Marcos 13

Nduudu nʼdai yeⁿʼe Ndyuūs yeⁿʼe cuicateco yeⁿʼe Tepeuxila (CUXNT) vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 Taachí Jesús miiⁿ nan'dáa yā yaācū templo miiⁿ 'áámá discípulo yeⁿ'e yā ní caⁿ'a yā chii yā Jesús: N'dií Maestro, n'diichí nī dɛ'ɛ̄ chúúcā n'gɛɛtɛ tuūu s'eeⁿ ní dɛ'ɛ chúúcā n'gɛɛtɛ va'ai s'eeⁿ yeⁿ'e yaācū templo.
1 Quando Jesus saía do templo, um de seus discípulos disse: “Mestre, olhe que construções magníficas! Que pedras impressionantes!”.
2 Jesús nán'guɛɛcútaⁿ'a yā: ¿'Áá inaaⁿ nī va'ai templo? 'Muuⁿ ní nguɛ́ɛ́ cunee mar 'áámá tuūu cuaaⁿ vmnááⁿ yeⁿ'e vi'ī ti tanducuéⁿ'ē ní cundɛɛvɛ.
2 Jesus respondeu: “Está vendo estas grandes construções? Serão completamente destruídas. Não restará pedra sobre pedra!”.
3 Tuu'mi ní cheⁿ'é yā 'áámá yiīcū chi nguuvi Olivos, chi canéé niiⁿnuúⁿ na yaācū templo miiⁿ. Ní taachi Jesús vɛɛ́ yā miiⁿ, Pedro ndúúcū Jacobo, ndúúcū Juan, ndúúcū Andrés ndaa yā nanáaⁿ yā chi caⁿ'a n'de'ei yā 'áámá nduudu ndúúcū Jesús.
3 Mais tarde, Jesus sentou-se no monte das Oliveiras, do outro lado do vale, de frente para o templo. Pedro, Tiago, João e André vieram e lhe perguntaram em particular:
4 Ní caⁿ'a yā: N'diī Señor, néⁿ'e 'nū chi cuuví nī nús'uu ¿tií cuaⁿ'ā cuuví chuū? ¿Dɛ'ɛ̄ senal 'cuuⁿ'míⁿ nī nús'uu yeⁿ'e tiempo chi cuuvi tanducuéⁿ'ē 'túúcā?
4 “Diga-nos, quando isso tudo vai acontecer? Que sinais indicarão que essas coisas estão prestes a se cumprir?”.
5 Jesús nan'guɛɛcútaⁿ'a yā: Cundɛ́ɛ nī cuidado chí mar 'áámá 'iiⁿ'yāⁿ nguɛ́ɛ́ cannche'éí yā ndís'tiī.
5 Jesus respondeu: “Não deixem que ninguém os engane,
6 Ti nééné 'yááⁿ 'iiⁿ'yāⁿ chii yā ndúúcū chi duuchí ní cannche'éí yā 'iiⁿ'yāⁿ ní caaⁿ'máⁿ yā: 'Úú Cristo 'úú. 'Iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ ní cannche'éí yā 'yaaⁿ n'dáí 'iiⁿ'yāⁿ.
6 pois muitos virão em meu nome, dizendo: ‘Eu sou o Cristo’, e enganarão muitos.
7 Taachi ndís'tiī 'caandiveéⁿ nī caandaá ní 'iiⁿ'yāⁿ 'va'a yā chí chiī caandaá nguɛ́ɛ́ idii'yá nī cuuvi ti 'tíícā canéé chi cuuvi. Naati chiiⁿ ní 'āā 'cuɛ́ɛ́ tiempo chi ntuuvií íⁿ'yeēⁿdī.
7 Vocês ouvirão falar de guerras e ameaças de guerras, mas não entrem em pânico. Sim, é necessário que essas coisas ocorram, mas ainda não será o fim.
8 Ti 'áámá nación ní 'cuuⁿ'maⁿ ndúúcū táámá nación ni 'áámá gobierno ní 'cuuⁿ'maⁿ yā ndúúcū táámá gobierno. Ní nééné n'deee cuaaⁿ nuⁿ'u yáⁿ'āa. Ní ndaā vaadī 'cuiicu ndúúcū dendu'ū chi di'vaachií. Taachí cuuví dendu'ū chi 'túúcā ní chiiⁿ ní cáámá cuunngá'á vaadī ya'ai.
8 Uma nação guerreará contra a outra, e um reino contra o outro. Haverá terremotos em vários lugares, e também fome. Tudo isso, porém, será apenas o começo das dores de parto.
9 Diíⁿ nī cuidado maáⁿ nī ndís'tiī ti 'iiⁿ'yāⁿ nca'a yā ndís'tiī tá'āa 'iiⁿntyéⁿ'ē. Tuu'mi ní 'cueⁿ'é yā ndís'tiī na yaācū sinagogas. Ndís'tiī ni canee chi caⁿ'á nī nanááⁿ 'iiⁿ'yāⁿ chi ngaⁿ'a ntiiⁿnyuⁿ yā ndúúcū reyes cáávā ntiiⁿnyuⁿ yeⁿ'é. Ní 'íícú cuuvi caaⁿ'máⁿ nī yeⁿ'é ní 'caandiveéⁿ yā nduudu cuaacu.
9 “Tenham cuidado! Vocês serão entregues aos tribunais e açoitados nas sinagogas. Por minha causa, serão julgados diante de governadores e reis. Essa será sua oportunidade de lhes falar a meu respeito.
10 Taachí 'āā cuɛ́ɛ́ ndaa chí 'cuiinu iⁿ'yeēⁿdī, nduudu cuaacu 'cūū canéé chi caaⁿ'maⁿ nanááⁿ nducyaaca 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'e naciones yeⁿ'e núúⁿmáⁿ íⁿ'yeēⁿdī.
10 É necessário, primeiro, que as boas-novas sejam anunciadas a todas as nações.
11 Taachí candɛ́ɛ yā ndís'tiī chi nca'a yā ndís'tiī vmnááⁿ 'iiⁿntyéⁿ'ē, nguɛ́ɛ́ nadicádíínuuⁿ nī yeⁿ'ē chi caaⁿ'maⁿ nī. Nguɛ́ɛ́ diiⁿ núúⁿ yiiⁿnuⁿ nī yeⁿ'ē. Caaⁿ'maⁿ nī tan'dúúcā Espíritu N'dai yeⁿ'é Ndyuūs caaⁿ'maⁿ cuuvi ndís'tiī hora miiⁿ; ti nguɛ́ɛ́ ndís'tiī chi caaⁿ'máⁿ nī ti Espíritu N'dai yeⁿ'é Ndyuūs.
11 Quando forem presos e julgados, não se preocupem com o que dirão. Falem apenas o que lhes for concedido naquele momento, pois não serão vocês que falarão, mas o Espírito Santo.
12 Ní yeⁿ'e tiempo miiⁿ nguaaⁿ 'díínu yā nca'a vi'i yā chí 'cááⁿ'núⁿ yā 'iiⁿ'yāⁿ. Ní 'íícú chiidá yā ní ca'a yā daiya yā. Ní daiya yā ní ca'a yā chiidá yā ndúúcū chɛɛcú yā ní 'caaⁿ'núⁿ yā 'iiⁿ'yāⁿ.
12 “O irmão trairá seu irmão e o entregará à morte, e assim também o pai a seu próprio filho. Os filhos se rebelarão contra os pais e os matarão.
13 Nducyáácá 'iiⁿ'yāⁿ nguɛ́ɛ́ cunee yiinú yā chi ndís'tiī diíⁿ nī ntiiⁿnyuⁿ caavā 'úú. Naati 'iiⁿ'yāⁿ chi cuchɛ́ɛ yā ní 'aama canée yā ndúúcū chi i'teenu yā yeⁿ'e Ndyuūs ndíí tiempo chi 'cuūvi yā ní nnguáⁿ'ai yā.
13 Todos os odiarão por minha causa, mas quem se mantiver firme até o fim será salvo.
14 Taachí ndís'tiī 'āā snaaⁿ nī dendu'ū chi 'túúcā chi saⁿ'ā profeta Daniel dinguúⁿ yā na libro yeⁿ'e Ndyuūs tiempo chi chó'ōo tuu'mi ní 'iiⁿ'yāⁿ chi snée yā na yáⁿ'āa Judea canéé chi caⁿ'á yā caanu yā ná yiīcū n'gɛɛtɛ. ('Iiⁿ'yāⁿ chi 'cueēⁿ chuū canéé chi cuuvi deenú yā yeⁿ'e chuū.)
14 “Chegará o dia em que vocês verão a ‘terrível profanação’ no lugar onde não deveria estar. (Leitor, preste atenção!) Então, quem estiver na Judeia, fuja para os montes.
15 Nguuvi miiⁿ ní ndúúti chi 'áámá 'iiⁿ'yāⁿ canduú yā tiíⁿ va'āī ní nguɛ́ɛ́ cuuvi núúⁿ nch'eeⁿ yā ní ndaa yā va'ai ní tun'dáa yā dendu'ū yeⁿ'e yā.
15 Quem estiver na parte de cima da casa, não desça nem entre para pegar coisa alguma.
16 Ní ndúúti chi 'áámá 'iiⁿ'yāⁿ canée yā na campo, ní nguɛ́ɛ́ cuuvi núú ndaa yā va'ai yeⁿ'e yā ní nta'a yā cotón yeⁿ'e yā.
16 Quem estiver no campo, não volte nem para pegar o manto.
17 Dɛ'ɛ chúúcā yaⁿ'ai yeⁿ'e n'daataá chi vɛ́ɛ́ daiya tá chɛɛti tá ndúúcū n'daataá chí ngiicu dacuá'āa yeⁿ'e tá nguuvi chi cáánu yā.
17 Que terríveis serão aqueles dias para as grávidas e para as mães que estiverem amamentando!
18 Ndís'tiī, caaca nī Ndyuūs chi nguɛ́ɛ́ chó'ōo chuū tiempo chi 'iichɛ.
18 Orem para que a fuga de vocês não aconteça no inverno,
19 Ti nguuvi miiⁿ ní nééné 'cueenu 'iiⁿ'yāⁿ cuuvi tan'dúúcā chi mar 'áámá vmnéⁿ'ēe 'āā cuɛ́ɛ́ cuuvi 'tíícā ndíí taachí Ndyuūs din'dái yā íⁿ'yeēⁿdī. 'Āā ntɛ́ɛ́ ndúú cuayiivi ra chí snaaⁿ yā dendu'ū chi 'tíícā.
19 pois haverá mais angústia naqueles dias que em qualquer outra ocasião desde que Deus criou o mundo, e nunca mais haverá angústia tão grande.
20 Ndúúti chi Señor miiⁿ nguɛ́ɛ́ nadidúú'vi yā tiempo miiⁿ mar 'áámá 'iiⁿ'yāⁿ nguɛ́ɛ́ nnguaⁿ'ai yā. Naati n̄diiⁿ nadidúú'vi yā cáávā 'iiⁿ'yāⁿ chi yeⁿ'é yā ti 'iiⁿ'yāⁿ miiⁿ Señor ndɛɛvɛ yā.
20 De fato, se o Senhor não tivesse limitado esse tempo, ninguém sobreviveria, mas, por causa de seus escolhidos, ele limitou aqueles dias.
21 Tuu'mi ní ndúútī chi 'áámá 'iiⁿ'yāⁿ caaⁿ'maⁿ yā cuuvi yā ndís'tiī: Cuín'dííchí nī, 'íngaā Cristo miiⁿ, o cuín'dííchí nī, miiⁿ canee Cristo miiⁿya, nguɛ́ɛ́ cu'téénu nī 'iiⁿ'yāⁿ miiⁿ.
21 “Portanto, se alguém lhes disser: ‘Vejam, aqui está o Cristo!’ ou ‘Vejam, ali está ele!’, não acreditem,
22 Ti ndaá 'iiⁿ'yāⁿ chi cristos chi falsos yā ndúúcū 'iiⁿ'yāⁿ chi profetas chi falsos yā. Ní diíⁿ yā señales ndúúcū vaadī n'giinu. Ní 'íícú cuuvi cannche'éí yā 'iiⁿ'yāⁿ, ndíí 'iiⁿ'yāⁿ chí Ndyuūs ndɛɛvɛ yā ndúútī chi chuū cuuvi diíⁿ yā.
22 pois falsos cristos e falsos profetas surgirão e realizarão sinais e maravilhas a fim de enganar, se possível, até os escolhidos.
23 Naati ndís'tiī ní 'cuɛɛtinéé yaaⁿ nī. Ngaⁿ'á ngií ndís'tiī tanducuéⁿ'ē chuū 'nááⁿ chí 'āā cuɛ́ɛ́ ndaa.
23 Fiquem atentos! Eu os avisei a esse respeito de antemão.
24 Cho'ōo chúū ní nguuvi miiⁿ chi 'cueenu nī cuuvi, 'yáⁿ'āa miiⁿ ní cúúví maāiⁿ ní 'iīyū miiⁿ ní 'āā ntɛ́ɛ́ cuuví dɛɛvɛ.
24 “Naquele tempo, depois da angústia daqueles dias, ‘o sol escurecerá, a lua não dará luz,
25 'Iiⁿnyuⁿ miiⁿ ní cun'dáa yeⁿ'ē nanguuvi ní nducuéⁿ'ē chi vɛ́ɛ́ nanguuvi ní nuⁿ'u.
25 as estrelas cairão do céu, e os poderes dos céus serão abalados’.
26 Tuu'mi ní snaaⁿ yā Saⁿ'ā chi Daiya Ndyuūs chí ndaa sa nguaaⁿ meēeⁿ ndúúcū poder yeⁿ'ē sa chí ch'ɛɛtɛ taavi ní ndɛɛvɛ́ n'dai ngíí n'gai maāⁿ sa.
26 Então todos verão o Filho do Homem vindo nas nuvens com grande poder e glória.
27 Tuu'mi ní Ndyuūs dicho'ó yā ángeles yeⁿ'e yā chí nadidáámá 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'é yā chi Ndyuūs ndɛɛvɛ yā yeⁿ'ē núúⁿmáⁿ íⁿ'yeeⁿdī, ndii na yáⁿ'āa nducuéⁿ'ē n'dai yeⁿ'e yáⁿ'āa ndúúcū ndii na nducueⁿ'e nanguuvi.
27 Ele enviará seus anjos para reunir seus escolhidos de todas as partes do mundo, das extremidades da terra às extremidades do céu.
28 Maaⁿ ní 'cueéⁿ nī yeⁿ'e ejemplo yeⁿ'e n'guíídīi yaaⁿ nguuvi: Taachí inguaaⁿnu duūⁿnɛ̄ n'gaiyáā ní ican'daā tá'āa, 'āā déénu nī chí 'āā cuchiī tiempo yaāáⁿ.
28 “Agora, aprendam a lição da figueira. Quando surgem seus ramos e suas folhas começam a brotar, vocês sabem que o verão está próximo.
29 'Tiicá ntúūⁿ taachi snaaⁿ ndís'tiī chi cuuvi dendú'ū chi 'túúcā, 'āā deenú nī chí 'āā sneeⁿ niiⁿnuⁿ tiempo chi ndaā Saⁿ'ā chi Daiya Ndyuūs. Ní 'āā nééné niiⁿnuúⁿ cánee tiempo 'cūū.
29 Da mesma forma, quando virem todas essas coisas, saberão que o tempo está muito próximo, à porta.
30 Cuaacu nííⁿnyúⁿ ngaⁿ'á ngií ndís'tiī: 'Iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ chi snée yā maaⁿ 'āā cuɛ́ɛ́ 'cuūví yā neⁿ'e chi 'āā cuɛ́ɛ́ cuuví tanducuéⁿ'ē chuū.
30 Eu lhes digo a verdade: esta geração certamente não passará até que todas essas coisas tenham acontecido.
31 Nánguuvi ndúúcū ná yáⁿ'āa 'cūū ní chó'ōo, naati nduudu yeⁿ'é nguɛ́ɛ́ cho'oó.
31 O céu e a terra desaparecerão, mas as minhas palavras jamais desaparecerão.
32 Naati yeⁿ'ē nguuvi miiⁿ ndúúcū hora miiⁿ nguɛ́ɛ́ vɛ́ɛ́ mar 'áámá 'iiⁿ'yāⁿ chi deenu yeⁿ'ē. Ndíí nguɛ́ɛ́ ndúú ángeles, yeⁿ'e va'ai chɛɛti nguuvi ndíí nguɛ́ɛ́ ndúú Sáⁿ'ā chi Daiya Dendyuūs deenú yā yeⁿ'ē. Dámaāⁿ Chiida yú chi canée yā na va'ai chɛɛti nguuvi deenu yā.
32 “Contudo, ninguém sabe o dia nem a hora em que essas coisas acontecerão, nem mesmo os anjos no céu, nem o Filho. Somente o Pai sabe.
33 Chííⁿ chí ndís'tiī ní 'cuɛɛtinéé yaaⁿ nī. Dicuéénaaⁿ nī ní caaⁿ'maⁿngua'á nī, ti nguɛ́ɛ́ déénu nī tií cuaⁿ'ā ndaa hora miiⁿ.
33 E, uma vez que vocês não sabem quando virá esse tempo, vigiem! Fiquem atentos!
34 Ejemplo chuū tan'dúúcā 'áámá 'iiⁿ'yāⁿ chí caⁿ'a yā yaⁿ'ai. Taachi 'āā cuɛ́ɛ́ can'dáa yā na vaācu yā, caⁿ'a yā chii yā mozos yeⁿ'é yā chí ca'a yā ntiiⁿnyuⁿ 'áámá 'áámá mozo yeⁿ'ē sa. Ní cuuvi yā saⁿ'ā chí idiiⁿ cuidado yeⁿ'e cheendi va'āī miiⁿ chi cunéé yaaⁿ sa. Ní cueⁿ'e yā.
34 “A vinda do Filho do Homem pode ser ilustrada pela história de um homem que partiu numa longa viagem. Quando saiu de casa, deu instruções a cada um de seus servos sobre o que fazer e disse ao porteiro que vigiasse, à espera de sua volta.
35 Maaⁿ ní ndís'tiī 'cuɛɛtinéé yaáⁿ nī, ti nguɛ́ɛ́ déénu nī tií cuaⁿ'ā ndaa dueño yeⁿ'e va'āī miiⁿ. Nguɛ́ɛ́ déénu nī nduuti chi ndaá yā n'gaaⁿ, o yaaⁿ chɛɛtɛ, o taachí 'cuaī tú'u, o cuaaⁿ na nguɛɛtiyaaⁿ.
35 Vocês também devem vigiar! Pois não sabem quando o dono da casa voltará: à tarde, à meia-noite, de madrugada ou ao amanhecer.
36 'Áá tiī dácanaaⁿ ndaá yā ní nndaāca yā ndís'tiī chí styaadu nī.
36 Que ele não os encontre dormindo quando chegar sem aviso.
37 Chííⁿ chí ngaⁿ'á ngií ndís'tiī, ní ngií nducyaaca 'iiⁿ'yāⁿ: 'Cuɛɛtinéé yaáⁿ yā.
37 Eu lhes digo o que digo a todos: vigiem!”.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Marcos 13, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.