Romanos 7

Fhe Bakɨmen Kaman Kameŋ (GEB) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Nde nan phorgap guigira Zisas khothɨgi gumgi gu mbigi, nde tuituigiap Moses suaŋgi tɨvi kaŋgi. Gu maaŋ muuŋgiap kha kamen nde nzuai. Nde khueŋ kaŋgi thi? Guma, ana ŋam kav, ana Moses suaŋgi tɨvi, ana nta piin ki. Ana rimgiap, ana wom Moses suaŋgi tɨvi piin ki fhu.
1 Meus irmãos, vocês todos podem compreender muito bem o que vou dizer. Vocês conhecem as leis e sabem que elas só têm poder sobre uma pessoa enquanto essa pessoa está viva.
2 Maaŋ muuŋgip, mbik manan tɨgɨrga, ana man rimgi fhu, ana ŋam ki, Moses suaŋgi tɨvi ana ndiv ana mana phokegi. Ana man maaŋ muuŋgip rimgirga, mba Moses suaŋgi tɨvi wom mba mbiga kegɨrga tuktɨgi fhu, ana bɨkbɨɨgi.
2 Por exemplo, a mulher casada está ligada pela lei ao marido enquanto ele estiver vivo; mas, se ele morrer, ela estará livre da lei que a liga ao marido.
3 Guma maaŋ muuŋgip ŋam kɨrga, ana muuŋ ŋgɨp harigi guma ndigi kegɨrga, mbe khaŋ ana suanga, ana muuŋ ruarir harigi gumgi ndi mbik ma. Ana man rimgirga, mba Moses suaŋgi tɨvi wom ana ndim ana mana phokegi fhu. Ana maaŋ muuŋgip harigi guman tɨgɨrga, ana ruan harigi guma kɨɨi tɨva muuŋgi fhu.
3 De modo que, se ela viver com outro homem enquanto o marido estiver vivo, ela será chamada de adúltera. Mas, se o marido morrer, ela estará legalmente livre e não cometerá adultério se casar com outro homem.
4 Maaŋ muuŋgiap, nde na phorgap guigira Zisas khothɨgi gumgi gu mbigi, nde Krais fhava phorgi fara muuŋgi. Nde mba tɨva muuŋgiap, nde vhɨra ana phorgap rimgi. Nde rimgiap, nde wom Moses suaŋgi tɨvi, nde wom nta piin ki fhu. Nde ntigem, nde harigi guman ntɨɨri ki. Mba guma, ana rimgiap, ana taagia khavgi. Ana maaŋ muuŋgim, nza ne nzuav Fhe Bakɨme vuzvugi tɨvi, nza ntan muunga.
4 O mesmo acontece com vocês, meus irmãos. Do ponto de vista da lei, vocês também já morreram, pois são parte do corpo de Cristo. E agora pertencem a ele, que foi ressuscitado para que nós possamos viver uma vida útil no serviço de Deus.
5 Nza fhum wari won ndavi vuri tɨvira zɨn vui. Mba Moses suaŋgi tɨvi, nta za nza fhavi vuzvugi mbatɨgi khavim, nza tɨvi mbatɨgi ga muuŋgi. Nza mba tɨvi ga mbuim, nta nza shogim, nza vhɨzi.
5 Pois, quando vivíamos de acordo com a nossa natureza humana, os maus desejos despertados pela lei agiam em todo o nosso ser e nos levavam para a morte.
6 Nza ntigem rimgiap, mba nzan suirigi bigi, nza nta thagi. Fhe Bakɨme nza muuŋgim, nza Moses suaŋgi tɨvi, nza wom ntan piin kim, nta nzan suirigi fhuvara. Maaŋ muuŋgiap, nza ntige zɨn vui tuav, ana Moses suaŋgi tɨvi, mbe nta khergim, nta gavar ki, nza nta zɨn vui tuavar vui fhuvara. Nza tɨvir ŋkaa zɨn vui tuavar vui. Mba tɨvi, Fhe Bakɨmen Ŋina Ŋaar nduara ntan nza nɨɨŋgi.
6 Porém agora estamos livres da lei porque já morremos para aquilo que nos mantinha prisioneiros. Por isso somos livres para servir a Deus não da maneira antiga, obedecendo à lei escrita, mas da maneira nova, obedecendo ao Espírito de Deus.
7 Moses suaŋgi tɨvi nza ndavi khavgirim, nza tɨvi mbatɨgir muuŋgip, nza ram suaŋrie? Ee, Moses suaŋgi tɨvi, nta tɨvi mbatɨgira fara muuŋgire? Zakɨra fhuvara! Maaŋ muuŋgip, Moses suaŋgi tɨvi, nta tɨvi mbatɨgir nza khɨvɨ tharga gu ram muuŋgip tɨvi mbatɨgi kaŋgip, khaŋ suaŋrie? Khe tɨvi mbatɨgi ma. Moses suaŋgi tɨvi khaŋ nzuai, “Ndu harigi gumgi bigi ganɨv nta niihɨ thari.” Moses suaŋgi tɨvi maaŋ suaŋ tharga, gu mba tɨva kaŋgirga fhu.
7 O que vamos dizer então? Que a própria lei é pecado? É claro que não! Mas foi a lei que me fez saber o que é pecado. Pois eu não saberia o que é a cobiça se a lei não tivesse dito: “Não cobice.”
8 Moses suaŋgi tɨvi mbugum, tɨvi mbatɨgi tuav gangia zav na ndava vhee khavim, gu mbarkɨrga bigi niihav ndɨkndɨgi mbatɨgi ga mbui. Maaŋ muuŋgip, Moses suaŋgi tɨvi ki fhu, tɨvi mbatɨgi nta rimgi guma farar muuŋgirga.
8 Porém o pecado se aproveitou dessa lei para despertar em mim todo tipo de cobiça. Porque, se não existe a lei, o pecado é uma coisa morta.
9 Gu fhum Fhe Bakɨmen tɨvi kaŋgi fhu, gu khaŋ nzuai, “Gu nzerara ki.” Gu zumgum Fhe Bakɨmen tɨvi garim, nta na han zim, gu garim, tɨvi mbatɨgi pim kɨvgiap nan him, gu garim, vhɨzi tɨv nan hɨgi.
9 Pois houve um tempo em que eu não conhecia a lei e estava vivo. Mas, quando fiquei conhecendo o mandamento, o pecado começou a viver,
10 Moses suaŋgi tɨvi, nta nzerara ki tɨvir gumgi khɨvi. Moses suaŋgi tɨvi na mbuim, gu kaŋgi, Fhe Bakɨme khaŋ na nzuai, “Ndu rimgirga.”
10 e eu morri. E o próprio mandamento que me devia trazer a vida me trouxe a morte.
11 Ne khaŋ muuŋgi, tɨvi mbatɨgi nta Moses suaŋgi tɨvir tuav gangiap, na guiguigi. Nta mba tɨva mbuav, Moses suaŋgi tɨvi mbugum tɨvi mbatɨgi na shogim, gu rimgi.
11 Porque o pecado, aproveitando a oportunidade dada pelo mandamento, me enganou e, por meio do mandamento, me matou.
12 Maaŋgia, nza ram mbui suambarar Fhe Bakɨme Moses ga suaŋgi tɨvir muuŋrie? Fhe Bakɨme Moses ga suaŋgi tɨvi, nta Fhe Bakɨmera kega zɨgi, nta ŋgarigi. Mba tɨvi, nta bevbevira, nta vhɨra Fhe Bakɨme bigi ma. Nta vhɨra ŋgarav, nzerav, vhɨra vhergi.
12 Assim a lei vem de Deus; e o mandamento também vem de Deus, diz o que é certo e é bom.
13 Maaŋ muuŋgiap, ram muuŋgi? Mba tɨvir vhuuiŋ na shogim, gu rimgire? Zakɨra fhuvara! Tɨvi mbatɨgi na shogim, gu rimgi. Tɨvi mbatɨgi mba Moses buni vhuuiŋ phorgap ŋgarav na shogim, gu rimgi. Fhe Bakɨme fhura mba tɨvi mbatɨgi garim, nta mba tɨvar na muuŋgi. Ne khaŋ muuŋgi, ana khueŋ vuzvugi, mba tɨvi mbatɨgi kɨrar hɨgɨrga. Nza nta gangip, kaŋgirga, tɨvi mbatɨgi nta guigira tɨvi mbatɨgi, ma. Mba tɨvira nzuav, Fhe Bakɨme suaŋgi tɨvi, nta guigira tɨvi mbatɨgi ga mbui tɨva ndi hiaŋ tɨgi. Mba tɨv, ana guigira khurigiap, mbatɨgi tɨv ma.
13 Então será que o que é bom me levou à morte? É claro que não! Foi o pecado que fez isso. Pois o pecado, usando o que é bom, me trouxe a morte para que ficasse bem claro aquilo que o pecado realmente é. E assim, por meio do mandamento, o pecado se mostrou mais terrível ainda.
14 Nza kaŋgi, Fhe Bakɨme nzuai tɨvi, nta Fhe Bakɨmen tɨvi ma, nta anan han kega zergi. Gu ndava vura khɨga kav, gu Fhe Bakɨme vuzvugi zɨn vui fhu. Ne khaŋ muuŋgi, tɨvi mbatɨgi na garim, gu fhura ntan ŋaara guman khɨn ki.
14 Sabemos que a lei é divina; mas eu sou humano e fraco e fui vendido ao pecado para ser seu escravo.
15 Gu kaŋgi fhu. Gu ram muuŋgi ne nzuav, gu khar mbui tɨvi, gu nta mbui. Gu guigira muungeŋ vuzvugi tɨvi, gu tugi mbarir, gu nta mbui fhu. Gu mba guigira muungeŋ thagi tɨvi, gu tugi mbarir, gu nta mbui.
15 Eu não entendo o que faço, pois não faço o que gostaria de fazer. Pelo contrário, faço justamente aquilo que odeio.
16 Gu maaŋ muuŋgip, gu khar mbui tɨvi, gu nduara nta vuzvugi fhu. Gu maaŋ muuŋgiap kha ndɨkndɨga mbui, Fhe Bakɨme nzuai tɨvi, nta tɨvir vhuuiŋ ma.
16 Se faço o que não quero, isso prova que reconheço que a lei diz o que é certo.
17 Maaŋ muuŋgiap, gu nduara wo vuzvugar kha tɨvi mbatɨgi ga mbui fhuvara. Nan ndava vurar tɨvi mbatɨgi vhɨra na mbuim, gu nta mbui.
17 E isso mostra que, de fato, já não sou eu quem faz isso, mas o pecado que vive em mim é que faz.
18 Gu kaŋgi, tɨvar vhuuŋ the na ndava vhen ki fhuvara. Gu won ndava vurara nzuai. Gu guigira tɨvar vhuun muungeŋ vuzvugi, gu mba tɨvav mbovaragi.
18 Pois eu sei que aquilo que é bom não vive em mim, isto é, na minha natureza humana. Porque, mesmo tendo dentro de mim a vontade de fazer o bem, eu não consigo fazê-lo.
19 Gu tɨvar vhuun muun za mbuav, gu zazera mba tɨva mbui fhu. Gu muuŋ thagi tɨvi mbatɨgi, gu nta mbuavra ki.
19 Pois não faço o bem que quero, mas justamente o mal que não quero fazer é que eu faço.
20 Gu mba vuzvugi fhuv tɨvi, gu nta mbui. Maaŋ muuŋgiap, gu wo vuzvugara, gu mba bigi ga mbui fhuvara. Mba nan ndava vhen ki tɨvi mbatɨgi, nta na mbuim, gu mba tɨvi ga mbui.
20 Mas, se faço o que não quero, já não sou eu quem faz isso, mas o pecado que vive em mim é que faz.
21 Gu maaŋ muuŋgi tɨva garim, mba tɨv na gari. Gu tɨvar vhuun muun za mbuim, tɨvi mbatɨgi vuzvugi tɨv zazera na phorga kav, za na tuav gori.
21 Assim eu sei que o que acontece comigo é isto: quando quero fazer o que é bom, só consigo fazer o que é mau.
22 Gu guigira won ndavar kaman vuzvuga zɨn vov, gu Fhe Bakɨme tɨva vuzvugi.
22 Dentro de mim eu sei que gosto da lei de Deus.
23 Gu vhɨra harigi tɨva garim, ana nan ki. Mba tɨv, ana Fhe Bakɨmen tɨvi, nta na ndɨkndɨgar ki, ana nta phorgap shogi. Mba nan ki tɨv, ana tɨvi mbatɨgi ga mbui tɨv ma. Mba tɨv, ana na kegim, gu ana bɨnan kim, ana na gari.
23 Mas vejo uma lei diferente agindo naquilo que faço, uma lei que luta contra aquela que a minha mente aprova. Ela me torna prisioneiro da lei do pecado que age no meu corpo.
24 O, gu guigira thaneŋ ndikndigi fhuvara. Mba tɨv, ana guigira simtɨgar na ndɨɨv, guigira nan ndɨkndɨgar farfagi. The nan kurarim, gu kha vhɨzi fhava ndera tharie?
24 Como sou infeliz! Quem me livrará deste corpo que me leva para a morte?
25 Gu Fhe Bakɨmen ndikndigi! Ana nza Bakɨme Zisas Kraisan farve panan, ana nan kurkurigi. Gu ntigera kaŋgi, gu nduara na ndɨkndɨgar, gu Fhe Bakɨme nzuai tɨvi piin ki. Gu wo ndava vurar, gu tɨvi mbatɨgi ga mbui tɨvir piin ki.
25 Que Deus seja louvado, pois ele fará isso por meio do nosso Senhor Jesus Cristo! Portanto, esta é a minha situação: no meu pensamento eu sirvo à lei de Deus, mas na prática sirvo à lei do pecado.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Romanos 7, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.