Mateus 4
Nduudu nʼdai yeⁿʼe Ndyuūs yeⁿʼe cuicateco yeⁿʼe Tepeuxila (CUXNT) vs NVT
1 Tuu'mi ní Espíritu N'dai yeⁿ'é Ndyuūs candɛ́ɛ̄ Jesús miiⁿ ná yáⁿ'āa cuūⁿmáⁿ naachi nguɛ́ɛ́ ch'ɛɛtinéé 'iiⁿ'yāⁿ chi yááⁿn'guiinūuⁿ neⁿ'e sa chi Jesús diíⁿ yā nuuⁿndi.
1 Em seguida, Jesus foi conduzido pelo Espírito ao deserto para ser tentado pelo diabo.
2 Jesús canée yā miiⁿ 'uūvū ngɛɛcu nguuvi ní 'uūvī ngɛɛcu n'gaaⁿ ní nguɛ́ɛ́ che'é yā. Ní cuayiivi ní cuiicú yā.
2 Depois de passar quarenta dias e quarenta noites sem comer, teve fome.
3 Yááⁿn'guiinūuⁿ ní ndaā sa nanááⁿ Jesús chí n'diichineeⁿ sa 'iiⁿ'yāⁿ. Ní caⁿ'ā sa: Dii Jesús, nduuti chi dii chi Daiya Dendyuūs dii, caaⁿ'maⁿ dí cuuvi dí tuūu 'cúū chi nduuví pan. Ní nduuvi pan ní cuuvi che'e di.
3 O tentador veio e lhe disse: “Se você é o Filho de Deus, ordene que estas pedras se transformem em pães”.
4 Jesús miiⁿ nan'guɛɛcútaⁿ'a yā ní caⁿ'a yā: 'Túúcā canee nguūⁿ na libro yeⁿ'é Ndyuūs: Nguɛ́ɛ́ dámaāⁿ pan che'é 'iiⁿ'yāⁿ ní cunduūchi yā caati ndúúcū tanducuéⁿ'ē nduudu chi ngaⁿ'a Ndyuūs ní 'iiⁿ'yāⁿ cunduūchí yā nduuti chi cu'téénu yā.
4 Jesus, porém, respondeu: “As Escrituras dizem: ‘Uma pessoa não vive só de pão, mas de toda palavra que vem da boca de Deus’”.
5 Tuu'mi ní yááⁿn'guiinūuⁿ miiⁿ candɛɛ sa Jesús na yáāⁿ Jerusalén chi yáāⁿ yeⁿ'e Ndyuūs. Ní chin'duu sá 'iiⁿ'yāⁿ na yáácú yeⁿ'e yaācū.
5 Então o diabo o levou à cidade santa, até o ponto mais alto do templo,
6 Ní yááⁿn'guiinūuⁿ caⁿ'a sa chii sa Jesús: Nduuti chi dii chi Daiya Dendyuūs dii, cáávā di ndii 'múúⁿ ndii na yáⁿ'āa; caati 'túúcā canéé nguūⁿ na libro yeⁿ'é Ndyuūs:
6 e disse: “Se você é o Filho de Deus, salte daqui. Pois as Escrituras dizem: ‘Ele ordenará a seus anjos que o protejam. Eles o sustentarão com as mãos, para que não machuque o pé em alguma pedra’”.
7 Jesús nán'guɛɛcútáⁿ'a yā: 'Tuucá ntúūⁿ canéé nguūⁿ na libro yeⁿ'é Ndyuūs: Nguɛ́ɛ́ diīⁿ di mar 'áámá cosa chi n'diichineeⁿ di Señor Ndyuūs yeⁿ'ē di.
7 Jesus respondeu: “As Escrituras também dizem: ‘Não ponha à prova o Senhor, seu Deus’”.
8 Tuu'mi candɛ́ɛ̄ yááⁿn'guiinūuⁿ miiⁿ Jesús miiⁿ na 'áámá yiīcū yáácú ní ch'iⁿ'i sa tanducuéⁿ'ē naciones yeⁿ'ē iⁿ'yeeⁿdí 'cūū ndúúcū chí ngaⁿ'á ntiiⁿnyuⁿ sa yeⁿ'ē ndúúcū dendú'ū chí n'gɛɛtɛ chi vɛ́ɛ́ yeⁿ'ē.
8 Em seguida, o diabo o levou até um monte muito alto e lhe mostrou todos os reinos do mundo e sua glória.
9 Ní caⁿ'a sa chii sa Jesús miiⁿ: Tanducuéⁿ'ē chuū teé dii nduuti chi caantíí'ya dí nanaáⁿ ní cu'téénu di 'úú.
9 “Eu lhe darei tudo isto”, declarou. “Basta ajoelhar-se e adorar-me.”
10 Tuu'mi ní Jesús miiⁿ caⁿ'a yā chii yā saⁿ'ā miiⁿ: Díí yááⁿn'guiinūuⁿ, cuvíi di nanaáⁿ caati 'túúcā canéé nguūⁿ na libro yeⁿ'e Dendyuūs: Cu'téénu di Señor Ndyuūs yeⁿ'ē di ni 'caandiveeⁿ di yeⁿ'e 'iiⁿ'yāⁿ mííⁿ nūuⁿ.
10 “Saia daqui, Satanás!”, disse Jesus. “Pois as Escrituras dizem: ‘Adore o Senhor, seu Deus, e sirva somente a ele’.”
11 Tuu'mi ní yááⁿn'guiinūuⁿ miiⁿ divíi sa yeⁿ'e Jesús, ní níndaā ángeles ní dichíí'vɛ yā Jesús miiⁿ.
11 Então o diabo foi embora, e anjos vieram e serviram Jesus.
12 Taachi ch'iindiveéⁿ Jesús miiⁿ chi Juan chi ngɛɛdinuūⁿnīⁿ 'iiⁿ'yāⁿ canúúⁿ sá vácūū, nanguɛɛcunée yā cunaⁿ'a yā na yáⁿ'āa Galilea.
12 Quando Jesus soube que João havia sido preso, voltou à Galileia.
13 Chiicá yā na yáāⁿ Nazaret ní ndaa yā canee yā na yáāⁿ Capernaum. Yáāⁿ miiⁿ ní niiⁿnuúⁿ na nuūⁿnīⁿ'yáⁿ'ā canee, ní canee na yáⁿ'āa yeⁿ'e Zabulón ndúúcū yáⁿ'āa yeⁿ'e Neftalí.
13 Saindo de Nazaré, mudou-se para Cafarnaum, junto ao mar da Galileia, na região de Zebulom e Naftali.
14 Ní cuuvi cuaacu nduudu yeⁿ'e saⁿ'ā profeta Isaías chí caⁿ'a sa cuááⁿ vmnaaⁿ 'tíícā:
14 Cumpriu-se, desse modo, o que foi dito por meio do profeta Isaías:
15 Ná yáⁿ'āa yeⁿ'ē Zabulón ndúúcū na yáⁿ'āa yeⁿ'e Neftalí chi canéé na yúúní chi ngeⁿ'e ná nuūⁿnīⁿ'yáⁿ'ā ndúúcū na yáⁿ'āa chi canee taama lado yeⁿ'e yíícú chi nguuvi Jordán. Mííⁿ canéé yáⁿ'āa Galilea yeⁿ'e 'iiⁿ'yāⁿ chi nguɛ́ɛ́ yeⁿ'ē ndaata 'iiⁿ'yāⁿ Israel.
15 “Na terra de Zebulom e Naftali, junto ao mar, além do rio Jordão, na Galileia, onde vivem tantos gentios,
16 'Iiⁿ'yāⁿ chi snéé na maāiⁿ ti nguɛ́ɛ́ yeⁿ'e Ndyuūs, 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ n'diichí yā 'áámá dɛɛvɛ ch'ɛɛtɛ. Ní chiī dɛɛvɛ́ miiⁿ naachi sneé 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ.
16 o povo que vivia na escuridão viu uma grande luz, e sobre os que viviam na terra onde a morte lança sua sombra, uma luz brilhou”.
17 Ndíí tuu'mi tucá'ā Jesús caⁿ'a yā nduudu cuaacu ní caⁿ'a yā: Ndaacadaamí nī yeⁿ'e nuuⁿndi yeⁿ'é nī caati tiempo chi Ndyuūs ngaⁿ'a ntiiⁿnyúⁿ yā na va'ai chɛɛti nguuvi 'āā ndaa niiⁿnuúⁿ.
17 A partir de então, Jesus começou a anunciar sua mensagem: “Arrependam-se, pois o reino dos céus está próximo”.
18 Cuayiivi ní Jesús miiⁿ cachiicá yā cuaaⁿ 'diituú nuūⁿnīⁿ'yáⁿ'ā chí nguuvi Galilea, ní n'diichí yā na 'uuvī saⁿ'ā 'díínu sa vi'ī. 'Áámá saⁿ'a ní Simón Pedro nguuvi sa. Táámá saⁿ'ā ní 'diinu sa ní Andrés nguuvi sa. Saⁿ'ā s'uuⁿ ní n'gaa nuuⁿ sa yáanā yeⁿ'é 'yaācā miiⁿ na nuūⁿnīⁿ'yáⁿ'ā ti saⁿ'ā s'eeⁿ itungááⁿ sa 'yaācā na nuūⁿnīⁿ'yáⁿ'ā ti ntiiⁿnyuⁿ yeⁿ'ē sa.
18 Enquanto andava à beira do mar da Galileia, Jesus viu dois irmãos, Simão, também chamado Pedro, e André. Jogavam redes ao mar, pois viviam da pesca.
19 Jesús caⁿ'a yā chii yā saⁿ'ā s'eeⁿ: Cuchíi nī nduucú, ni 'úú ní diíⁿ chi in'nuúⁿ nī 'iiⁿ'yāⁿ chi cuuvi caⁿ'á yā nduucú. Ní tan'dúúcā chi tungaáⁿ nī 'yaācā yeⁿ'e nuūⁿnīⁿ'yáⁿ'ā, 'tíícā in'nuúⁿ nī 'iiⁿ'yāⁿ chi caⁿ'á yā nduucú.
19 Jesus lhes disse: “Sigam-me, e eu farei de vocês pescadores de gente”.
20 Hora mííⁿ nūuⁿ ní saⁿ'ā s'eeⁿ s'neeⁿ sa yaānā yeⁿ'ē sa ni cueⁿ'e sa ndúúcū Jesús miiⁿ.
20 No mesmo instante, deixaram suas redes e o seguiram.
21 Tuu'mi ní Jesús miiⁿ cueⁿ'e ca yā ní n'diichi yā taama 'uuvi saⁿ'ā chi 'diinu sá vi'ī chí nguuvi sa Jacobo ndúúcū Juan. Ní saⁿ'ā s'uuⁿ ní daiya Zebedeo. Ní snee sa na barco miiⁿ ndúúcū chiida yā Zebedeo miiⁿ ní n'diyaatá yā yáanā yeⁿ'e yā. Jesús 'cai yā Juan ndúúcū Jacobo miiⁿ.
21 Pouco adiante, Jesus viu outros dois irmãos, Tiago e João, consertando redes num barco com o pai, Zebedeu. Jesus os chamou,
22 Tuu'mí nūuⁿ ní saⁿ'ā s'uuⁿ ní s'neeⁿ sa barco miiⁿ ndúúcū chiida sa, ní cueⁿ'e saⁿ'ā s'uuⁿ ndúúcū Jesús miiⁿ.
22 e eles também o seguiram de imediato, deixando para trás o barco e o pai.
23 Jesús cachiīcá yā núúⁿmáⁿ ná yáⁿ'āa yeⁿ'e Galilea ní ngi'cueeⁿ yā na yaacū sinagogas na yáāⁿ yeⁿ'ē yáⁿ'āa miiⁿ. Ní caⁿ'á yā nduudu cuaacu yeⁿ'é naachi Ndyuūs ngaⁿ'a ntiiⁿnyúⁿ yā. Jesús miiⁿ ní diíⁿ yā chi nduūvā yeⁿ'é 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'e nducuéⁿ'ē naaⁿ ca'áí ndúúcū 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'e nducuéⁿ'ē chi ya'ai yeⁿ'e yā.
23 Jesus viajou por toda a região da Galileia, ensinando nas sinagogas, anunciando as boas-novas do reino e curando as pessoas de todo tipo de doenças.
24 Ní nducyáácá 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'e núúⁿmáⁿ yáāⁿ yeⁿ'e yáⁿ'āa Siria ch'iindiveéⁿ yā yeⁿ'e Jesús miiⁿ. Ní candɛ́ɛ yā 'iiⁿ'yāⁿ chí ya'ai yeⁿ'ē, ndúúcū 'iiⁿ'yāⁿ chi n'deee nááⁿ ca'ai ndii yā, ndúúcū 'iiⁿ'yāⁿ chi canee yā ndúúcū espíritus yeⁿ'e yááⁿn'guiinūuⁿ, ndúúcū 'iiⁿ'yāⁿ chí ndistáⁿ'ā vaanicádiīnūuⁿ yeⁿ'ē, ndúúcū 'iiⁿ'yāⁿ ndúúcū ca'āī chi in'dúuví cuerpo yeⁿ'e yā. Ní Jesús diíⁿ yā chi nducyaaca 'iiⁿ'yāⁿ nduūvā yeⁿ'é yā.
24 As notícias a seu respeito se espalharam até a Síria, e logo o povo começou a lhe trazer todos que estavam enfermos. Qualquer que fosse a enfermidade ou dor, quer estivessem possuídos por demônio, quer sofressem de convulsões, quer fossem paralíticos, Jesus os curava.
25 Neené 'yaaⁿ 'iiⁿ'yāⁿ cueⁿ'é yā ndúúcū Jesús miiⁿ. 'Iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ ní yeⁿ'e yáⁿ'āa Galilea, ndúúcū distrito yeⁿ'ē Decápolis chi vɛ́ɛ́ ndííchi yáāⁿ yeⁿ'ē, ndúúcū yáāⁿ Jerusalén, ndúúcū yáⁿ'āa yeⁿ'e Judea, ndúúcū yáⁿ'āa chi snéé táámá lado yeⁿ'ē yíícú Jordán.
25 Grandes multidões o seguiam, gente da Galileia, das Dez Cidades, de Jerusalém, de toda a Judeia e da região a leste do rio Jordão.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 4, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.