Apocalipse 16
Lëk yam (DIKNT) vs VC
1 Guɔ röldït apɛi piŋ ke cöt luaŋ pan Nhialic yic, ke ye lueel tënë atuuc nhial kadhorou ëlä, “Lak pinynhom ku gamkë kädït rɛc ciëënkä kadhorou, kärɛc riäŋ puɔ̈u ë Nhialic.”
1 Ouvi, então, uma voz forte saindo do templo, que dizia aos sete Anjos: Ide, e derramai sobre a terra as sete taças da ira de Deus.
2 Go atuny tueŋ kërɛɛc cï Nhialic lɛ̈k ye bï gäm kɔc ë pinynhom gam. Go ya ɣɔ̈ntöök rɛc rem apɛi kek tul kɔc la gup kïn lɛ̈i gup, ku kɔc këden cï kiɛ̈ɛ̈t door aya.
2 O primeiro, portanto, pôs-se a derramar a sua taça sobre a terra. Formou-se uma úlcera atroz e maligna nos homens que tinham o sinal da Fera e que se prostravam diante de sua imagem.
3 Go atuny ë rou kërɛɛc cï Nhialic gäm ye bï gäm kɔc pinynhom gam. Go ya pïu adɛ̈kdiɛɛt kek wel röt bïk ya riɛm, ku thou käk pïr rɛ̈ɛ̈r pïu yiic ëbën.
3 O segundo derramou a sua taça sobre o mar. Este tornou-se sangue, como o de um morto, e pereceu todo ser que estava no mar.
4 Go atuny ë diäk kärɛɛc cï Nhialic gäm ye bï gäm kɔc pinynhom gam. Go ya pïu wër yïth ye dek kek wel röt bïk ya riɛm.
4 O terceiro derramou a sua taça sobre os rios e as fontes das águas, e transformaram-se em sangue.
5 Guɔ atuny yen muk pïu pinynhom piŋ ke lëk Nhialic, “Yïn acï yic tɛ̈k kɔc ë kärɛckä yiic, tɛ̈du kan ëmën ku tɛ̈thɛɛr ɣɔn, ee yïn apath yïtök rin le luɔ̈ŋdu cök.
5 Ouvi, então, o anjo das águas dizer: Tu és justo, tu que és e que eras o Santo, que assim julgas.
6 Kɔc rɛc wäär cï kacku ku kɔc käkku tïŋ nɔ̈k aaca gäm riɛm bïk dek, yen këpath ke ke.”
6 Porque eles derramaram o sangue dos santos e dos profetas, tu lhes deste também sangue para beber. Eles o merecem.
7 Ku piɛŋ raan röl ke dhiau tɛ̈n ariäk ku lueel, “Ee tɛ̈de Bɛ̈ny Nhialic Madhɔl, kärɛc ca gam aa yith ku aa la cök, luk aca ŋiɛc looi!”
7 Ouvi o altar dizer: Sim, Senhor Deus Dominador, são verdadeiros e justos os teus julgamentos.
8 Go atuny ë ŋuan kërɛɛc cï Nhialic gäm ye bï gäm kɔc pinynhom gam. Go akɔ̈l tuɔ̈c apɛi, ee cï Nhialic puɔ̈l bï kɔc nyop atuɔ̈c.
8 O quarto derramou a sua taça sobre o sol, e foi-lhe dado queimar os homens com o fogo.
9 Kɔc aake cï atuny akɔ̈l nyop apɛi abï ke gäm gup ɣɔ̈ntöök. Gokë Nhialic lat guɔ̈p, Nhialic yen bïï kärɛckä, ku cïk luɔi kärɛc päl ku cïk Nhialic ye leec.
9 E os homens foram queimados por grande calor, e amaldiçoaram o nome de Deus, que pode desencadear esses flagelos; e não quiseram arrepender-se e dar-lhe glória.
10 Ku gɛm atuny ë dhiëc kërɛɛc cï Nhialic gäm ye ku ler ku tɛ̈ɛ̈u thöny län rac nhom. Go ya muɔ̈ɔ̈th yen kum kɔc mɛc lɛ̈i piny arɛ̈k abïk kethook aa kac rin arɛɛm,
10 O quinto derramou a sua taça sobre o trono da Fera. Seu reino se escureceu e seus súditos mordiam a língua de dor.
11 ku yekë kärɛc apɛi luɛɛl ë Nhialic guɔ̈p rin arɛɛm ku ɣɔ̈ntöök rɛ̈ɛ̈r kegup, ku cïk luɔi kärɛc päl.
11 Amaldiçoaram o Deus do céu por causa de seus sofrimentos e das suas feridas, sem se arrependerem dos seus atos.
12 Go atuny ë dätem kërɛɛc muk gam, go ya wärdït Yuparet yen döu, bï bänyŋaknhïïm lɔŋ ciëën puɔ̈l bïk tem kek apuruɔ̈ɔ̈kken.
12 O sexto derramou a sua taça sobre o grande rio Eufrates, e secaram-se as suas águas para que se abrisse caminho aos reis do oriente.
13 Ku tiɛ̈ŋ wëi jakrɛc kadiäk cït aguek. Keek aake bɔ̈ bei këdït cït jakanuaan thok, ku län rac thok, ku thoŋ län wäär aya bɔ̈ kek wɛ̈t ë lueth yen kɔc wëŋ nyïn.
13 Vi {sair} da boca do Dragão, da boca da Fera e da boca do falso profeta três espíritos imundos semelhantes a rãs;
14 Keek aa wëi jakrɛc ë cath ke loi käk kɔc gɔ̈i. Wëi jakrɛckä kadiäk aa bäny pinynhom ëbën kuɔ̈ɔ̈t nhïïm bï ke ɣäth tɔŋ yic. Tɔŋ kënë ë tɔŋ bï rot looi luŋdït bï Nhialic Madhɔl luk looi tënë kɔc pinynhom ëbën.
14 são os espíritos de demônios que realizam prodígios, e vão ter com os reis de toda a terra, a fim de reuni-los para a batalha do Grande Dia do Deus Dominador.
15 Aye Bɛ̈ny lueel, “Piɛŋkë! Ɣɛn abɔ̈ cït ɣa ye cuär wakɔ̈u. Raan mit guɔ̈p ë raan ba yök ke këc nin, ciëŋ aläthke, rin bï cïï cath ke cïn alanh cieŋ bï guɔ̈p yär tɛ̈ tïŋ ye.”
15 {Eis que venho como um ladrão! Feliz aquele que vigia e guarda as suas vestes para que não ande nu, ostentando a sua vergonha!}
16 Ku jɔl wëi jakrɛckä bänyŋaknhïïm kuɔ̈ɔ̈t nhïïm tɛ̈ ye kɔc Itharel cɔɔl, Amagedon.
16 Eles os reuniram num lugar chamado em hebraico Har-Magedon.
17 Ku jɔl atuny ë dhorou kërɛɛc muk päl aliir yic. Go Nhialic jam röldït nhial ë thööc nhom luaŋde ku lueel, “Kuat këkith ëbën acï luɔɔi tɛ̈cït tɛ̈de.”
17 O sétimo derramou a sua taça pelos ares e saiu do templo uma grande voz do trono, que dizia: Está pronto!
18 Ku biɛr deŋ apɛi, ku mɛ̈ɛ̈r ë mär thiek ku looi ayiɛ̈ɛ̈kyiɛ̈ɛ̈k rot abï kɔc riɔ̈ɔ̈c ëbën. Acïn këdït cït kënë cï rot kaŋ looi tënë cɛk ke raan pinynhom, ayiɛ̈ɛ̈kyiɛ̈ɛ̈k rɛc piny cït kënë.
18 Houve, então, relâmpagos, vozes e trovões, assim como um terremoto tão grande como jamais houve desde que há homens na terra.
19 Go gendït Babilon yeyic tek ë diäk, ku wit ayiɛ̈ɛ̈kyiɛ̈ɛ̈k gɛɛth ë pinynhom juëc, ku këya, ke Nhialic tëm gen Babilon awuɔ̈c thiek apɛi rin riäŋ piände.
19 A grande cidade foi dividida em três partes, e as cidades das nações caíram, e Deus lembrou-se da grande Babilônia, para lhe dar de beber o cálice do vinho de sua ira ardente.
20 Tɛ̈wën le piny rot yääk ke ɣɔ̈n thöny wïïr mär, ku la gat dïr piny ëbën.
20 Todas as ilhas fugiram, e montanha alguma foi encontrada.
21 Go gɔidït thiek apɛi lööny piny nhial ë kɔc nhïïm. Ku këya, ke kɔc lɛ̈ɛ̈t Nhialic rin cï yen deŋ cɔl atueny gɔi thiek apɛi cï piny bɛ̈n rac.
21 Grandes pedras de gelo, que podiam pesar um talento, caíram do céu sobre os homens. Os homens amaldiçoaram a Deus por causa do flagelo da saraiva, pois este foi terrível.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Apocalipse 16, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.