Lucas 9

Monoq Gotola Gosohaq (GAH) vs AAI

Sair da comparação
AAI TUR GEWASIN O BAIBASIT BOUBUN
1 Izesú eza izegipala zuha 12-pala sele lo kemeake vegenalitini kigikagutí holosima gale gihiki kipiliki kimisilitave loko itó kivisi vegená kilími zokatave loko nenémini zámuza kimimó.
1 Jesu ana bai’ufununayah etei I2 eaf ayuwih hina hitit, demon kakafih nunih isan, naatu sawow yumatah ta ta bosaisiren isan fair itih, naatu eonowahih.
2 Kemeake, Ómasímini gizapaló minoakalímini gakó li kimiki kivisiti vegená kilími zokatave loko nokimisilike,
2 Imaibo God ana aiwob binan isan naatu sawusawuwih baiyawasih isan iyafarih hitit hin.
3 gakó láa loko lo kimimó: Gapo vitatoka netá matá aliki vamilo. Hánusa akiseaká gó peleti moni nene alemiki, itó gó lositá luhamiki vilo.
3 Naatu iuwih, “A nanawan isan kwanatitit ana maramaim men sawar afa kwanabow auman kwananamih, men hafoy, tu, kabay, bay, o wanabir.
4 Itita numuni makokú itiikima, ámina numukú akiliki niviki ámina apatotí vitave.
4 Kwananan sabuw iyab hina’iti a merar hinay hinabubuwi na’at, nati bar meraramaim kwanama a bowabow kwanisawar imaibo kwanatit.
5 Apá makotoka likilími lamaná amikoma, ámina apá ahuliiki niviki vahé miliki likigisalotí mumusopa nene usagamá zi ahuliiki vilo.
5 Baise sabuw men a merar hinay hinabubuwi na’at, a fofob kwanarutatab nare naatu nati bar merar kwanihamiy kwanatit, baimatnuwen ana orereb na’atube.”
6 Loko lo kemekago, keza numutó namató vake Izesuni gakó lamaná nene li utó i kimi kimi iká kivisi vegená kilími zokiká amó.
6 Imaibo bai’ufununayah hitit hin bar awan, awan hirun hitit God ana aiwob isan tur gewasin hibinan naatu sawusawuwih hiyayawasih.
7 Lá niago, agulizaki ve Heloté nene aposolote alévolé netá lilí niakumú geleake, agata gululusi gilimó nene, ve makolite Zoní nene heleneikutí oteake ámina netá loló noive liki nilago,
7 Herod, Galilee sabuw hai aiwob orot, sawar iti himamatar hai tur nonowar ana veya ana kasiy ra’at, anayabin sabuw afa hio John Baptist morobone matabir maiye,
8 itó makolite nene Ómasímini agepagutí gakó loaká i ve Ilaizá goha utó okave liki liaká niago, makolite nene gozapá Ómasímini agepagutí gakó liaká a vegutí makóma Ómasímo alémo oteneive liki liaká amó nene,
8 sabuw afa hio, Elijah marane ra’iy, sabuw afa hio, “Dinab orot ta marasika momorob i yawas maiye matabir na.”
9 Heloté geleake, láa loko limó: Zonini luvana hukumóza, ve makokumú gakoláa nenémika liki lago nogulumó nene hí ve noitive. Loko loake, Izesuni ániganogo gilimó.
9 Baise Herod eo, “Ayu taiyuwu aso’ob John i ayu sikan ao hi’afuw, naatu iti orot i yait iti bowabow sinaf ana tur anonowar?” Iti na’atube eo naatu kok i orot ana yumat itinamih nuwih.
10 Aposolo keza monó hozaló kimisilitotí atiginá iki iake, keza iki miliki a netakumú Izesuni avetó iki li amemó. Avetó iki li amikago, eza kelémoko vike kezáikó apá makó agulizá Petesaita numutó vi anitemó.
10 Jesu ana tur abarayah himatabir hina hitit, sawar abisa’awat hisisinaf ana tur hi’owen. Naatu nawiyih hitit akisihimo hin tafaram wabin Bethsaida imaim hima.
11 Lá niago, ve vená mukí keza giliake, Izesuni ámegetiki nivago, eza kelémo moloake Ómasímini gasovaló minoakalímini gakó lo kimike, kivisi vegená kelémo zokamó.
11 Baise sabuw maumurih na’in Jesu au Bethsaida inan ana tur hinowar, naatu hi’ufunun hin biyan hitit. Hai merar yi God ana aiwob isan binan hinowar naatu sawusawuwih iyawasih.
12 Lá noigo, únaká nene gamena asú inogo noigo, izegipala zuha 12-palamate iake láa liki li amemó: Leza mikasi gomopalaló nouninazo, vegená kimiselekako luhuva numutokagi iza gihiló numutokagi viki nosánetakumú vitagá iki niiki akatave.
12 Veya re birabirab auman bai’ufununayah 12 hin Jesu hiu, “Sabuw kwiyafarih ten bar iti yubinamaim naatu masawabar iti yubinamaim taituwah tema’am biyah bay hinanuwet hinabow hinaa, naatu efan auman hinanuwet fai hina’in, anayabin iti efan i owararin.”
13 Liki likago, Izesú nene lekezatini nosánetá kimiki nalo loko lokago, keza anotó aliki láa liki lamó: Peleti ligizani lugaloka asú igo itó lagaha lositakó molonounimó nenazo, leza imane vegenalitini nosánetá voko meina hizeketatune loko nolape.
13 Baise Jesu iuwih, “Bay i boro kwa kwanitih hinaa.” Bai’ufununayah hiya’afut, “Rafiy fafar umat roun naatu siy rou’abamo efanamaim ti’inu’in. Kukokok aki anan sabuw etei’imak isah bay anatobon?”
14 Liki lamó nene áminaló mina véa 5000 nenéminiki niago giliake láa liki likago, Izesú nene izegipala zuha láa loko lo kimimó: Mukí vegená nene 50 50 nenéminiki mulusi miliki minalo liki likitalo.
14 Sabuw nati’imaim hiru’ay hima tur hinonowar nah etei i 5,000 na’atube. Jesu ana bai’ufununayah iuwih, “Sabuw kwa’uwih nah 50 na’atube kou’ay tata’amaim timarir.”
15 Loko lokago, keza izegipala zuhate láa liki likimikago, vegenáma mulusi miliki niago,
15 Bai’ufununayah Jesu eo na’atube sabuw hi’uwih himarir.
16 Izesú nene peleti ligizani lugaloka asú igoma itó lagaha lositámagi aleake, okulumakú okenava oko nánigake Ómasi agepoka loake peleti gitegeake, ámina nosánetá gona miliki kimitave loko izegipala zuha kimimó.
16 Imaibo Jesu rafiy fafar umat roun bow, naatu siy rou’ab bow, au mar nuw ra’at, God ana merar yi igegewasin sawar, im seseb ana bai’ufununayah itih hibow sabuw hifaramih hi’aa.
17 Lá okago, vegená mukilite nikake kagatupa okago, nosánetá lumáa ali nupa iki gosúveha 12 vaí okago ali milamó.
17 Sabuw etei hi’aa yah iw naatu bai’ufununayah kaifet etei 12 hibow sabuw bay hi’aau turih hibihamiyen hiwan awah hikufoten.
18 Gamena makó nene Izesú eza Ómasiloka loko noigo, izegipala zuha kezagó neneló niago, eza loká oketake vegenalite nenikumú éahove liki liaká niave.
18 Ana veya ta Jesu akisinamo ma yoyoyoban ana bai’ufununayah hina biyan hitit ibatiyih eo, “Sabuw ayu isau mi’itube’ewat teo kwanonowar?”
19 Loko lokago, keza láa liki li amemó: Monó nagamí holokimiaká ve Zoníma goha utó noane liki liaká niave. Itó lugáate nene Ilaizá gozapá okulumakú iti vema goha lemeko minane liki liaká niave, itó lugáate nene gozapá Ómasímini agepagutí gakó liaká vegutí makó nene galegutí otekave liki liaká niave.
19 Hiya’afut hio, “Sabuw afa teo o i John Baptist, afa teo o i Elijah, naatu afa teo o i God ana dinab oro’orot marasika himomorob i ta morobone yawas maiye na.”
20 Liki likago, Izesú loká oketoko lekelisi nenikumú éahove liki liaká niave. Loko lokago, anotó aleko Pitá nene geza Ómasímo gologí oletatane loko lo mololeta vema noane, loko limó.
20 Naatu ana bai’ufununayah ibatiyih, “Bo kwa ayu isou mi’itube kwanotanot?” Peter iya’afut eo, “O i God ana Roubininenayan.”
21 Láa loko lokago, Izesú láa loko lo hukoketoko limó: Lekeza imane gakó lo nolukumumó nene vegená makó li kememilo.
21 Imaibo Jesu eofafarih eo, “Men yait ta ana tur kwana’owenamih.”
22 Okulumakutí lumu ve gihila neza nene monó gizapa vegi guguni giziaká ve napagi monó mogona apí-ikimiaká vegi keza miluma netá mukí nimiiki není ánigi goselé ikiko nipili hilikiko, gamena losive makole minokinake heleneitokutí goha otinogo uve.
22 Naatu Jesu iuwih eo, “Jew hai orot gagamih, firis hai ukwarih na’atube Ofafar Bai’obaiyenayah boro Orot Natun hinakwahir, biyababan gagamin na’in nab, hina’asabun namorob, baise veya baitounin ufunamaim boro morobone namisir maiye.”
23 Loko loake, vegená mukí láa loko lo kimimó: Vegená makolite není némegetatune liki nigilikima nene kugupémo giliti netá matá nene gili ahuliiki zohota zaló kipili hilinigi miluma netá ali gihikitatakumú gamena gamena gili zagiiki némegetiki ataze.
23 Naatu etei’imak iuwih eo, “Orot yait ayu bai’ufnunu’umih nakokok na’at, taiyuwin ana yawas i nakwahir, mar etei ana onaf na’abar ayu ni’uf nunu.
24 Makó keza kigika kemeníini ali amánapa iki minata vegená nene kigika kemeni gopa inogo ive. Itó makó keza nene nenikumule liki kigika kemeni vínasi ahulatamó nene alévolé kemetameni alitamó neve.
24 Anayabin orot yait ana yawas i taiyuwin isan eo’oharihar boro nikasiy, baise orot yait ana yawas nakwahir ayu nabi’ufnunu, ma’ama wanatowan boro natita’ur.
25 Makó keza mikasímini amupiló ne netá ali asú niko kezáini kigika kemeni gopa okoko tolova itimó nene, mikasiuka henonimámo nana oko kelémo lamaná itive.
25 Tafaram wanawanan orot ta sawar tutufin etei i bow karam, baise i taiyuwin ana yawas nabi’afiy, o hina bigegesair na’at, iti sawar bow ya ma tototo boro hinibais?
26 Ve makó keza nenikumupe monónemupe avetó itakumú kovoza hilitimó nene, okulumakutí lumu ve gihila neza lapanáne itó aménehini lapaná nenémo numupiló itekiko apazá agelova kelémoko limito gamenaló nene keza kovoza hilimó nenéminoko nezagi nene kugulizá ale otitokumú novoza hilinogo ive.
26 Orot yait ayu isou biyan eo’ohow, naatu au tur isan biyan nao’ohow na’at, Orot Natun ana bonamanamarinamaim na’atube Tamah God ana bonamanamarinamaim naatu ana tounamatar kakafiyih auman hai bonamanamarinamaim namatabir maiye nanan ana veya, boro ibo isan biyan na’ohow.
27 Neza lamaná lo likimitoze, gililo. Lekelisi ató nene nia vegená lekelikutí lugáa makó hilinamiki ha niko Ómasímo gizapa oketatimómámini zámuza utó okiko ániganigave, loko limó.
27 Anababatun a tur ao’owen, kwa iyab iti kwama’am boro yawas kwanama’am God ana aiwob kwana’itin.”
28 Izesú ámina gakó lo kemeake, gamena 8-ía nenéminoko oko vokago, Pitani Zonini Zemusini kelémake agokaú Ómasiloka linogo itimó.
28 Tur iti eo hima fur ta’imon sasawar ufunamaim, Peter, John, naatu James buwih bairi hiyen hin oyaw wan yoyoban isan.
29 Itike Ómasiloka loko noigo, haitó agoka agepa ale noluhake noike gineganevámo gizopa vaevae loko minamó.
29 Naatu hiyen hin yoyoyoban ana maramaim yumatan botabir, ana faifuw hikwes anababatun namanamar ebowabow emamarakaw na’atube.
30 Lá noigo, galinali ve lositá Moseko Ilaizako keza okulumakutí utó ikasike Izesugegi gakó ligili hagili ake,
30 Nati ana maramaim naniyan meyemeye orot rou’ab, Moses, Elijah hairi hirerereb,
31 okulumalímini gonanalivagi niasike, Izesú nene Zelusalega noheleko Ómasímo lo mola netá loló itikumú ligili hagili amó.
31 mar ana marakaw bonamanamarin auman hira’iy Jesu ana bowabow iti tafaramamaim baisawarin matabir maiye isan, naatu God ana kok abisa Jesu Jerusalemamaim sinaf baiturobe isan bairi hio.
32 Lá niago, Pitagegi kogómula ahihí okago, kovó akinakutí otiake ánigamó nene, Izesú eza lapanalagi noigo itó ve losima ezagi niasigo ánigamó.
32 Peter ana ofonah bairi i nuhih bur hi’inu’in ufut iti sawar himatar, baise matah nuw himimisir auman Jesu biyanamaim bobonamanamar hi’itin naatu orot rou’ab bairi hibatabat hi’itih.
33 Ánigikago, ve losima keza ahulimiiki vinigi niasigo, Pitá láa loko Izesuni lo amike limó: Monó gizapa velemaka, imaneló minuhá laga okaze. Lá okanazo, gaizopa losive makole geleketatune, makó geile, makó Mosenive, makó Ilaizanive loko limó nene gakó gele guni amike gopa limó.
33 Naatu orot rou’ab Jesu hibihamiy auman, Peter Jesu isan eo, “Regah igewasin aki iti ama’amamaim sis tounu ana wowab, ta o isa ta Moses isan naatu Elijah isan!” Iti na’atube eo anayabin i men so’ob abisa eo.
34 Loko noli agepagi límusímo lemeko ze hitokimikago, límusi hitoketakumú kehelele vizimó.
34 Peter iti na’at bat eo auman sakusakuk ra’iy ana youninamaim tar sumih, naatu wanawanan hirur auman, bai’ufununayah yah birubir fafar.
35 Lá noigo, límusigutí Ómasímo láa loko limó: Imane gipáne alémo etó onou gipáne noize. Aí gakó gili alilo.
35 Sakukuw wanawanan God eafatait eo, Iti Orot i Ayu Natu, ayu arubin imih nao’o kwananowar.”
36 Gakó láa loko utó okago, giliake ánigamó nene Izesú ezáagó noigo ánigamó. Ánigiake, ámina gamenaló ániga netakumú kegepa apiziake avetó iki vegená makó nene li kememamó.
36 Iti tur hinowar in sasawar ufunamaim Jesu akisinamo batabat hi’itin. Naatu bai’ufununayah sawar abisa nati ana veya’amaim hi’itin men yait ta ana tur hi’owen awah hibofot hima.
37 Akiake gó lokago, agokagutí limiake niago, vegená mukí iake Izesugegi hotu lamó.
37 Marto Jesu ana bai’ufununayah bairi hire hina oyaw an hitit, naatu nati’imaim sabuw hima’am hina biyah hitit.
38 Hotu liake keikutí ve makolímo gakó napagutí láa loko limó: Monó gizapa velemaka, není gipa hamokó oko ánigatane loko loká nogetuve.
38 Orot ta sabuw rau’ay wanawanahimaim batabat e’af eo, “Bai’obaiyenayan, abifefeyani kunuw natu ku’itin, natu ta’imon maiyow!
39 Holosi makolímo aleko alévolé oake noigo, galinali gopaga loaká noive. Lá noigo, holosi nenémo alémo mómoká goha okago, sehovala veleaká noive. Itó apeleva apeleva oko noike litá oko ahulotosá amive.
39 Demon kakafih kaun teyey ana veya eororsair iwow ere erab awan fusifusin ekubar in erabirab biyan riririr ebiwa’an. Naatu iti na’atube i mar etei esisinaf men kafa’imo ebihamiyimih.
40 Itó izegipaka zuha nene holosima apiliki amisilitave loko lo kumumóza, amiselemitamó okave.
40 A bai’ufununayah ai fefeyanih, demon nuninamih auwih, baise men karam.”
41 Loko lokago, Izesú láa loko lo kimimó: Lekeza ató imane gili alévolé amake mulutikú amánapa iki minamó neneta lekelikumú goselé nepelekave. Lekezagi gamena gamena minoloko iteko minokugo gili alévolé itahe. Lá ikaze, gipaka imaneló alémoko ano. Loko lokago, izegipama Izesutoka noago, holosi nenémo mikasiloka ahelú okago pou loko akonoigo, alémo mómoká imó.
41 Jesu iyafutih eo, “Kwa sabuw iti boun ana veya aur baitumatum naatu ayawas etei i hibibir. Kwanotanot ayu boro bairit manin tanama abit ana’abar? A kek kubai kuna aitin.”
42 Lá okago, Izesú nene holosi golesama gahá amike namisilike, ámina gipa alémo zokoake, goha amelahitoka alémo atiginá imó.
42 Kek nan auman demon kakafin kek bai rab rouw me yan re naatu ifiruruw in hub itaiy re. Baise Jesu demon kakafin kwarar tatab nun tit kek iyawas bai tamah itin.
43 Lá noigo, ve vená mukí keza Ómasímini zámuza napamú sigaga sagaga lamó.
43 Sabuw etei’imak God ana fair hi’itin hifofofor men kafaita. Sabuw Jesu abisa sisinaf isan, hibat hibifofofor wanawanan Jesu ana bai’ufununayah isah eo,
44 Lekeza imane gakotó lakagata miliki giliki minalo: Okulumakutí lumu ve gihila neza gala vetini kigizakú nene nepele hilitune liki nilími milanigave.
44 “Tain kwanarub gewas tur iti anao kwananowar. Orot Natun i boro baban hinao naatu hinab sabuw umahimaim hinayai.”
45 Loko limóza, nene gakolímini mogonáa gilikatave loko kigika kagata koló amimó nenazo, keza gili vevesamake, ámina gakokumú loká itanigi kehelele vizekago loká itamamó.
45 Baise bai’ufununayah iti tur naniyan men hibai, tur anayabin hai notamaim ibun, naatu baibatiyin tur anayabin o nowar isan hibir.
46 Lá ikago, izegipala zuhamate gakokumú lova hizeke lelikutí éaho livilegeko agulizaki vele minative liki lamó.
46 Bai’ufununayah taiyuwih wanawanahimaim, yait orot gagamin isan hio hinan gamin matar.
47 Nilago Izesú eza kigikagú nigele gakó geleake izegipa koma makó alémoko ake amatoka alémo oteneike,
47 Jesu abisa hinotanot itin, basit kek kafa’i ta bai na sisibinamaim iu bat.
48 láa loko lo kimimó: Makó keza nenikumule liki izegipa koma áimanémini nasahilí ikitatamó nene, není nasahilí inimiaká niamó gelekave. Itó makó keza nasahilí initatamó nene nimisili ve aménehini nasahilí itatamó gelekave. Lekelikutí ve makolímo lemeko nouve loko giliti ve nene Ómasímo alémo ve napa loló okiko likivilegeko minanogo ive.
48 Imaibo iuwih, “Orot yait kek kafai iti na’atube nab ayu wabu’umaim ana merar nayiy, i ayu au merar eyiy. Naatu orot yait ayu au merar eyiy i orot yait ayu iyunu anan i ana merar eyiy. Anayabin orot yait kwa wanawanamaim wabin en kek kikimin na’atube ema’am, nati orot i gagamin.”
49 Loko lokago, Zoní láa loko lo amimó: Gizapa velemaka, leza ve makolímo geí gugulizató like holosi golesa nene vegenalitini kigikagutí kepeleko nokimisiligo ánigunimó nene lelí lémegetami ve nenazo, géneka lotunimole.
49 John misir eo, “Regah, orot ta o wabimaim demon kakafih nununih a’itin naatu a’otan. Anayabin nati orot i men it ata kou’ayomaim ema’ama.”
50 Loko lokago, Izesú láa loko lo amimó: Lekeza géneka litamilo. Ve makó keza lekelí gala velini niamitamó nene lekelikutí ve ninigave, loko limó.
50 Jesu iya’afut eo, “Men ina’otanimih, anayabin orot yait kwa isa men ebirakit i kwa isa ebatabat.”
51 Ómasímo Izesuni goha okulumakú alémoko ititi gamena alitokago, Izesú nene Zelusalega vitove loko alévolé oko agata gilimó.
51 Jesu au mar yen isan ana veya na kakabom auman, ana not bogaigiwas yen in au Jerusalem.
52 Lá oake ve makó kimiselekago, vake Izesú atikumú ali vatí itanigi Samalia mikasiuka apá makotoka vi anitemóza,
52 Naatu kob wan iyafarih hin Samaria bar merar hitit ana efan hitayabuna tanan imaim ta’in isan.
53 Samalia vegenaki Zelusale vegenaki kogoka hotopotó minamó nenazo, Izesú eza Zelusalega vitove loko likumú goselé kepelekago alími milamago,
53 Baise Samaria sabuw men ana merar hiyi hibai efan hitinimih, anayabin hiso’ob Jesu i au Jerusalem yey.
54 izegipala zuhagutí Zemusiko Zoniko keza nene suni ánigikasike láa liki li amesimó: Guivahanitemaka, leza lokuko okulumakutí lolímo lemeko imane ve kepele gesá itive loko nogelepe.
54 Naatu bai’ufununayah orot rou’ab James John hairi iti na’atube hi’i’itin yah so’ar hio, “Regah, kukokok wairaf marane anao nara’iy iti sabuw nagurusih?”
55 Liki likasigo, Izesú mino viligoake gahá kimimó.
55 Baise Jesu tatabir hairi’ika kwararih.
56 Gahá kemeake haitó apatoka makó vamó.
56 Naatu Jesu ana bai’ufununayah bairi hin bar merar ta hitit.
57 Gapoloka nivago, ve makolímo Izesuni lo amike vitanitoka vitanitoka nene neza gémegé gémegé oko minanogo uve.
57 Ef hiyen hinan naiwanamaim orot ta Jesu ana tur eowen eo, “Ayu boro ani’ufnuni o menamaim kwenan boro imaim tanan.”
58 Loko lokago, Izesú láa loko lo amimó: Mikasi koló onoikú nene gahate itiaká niave, itó namatini numúini nemóza, okulumakutí lumu ve gihila neza akato numuníne itó gotóneló za nomigo vitagá noumó nenazo, makó vitíive loko nolape.
58 Jesu orot iya’afut iu, “Haruharu hai sau tema’am, naatu mamu hai batar tema’am, baise Orot Natun mare ma biyan tubaiwa’an isan aurin efan i en.”
59 Loko loake, ve makó nene geza oko némegetozo. Loko lokago, eza láa loko limó: Guivahanínemaka, geza gelekako nene, neza minoko améneho helekiko vinake gale zemikinake gémegetatove.
59 Naatu Jesu tatabir orot ta isan eo, “Kwi’ufnunu airit tan.” Baise orot eo, “Regah akokok wan i boro inihamiyu anan tamai morob inu’in anab anan ana yai imaibo ani’ufnuni?”
60 Loko lokago, Izesú láa loko lo amimó: Hilinita vegená gale zikimiaká hoza nene kigika heleneiti vegená kezagi ámina hoza alitamó neve. Géisi nene voko Ómasímini gizapaló minoakalímini gakó lo utó oko lo kemezo.
60 Baise Jesu orot iya’afut eo, “Murubih kwaihamiyih boro murubih taiyuwih hinaya’ih. Baise o i kwen, God ana aiwob isan kubinan.”
61 Loko lokago, makolímo láa loko limó: Guivahanitemaka, geí gémegetanogo noumóza, voko není numukú nia vegenáma kemesosoka lokinake gémegetatove.
61 Naatu orot ta na maiye eo, “Regah ayu i boro o ani’ufnuni, baise wan i boro anan hinai tamai naatu taitu tuwai’inah anao tuturih.”
62 Loko lokago, Izesú láa loko lo amimó: Ve makolímohe makolímohe není hozagutí mino viligatimó nenémo Ómasímini gapogú hoza alitimoláa nomive, loko limó.
62 Jesu iya’afut iu, “Orot yait busuruf ana me bifufubiy, naatu misir maiye bat au’uf enunutabitabir, God ana aiwobomaim boro men karam nabow.”

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 9, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.