Lucas 16

Monoq Gotola Gosohaq (GAH) vs AAI

Sair da comparação
AAI TUR GEWASIN O BAIBASIT BOUBUN
1 Izesú nene izegipala zuhama gakó makó láa loko lo kimimó: Henonavagi ve napa makolímini gizapa ve makó minamó. Minoko gizapa vemámini gakó makó nene gizapa vemámo henoni ale gopa oaká noive liki lamó nene geleake,
1 Jesu ana bai’ufununayah iuwih eo, “Ana veya ta orot guguw wairafin ana bowayan orot ukwarin sawar kakaifen kakaf isan ana tur nowar.
2 sele lo ameake, láa loko lo amimó: Geí gakó nanave liki lago guluhe. Ve nenéminaka není gizapa ve goha minamitane loko noluve. Hoza tiketima alekano. Moni henokanoníne gizapa anitímini mogonáa ale utó molatune.
2 Basit orot ukwarin eaf na ibatiy, ‘O a bowabow isan tur anonowar i men gewasin. Ayu akokok a bowabow isan inao gewas ananowar? O a bowabowamaim i esasawar.’
3 Loko lokago, henoni gizapa vemámo agikatunú láa loko gilimó: Imane golohá venémo hozanema ipá okiko nana itomó neve. Govisi hoza alitomó nene goselé nepelekave. Gapoló monimú voká vokató mohona itomó nene novozáne helekative.
3 Ana bowayan orot ukwarin ma binotanot eo, ‘Ayu au regah i au bowabowamaim ebobotaitu, ayu men fairu boro me anakwair anatar, naatu fefeyan isan boro biyau na’ohow.
4 Loko gelekunazo, neza golohá venémo nimiselekiko ve nigivénege nilími lamaná niko numúikú minoko aleko itomoláamú netá lamaná makó oketatoze.
4 Baise aso’ob boro sawar ta anasinaf, saise au bowabow nasawar anatitit au ofonah afa boro au merar hinay hinabuwu bairi anama.’
5 Loko loake, golohá vevámini nekisáa ali mina vegenáma hamopamó alesa molamó. Moloake, makó láa loko loká otamó: Golohá venémini nekisa geitoka nanakí neve.
5 Basit akirwairafih iyabowat orot guguw wairafin ana sawar hibow imaim hima hibowabow eaf hina, orot ta wan run ibatiy, ‘O au regah ana sawar bai’ab kubobotan boro inibaiyan?’
6 Loko lokago, áisi meseme nogoza talam 100 neve. Loko lokago, litá oko tiketi imane alekoko 50 loko gizamane.
6 Akirwairafin iya’afut eo, ‘Olive iroro’on ana momon etei 3,000 litres ana fofonin kibub wanawanan ebatabat.’ Orot ukwarin fef itin eo, ‘Kumare kibub wanawanan iroro’on 1,500 litres ana fofonin kukirum.’
7 Loko loake, makóma loká otake golohá venémini nekisáa geitoka nanakí neve. Loko lokago, áisi laisi gó 1 tausen neve. Loko lokago, litá oko tiketi imane alekoko 800 loko gizamane.
7 Orot bairou’abin ibatiy, ‘O au regah ana sawar bai’ab kubobotan boro inibaiyan?’ Akirwairafin iya’afut eo, ‘35,000 litres ana fofonin rafiy abobotan.’ Fef itin eo, ‘Kumare 17,500 kukirum.’
8 Loko lokago, golohá vevámo geleake, henona ale gopa napa gizapa vema gele veveso minake alikumú geké lotamó. Itó monóini nomi vegenalite netá matá inigi gili vevesi minake napaló gili kimiaká niave. Monotinigi vegená lekeza nenémini suni lekelitoka ma minamive.
8 Naatu orot guguw wairafin orot ana sawar kaifenayan kirum bisawar ufunamaim ana bowabow i’itin ana maramaim ana merar yi bora’ara’ah. Anayabin sabuw iyab iti tafaram nowan i hai not rerekabin nati na’atube hikirum hifufuwen o tur maiyow kurarouw, baise marakaw ana sabuw men nati na’atube tesisinaf.
9 Nenemú litoze, gililo. Lekeza ámina iki moni henokanoni ha netale liiki vegená kimikiko keza likigive lilí ikiko, ámina netá ali minata gamenaváa asú okiko nene alévolé apatoka molo lekemekiko áminagú miniki meinavatini alinigave.
9 Naatu a tur ao’owen, tafaram ana sawaramaim sabuw kwanibaisih bairi kwani’of, saise nati sawar o biyamaim nabi’en ana veya maramaim boro a merar hinay hinabuwi bairi kwanama.
10 Makó eza netá koma kamaló nene ale guni oko gizapa itimó áisi nene netá napaloka ámina oko ale guni oko gizapa lamaná inogo ive. Itó makó eza netá koma-kamaló ale gopa napa itimó áisi nene netá napagi ámina oko ale gopa napa inogo ive.
10 “Orot yait sawar gidigidih hitumitum hibitin ekakaifen gewas, sawar gagamih auman boro hinitin nakaifen gewas, naatu orot yait sawar gidigidih hibitin men ekakaifen gewas, sawar gagamih auman boro men nakaifen gewas.
11 Lekeza henokanoni ha netá nene ali lamaná iki gizapa amitamó nene, netá gihila nene éaho likimitive.
11 Imih o iti tafaram ana sawar hitutumi hibit men kukakaifen gewas, mar ana sawar gewasih hinabit boro men inakaifen gewasomih.
12 Itó netá hagitana likimimó nene gizapa i guni amitamó nene, lekelí alévolé henoni nene alika éaho lehizeleketative.
12 Sabuw afa hai sawar o hitutumi hibit men kukakaifen gewas, o a sawar hinabit boro mi’itube inakaif gewas?
13 Ve hámakolímo kugulizaki ve lositalitini gelekelé ma oketaminogo ive. Lá itimó nene maga ve agika amekoko maga ve mukahá apilitimó onoive. Itó maga veloka gímize lamaná okoko maga ve ánigo goselé inogo ive. Lekeza ámináminiki Ómasímini hoza nemó itó moni henokanonímini hoza nemó ganagana lelegí oko aleakaláa nomive.
13 Bowayan orot ta’imon men karam boro orot gagamih rou’ab isah nabow, baise nakok bowamih orot ta nab naatu ta nihamiy, o orot ta isan nisnubanub naatu ta isan niskwarakwarab. O men karam boro God naatu Kabay hairi isah inabow.”
14 Loko lokago, Palisaio monó ve keza moni henokanonimú lagaváa gili miniaká a ve nenete giliake, gakola gili hazutazu amó.
14 Pharisee Jesu eo hima hinonowar himisir Jesu hi’i’iyab himarib, anayabin i kabay hai momorob.
15 Lá ikago, Izesú láa loko lo kimimó: Lekeza nene vegená kovogisaló veveso noune liki amuza miliki mihina iaká niamóza, Ómasímo nene likigikámini mogonáa geleaká noive. Vegenalite ánigamó nene vevesonoi netá geleaká noigo, Ómasímo ánigoko gilimó nene mu-izapa oaká noive.
15 Jesu misir iuwih eo, “Kwa sabuw matahimaim kwasisinaf gewas saise sabuw iti orot gewas rauwamih, baise God kwa dogor wanawanan etei i nuwatet sawar. Anayabin sawar nati na’atube sabuw hi’itah gagamih hirouw teora’ara’at, God matanamaim nati sawar i hai yabih en.
16 Mosé lo hukoko li gakó itó Ómasímini agepagutí gakó liaká a vetini gakó minoloko ova ova ike ike Zonitoka anitimó. Nenelotí veletoka nene Ómasímini gizapaló minoakalímini gakó lamaná hutilí oko vokago vegená mukilite lovasava iki Ómasímini avogisagú vinigi lá iaká niave.
16 Moses ana ofafar naatu dinab oro’orot hai tur imaim hibinan hinan John Baptist ana veya’amaim tit. Baise boun i Tur Gewasin God ana aiwob isan hibusuruf tibibinan, naatu sabuw moumurih na’in hisinaftobon hibusuruf tirur.
17 Okulumaki mikasigi keza vo tolova itíive liki vi tolova itáimóza, Mosé lo hukoko li gakó nenémini lotonáa hamokó ma haha aminogo ive.
17 Mar tafaram hairi i hamehamen maiyow boro sahiniwa’an, baise ofafar Buk Atamaninamaim hikikirum ana kouk yowanen kikimin ta boro men hinakusa’ir.
18 Ve makolímohe makolímohe venala amisele ahulokoko haitó vená alitimó nene, ve vená huko ezega emega oakalímini lihima alinogo ive. Itó ve makolímohe makolímohe ahulinita vená makó alitimó nene, ámina netalímini lihima alinogo ive loko Izesú limó.
18 Orot yait aawan nakwahir, babin ta nabi’aawan i ana moser takweb, naatu orot yait nati babin hikwahir ma’am bai ebi’aawan i auman ana moser takweb.
19 Izesú anoza gakó makó láa loko limó: Henonavagi ve napa minamó. Eza gó luhuvagigó meinava iteko minamokó ale akoloko minamó. Itó gamena gamena ló gehaka like agoliza vizé vizé oko minoaká imó.
19 “Marasika orot ta sawar wairafin ma’am ana veya, ana sawar etei gewasih, ana bar tot samir wanawanan ma mar etei hiyuw bow nan douduf in re’er.
20 Lá noigo, gohogó ve makó agulizá Lasaló eza agupeló halamé gizaleake henonagi vemámini numuni sepekuka ako minake,
20 Naatu ana bar ufunane fur awanamaim i orot wabin Lazarus, yababan wairafin biyan fehefeheriy, mar etei nati’imaim teyare ema efefeyan.
21 nosá nakutí litímotila alemó zimoláa ma nimiko natonazo loko geleko minoaká imó. Lá oko noigo, galate aniteke halamelalotí génimiaká amó.
21 Ana kok i mi’itube orot ana bay taa momor gem babanamaim hitare’er i tabow taa, bi’akir naatu haru auman tena ana feher teremarem.
22 Lá oko minake, gohogó vema helekago, ageló keza alímiki itiki Avalahani amatoka ahulimikago minamó. Itó alika nene henonavagi vema helekago, gale zitamó.
22 Basit veya ta orot yababan wairafin morob tounamatar hire hinawiy hin maramaim Abraham biyasisir biyan hitit sisibinamaim mare. Naatu orot sawar wairafin morob hibai hire hiyai.
23 Gale zimikago, meikú lemeko miluma maluma geleko minake, okenava oko ánigamó nene Lasaló nene Avalahani amatoka noigo ánikagamó.
23 Ayubin in wairaf wanatowanin wan yen biyababan gagamin maiyow bai, nuwra’at no yate ef yok na’in Abraham itin, sisibinamaim Lazarus batabat.
24 Ánikogoake, sele loko láa loko limó: Avalahazo, aménegamaka, nenikumú milumaváne geleoko Lasaloni amiselekako agizani gosavatunú nagamikú lupizeoko oko genezáneloka naliko hulu nivisitiho. Neza lokú imane miluma maluma golesa geleko nouho.
24 Basit eaf ra’at, ‘Tamai Abraham! Ayu wairaf e’arahu biyababan gagamin na’in abaib, kukabibiru Lazarus kwiyafar uman harew yan eotore menau inub, menau tobeya!’
25 Loko lokago, Avalahá láa loko limó: Gipánemaka, gelenape. Geza mikasiuka lagámini amupiló minanimóma nene mota asú okamole. Itó Lasaló nene miluma malumámini amupiló minamóma ámina oko asú okave. Itína nene Lasaloni alími hulu niago, géisi miluma maluma geleko noane.
25 Baise Abraham eo, ‘Natu inanot o tafaramamaim ima’am ana veya, sawar gewasih etei o isa karam. Lazarus ana sawar i kakafih. Baise boun i Lazarus ana veya tit ebiyasisir naatu o ayababan ana veya tit kubiyababan.
26 Itó ligilikagú nene zuni napa aleko hukokamóma nenazo, imanelokatí lemeakaláa nomive. Itó nenelokatí iteakaláa nomive.
26 Naatu ata founamaim i ku’itin, fan gagamin na’in inu’in, imih sabuw iyab aki biyai’ine boro men karam o isa hinarabon, na’atube o biyane aki isai men karam boro hinarabon.’
27 Loko lokago, henonavagi vemámo láa loko limó: Aménegamaka, makó litoze, gele nemezo. Elane není numutoka
27 Basit orot sawar wairafin eo, ‘Tamai Abraham abifefeyani, Lazarus iniyafar nan tamai ana bar natit.
28 izegipa nugunáne ligizani lugaloka asú igo niave. Keza miluma apakú imane ikataze, Lasaloni amiselekako voko kagata alitive.
28 Anayabin nati’imaim ayu taitu nah etei five tema’am nimatnuwih, saise i auman men hinan iti biyababan ana efanamaim hinatit biyah nababanamih.’
29 Loko lokago, Avalahá láa loko limó: Óve, Moseni gakó itó Ómasímini agepagutí gakó liaká a vetini gakóma nemole. Nenema gilinitanae.
29 Baise Abraham iya’afut eo, ‘Tait i Moses ema’am naatu dinab oro’orot tema’am, boro i hinimatnuwih naatu abisa hinao’o, nowar hina kok tur hinanowar.’
30 Loko lokago, eza limó: Óe, Avalahazo, aménegamaka, mokáne, lá oko nomive. Heleneitikutí ve makolímo oteoko voko lo kemekiko, kigika ali viliganigave.
30 Orot sawar wairafin iya’afut eo, ‘Tamai Abraham, nati i men karam, baise ana gewasin orot ta morobone namatabir maiye nan hai tur na’owen boro hai bowabow kakafih tisisinaf hinihamiyen hina’in tabir yawas gewasin hinab.’
31 Loko lokago, láa loko limó: Keza Mosele itó Ómasímini agepagutí gakó liaká a vetini gakó gili ahuliaká nitamóma, ve makolímo heleneikutí oteoko voko lo kimitimóza, nene ámina iki gili ahulanigi anae, loko limó.
31 Baise Abraham iya’afut maiye eo. ‘Moses naatu dinab oro’orot hinao men hinanowar hai yawas hinabobotabir na’at, orot morobone nan nao boro men hai yawas hinabotabir.’”

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 16, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.