Mateus 25

Digo (DIG) vs VC

Sair da comparação
VC Versão Católica
1 Jesu waamba, “Wakati mimi, Mutu Yela Mlunguni, ndiphouya kutawala ufalume ambao Mlungu wanipha, undaelezwa na ndarira hino. Siku mwenga, vyandama kumi ahala taa zao, achendamchinjira bwana arusi.
1 Então o Reino dos céus será semelhante a dez virgens, que saíram com suas lâmpadas ao encontro do esposo.
2 Kahi-kahi yao, atsano akala azuzu na atsano achikala alachu.
2 Cinco dentre elas eram tolas e cinco, prudentes.
3 Mana hara vyandama azuzu ahala taa zao, ela taayatsukula mafuha,
3 Tomando suas lâmpadas, as tolas não levaram óleo consigo.
4 ela hara alachu atsukula taa zao na tupa za mafuha.
4 As prudentes, todavia, levaram de reserva vasos de óleo junto com as lâmpadas.
5 Kpwa vira bwana arusi wachelewa kpwedza, hara vyandama asenukira na achilala.
5 Tardando o esposo, cochilaram todas e adormeceram.
6 “Ela usiku wa manane kpwakala na hoyo rosikirwa kuamba, ‘Hiye bwana arusi aredza; phiyani mkamchinjire.’
6 No meio da noite, porém, ouviu-se um clamor: Eis o esposo, ide-lhe ao encontro.
7 Phahi hara vyandama kumi alamuka achitayarisha taa zao.
7 E as virgens levantaram-se todas e prepararam suas lâmpadas.
8 Nao hara azuzu achiaambira hara alachu, ‘Hupheni mafuha genu sababu taa zehu zinafwa.’
8 As tolas disseram às prudentes: Dai-nos de vosso óleo, porque nossas lâmpadas se estão apagando.
9 Ela hara alachu achiaambira, ‘Hata! Tagandatosha swiswi na mwimwi; ni baha mphiye dukani mkagule genu.’
9 As prudentes responderam: Não temos o suficiente para nós e para vós; é preferível irdes aos vendedores, a fim de o comprardes para vós.
10 “Phahi hara vyandama azuzu ariphouka kpwendagula mafuha, bwana arusi wakpwedza. Hara ambao kala a tayari ainjira phamwenga naye dzumba ra arusi, chisha mryango uchifungbwa.
10 Ora, enquanto foram comprar, veio o esposo. As que estavam preparadas entraram com ele para a sala das bodas e foi fechada a porta.
11 Badaye hara vyandama anjina piya auya achedzaamba, ‘Bwana, bwana, huvugurire!’
11 Mais tarde, chegaram também as outras e diziam: Senhor, senhor, abre-nos!
12 Ela naye achiaamba, ‘Nakuambirani kpweli kukala sikumanyani.’ ”
12 Mas ele respondeu: Em verdade vos digo: não vos conheço!
13 Chimarigizo Jesu waamba, “Kpwa hivyo chesani, mana tammanya mambo gaga gandahendeka siku iphi na saa ngaphi.”
13 Vigiai, pois, porque não sabeis nem o dia nem a hora.
14 Jesu achienderera kugomba, achiamba, “Kuuya kpwangu kundakala dza hivi. Mutu mmwenga wapanga kuphiya charo. Phahi waiha atumishie achiapha madaraka ga kuimirira malize,
14 Será também como um homem que, tendo de viajar, reuniu seus servos e lhes confiou seus bens.
15 naye achimupha chila mmwenga kulengana na uwezowe. Mmwenga wamupha mifuko mitsano ya zahabu, wanjina achimupha mifuko miiri ya zahabu, wanjina achimupha mfuko mmwenga wa zahabu. Chisha achiphiya charoche.
15 A um deu cinco talentos; a outro, dois; e a outro, um, segundo a capacidade de cada um. Depois partiu.
16 Mara mwenga yuya yephokera mifuko mitsano waandza bishara nayo, naye achiphaha mifuko mitsano zaidi.
16 Logo em seguida, o que recebeu cinco talentos negociou com eles; fê-los produzir, e ganhou outros cinco.
17 Vivyo hivyo yuya wa mifuko miiri waphaha fwaida ya mifuko miiri zaidi.
17 Do mesmo modo, o que recebeu dois, ganhou outros dois.
18 Ela yuya ariyehewa mfuko mmwenga wakpwendatsimba dibwa, achiufwitsa.
18 Mas, o que recebeu apenas um, foi cavar a terra e escondeu o dinheiro de seu senhor.
19 “Bada ya muda mure, yuya bwana wauya, achedzahenda isabu phamwenga na atumishie.
19 Muito tempo depois, o senhor daqueles servos voltou e pediu-lhes contas.
20 Phahi yuya kala akaphaha mifuko mitsano ya zahabu wakpwedza kuno akatsukula mifuko mitsano zaidi, achiamba, ‘Bwana, wanipha mifuko mitsano ya zahabu, ela nkakurehera mifuko mitsano zaidi, ndiyo fwaida nriyophaha.’
20 O que recebeu cinco talentos, aproximou-se e apresentou outros cinco: - Senhor, disse-lhe, confiaste-me cinco talentos; eis aqui outros cinco que ganhei.'
21 Yuya bwana achimuamba, ‘Wahendato! U mtumishi mnono tsona muaminifu. Kpwa sababu wakala muaminifu wa mambo madide, nindakupha garigo makulu. Ndzo husherekee phamwenga.’
21 Disse-lhe seu senhor: - Muito bem, servo bom e fiel; já que foste fiel no pouco, eu te confiarei muito. Vem regozijar-te com teu senhor.
22 “Naye yuya yehewa mifuko miiri piya wakpwedza, achiamba, ‘Bwana, wanipha mifuko miiri ya zahabu vino hala mifuko miiri zaidi ndiyo fwaida nriyophaha.’
22 O que recebeu dois talentos, adiantou-se também e disse: - Senhor, confiaste-me dois talentos; eis aqui os dois outros que lucrei.
23 Yuya mutu achimuamba, ‘Wahendato! U mtumishi mnono tsona muaminifu. Kpwa sababu wakala muaminifu wa mambo madide, nindakupha garigo makulu. Ndzo husherekee phamwenga.’
23 Disse-lhe seu senhor: - Muito bem, servo bom e fiel; já que foste fiel no pouco, eu te confiarei muito. Vem regozijar-te com teu senhor.
24 “Chisha yuya kala akahewa mfuko mmwenga wa zahabu wakpwedza, achiamba, ‘Bwana, námanya kukala uwe u mutu mufu, ukuvuna ambapho kuphandire, na ukukusanya phatu ambapho mutu wanjina wakumbira.
24 Veio, por fim, o que recebeu só um talento: - Senhor, disse-lhe, sabia que és um homem duro, que colhes onde não semeaste e recolhes onde não espalhaste.
25 Kpwa hivyo náogopha, nchifwitsa mfukoo dibwani. Phahi, hala mfukoo wa zahabu.’
25 Por isso, tive medo e fui esconder teu talento na terra. Eis aqui, toma o que te pertence.
26 “Ela yuya bwana achimuamba, ‘We mtumishi mui na mvivu! Unamanya kukala nkuvuna phatu ambapho siphandire, na nkukusanya phatu ambapho siyakumbira.
26 Respondeu-lhe seu senhor: - Servo mau e preguiçoso! Sabias que colho onde não semeei e que recolho onde não espalhei.
27 Phahi uwe kala waika pesa zangu bengi, nami nriphouya ningeiphaha na fwaida.
27 Devias, pois, levar meu dinheiro ao banco e, à minha volta, eu receberia com os juros o que é meu.
28 Kpwa hivyo halani hinyo mfuko ario nao mumuphe hiye ariye na mifuko kumi.
28 Tirai-lhe este talento e dai-o ao que tem dez.
29 Mana ariye na chitu na kuchihumira andaenjerezwa akale na vinji. Ela asiyehumira chitu chidide aricho nacho, hata chicho chindahalwa.
29 Dar-se-á ao que tem e terá em abundância. Mas ao que não tem, tirar-se-á mesmo aquilo que julga ter.
30 Na kuhusu mtumishi hiyu asiye na fwaida, mhaleni mukamtsuphe kondze jizani ambako andarira na kusaga meno.’ ”
30 E a esse servo inútil, jogai-o nas trevas exteriores; ali haverá choro e ranger de dentes.
31 Jesu waenderera kugomba achiamba, “Wakati mimi, Mutu Yela Mlunguni, ndiphouya na utukufu phamwenga na malaika osi, hipho ndipho ndiphosagarira chihi changu cha endzi cha utukufu.
31 Quando o Filho do Homem voltar na sua glória e todos os anjos com ele, sentar-se-á no seu trono glorioso.
32 Atu a mataifa ganjina gosi andakusanyika mbere zangu nami nindaatanya dza viratu mrisa atanyavyo mangʼondzi na mbuzi.
32 Todas as nações se reunirão diante dele e ele separará uns dos outros, como o pastor separa as ovelhas dos cabritos.
33 Nindaika atu a haki uphande wangu wa kulume, na hara atu ayi uphande wa kumotso.
33 Colocará as ovelhas à sua direita e os cabritos à sua esquerda.
34 “Chisha nindaambira hara atu ario uphande wa mkpwono wa kulume, ‘Ndzoni mosi muriojaliwa ni Baba, phokerani majaliwa mrigotengezerwa hangu kuumbwa kpwa dunia.
34 Então o Rei dirá aos que estão à direita: - Vinde, benditos de meu Pai, tomai posse do Reino que vos está preparado desde a criação do mundo,
35 Mana nákala na ndzala namwi mchinipha chakurya, nákala na chiru namwi mchinipha madzi ga kunwa, nákala mjeni namwi mchinikaribisha.
35 for I hungered, and ye gave me to eat; I thirsted, and ye gave me to drink; I was a stranger, and ye took me in;
36 Tsona nákala sina nguwo namwi mchinivwika, nákala mkpwongo namwi mchedza mchinilola, nákala jela namwi mchedzanilamusa.’
36 naked, and ye clothed me; I was ill, and ye visited me; I was in prison, and ye came to me.
37 “Hipho hara atu a haki andaniamba, ‘Bwana, ni rini huriphokuona una ndzala huchikupha chakurya, ama ni rini huriphokuona una chiru naswi huchikupha madzi ga kunwa?
37 Then shall the righteous answer him saying, Lord, when saw we thee hungering, and nourished thee; or thirsting, and gave thee to drink?
38 Ni rini huriphokuona u mjeni huchikukaribisha, hebu ni rini huriphokuona kuna nguwo naswi huchikuvwika?
38 and when saw we thee a stranger, and took thee in; or naked, and clothed thee?
39 Ni rini huriphokuona mkpwongo ama busu naswi huchedza kulola?’
39 and when saw we thee ill, or in prison, and came to thee?
40 Nami nindaambira, ‘Nakuambirani kpweli, chila chitu mrichomuhendera mmwenga wa hinya enehu adide, mwanihendera mimi.’
40 And the King answering shall say to them, Verily, I say to you, Inasmuch as ye have done it to one of the least of these my brethren, ye have done it to me.
41 “Chisha nindaambira hara ario uphande wa kumotso, ‘Ukani mbere zangu mwimwi muriolaniwa! Phiyani moho wa kare na kare uriotengezerwa Shetani na malaikae.
41 Then shall he say also to those on the left, Go from me, cursed, into eternal fire, prepared for the devil and his angels:
42 Mana nákala na ndzala namwi tamyanipha chakurya, nákala na chiru namwi tamniphere madzi,
42 for I hungered, and ye gave me not to eat; I thirsted, and ye gave me not to drink;
43 nákala mjeni namwi tamyanikaribisha. Tsona nákala sina nguwo namwi tamyanivwika, nákala mkpwongo namwi tamyanirarisa na nákala jela namwi taphana yekpwedzanilola.’
43 I was a stranger, and ye took me not in; naked, and ye did not clothe me; ill, and in prison, and ye did not visit me.
44 “Hipho nao andaniamba, ‘Bwana, ni rini huriphokuona una ndzala au chiru, u mjeni au bila nguwo, phokala mkpwongo au busu, naswi huchikuricha bila ya kukuterya?’
44 Then shall *they* also answer saying, Lord, when saw we thee hungering, or thirsting, or a stranger, or naked, or ill, or in prison, and have not ministered to thee?
45 Nami nindaambira, ‘Nakuambirani kpweli, chila chitu mrichorema kuhendera mmwenga wa hinya adide, mwarema kunihendera mimi.’
45 Then shall he answer them saying, Verily I say to you, Inasmuch as ye have not done it to one of these least, neither have ye done it to me.
46 Alafu atu ayi andainjira mateso ga kare na kare, ela hara a haki andainjira uzima wa kare na kare.”
46 And these shall go away into eternal punishment, and the righteous into life eternal.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 25, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.