Mateus 5

'WUN SË ‑NAƆ 'SËËDHƐ (DNJ) vs NVI

Sair da comparação
NVI Nova Versão Internacional
1 ꞊Dhɛ mɛ ‑gbaa ‑nu 'wo ꞊nɛ 'ö Yesu ꞊ya ‑an yö, 'yö ‑an to ‑tɔn ꞊gɛnngdhö, 'ö ‑da ‑tɔn bhë ‑a tuö, 'ö ꞊yaannu. 'Yö‑ ‑bha ꞊guë' ‑nu ‑wo dho ‑a 'piö mü.
1 Vendo as multidões, Jesus subiu ao monte e se assentou. Seus discípulos aproximaram-se dele,
2 'Ö Yesu ‑yö yö ‑Zlan ‑wo ‑blɛɛ ‑an ‑dhë ‑sü ‑bha ‑a pö ‑sü 'ka ꞊nɛɛ:
2 e ele começou a ensiná-los, dizendo:
3 «Mɛ ‑nu 'wo wo ‑de ‑wun ‑da sia‑ ‑Zlan 'dhiö, ‑an ‑bha ꞊yö ‑së, bhii 'ö tɔɔ ‑Zlan ‑bha ‑gludëdhɛ 'ö dhang‑ ‑nu 'gü, ‑yö ‑an ‑bha 'ka.
3 "Bem-aventurados os pobres em espírito, pois deles é o Reino dos céus.
4 Mɛ ‑nu 'ö 'wo 'gbo bɔ ‑na, ‑an ‑bha ꞊yö ‑së, bhii 'ö tɔɔ ‑Zlan ‑dho ‑an 'yënng ꞊dhuë'‑.
4 Bem-aventurados os que choram, pois serão consolados.
5 Mɛ ‑nu 'wo 'lëëlë, ‑an ‑bha ꞊yö ‑së, bhii ‑Zlan ‑dho 'kpongtaadhɛ nu ‑an ‑dhë ꞊nɛ ‑kɔ 'ö‑ 'tɔ go ‑a 'ka ‑an ‑dhë bhë ‑a 'dhö.
5 Bem-aventurados os humildes, pois eles receberão a terra por herança.
6 Mɛ ‑nu 'ö ‑kë kpengdhö ‑sü ‑dhɔ 'dhö ‑an kë ‑na bhë, ‑an ‑bha ꞊yö ‑së, bhii 'ö tɔɔ ‑wo ‑dho ‑a yö ꞊va.
6 Bem-aventurados os que têm fome e sede de justiça, pois serão satisfeitos.
7 Mɛ ‑nu 'wo mɛ ‑nu 'yena yö ‑na, ‑an ‑bha ꞊yö ‑së, bhii 'ö tɔɔ ‑Zlan ‑yö ‑dho ‑an 'yena yö 'pö.
7 Bem-aventurados os misericordiosos, pois obterão misericórdia.
8 Mɛ ‑nu 'ö ‑an ꞊zuöpiödhɛ 'dhö 'puu, ‑an ‑bha ꞊yö ‑së, bhii 'ö tɔɔ ‑wo ‑dho ‑Zlan yö.
8 Bem-aventurados os puros de coração, pois verão a Deus.
9 Mɛ ‑nu 'wo ‑nëng 'kuë‑ kë ‑na mɛ ‑nu 'ka, ‑an ‑bha ꞊yö ‑së, bhii 'ö tɔɔ ‑Zlan ‑dho ‑an ‑dhɛ ö bha 'në ‑nu.
9 Bem-aventurados os pacificadores, pois serão chamados filhos de Deus.
10 Mɛ ‑nu 'wo ‑an 'klo bhɔ ‑na ‑Zlan ꞊dhɔɔbhaa kë ‑sü ‑wun 'gü, ‑an ‑bha ꞊yö ‑së, 'ö tɔɔ ‑Zlan ‑bha ‑gludëdhɛ ‑yö ‑an ‑bha 'ka.
10 Bem-aventurados os perseguidos por causa da justiça, pois deles é o Reino dos céus.
11 ꞊Ya kë ꞊nɛ mɛ ‑nu ꞊wa 'si ‑nu bho ka ‑gɔ, ꞊wa ka 'klo ‑nu bhɔ 'iin ꞊sua ‑nu kë ka ‑gɔ 'wun yaa ‑blɛɛ ka ‑gɔ ‑sü 'ka, ka ‑bha ‑kë n bha ꞊guë' ‑nu 'ka ‑sü ‑wun 'gü, ka ‑bha ꞊yö ‑së,
11 "Bem-aventurados serão vocês quando, por minha causa os insultarem, perseguirem e levantarem todo tipo de calúnia contra vocês.
12 ka ꞊zuö' 'glu ‑yö dhi ꞊va, bhii ka 'kian ꞊va ‑yö ‑ya ‑sü 'ka dhang‑ ‑nu 'gü. ‑Kɔ bhë ꞊nɛ 'ö ‑Zlan ‑wodhiölomɛ ‑nu 'wo ‑kë ka 'dhiö, 'wo ‑an 'klo bhɔa 'pö.»
12 Alegrem-se e regozijem-se, porque grande é a recompensa de vocês nos céus, pois da mesma forma perseguiram os profetas que viveram antes de vocês".
13 'Yö Yesu ‑ya pö 'zü: «'Kpongtaamɛ ‑nu ziën, ka ‑kë ꞊nɛ kweezö 'ö ꞊ya kë pë ‑bha 'ö pë 'yaa bu bhë ‑a 'dhö. 'Kɛɛ ꞊ya kë ꞊nɛ kweezö din 'yaa‑ ‑bha gbɔ, ‑wo ‑dho ‑a ‑kɔklë kö ‑a din ‑yaan kë ‑a ‑bha 'zü ‑dëüwo ꞊e? Kö ‑a ꞊kaa' ‑pë gbɛ 'yaa ‑dhö gbɔ, ‑a ꞊zong' 'wo dho ‑a wo plaan zlöö, 'ö mɛ ‑nu ‑wo ꞊taa ‑a ‑ta.
13 "Vocês são o sal da terra. Mas se o sal perder o seu sabor, como restaurá-lo? Não servirá para nada, exceto para ser jogado fora e pisado pelos homens.
14 Ka 'ka tɔɔ 'kpongtaamɛ ‑nu ‑bha ‑dhɛpuudhɛ. Kwa‑ ꞊tɛi' dɔ ꞊nɛ pödhɛ 'ö dɔ ‑sü 'ka ‑tɔn tuö 'yaa ‑bin.
14 "Vocês são a luz do mundo. Não se pode esconder uma cidade construída sobre um monte.
15 'Waa ꞊labang dɔ kö ‑waan dɔ 'gbonggbo ꞊löö. ‑Abi', ‑wa ‑dɔ ꞊labang ‑dɔ ‑a ‑ta dhuö ‑pë ‑ta, 'ö ‑dhɛ ‑po mɛ ‑nu 'wo kɔɔ 'saadhö ‑an ‑ta.
15 E, também, ninguém acende uma candeia e a coloca debaixo de uma vasilha. Pelo contrário, coloca-a no lugar apropriado, e assim ilumina a todos os que estão na casa.
16 ‑Kɔ bhë ꞊nɛ 'ö ka ‑bha ‑dhɛpuudhɛ dho bhü ‑a 'ka mɛ ‑nu 'dhiö. ‑Yö kë 'dhö, kö ka ‑bha 'wun ‑së kë ‑sü 'ö bhë ‑waan ‑a yö, kö ka Dë ‑Zlan 'ö dhang‑ ‑nu 'gü bhë ‑waan ‑a 'tɔ kë ꞊va.»
16 Assim brilhe a luz de vocês diante dos homens, para que vejam as suas boas obras e glorifiquem ao Pai de vocês, que está nos céus".
17 'Ö‑ pö ‑an ‑dhë 'zü: «Kö ꞊kun 'ö ‑kë ka ‑zo 'piö ꞊nɛ, a ‑nu kö tɔng ‑nu 'ö Moizö ‑ya dɔ bhë 'aan‑ ‑a 'gü ꞊siö'‑, 'iin mɛ ꞊daan' ‑wo 'ö ‑Zlan ‑wodhiölomɛ ‑nu ‑wa nu kwa ‑dhë bhë kö 'aan‑ ‑an 'gü ꞊siö'‑, 'kɛɛ a ‑nu kö 'aan‑ ‑an 'dhiö ‑mɔ 'kuë.
17 "Não pensem que vim abolir a Lei ou os Profetas; não vim abolir, mas cumprir.
18 Bhii a‑ ‑blɛɛ ka ‑dhë giagia 'ka, ‑a kë ꞊yië' kö dhang‑ waa‑ 'sɛ ‑waan ziö, tɔng ‑nu 'saadhö 'wo ꞊nɛ ‑a do ꞊bɛɛn' ‑pin 'iin ‑a pë 'tee do ‑yö 'ka 'dho go ö pin ꞊taa, 'ö dhö to 'dhö 'ö yöë pë ‑nu 'plɛ 'dhiötoyi ‑bha.
18 Digo-lhes a verdade: Enquanto existirem céus e terra, de forma alguma desaparecerá da Lei a menor letra ou o menor traço, até que tudo se cumpra.
19 ‑A ‑wun 'gü, tɔng ‑nu 'wo ꞊nɛ, 'kö ‑kë ‑a 'teezë 'ka, mɛ 'ö yaa‑ ꞊bhlë ‑ya 'iin 'ö‑ pö mɛ ‑nu ‑dhë ‑wa kë ꞊nɛ ‑kɔ bhë ‑a 'dhö, ‑yö ‑dho kë mɛ 'teezë 'ka, ‑Zlan ‑bha ‑gludëdhɛ 'gü dhang‑ ‑nu 'gü. 'Kɛɛ mɛ 'ö 'dhoë‑ tɔng ‑nu 'wo ꞊nɛ ‑an ꞊bhlë ‑ya, kö ‑yaan mɛ ‑nu ‑daan ‑a 'ka, kö ‑waan ‑a kë ꞊nɛ ‑kɔ bhë ‑a 'dhö, ‑yö ‑dho kë mɛ ꞊va 'ka ‑Zlan ‑bha ‑gludëdhɛ 'gü dhang‑ ‑nu 'gü.
19 Todo aquele que desobedecer a um desses mandamentos, ainda que dos menores, e ensinar os outros a fazerem o mesmo, será chamado menor no Reino dos céus; mas todo aquele que praticar e ensinar estes mandamentos será chamado grande no Reino dos céus.
20 A‑ ‑pö ka ‑dhë ꞊nɛɛ: ‑Zlan ‑bha ‑gludëdhɛ 'ö dhang‑ 'gü bhë, ka ‑dho ‑da ‑a 'gü, 'kɛɛ kö ka ‑bha ‑kë kpengdhö ‑sü bhë ꞊ya ziö Zuifö ‑nu ‑bha tɔnggɔmɛ ‑nu waa‑ Falizi ‑mɛ ‑nu ‑bha ‑ta.»
20 Pois eu lhes digo que se a justiça de vocês não for muito superior à dos fariseus e mestres da lei, de modo nenhum entrarão no Reino dos céus".
21 'Yö‑ pö 'zü: «Pë 'ö ‑Zlan ‑ya pö ka 'bhɛma ‑nu ‑dhë 'ö tɔɔ ꞊nɛɛ: Kö ꞊kun 'ü mɛ zë; mɛ 'oo mɛ 'ö 'dhoë‑ mɛ zë, ‑wo ‑dho ‑a 'ka zakanmɛ 'dhiö 'ö ka gia‑ 'ka‑ ma.
21 "Vocês ouviram o que foi dito aos seus antepassados: ‘Não matarás’, e ‘quem matar estará sujeito a julgamento’.
22 'Kɛɛ ma ‑zë, a‑ ‑pö ka ‑dhë ꞊nɛɛ: Mɛ 'oo mɛ 'ö 'dhoë‑ ‑da ‑naazuëdhe 'gü ö dheglu ‑mɛ buëndhö, ‑wo ‑dho dho ‑a 'ka 'ö za ‑yö dɔ ‑a ‑bha. Mɛ 'ö ꞊yaa‑ pö ö dheglu ‑mɛ ‑dhë: ‹Laka!› (꞊Waa‑ pö 'dhö kö ‑wa ‑pö: Wü ‑mü ü 'ka), ‑wo ‑dho ‑a 'ka zakanmɛ ꞊va 'dhiö, 'iin mɛ 'ö 'dhoë‑ pö ö dheglu ‑dhë: ‹Somɛ ‑mü ü 'ka›, kö pë 'ö‑ ‑ma kun 'ö tɔɔ ‑a 'klo ‑yaan bhɔ ꞊glöötiaandhö 'siö 'gü.
22 Mas eu lhes digo que qualquer que se irar contra seu irmão estará sujeito a julgamento. Também, qualquer que disser a seu irmão: ‘Racá’, será levado ao tribunal. E qualquer que disser: ‘Louco! ’, corre o risco de ir para o fogo do inferno.
23 'Ö ꞊ya kë ꞊nɛ 'bha nu gbaapë ‑nu 'ka ‑Zlan wö 'dhiö, ‑a ‑bha slabhodhɛ ‑bha, 'ö ü ‑zo ꞊ya ‑büö ꞊nɛ 'wun 'bhaa ‑yö ü dheglumɛ ‑zuëë ü buëndhö,
23 "Portanto, se você estiver apresentando sua oferta diante do altar e ali se lembrar de que seu irmão tem algo contra você,
24 ‑bhö ü ‑bha gbaapë ‑nu bhë, ‑an 'to slabhodhɛ 'dhiö mü 'ü 'dho ꞊kun 'ü ꞊zuögludhi ‑da kaa‑ ü dheglu ‑mɛ bhë ka ziën, kö 'üën‑ nu ü bha gbaapë ‑nu bhë ‑a 'ka ‑Zlan wö 'dhiö.
24 deixe sua oferta ali, diante do altar, e vá primeiro reconciliar-se com seu irmão; depois volte e apresente sua oferta.
25 'Ö ꞊ya kë ꞊nɛ mɛ ꞊ya 'wun ‑ya ü ‑bha, 'ö 'ka 'dho ‑na zadɔdhɛ ‑bha 'wun bhë ‑a ꞊blɛɛ' ꞊dhia, ‑bhö ‑a këdhɛ ꞊mɛɛ'‑ kö ka ‑wo ‑yö ‑mɔ 'kuë 'dhiö zian ‑gbloo 'piö, kö ꞊kun 'ö dho ü dɔ zakanmɛ ‑nu kwɛɛ, kö zakanmɛ ‑nu ‑de 'pö ‑waan ü ‑dɔ 'dhasi ‑nu kwɛɛ, kö ‑waan ü ‑zuö ‑kanso 'gü.
25 "Entre em acordo depressa com seu adversário que pretende levá-lo ao tribunal. Faça isso enquanto ainda estiver com ele a caminho, pois, caso contrário, ele poderá entregá-lo ao juiz, e o juiz ao guarda, e você poderá ser jogado na prisão.
26 A‑ ‑pö ü ‑dhë 'wun gia‑ 'ka: Ü 'ka 'dho go mü 'gbɛɛdhö, ‑a 'ke ü 'ka mɛ 'ö 'dhö bhë ‑a ‑bha pë 'ö ü ‑bha bhë ‑a ‑yöë piën‑ nu ‑a ‑dhë.»
26 Eu lhe garanto que você não sairá de lá enquanto não pagar o último centavo".
27 'Ö Yesu ‑ya pö: «'Ka‑ ma 'saadhö ꞊nɛ ‑Zlan ‑wo ‑ya pö: Kö ꞊kun 'ö 'ka ‑da dhe 'piö 'iin 'ka ‑da ka 'bha dhe ‑bha gɔɔn‑ 'piö,
27 "Vocês ouviram o que foi dito: ‘Não adulterarás’.
28 'kɛɛ ma ‑zë a‑ pö ka ‑dhë ꞊nɛɛ: Mɛ 'oo mɛ 'ö 'dhoë‑ dhebɔ ‑ga ö buën‑ ‑a ‑dhɔ ‑yaan ‑a kë kö ꞊ya ‑da ‑a 'piö ö ꞊zuö' 'gü 'saadhö.
28 Mas eu lhes digo: qualquer que olhar para uma mulher para desejá-la, já cometeu adultério com ela no seu coração.
29 'Ö ꞊ya kë ꞊nɛ ü ꞊kwɛɛ‑ 'gü 'yanga 'ö‑ ‑kë ü ‑püö ꞊sɔɔn yaa 'gü, kö ‑bhö ‑a bho mü 'ü‑ ꞊zong' ü 'ka ꞊gbiin! ꞊Yö ‑së kö ü bun ‑dhɛ 'bhaa ‑yö 'go ü ‑bha 'yö ꞊zië' ü bun ‑bha ‑to 'dhö ‑sü 'wo ü ꞊zong' ꞊glöötiaandhö 'siö 'gü ‑a ‑ta.
29 Se o seu olho direito o fizer pecar, arranque-o e lance-o fora. É melhor perder uma parte do seu corpo do que ser todo ele lançado no inferno.
30 'Ö ꞊ya kë ꞊nɛ ü ꞊kwɛɛ‑ 'gü ‑kɔ ꞊nɛ 'ö ü ‑püö ꞊sɔɔn yaa 'gü, kö ‑bhö ‑a 'klu 'kan 'ü‑ ꞊zong' ü 'ka ꞊gbiin! Bhii ꞊yö ‑së ü ‑bha 'ka kö ü ‑gbiö do 'iin ü ‑gɛn do ‑yö 'kan ü ‑bha, 'ö ꞊zië' ü bun ‑to 'dhö ‑sü 'ü dhoë ꞊glöötiaandhö 'siö 'gü bhë ‑a ‑ta.»
30 E se a sua mão direita o fizer pecar, corte-a e lance-a fora. É melhor perder uma parte do seu corpo do que ir todo ele para o inferno".
31 'Ö Yesu ‑ya pö 'zü ‑a pö ‑sü 'ka ꞊nɛɛ: «Mɛ 'ö 'dhoë‑ ö bha dhebɔ bho 'blü, ‑yö ‑dho ‑a ‑bho 'blü 'sëëdhɛ kpa ‑a ‑bha.
31 "Foi dito: ‘Aquele que se divorciar de sua mulher deverá dar-lhe certidão de divórcio’.
32 'Kɛɛ ma ‑zë, a‑ ‑pö ka ‑dhë ꞊nɛɛ: Mɛ 'oo mɛ 'ö 'dhoë‑ ö bha dhebɔ kë, 'ö yaa 'to ö ‑wo ‑ta, ꞊ya 'dho gɔɔn‑ gbɛ 'piö kö ‑a gɔɔn‑ zii bhë yö ꞊nɛ 'ö‑ ‑kë 'ö dhebɔ bhë 'ö ‑kë ꞊sɔɔnkëdhe 'ka. 'Go mü 'pö, mɛ 'ö 'dhoë‑ ö ‑kɔ kpɔ dhe 'ö 'dhö bhë ‑a ‑gɔ kö ‑yaan ‑a 'sü 'pö, kö ‑dadhepiömɛ ‑mü ‑a 'ka.»
32 Mas eu lhes digo que todo aquele que se divorciar de sua mulher, exceto por imoralidade sexual, faz que ela se torne adúltera, e quem se casar com a mulher divorciada estará cometendo adultério".
33 'Yö‑ pö 'zü: «Pë 'ö 'ka‑ ma, 'ö‑ ꞊blɛɛ kwa 'bhɛma ‑nu ‑dhë 'ö tɔɔ: Kö ꞊kun 'ü ü ‑wo ‑bhö ꞊sua 'ka, 'go mü 'zü: Kö ꞊kun 'ü ‑wo ‑bhö ꞊sua 'ka; 'kɛɛ pë 'ü dho ‑a kë 'ö tɔɔ 'wun 'ü ü ‑wo ‑bhö ‑a ‑wun 'ka kwa Dëmɛ wö 'dhiö bhë, ‑bhö ‑a kë!
33 "Vocês também ouviram o que foi dito aos seus antepassados: ‘Não jure falsamente, mas cumpra os juramentos que você fez diante do Senhor’.
34 'Kɛɛ ma ‑zë, a‑ ‑pö ka ‑dhë: Kö ꞊kun 'ka ka ‑wo ‑bhö 'gbɛɛdhö! Kö ꞊kun 'ka ka ‑wo ‑bhö dhang‑ 'gü ‑dhɛ 'tɔ 'ka! Bhii 'ö tɔɔ ‑Zlan ‑bha 'gɔ ‑gbloo ‑mü ‑a 'ka.
34 Mas eu lhes digo: Não jurem de forma alguma: nem pelo céu, porque é o trono de Deus;
35 'Iin 'ka ‑wo ‑bhö sia‑ ‑dhɛ 'tɔ 'ka bhii 'ö tɔɔ yö ꞊nɛ 'ö ‑Zlan ‑gɛn ‑lo ‑a ‑ta ‑pë 'ka. 'Iin kö 'ka ‑wo ‑bhö Zeluzalɛmë ‑dhɛ 'tɔ 'ka, bhii 'ö tɔɔ ‑yö ‑gludë ꞊va ‑bha pödhɛ 'ka.
35 nem pela terra, porque é o estrado de seus pés; nem por Jerusalém, porque é a cidade do grande Rei.
36 Kö ꞊kun 'ka ka ‑wo ‑bhö ka ‑gɔ 'tɔ 'ka, bhii 'ö tɔɔ ü ‑kɔ 'ka 'dho ‑mɔ ‑a ‑bha kö 'ü ü ‑bha wun ga do kë ü ‑de ‑dhë 'puu 'iin tii.
36 E não jure pela sua cabeça, pois você não pode tornar branco ou preto nem um fio de cabelo.
37 'Kɛɛ a‑ ‑blɛɛ ka ‑dhë: Ka ‑bha ꞊ii‑ ‑yö kë ꞊ii‑ 'ka, 'iin ka ‑bha ‑abi' ‑yö kë ‑abi' 'ka. ꞊Ya 'go mü, pë ‑nu 'ö mɛ ‑nu 'dho ‑a pö ‑na ‑a 'piö zlöö bhë ‑yö ‑go dü 'piö.»
37 Seja o seu ‘sim’, ‘sim’, e o seu ‘não’, ‘não’; o que passar disso vem do Maligno".
38 'Ö Yesu ‑ya pö 'zü: «Pë 'ö 'ka‑ ma 'zü 'ö tɔɔ ꞊nɛɛ: Mɛ 'ö ꞊ya ö 'bhamɛ 'yan wü, ‑wa ‑bha 'wü 'pö 'iin mɛ 'ö ꞊ya ö 'bhamɛ 'sɔn ga 'yɛ, ‑wa ‑bha 'yɛ 'pö.
38 "Vocês ouviram o que foi dito: ‘Olho por olho e dente por dente’.
39 'Kɛɛ ma ‑zë a‑ ‑pö ka ‑dhë: Kö ꞊kun 'ka ka ‑de ‑gbɔ bho mɛ 'ö 'wun yaa ‑kë ka 'ka bhë ‑a ‑ta! 'Ö ꞊ya kë ꞊nɛ mɛ ꞊ya ü ꞊kwɛɛ‑ 'gü 'to ‑ma, ‑bhö ü ꞊kwaa‑ 'gü ‑bha ‑zɔn ‑a ‑dhë ‑ya ‑a ‑ma 'pö!
39 Mas eu lhes digo: Não resistam ao perverso. Se alguém o ferir na face direita, ofereça-lhe também a outra.
40 'Ö ꞊ya kë ꞊nɛ mɛ ꞊ya kë ‑dhö ꞊ya 'dho ü 'ka zakanmɛ 'dhiö kö ‑yaan ü bha sɔ 'në 'kun ü ‑gɔ, ‑bhö sɔ 'në 'ö 'dhö waa‑ ü bha gblang ‑a 'plɛ 'to ‑a ‑gɔ!
40 E se alguém quiser processá-lo e tirar-lhe a túnica, deixe que leve também a capa.
41 'Ö ꞊ya kë ꞊nɛ mɛ 'ö ‑wogbiindhɛ 'dhö ‑a ‑gɔ, ‑a mɛ do ꞊yaa‑ pö ü ‑dhë 'ü ꞊kwɛɛ‑ 'gbiin‑ bun 'ü 'ta 'sü ‑a 'ka 'kilong do 'piö, ‑bhö ‑a bun 'ü 'dho ‑a 'ka 'kilong ꞊plɛ ‑naa ‑bha!
41 Se alguém o forçar a caminhar com ele uma milha, vá com ele duas.
42 Mɛ ꞊ya pë ‑dhɛ ü ‑gɔ, ‑bhö ‑a nu ‑a ‑dhë! 'Go mü, mɛ ꞊ya pë 'sënng ‑dhɛ ü ‑gɔ, kö ꞊kun 'ü ‑kɔ ‑a ‑dhë ‑a ‑ta!»
42 Dê a quem lhe pede, e não volte as costas àquele que deseja pedir-lhe algo emprestado".
43 'Yö‑ pö 'zü: «Pë 'ö 'ka‑ ma 'zü 'ö tɔɔ ꞊nɛɛ: Ü ‑dho ‑a ‑dhɔ kë ü ‑ya 'yɔɔ 'ka, 'ü ü yaagümɛ ‑san zë,
43 "Vocês ouviram o que foi dito: ‘Ame o seu próximo e odeie o seu inimigo’.
44 'kɛɛ ma ‑zë, a‑ ‑pö ka ‑dhë: ‑Kaa ‑dhɔ kë ka yaagümɛ 'ka, ['ka 'dhuë‑ 'kpɔ mɛ ‑nu 'wo 'kpöü ‑ya ka ‑bha ‑an ‑bha! ‑Ka pë ‑së kë mɛ ‑nu 'wo ka ‑san zë ‑na ‑an ‑dhë!] 'Go mü 'ka ꞊bhɛa' mɛ ‑nu ['wo 'wun yaa kë ‑na 'ö] 'wo ka 'klo bhɔ ‑na ‑an ‑wun 'gü!
44 Mas eu lhes digo: Amem os seus inimigos e orem por aqueles que os perseguem,
45 ‑Yö kë 'dhö kö 'kaan‑ kë ka Dë 'ö ‑ya ‑sü 'ka dhang‑ ‑nu 'gü bhë ‑a gbö ‑nu 'ka. Bhii 'ö tɔɔ ‑yö ö bha lan‑ ‑bhü 'pö ‑së 'ka, 'wunyaakëmɛ ‑nu ‑ta ꞊nɛ ‑kɔ 'ö‑ bhü ‑a 'ka mɛ këwunsëëzë ‑nu ‑ta ‑a 'dhö. 'Yö ö bha dha ‑nu ban mɛ ‑nu 'wo 'wun ‑kë yaa ‑an ‑ta ꞊nɛ ‑kɔ 'ö‑ ban mɛ ‑nu 'wo 'wun ‑së ‑kë ‑an ‑ta bhë ‑a 'dhö 'pö.
45 para que vocês venham a ser filhos de seu Pai que está nos céus. Porque ele faz raiar o seu sol sobre maus e bons e derrama chuva sobre justos e injustos.
46 'Ö ꞊ya kë ꞊nɛ 'ka‑ ‑dhɔ kë mɛ ‑nu 'wo‑ ‑dhɔ ‑kë ka 'ka bhë ‑an 'ka, ‑Zlan ‑dho ka 'kian nu ‑kɔklë ꞊ɛ? ‑A mɛ 'kö bhë, mɛ këwun yaazë 'wo ꞊nɛ 'nii‑ ꞊sɔnng' 'kun ‑mɛ ‑nu 'dhö bhë, wo ‑de 'pö, ‑wa ‑kë ꞊nɛ ‑kɔ gia‑ bhë ‑a 'dhö.
46 Se vocês amarem aqueles que os amam, que recompensa receberão? Até os publicanos fazem isso!
47 'Ö ꞊ya kë ꞊nɛ 'ka ‑mɛɛ kë ka dhegluzë ‑nu 'sloo 'ka, kö pë 'gblüünzë 'pö 'ka‑ ‑kë bhë ꞊a? Mɛ ‑nu 'ö 'waa ‑Zlan ‑bha mɛ ‑nu 'ka, wo gia‑ ‑wa ‑kë 'dhö 'pö!
47 E se vocês saudarem apenas os seus irmãos, o que estarão fazendo de mais? Até os pagãos fazem isso!
48 ꞊Dhɛ 'ö 'dhö ꞊nɛ, ‑ka 'wun ‑nu yö 'ko 'dhiö kpengdhö ꞊nɛ ‑kɔ 'ö ka Dë 'ö ‑ya ‑sü 'ka dhang‑ ‑nu 'gü bhë 'ö‑ kë ‑na ‑a 'ka bhë ‑a 'dhö.»
48 Portanto, sejam perfeitos como perfeito é o Pai celestial de vocês".

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 5, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.