, aos vestidos e ao direito conjugal.
11 Ha'e nunga mboapyve mba'e ixupe nome'ẽi ri vy opoi rive 'rã hepy re'ỹ.
11 Se lhe recusar uma destas três coisas, ela poderá partir livre, gratuitamente, sem pagar nada."
12 — Amongue jojuka ramo ha'e voi pejuka 'rã.
12 "Aquele que ferir mortalmente um homem, será morto.
13 Ha'e rã potae vy e'ỹ ojuka, ha'e rã ipo py Nhanderuete ombou rire ma pemondouka 'rã onhemi aguã henda pẽvy aikuaa uka va'erã va'e py.
13 Porém, se nada premeditou, e Deus o fez cair em suas mãos, eu lhe fixarei um lugar onde possa refugiar-se.
14 Ha'e rami avi guetarã ojukaxe vy ete hexe oma'ẽ mbegue reve opu'ã, hi'ã gui ojuka ramo ma xevygua altar yvýry oĩa gui teĩ penoẽ 'rã pejuka aguã.
14 Mas, se alguém, por maldade, armar ciladas para matar o seu próximo, tirá-lo-ás até mesmo do meu altar, para matá-lo.
15 Nguu e'ỹ vy oxy ojuka va'ekue ma pejuka 'rã.
15 Aquele que ferir seu pai ou sua mãe, será morto.
16 Ha'e amongue ojopy nhea'ã rei vy ovende, ha'e rami e'ỹ vy ipo py ojoua ramo ma pejuka avi 'rã.
16 Aquele que furtar um homem, e o tiver vendido, ou se este for encontrado em suas mãos, será morto.
17 Nguu e'ỹ vy oxy re ijayvu vai va'ekue avi 'rã pejuka.
17 Quem amaldiçoar seu pai ou sua mãe, será punido de morte.
18 — Xapy'a rei mokoĩ joguero'aa py guetarã ombouguypa 'rã ita py, ha'e e'ỹ opo py. Ha'e gui hetarã omano e'ỹ vy jepe ngupa py itui 'rã.
18 Quando, em uma contenda entre dois homens, um dos dois ferir o outro com uma pedra ou com o punho, sem matá-lo, mas o obrigar a ficar de cama,
19 Ha'e gui opu'ã vy oka rupi ju oiko 'rã opopoka reve teĩ. Ha'e rami rã napembopagai 'rã nhoungaare. Ha'e rami avi nhoungaare omboekovia 'rã ára omboaxa riveague re, ha'e omopena uka 'rã okuera porã peve.
19 aquele que feriu não será punido, se o outro se levantar e puder passear fora com seu bastão. Mas indenizá-lo-á pelo tempo que perdeu e os remédios que gastou.
20 — Xapy'a rei amongue guembiguai ava e'ỹ vy kunha yvyra py oinupã ramo omano 'rã ipo py. Ha'e rami rã pembopaga 'rã.
20 Se um homem ferir seu escravo ou sua escrava com um bastão, de modo que ele morra sob sua mão, será punido.
21 Ha'e rami avi xapy'a rei peteĩ ára, mokoĩ ára ri hembiguai nomanoi ramo napembopagai 'rã ipatõ, mba'eta ipatõ peráta rami ombovare va'e.
21 Se o escravo, porém, sobreviver um dia ou dois, não será punido, porque ele é propriedade do seu senhor.
22 — Ha'e gui xapy'a rei avakue joguero'aa py peteĩ ounga 'rã kunha ipuru'a va'e. Ha'e gui omemby'i oity teĩ ixy re mba'eve rei ndoikoi ramo ma oungaare omboekovia 'rã kunha va'e me oipotaa rami, huvixa kuery ijayvua rami ete.
22 Se homens brigarem, e acontecer que venham a ferir uma mulher grávida, e esta der à luz sem nenhum dano, eles serão passíveis de uma indenização imposta pelo marido da mulher, e que pagarão diante dos juízes.
23 Ha'e rami avi kunha va'e nda'evei ramo pejuka avi 'rã ijukaare,
23 Mas, se houver outros danos, urge dar vida por vida,
24 joexa omombuague re pemombu avi 'rã hexa, nhoaĩ omopẽague re pemopẽ avi 'rã haĩ, jopo ojayaague re pejaya avi 'rã ipo, jopy ojayaague re pejaya avi 'rã ipy,
24 olho por olho, dente por dente, mão por mão, pé por pé,
25 joapyague re peapy avi 'rã, nhoungaague re peunga avi 'rã, ha'e nhokyxĩague re peikyxĩ avi 'rã.
25 queimadura por queimadura, ferida por ferida, golpe por golpe.
26 — Xapy'a rei amongue guembiguai ava e'ỹ vy kunha oexa mbogue ramo ndoexavei 'rã. Ha'e rami rã opoi rive 'rã hexa ombogueague rekovia.
26 Se um homem, ferindo seu escravo ou sua escrava, atinge-lhe o olho e o faz perdê-lo, deixá-lo-á ir livre em compensação de seu olho.
27 Ha'e guembiguai ava e'ỹ vy kunha raĩ ojavykya rupi omboi ramo opoi rive 'rã haĩ omboiague rekovia.
27 E, se lhe deitar fora um dente, deixá-lo-á ir livre em compensação do dente.
28 — Ha'e gui xapy'a rei amongue rymba vaka ma ava e'ỹ vy kunha oikutu rire omano 'rã. Ha'e rami rã vaka pejapipa 'rã ita py, ha'e neĩ ho'okue ma voi ndape'ui 'rã. Ha'e rã vaka ja ma napembopagai 'rã.
28 Se um boi ferir mortalmente um homem ou uma mulher com as pontas dos chifres, será apedrejado e não se comerá a sua carne; mas o dono do boi não será punido.
29 Ha'e rami avi xapy'a rei vaka yma ma voi jokutu va'ety, ha'e ija oikuaa va'eri nombotyi ramo peteĩ ava e'ỹ vy kunha mba'e ojuka 'rã. Ha'e rami rã vaka pejapipa 'rã ita py, ha'e ija voi pejuka avi 'rã.
29 Porém, se o boi era já acostumado a dar chifradas, e o dono, tendo sido avisado, não o vigiou, o boi será apedrejado, se matar um homem ou uma mulher, e seu dono também morrerá.
30 Ha'e rami teĩ ija pe omboekovia re ojerurea ramo ojerurea rami ome'ẽ 'rã guekove rekovia.
30 Se, para resgatar sua vida, lhe for imposta uma quitação, ele deverá dar todo o preço que lhe tiver sido imposto.
31 Xapy'a rei peteĩ ava'i e'ỹ vy kunha'i vaka oikutu vy ojuka ramo ha'ekue rami ae 'rã pembopaga ija.
31 Se o boi ferir um filho ou uma filha, aplicar-se-á a mesma lei.
32 Ha'e rã escravo ava e'ỹ vy kunha mba'e vaka oikutu ramo ija opaga 'rã ipatõ pe trinta hatã'i va'e prata guigua, ha'e rã vaka ma pejapipa 'rã ita py.
32 Mas, se ferir um escravo ou uma escrava, pagar-se-á ao seu senhor trinta siclos de prata, e o boi será apedrejado.
33 — Amongue yvykua omboty e'ỹ re oeja, xapy'a rei yvy ojo'o va'ekue ri ikua nombotyi ramo ha'e py ho'a 'rã vaka, e'ỹ vy mburika.
33 Se alguém deixar uma cisterna aberta ou cavar uma sem cobri-la, e nela cair um boi ou um jumento, o proprietário da cisterna pagará uma indenização:
34 Ha'e rami rã yvy jo'oare omboekovia 'rã ija pe peráta ome'ẽ vy. Ha'e gui mymba omano va'ekue ma imba'e ae 'rã opyta.
34 reembolsará em dinheiro o proprietário do animal morto, e este será seu.
35 — Xapy'a rei amongue rymba vaka ma amboae rymba vaka oikutu ramo omano 'rã. Ha'e rami rã ija kuery ovende 'rã vaka oikove va'e, ha'e hepykue omboja'o 'rã joo'i rami. Ha'e mymba omano va'ekue avi 'rã omboja'o.
35 Se o boi de alguém der uma chifrada no boi de um outro, e este vier a morrer, venderão o boi vivo e repartirão o valor: repartirão igualmente o boi morto.
36 Ha'e rami avi ha'e va'e vaka jokutu va'etya oikuaa pavẽ va'eri ija nombotyi ramo guymba vaka ome'ẽ 'rã amboae vaka rekovia, ha'e rã omano va'ekue ma imba'e ae 'rã opyta.
36 Mas, se o boi era já acostumado a dar chifradas, seu dono, que não o vigiou, pagará boi por boi, e receberá o animal morto."

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Êxodo 21, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.