Mateus 5
Nduudu nʼdai yeⁿʼe Ndyuūs yeⁿʼe cuicateco yeⁿʼe Tepeuxila (CUXNT) vs NVT
1 Taachi Jesús n'diichí yā chi n'deee n'dáí 'iiⁿ'yāⁿ cueⁿ'e yā ndúúcu yā tuu'mi ní Jesús cueⁿ'e yā 'áámá yiīcū. Taachi Jesús miiⁿ ch'iindí yā tuu'mi ní discípulos yeⁿ'e yā ní ndaa yā nanááⁿ yā.
1 Certo dia, quando Jesus viu que as multidões se ajuntavam, subiu a encosta do monte e ali sentou-se. Seus discípulos se reuniram ao redor,
2 Jesús ní caⁿ'a yā ní ngi'cuéeⁿ yā 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ.
2 e ele começou a ensiná-los.
3 Dɛ'ɛ chúúcā n'daí 'iiⁿ'yāⁿ chi deenú yā na staava yeⁿ'é yā chi neⁿ'e deenu cá yā yeⁿ'e Ndyuūs, caati cuuvi yeⁿ'é yā yeⁿ'e naachi Ndyuūs ngaⁿ'a ntiiⁿnyúⁿ yā ná va'ai chɛɛti nguuvi.
3 “Felizes os pobres de espírito, pois o reino dos céus lhes pertence.
4 Dɛ'ɛ chúúcā n'dai 'iiⁿ'yāⁿ chi ndaachi 'iinú yā cáávā chi i'téénu yā Ndyuūs maaⁿ, caati cuayiivi ní Ndyuūs ca'á yā 'viich'ɛɛtíinūuⁿ 'iiⁿ'yāⁿ.
4 Felizes os que choram, pois serão consolados.
5 Dɛ'ɛ chúúcā n'dai 'iiⁿ'yāⁿ chi ndiicúuⁿ yā na staava yeⁿ'e yā, ti 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ cuuvi ndaācá yā dɛ'ɛ̄ chi cuuvi yeⁿ'e yā chi Ndyuūs caⁿ'a yā chi ca'a yā 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ.
5 Felizes os humildes, pois herdarão a terra.
6 Dɛ'ɛ chúúcā n'dai 'iiⁿ'yāⁿ chí neⁿ'e ca yā diiⁿ yā chi n'daācā tan'dúúcā chi neⁿ'e Ndyuūs. Ní Ndyuūs cúnnee yā 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ.
6 Felizes os que têm fome e sede de justiça, pois serão saciados.
7 Dɛ'ɛ chúúcā n'dai 'iiⁿ'yāⁿ chi 'nuūⁿ ndīi ya'ai 'iinú yā cáávā tanáⁿ'ā 'iiⁿ'yāⁿ, caati Ndyuūs 'nuūⁿ ndīī ya'ai 'iinú ntúuⁿ yā cáávā 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ.
7 Felizes os misericordiosos, pois serão tratados com misericórdia.
8 Dɛ'ɛ chúúcā n'dai 'iiⁿ'yāⁿ chi dɛɛvɛ staava yeⁿ'é yā, ti 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ ní snaaⁿ yā Ndyuūs.
8 Felizes os que têm coração puro, pois verão a Deus.
9 Dɛ'ɛ chúúcā n'dai 'iiⁿ'yāⁿ chi diiⁿ yā chi nguɛ́ɛ́ 'caa'vá 'iiⁿ'yāⁿ, ti tanáⁿ'ā 'iiⁿ'yāⁿ caaⁿ'máⁿ yā yeⁿ'é 'iiⁿ'yāⁿ chi daiyá Dendyuūs 'iiⁿ'yāⁿ.
9 Felizes os que promovem a paz, pois serão chamados filhos de Deus.
10 Dɛ'ɛ chúúcā n'dai 'iiⁿ'yāⁿ chi n'geenú yā ngii cáávā chi diíⁿ yā chííⁿ chi Ndyuūs neⁿ'é yā, caati vɛ́ɛ́ parte yeⁿ'e yā naachi Ndyuūs ngaⁿ'a ntiiⁿnyúⁿ yā ná va'ai chɛɛti nguuvi.
10 Felizes os perseguidos por causa da justiça, pois o reino dos céus lhes pertence.
11 Dɛ'ɛ chúúcā n'dai ndís'tiī taachi 'iiⁿ'yāⁿ diíⁿ yā chi ndís'tiī 'cueenú nī cuuvi cucáávā 'úú, ní taachi 'iiⁿ'yāⁿ taáⁿ yā ndúúcū ndís'tiī ní n'deee n'dáí caaⁿ'máⁿ yā nduudu yaadi yeⁿ'e ndís'tiī cucáávā 'úú.
11 “Felizes são vocês quando, por minha causa, sofrerem zombaria e perseguição, e quando outros, mentindo, disserem todo tipo de maldade a seu respeito.
12 Cuuvi yeenu taaví nī caati cuuvi ndaācá nī chí ch'ɛɛtɛ yeⁿ'é nī ná va'ai chɛɛti nguuvi. 'Túúcā 'iiⁿ'yāⁿ can'daa yā ndíí cuaaⁿ vmnaaⁿ 'iiⁿ'yāⁿ profetas chi ndɛɛ́ yā nduudu yeⁿ'e Ndyuūs. Ní profetas ch'eenú yā chii.
12 Alegrem-se e exultem, porque uma grande recompensa os espera no céu. E lembrem-se de que os antigos profetas foram perseguidos da mesma forma.”
13 Jesús caⁿ'a yā: Ndís'tiī, nduuti chi i'téénu nī chi 'úú chí Cristo, tuu'mi ni ndís'tiī, tan'dúúcā yiīmā yeⁿ'ē yáⁿ'āa 'tiicá nī. Nduuti chí yiīmā nguɛ́ɛ́ n'daācā sabor yeⁿ'ē, ¿dɛ'ɛ̄ cuuvi diíⁿ nī? Nguɛ́ɛ́ dɛ'ɛ̄ vɛɛ dichíí'vɛ̄ yiīmā miiⁿ. 'Āā taanduu rá chí cungéē 'iiⁿ'yāⁿ na yáⁿ'āa ní n'diivi neeⁿ ca'a yā.
13 “Vocês são o sal da terra. Mas, se o sal perder o sabor, para que servirá? É possível torná-lo salgado outra vez? Será jogado fora e pisado pelos que passam, pois já não serve para nada.
14 Ndís'tiī chi i'téénu nī chi 'úú chí Cristo, tan'dúúcā dɛɛvɛ yeⁿ'e iⁿ'yeeⁿdí 'cūū 'tiicá nī, ti caⁿ'á nī ch'iⁿ'i nī dɛɛvɛ yeⁿ'é Ndyuūs nanááⁿ 'iiⁿ'yāⁿ. 'Áámá yáāⁿ chi canduūu na 'áámá yiīcū nguɛ́ɛ́ cúúví cunuuⁿ n'de'ēī.
14 “Vocês são a luz do mundo. É impossível esconder uma cidade construída no alto de um monte.
15 Ndíí nguɛ́ɛ́ ndúú 'iiⁿ'yāⁿ ra 'cuuⁿ'miⁿ yā 'áámá lámpara ní cu'nuúⁿ yā maaⁿ 'áámá caja; naati cun'duúⁿ yā na 'áámá mesa, ní íícú cuuví dɛɛvɛ yeⁿ'ē nducyaaca 'iiⁿ'yāⁿ chi snée yā chɛɛti va'āī.
15 Não faz sentido acender uma lâmpada e depois colocá-la sob um cesto. Pelo contrário, ela é colocada num pedestal, de onde ilumina todos que estão na casa.
16 Tan'dúúcā 'áámá lámpara chí ngii ndɛɛvɛ, 'tíícā cuuvi n'daācā vida yeⁿ'é nī nanááⁿ 'iiⁿ'yāⁿ chi snée yā iⁿ'yeeⁿdí 'cūū. Ní 'íícú 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ cuuvi snaaⁿ yā ntiiⁿnyuⁿ chí n'daacā chi idiíⁿ nī. Ní 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ caaⁿ'máⁿ yā: Dɛ'ɛ chúúcā ch'ɛɛtɛ Ndyuūs chi Chiidá nī, Ndyuūs chi canée yā ná va'ai chɛɛti nguuvi.
16 Da mesma forma, suas boas obras devem brilhar, para que todos as vejam e louvem seu Pai, que está no céu.”
17 Nguɛ́ɛ́ nadicádíínuuⁿ ndís'tiī chi 'úú chi Jesús ní cúchií chi divií ley yeⁿ'e Moisés ndúúcū nduudu yeⁿ'e profetas chi canéé nguūⁿ ndíí cuaaⁿ vmnaaⁿ. 'Úú nguɛ́ɛ́ ndaá chí divií ti ndaá chi dicuaācú yeⁿ'ē.
17 “Não pensem que eu vim abolir a lei de Moisés ou os escritos dos profetas; vim cumpri-los.
18 Ti cuaacu nííⁿnyúⁿ ngaⁿ'á ngīi ndís'tiī: Neⁿ'e chi canéé cá nanguuvi ndúúcū iⁿ'yeeⁿdí 'cūū nguɛ́ɛ́ cuuvi chó'ōo mar 'áámá punto 'lííⁿ ndíí nguɛ́ɛ́ ndúú mar 'áámá coma yeⁿ'e ndúúdú yeⁿ'e ley, nuuⁿmaⁿ neⁿ'e chi tanducuéⁿ'ē 'āā cuɛ́ɛ́ cuuvi cuaacu taanduvɛɛ chí canéé nguūⁿ na libro yeⁿ'e Ndyuūs.
18 Eu lhes digo a verdade: enquanto o céu e a terra existirem, nem a menor letra ou o menor traço da lei desaparecerá até que todas as coisas se cumpram.
19 'Tíícā 'āā du'ú nūuⁿ 'iiⁿ'yāⁿ chi nguɛ́ɛ́ diíⁿ yā cumplir 'áámá mandamiento 'lííⁿ ní 'tíícā ngi'cueeⁿ yā 'iiⁿ'yāⁿ chi diíⁿ yā tan'dúúcā maáⁿ yā diiⁿ yā, 'lííⁿ 'lííⁿ cá nūuⁿ cuuvi tuneeⁿ yā naachi Ndyuūs ngaⁿ'a ntiiⁿnyúⁿ yā na va'ai chɛɛti nguuvi nguɛ́ɛ́ tan'dúúcā tanáⁿ'ā 'iiⁿ'yāⁿ. Naati 'iiⁿ'yāⁿ chi n'daāca idiíⁿ yā ní ngi'cueéⁿ yāⁿ 'iiⁿ'yāⁿ táácā chi cuuvi diiⁿ n'daacá yā, 'iiⁿ'yāⁿ miiⁿ cuuvi tuneeⁿ yā dendu'ū chi n'daacā ná va'ai chɛɛti nguuvi naachí Ndyuūs ngaⁿ'a ntiiⁿnyuⁿ yā.
19 Portanto, quem desobedecer até ao menor mandamento, e ensinar outros a fazer o mesmo, será considerado o menor no reino dos céus. Mas aquele que obedecer à lei de Deus e ensiná-la será considerado grande no reino dos céus.
20 'Úú ní ngaⁿ'á ngií ndís'tiī: Nduuti chi ndís'tiī nguɛ́ɛ́ n'daācā ca idiíⁿ nī chi cuuvi 'iiⁿ'yāⁿ chi ngi'cueeⁿ ley ndúúcū 'iiⁿ'yāⁿ fariseos, tuu'mi ní ndís'tiī nguɛ́ɛ́ cuuví cundaa nī na va'ai chɛɛti nguuvi naachí Ndyuūs ngaⁿ'a ntiiⁿnyúⁿ yā.
20 “Eu os advirto: a menos que sua justiça supere muito a justiça dos mestres da lei e dos fariseus, vocês jamais entrarão no reino dos céus.”
21 Maaⁿ ní ch'ííndiveéⁿ nī chí caⁿ'a yā chii yā 'iiⁿ'yāⁿ ndii cuááⁿ vmnaaⁿ chi 'túúcā: Nguɛ́ɛ́ 'caaⁿ'nuⁿ di 'iiⁿ'yāⁿ. Du'u chí 'caāⁿ'nūⁿ 'iiⁿ'yāⁿ vɛ́ɛ́ nuuⁿndi yeⁿ'e yā nguuvi chi Ndyuūs caaⁿ'maⁿ yā yeⁿ'e nuuⁿndi.
21 “Vocês ouviram o que foi dito a seus antepassados: ‘Não mate. Se cometer homicídio, estará sujeito a julgamento’.
22 Naati 'úú ní ngaⁿ'á ngií ndís'tiī 'tíícā: 'Āā du'ú nūuⁿ chi nduuvi taaⁿ yeⁿ'ē vi'i, vɛ́ɛ́ nuuⁿndi yeⁿ'e yā nguuvi chi Ndyuūs caaⁿ'maⁿ yā yeⁿ'ē nuūⁿndī. 'Āā du'ú nūuⁿ chi caaⁿ'maⁿ cuuvi vi'i 'tíícā: Dɛ'ɛ̄ chúúcā chɛɛchí tiīⁿ di, vɛ́ɛ́ nuuⁿndi yeⁿ'e yā nanááⁿ juez. 'Āā du'ú nūuⁿ 'iiⁿ'yāⁿ chi caaⁿ'maⁿ yā 'tíícā: Dɛ'ɛ̄ chúúcā zonzo dii, caⁿ'á yā na infierno naachi canéé 'áámá nguuchi yaⁿ'ā.
22 Eu, porém, lhes digo que basta irar-se contra alguém para estar sujeito a julgamento. Quem xingar alguém de estúpido, corre o risco de ser levado ao tribunal. Quem chamar alguém de louco, corre o risco de ir para o inferno de fogo.
23 Nduuti chi diiⁿ di tan'dúúcā costumbre yeⁿ'ē di ní ndɛɛ di ofrenda yeⁿ'ē di ní ca'a di Ndyuūs vmnááⁿ nátaī yeⁿ'e yaācū templo, ní hora mííⁿ nūuⁿ ninán'gaacu di chi vi'i di ní vɛ́ɛ́ vaadī 'caa'va yeⁿ'ē di ndúúcu sa;
23 “Portanto, se você estiver apresentando uma oferta no altar do templo e se lembrar de que alguém tem algo contra você,
24 tuu'mi ní cu'neeⁿ di ofrenda yeⁿ'ē di niiⁿnuúⁿ nátai. Ní cueⁿ'e di ntun'dáá n'dai di ndúúcū vi'i di. Cuayiivi ní cuuví nguɛɛcundíi di ní ca'a di ofrenda yeⁿ'ē di nátai.
24 deixe sua oferta ali no altar. Vá, reconcilie-se com a pessoa e então volte e apresente sua oferta.
25 Tun'dáá n'dai di ndúúcū 'āā du'u nūuⁿ 'iiⁿ'yāⁿ chi taaⁿ yeⁿ'e di maāⁿnchɛɛ̄t́̄ɛ́ nūuⁿ taachi canúu di yúúní ndúúcu yā, 'aatiī caⁿ'a yā canguu yā dii nanááⁿ juez. Ní juez mííⁿ nca'a yā dii ta'ā policía. Ní policía miiⁿ ní cu'nuūⁿ sa dii vácūū.
25 “Quando você e seu adversário estiverem a caminho do tribunal, acertem logo suas diferenças. Do contrário, pode ser que o acusador o entregue ao juiz, e o juiz, a um oficial, e você seja lançado na prisão.
26 Cuaacu nííⁿnyúⁿ ngaⁿ'á ngīi dii chi nguɛ́ɛ́ nan'daā di vácūū neⁿ'e chí nguɛ́ɛ́ 'cuiinu nadíí'vɛ̄ di tanducuéⁿ'ē chi can'diicu di.
26 Eu lhe digo a verdade: você não será solto enquanto não tiver pago até o último centavo.”
27 N'giindiveéⁿ nī chí caⁿ'a 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'ē nuuⁿndi chi adulterio 'túúcā: Ndís'tiī chi n'giindivaacú nī, nguɛ́ɛ́ in'nuúⁿ nī n'daataá o isaⁿ'ā chi nguɛɛ yeⁿ'ē di.
27 “Vocês ouviram o que foi dito: ‘Não cometa adultério’.
28 Naati 'úú, Jesús ní ngaⁿ'á ngií ndís'tiī 'tíícā: 'Āā du'ú nūuⁿ chí n'giīⁿnyūⁿ ndúúcū 'áámá saⁿ'ā o n'daataá ní neⁿ'e yā cuuvi n'dáí yā ndúúcū vi'ī, 'āā diiⁿ nuuⁿndí yā na staava yeⁿ'e yā tan'dúúcā chi 'āā 'tííca yā ndúúcū vi'i. Ní 'āā diíⁿ yā adulterio.
28 Eu, porém, lhes digo que quem olhar para uma mulher com cobiça já cometeu adultério com ela em seu coração.
29 Chuū ngaⁿ'á: Nduuti chi nduutináaⁿ di lado tá cuaācú di diiⁿ chí diiⁿ di nuuⁿndī, 'caaca di nduutinaaⁿ di ní cun'dáa di. Ti n'dáacā ca chi cuuvi ndai di 'áámá parte yeⁿ'e cuerpo yeⁿ'ē di, nguɛ́ɛ́ ti tanducuéⁿ'ē cuerpo yeⁿ'ē di caⁿ'a na infierno.
29 Se o olho direito o leva a pecar, arranque-o e jogue-o fora. É melhor perder uma parte do corpo que ser todo ele lançado no inferno.
30 Ndúúti chí ta'ā cuaācú di idiiⁿ chí diiⁿ dí nuuⁿndi, 'caaca di ní cun'dáa di. Ti n'dáácā ca chí cuuvi ndaī 'áámá parte yeⁿ'e cuerpo yeⁿ'ē di, nguɛ́ɛ́ ti núúⁿmáⁿ ch'ɛɛtɛ cuerpo yeⁿ'ē dii caⁿ'a na infierno.
30 E, se a mão direita o leva a pecar, corte-a e jogue-a fora. É melhor perder uma parte do corpo que ser todo ele lançado no inferno.”
31 Tiempo chi chó'ōo 'iiⁿ'yāⁿ caⁿ'a yā 'túúcā: 'Āā du'ú nūuⁿ 'iiⁿ'yāⁿ chi 'tɛɛchi n'daataá yeⁿ'é yā, canéé chí ca'a yā 'áámá caaca yeⁿ'ē chí 'tɛɛchí vi'i yā.
31 “Também foi dito: ‘Quem se divorciar da esposa deverá conceder-lhe um certificado de divórcio’.
32 Naati 'úú ní ngaⁿ'á ngií ndís'tiī 'tíícā: Nduuti chi 'áámá saⁿ'ā chí 'tɛɛchi sá n'daataá yeⁿ'ē sa, nguɛ́ɛ́ cáávā chi vɛ́ɛ́ saⁿ'ā chí n'dai ndúúcu tá, tuu'mi ní diiⁿ sa chi n'daātāa cuuvi adulterio tá. 'Āā du'ú nūuⁿ saⁿ'ā chí 'caandavaacu sá ndúúcū n'daataa chi i'nééⁿ isaⁿ'ā yeⁿ'e ta táⁿ'ā, saⁿ'ā miiⁿ idiiⁿ ntúūⁿ sa nuuⁿndi chi adulterio.
32 Eu, porém, lhes digo que quem se divorcia da esposa, exceto por imoralidade, a faz cometer adultério. E quem se casa com uma mulher divorciada também comete adultério.”
33 Ndís'tiī ní ch'iindiveéⁿ nī chí caⁿ'a yā chii yā 'iiⁿ'yāⁿ tiempo chi 'āā chó'ōo 'tuucā: Nguɛ́ɛ́ caaⁿ'maⁿ nī nduudu, “por Ndyuūs”, cáávā cosa chi cuaacu nííⁿnyúⁿ chí diíⁿ nī ní nguɛ́ɛ́ 'tíícā diiⁿ nī. Taachi caaⁿ'máⁿ nī nduudu, “por Ndyuūs”, diiⁿ cuaacú nī tan'dúúcā chi diíⁿ nī cáávā Ndyuūs.
33 “Vocês também ouviram o que foi dito a seus antepassados: ‘Não quebre seus juramentos; cumpra os juramentos que fizer ao Senhor’.
34 Naati 'úú ní ngaⁿ'á ngií ndís'tiī: Nguɛ́ɛ́ caaⁿ'máⁿ nī nduudu, “por Ndyuūs”, yeⁿ'ē mar 'áámá naaⁿ. Ndíí nguɛ́ɛ́ caaⁿ'máⁿ nī nduudu, “cucáávā nanguuvi”, ti miiⁿ canéé trono yeⁿ'e Dendyuūs.
34 Eu, porém, lhes digo que não façam juramento algum. Não digam: ‘Juro pelo céu’, pois o céu é o trono de Deus.
35 Ndíí nguɛ́ɛ́ ndúú caaⁿ'máⁿ nī nduudu, “cáávā yáⁿ'āa 'cūū”, ti chííⁿ chi banco 'lííⁿ yeⁿ'ē ca'a Ndyuūs; ndíí nguɛ́ɛ́ ndúú 'áámá nduudu, “cáávā yáāⁿ Jerusalén”, ti chiiⁿ chí yáāⁿ yeⁿ'ē Rey Ndyuūs chí ch'ɛɛtɛ yā.
35 Também não digam: ‘Juro pela terra’, pois a terra é onde ele descansa os pés. E não digam: ‘Juro por Jerusalém’, pois Jerusalém é a cidade do grande Rei.
36 Ndíí nguɛ́ɛ́ ndúú caaⁿ'máⁿ nī nduudu, “cáávā tiíⁿ nī”, ti nguɛ́ɛ́ cúúví diiⁿ nī chi cuuvi cuɛ́ɛ̄ naachi cuáíⁿ mar 'áámá yuūdū tiíⁿ nī. Ní nguɛ́ɛ́ cuuvi diíⁿ nī chi cuuvi cuáíⁿ naachi cuɛ́ɛ̄ mar 'áámá yuūdū tiíⁿ nī.
36 Nem sequer digam: ‘Juro pela minha cabeça’, pois vocês não podem tornar branco ou preto um fio de cabelo sequer.
37 Naati ndís'tiī caaⁿ'máⁿ nī, “'tíícā”, nduuti chi 'tíícā; o nduuti chi nguɛ́ɛ́ 'tíícā, tuu'mi ní caaⁿ'maⁿ nī, “nguɛɛ 'tíícā”, caati nduuti chi caaⁿ'máⁿ nī nduudu, “por Ndyuūs” o cáávā táámá yeⁿ'e chuū, tuu'mí ní nduudu miiⁿ ní nguɛ́ɛ́ n'daācā chi caaⁿ'maⁿ nī.
37 Quando disserem ‘sim’, seja de fato sim. Quando disserem ‘não’, seja de fato não. Qualquer coisa além disso vem do maligno.”
38 Jesús caⁿ'a yā: Ndís'tiī ní ch'iindiveéⁿ nī chí caⁿ'a 'iiⁿ'yāⁿ tiempo chi chó'ōo yeⁿ'e ley chi 'tíícā: Nduuti chi 'áámá 'iiⁿ'yāⁿ tun'dáa yā nduutinaaⁿ taama 'iiⁿ'yāⁿ, 'tiicá ntúūⁿ 'iiⁿ'yāⁿ miiⁿ ní cuuví tun'daá yā nduutináaⁿ 'iiⁿ'yāⁿ chí diiⁿ nduucú yā 'tíícā. Ní 'áámá 'iiⁿ'yāⁿ chí tun'dáa yā 'diiⁿ'yuⁿ táámá 'iiⁿ'yāⁿ, 'tiicá ntúūⁿ cuuví tun'daa yā 'diiⁿ'yuⁿ 'iiⁿ'yāⁿ chi diiⁿ nduucú yā 'tíícā.
38 “Vocês ouviram o que foi dito: ‘Olho por olho, dente por dente’.
39 Naati 'úú ní ngaⁿ'á ngií ndís'tiī: Nguɛ́ɛ́ 'cuuⁿ'maⁿ nī ndúúcū 'iiⁿ'yāⁿ chi yaādii'yá yā. 'Āā du'ú nūuⁿ 'iiⁿ'yāⁿ chí 'cueⁿ'é yā tiicūnáaⁿ nī ti duuchineéⁿ yā yeⁿ'e nī 'cuuⁿ nī chi diíⁿ yā taama vmnéⁿ'ēe nduuti chi neⁿ'e yā.
39 Eu, porém, lhes digo que não se oponham ao perverso. Se alguém lhe der um tapa na face direita, ofereça também a outra.
40 Ní nduuti chi 'aama 'iiⁿ'yāⁿ chi in'nuúⁿ yā vaadī 'caa'va ndúúcu nī, ní neⁿ'e yā divíi yā tiinuuⁿ yúudūu yeⁿ'e nī, ca'a ntúuⁿ nī cotón yeⁿ'e nī.
40 Se você for processado no tribunal e lhe tomarem a roupa do corpo, deixe que levem também a capa.
41 Ní nduuti chi 'aama 'iiⁿ'yāⁿ chí cuuví yā ndís'tiī chi a fuerza canéé chí cándɛɛ nī chɛ́ɛ́dí yeⁿ'e yā tan'dúúcā 'uūvī kilómetros 'tíícā yaⁿ'ai ca candɛ́ɛ nī yeⁿ'e yā ndii cuūuⁿ kilómetros.
41 Se alguém o forçar a caminhar uma milha com ele, caminhe duas.
42 Taachí caaca 'iiⁿ'yāⁿ ndís'tiī 'āā dɛ'ɛ́ nūuⁿ cosa ca'a nī 'iiⁿ'yāⁿ cosa miiⁿ. Nguɛ́ɛ́ nguɛɛcundíi nī cuadáámí nī yeⁿ'é yā.
42 Dê a quem pedir e não volte as costas a quem quiser tomar emprestado de você.”
43 Ndís'tiī ní ch'iindiveéⁿ nī chi caⁿ'a 'iiⁿ'yāⁿ tiempo chi 'āā chó'ōo: Dinéⁿ'e di 'iiⁿ'yāⁿ na niiⁿnuúⁿ vaacu dí. Nguɛ́ɛ́ dinéⁿ'e di 'iiⁿ'yāⁿ chí taáⁿ yā ndúúcu di.
43 “Vocês ouviram o que foi dito: ‘Ame o seu próximo’ e odeie o seu inimigo.
44 Naati 'úú ní ngaⁿ'á ngií ndís'tiī: Dinéⁿ'e nī 'iiⁿ'yāⁿ chi taaⁿ yā ndúúcu nī. N'dáácā caaⁿ'maⁿ nī yeⁿ'e 'iiⁿ'yāⁿ chi nguɛ́ɛ́ n'dáacā ngaⁿ'a yā yeⁿ'e nī. N'dáacā diíⁿ nī ndúúcū 'iiⁿ'yāⁿ chi nguɛ́ɛ́ neⁿ'e yā ndís'tiī. Caaⁿ'máⁿngua'á nī yeⁿ'e 'iiⁿ'yāⁿ chi 'cueⁿ'e ndís'tiī ní nguɛ́ɛ́ n'daācā idiíⁿ yā ndúúcu nī ní idiíⁿ yā chi ndís'tiī n'geenú nī ngii.
44 Eu, porém, lhes digo: amem os seus inimigos e orem por quem os persegue.
45 Ní ndís'tiī ní 'cuuⁿ'miⁿ nī 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ chi ndís'tiī ní daiya Dendyuūs ndís'tiī. Chiida yú chi cánéé na va'ai chɛɛti nguuvi idiíⁿ yā chí ican'daa 'yáⁿ'ā naachi snéé 'iiⁿ'yāⁿ chí n'dai ndúúcū 'iiⁿ'yāⁿ chi nguɛ́ɛ́ n'daācā diíⁿ yā. Ní Ndyuūs idiíⁿ yā chí ngeeⁿ cuūvī yeⁿ'é 'iiⁿ'yāⁿ chí n'daācā idiíⁿ yā ndúúcū 'iiⁿ'yāⁿ chi nguɛ́ɛ́ n'daācā idiíⁿ yā.
45 Desse modo, vocês agirão como verdadeiros filhos de seu Pai, que está no céu. Pois ele dá a luz do sol tanto a maus como a bons e faz chover tanto sobre justos como injustos.
46 Ndúúti chi ndís'tiī dinéⁿ'e nī 'iiⁿ'yāⁿ chi neⁿ'e yā ndís'tiī, ¿dɛ́'ɛ̄ premio chi ndaacá nī? ¿'Áá nguɛ́ɛ́ 'tiicá ntúūⁿ idiiⁿ 'iiⁿ'yāⁿ chi cobrador yā?
46 Se amarem apenas aqueles que os amam, que recompensa receberão? Até os cobradores de impostos fazem o mesmo.
47 Nduuti chi ndís'tiī diíⁿ nī saludar dámaāⁿ hermanos yeⁿ'e nī, ¿dɛ'ɛ̄ premio chi ndaacá nī? ¿'Áá nguɛ́ɛ́ 'tiicá ntúūⁿ idiīiⁿ 'iiⁿ'yāⁿ chi nguɛ́ɛ́ yeⁿ'ē ndaata Israel chi nguɛ́ɛ́ i'téénu yā Ndyuūs?
47 Se cumprimentarem apenas seus amigos, que estarão fazendo de mais? Até os gentios fazem isso.
48 N'daācā n'dai ca diíⁿ ndís'tiī chi diíⁿ nī tan'dúúcā chi diiⁿ Dendyuūs, Chiida yú, chi canéé na va'ai chɛɛti nguuvi.
48 Portanto, sejam perfeitos, como perfeito é seu Pai celestial.”
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 5, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.