Lucas 15
Nduudu nʼdai yeⁿʼe Ndyuūs yeⁿʼe cuicateco yeⁿʼe Tepeuxila (CUXNT) vs ARIB
1 Nducyáácá saⁿ'ā chí ínn'guɛɛ sa yeⁿ'e yáⁿ'āa ndúúcū 'iiⁿ'yāⁿ nuuⁿndi ndaá yā nanááⁿ Jesús chí 'caandiveéⁿ yā nduudu yeⁿ'e yā.
1 Ora, chegavam-se a ele todos os publicanos e pecadores para o ouvir.
2 Cáávā chuū 'iiⁿ'yāⁿ fariseos ndúúcū maestros chi ngi'cueeⁿ ley ngaⁿ'a yā n'de'ei yā nguááⁿ maáⁿ yā contra yeⁿ'e Jesús. 'Túúca ngaⁿ'á yā: Jesús miiⁿ n'gúuⁿ yā chí ndaá nanáaⁿ yā 'iiⁿ'yāⁿ chi vɛ́ɛ́ nuuⁿndi yeⁿ'e yā. Ní 'iiⁿ'yāⁿ miiⁿ ngé'e yā ndúúcu yā.
2 E os fariseus e os escribas murmuravam, dizendo: Este recebe pecadores, e come com eles.
3 Tuu'mi ní Jesús miiⁿ ní caⁿ'a yā 'aama chi 'tɛ́ɛ́ nguɛɛ daama ndúúcū 'iiⁿ'yāⁿ miiⁿ.
3 Então ele lhes propôs esta parábola:
4 Chɛɛ́ ndís'tiī ndúúti chi vɛ́ɛ́ 'áámá ciento 'iiti cuūchī yeⁿ'e nī ní nduuti chí 'áámá chɛɛ 'iiti s'uuⁿ cuuví ndái tī, ¿'áá nguɛ́ɛ́ cu'nee nī ndu'u chí cuūⁿ ngɛɛcú nditiiⁿ'yú cuuúⁿ tī na 'cuɛ́ɛ́tí? Ní caⁿ'á nī in'nuúⁿ nī 'iiti chi nindáí mííⁿ ndíí taachí nndaacá nī 'iiti miiⁿ.
4 Qual de vós é o homem que, possuindo cem ovelhas, e perdendo uma delas, não deixa as noventa e nove no deserto, e não vai após a perdida até que a encontre?
5 Ní taachí ndaacá nī 'iiti miiⁿ cun'duú nī 'iiti ná 'diimi nī ní candɛ́ɛ nī 'iiti cuūchī miiⁿ naachi canéé tanáⁿ'ā 'iiti cuūchī. Ní yeenú n'dai nī.
5 E achando-a, põe-na sobre os ombros, cheio de júbilo;
6 Ní taachi nndaa nī na vaacu nī, tuu'mi ní nadidaama nī 'iiⁿ'yāⁿ chi n'dai ndúúcu nī ndúúcū 'iiⁿ'yāⁿ na niiⁿnuúⁿ na va'ai yeⁿ'e nī. Ní caaⁿ'maⁿ nī cuuvi nī, 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ: Ndís'tiī cuuvi yeenú n'dai nī nduucú ní di'viicu yú ti 'āā n'daacá 'iiti cuūchī yeⁿ'é chi nīndaí.
6 e chegando a casa, reúne os amigos e vizinhos e lhes diz: Alegrai-vos comigo, porque achei a minha ovelha que se havia perdido.
7 Tuu'mi ní Jesús ngaⁿ'á ntúuⁿ yā, 'úú ngaⁿ'á ngīi ndís'tiī: 'Tíícā vɛ́ɛ́ vaādī yeenú taavi na va'ai chɛɛti nguuvi yeⁿ'ē 'áámá 'iiⁿ'yāⁿ chi vɛ́ɛ́ nuuⁿndi yeⁿ'e yā ní ndaacadaami yā yeⁿ'ē nuuⁿndi yeⁿ'e yā nguɛ́ɛ́ ti yeⁿ'ē cuūⁿ ngɛɛcú nditiiⁿ'yu cuūuⁿ 'iiⁿ'yāⁿ chi n'dai chi nguɛ́ɛ́ canee cuumi chi ndaacadaami yā yeⁿ'ē nuuⁿndi yeⁿ'e yā.
7 Digo-vos que assim haverá maior alegria no céu por um pecador que se arrepende, do que por noventa e nove justos que não necessitam de arrependimento.
8 Ní caⁿ'a Jesús: Du'u 'áámá n'daataá chi vɛ́ɛ́ ndiichi cáádí yeⁿ'ē ta nduuti chi dindai tá 'áámá ¿'áá 'cuuⁿ'miⁿ tá lámpara ní n'daaca tá va'āī, ní in'nuuⁿ tá ndúúcū cuidado taanduvɛ́ɛ́ ndíí ndaācā ta tuūmī miiⁿ?
8 Ou qual é a mulher que, tendo dez dracmas e perdendo uma dracma, não acende a candeia, e não varre a casa, buscando com diligência até encontrá-la?
9 Taachí ndaācā tá nadaama tá 'iiⁿ'yāⁿ chi n'dai ndúúcu ta ndúúcū 'iiⁿ'yāⁿ na niiⁿnuúⁿ va'ai yeⁿ'e ta ní caⁿ'a tá: Cuuvi yeenú nī nduucú ní di'viicu yú ti 'āā ndaācá 'áámá cáádí yeⁿ'é chí chindāi miiⁿ.
9 E achando-a, reúne as amigas e vizinhas, dizendo: Alegrai-vos comigo, porque achei a dracma que eu havia perdido.
10 'Úú ngaⁿ'á ngií ndís'tiī caati 'tiicá ntúūⁿ vɛ́ɛ́ vaadī yeenú nguaaⁿ ángeles yeⁿ'é Ndyuūs cucáávā 'áámá 'iiⁿ'yāⁿ nuuⁿndi chí nandaacadaamí yā yeⁿ'ē nuuⁿndi yeⁿ'e yā.
10 Assim, digo-vos, há alegria na presença dos anjos de Deus por um só pecador que se arrepende.
11 Jesús ngaⁿ'a ntúuⁿ yā ejemplo 'cūū: 'Áámá saⁿ'ā vɛ́ɛ́ 'uūvī daiya sa.
11 Disse-lhe mais: Certo homem tinha dois filhos.
12 Saⁿ'ā n'gaiyáā daiya sa chi 'lííⁿ ca miiⁿ caⁿ'a sá chii sá chiida sa: N'diī, chiidá, tée nī parte chi ituneeⁿ 'úú yeⁿ'e vaādi ngua'aá yeⁿ'e nī. Chiida sa ní nacaⁿ'á yā ní nca'a yā saⁿ'ā chi parte yeⁿ'e sa.
12 O mais moço deles disse ao pai: Pai, dá-me a parte dos bens que me toca. Repartiu-lhes, pois, os seus haveres.
13 Nguɛ́ɛ́ chi 'naaⁿ, saⁿ'ā 'lííⁿ ca miiⁿ ní nadīdaamá sá tanducuéⁿ'ē déndu'ū yeⁿ'ē sa. Ní cueⁿ'e yaⁿ'ai sa táámá país. Mííⁿ ch'iinu diiⁿ sa gastar tanducuéⁿ'ē ti diiⁿ sa nducuéⁿ'ē chi nguɛɛ n'daacā.
13 Poucos dias depois, o filho mais moço ajuntando tudo, partiu para um país distante, e ali desperdiçou os seus bens, vivendo dissolutamente.
14 Ní taachi ch'iinu tuūmī yeⁿ'ē sa tanducuéⁿ'ē chi ca'a chiida sa, ndaā 'áámá cuiicu ch'ɛɛtɛ na país miiⁿ. Sáⁿ'ā miiⁿ ní ch'eenū n'dai sa chiī caati nguɛ́ɛ́ chí che'e sa.
14 E, havendo ele dissipado tudo, houve naquela terra uma grande fome, e começou a passar necessidades.
15 Saⁿ'ā miiⁿ ní ndaā sa nanááⁿ 'áámá 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'e país miiⁿ. Ní caⁿ'a sa chi neⁿ'e sa diiⁿ sa ntiiⁿnyuⁿ. 'Iiⁿ'yāⁿ miiⁿ ní caⁿ'a yā chii yā saⁿ'a miiⁿ chi cueⁿ'e sa tan'dúúcā mozo yeⁿ'é yā ní diiⁿ sa cuidado cuūchí s'eeⁿ yeⁿ'é yā.
15 Então foi encontrar-se a um dos cidadãos daquele país, o qual o mandou para os seus campos a apascentar porcos.
16 Saⁿ'ā miiⁿ ní nacádiinuuⁿ sa chí neⁿ'ē sa che'e sa chi yeⁿ'ē cuuchí s'eeⁿ caati mar 'áámá 'iiⁿ'yāⁿ nguɛ́ɛ́ ca'a yā dɛ'ɛ̄ vɛɛ saⁿ'ā.
16 E desejava encher o estômago com as alfarrobas que os porcos comiam; e ninguém lhe dava nada.
17 Tuu'mi ní n'gaācu sa ní caⁿ'ā sa nguaaⁿ maaⁿ sa: N'deee n'dáí mozos yeⁿ'e chiidá chí nge'e yā pan ní neené n'deee chí nge'e yā vɛɛ, 'iicu 'muuⁿ 'úú ní idiíⁿ ntiiⁿnyuⁿ ní neⁿ'ē 'cuūvi chi cuiicú.
17 Caindo, porém, em si, disse: Quantos empregados de meu pai têm abundância de pão, e eu aqui pereço de fome!
18 N'daa cá 'muuⁿ. Naⁿ'á n'diichí chiidá ní caaⁿ'máⁿ cuuví 'iiⁿ'yāⁿ: N'diī chiidá vɛ́ɛ́ nuūⁿndī yeⁿ'é nanááⁿ Ndyuūs chi canéé na va'ai chɛɛti nguuvi ní nanááⁿ n'diī.
18 Levantar-me-ei, irei ter com meu pai e dir-lhe-ei: Pai, pequei contra o céu e diante de ti;
19 'Āā ntɛ́ɛ́ n'dai ca 'úú chi tuneeⁿ 'úú chi caaⁿ'maⁿ nī chi daiya nī 'úú. Cu'neéⁿ nī 'úú tan'dúúcā 'aama mozo yeⁿ'e nī.
19 já não sou digno de ser chamado teu filho; trata-me como um dos teus empregados.
20 Tuu'mi ní cunaⁿ'ā sa ndaā sa nanááⁿ chiīdā sa. Taachi indái ca nndaa sa, tuu'mi ní chiida sa ní n'diichí yā saⁿ'ā ní nnee ya'āī 'iinú yā saⁿ'ā. Chiida sa ní cueⁿ'e yā ngeenu yā naachi canéé sá ní tumaⁿ'á yā daiyá yā ní tuu'vi yā cheendi sa.
20 Levantou-se, pois, e foi para seu pai. Estando ele ainda longe, seu pai o viu, encheu-se de compaixão e, correndo, lançou-se-lhe ao pescoço e o beijou.
21 Daiya yā miiⁿ ní caⁿ'a sa chii sa chiida sa: N'diī, chiidá, vɛ́ɛ́ nuuⁿndi yeⁿ'é nanááⁿ Ndyuūs chi canee na va'ai chɛɛti nguuvi ndúúcū nanááⁿ n'diī. 'Āā n'tɛ́ɛ́ n'dai ca 'úú chí ituneeⁿ 'úú chi caaⁿ'máⁿ nī chi daiya nī 'úú.
21 Disse-lhe o filho: Pai, pequei conta o céu e diante de ti; já não sou digno de ser chamado teu filho.
22 Naati chiida sa mííⁿ ní caⁿ'a yā chii yā mozos yeⁿ'e yā: Dii mozos, maaⁿ nch'ɛɛtɛ́ nūu tun'dáa di tíinūuⁿ chí n'dai ca ní cu'nuúⁿ di saⁿ'ā daiyá. Ní ca'a di chiīnūta'āa cunuuⁿ ta'ā sa ndúúcū ndaacuú chi cunuuⁿ ca'ā sa.
22 Mas o pai disse aos seus servos: Trazei depressa a melhor roupa, e vesti-lha, e ponde-lhe um anel no dedo e alparcas nos pés;
23 Cuéⁿ'e di canguaiⁿ di itiindu 'lííⁿ chi 'viichɛɛ́. Ní 'caaⁿ'nuⁿ di 'iiti chi che'é 'nū. Ní diíⁿ 'nū 'viicu.
23 trazei também o bezerro, cevado e matai-o; comamos, e regozijemo-nos,
24 Ti sáⁿ'a 'cūū daiyá cueⁿ'e sa yaⁿ'ai ní 'āā tan'dúúcā chi n'dií sá. Maaⁿ ní navaacunée sa ní nduuchi sa. Ní tan'dúúcā chí nīndáí sá ní ndaācā sa. Ní 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ ní yeenú taavi yā ní diíⁿ yā 'áámá 'viicu.
24 porque este meu filho estava morto, e reviveu; tinha-se perdido, e foi achado. E começaram a regozijar-se.
25 Ní saⁿ'ā daiyá yā chí vmnaaⁿ canee sa cuɛɛti. Ní taachí ndaā nííⁿnūuⁿ sa ná va'ai, ch'iindiveeⁿ sa chí itiivi saⁿ'ā flauta ní 'iiⁿ'yāⁿ nde'ei yā.
25 Ora, o seu filho mais velho estava no campo; e quando voltava, ao aproximar-se de casa, ouviu a música e as danças;
26 Tuu'mi ní saⁿ'ā miiⁿ ní 'caī sa 'aama mozo ní itiinguuneeⁿ sa mozo miiⁿ dɛ'ɛ̄ chi vɛ́ɛ́.
26 e chegando um dos servos, perguntou-lhe que era aquilo.
27 Mozo miiⁿ ní caⁿ'ā sa chii sa 'iiⁿ'yāⁿ: 'Āā ndáā 'díinu nī. Ní nguɛ́ɛ́ dɛ'ɛ̄ vɛɛ yeⁿ'ē sa. Ní chiidá nī ní caⁿ'a ntiiⁿnyuⁿ yā chí ch'iī itiindu 'lííⁿ chi 'viichɛ.
27 Respondeu-lhe este: Chegou teu irmão; e teu pai matou o bezerro cevado, porque o recebeu são e salvo.
28 Saⁿ'ā miiⁿ ní nduuvi taaⁿ sa. Nguɛ́ɛ́ 'cuuⁿ sa nndaā sa va'āī. Tuu'mi ní chiida sa miiⁿ ní cun'dáa yā va'āī ní di'cuíítu yā daiya yā chí nuūⁿ ndaā sa va'āī.
28 Mas ele se indignou e não queria entrar. Saiu então o pai e instava com ele.
29 Naati saⁿ'ā miiⁿ ní nán'guɛɛcútaⁿ'ā sa yeⁿ'e chiida sa: 'Āā 'naaⁿ n'dáí idichíí'vɛ̄ 'úú n'diī, ní diíⁿ tanducuéⁿ'ē chi ngaⁿ'a nī ní mar 'áámá vmnéⁿ'ēe nguɛ́ɛ́ tee nī mar 'áámá 'iiti cuūchī 'lííⁿ chi 'caaⁿ'núⁿ ní diíⁿ 'viicu. Ní 'úú cuuvi yeenú ndúúcū amigos yeⁿ'é.
29 Ele, porém, respondeu ao pai: Eis que há tantos anos te sirvo, e nunca transgredi um mandamento teu; contudo nunca me deste um cabrito para eu me regozijar com meus amigos;
30 Naatí taachi ndaā daiya nī sáⁿ'a 'cūū, 'nííⁿnuúⁿ 'tuū'vī sa tanducuéⁿ'ē chí vaadī n'guá'āa yeⁿ'ē sa ndúúcū n'daataa s'eeⁿ chi vɛ́ɛ́ saⁿ'ā s'eeⁿ yeⁿ'e. Ní ngaⁿ'a ntiiⁿnyúⁿ nī chi mozos ch'iiⁿ'núⁿ yā itiindu 'lííⁿ chi 'viichɛɛ́ chi che'e sa.
30 vindo, porém, este teu filho, que desperdiçou os teus bens com as meretrizes, mataste-lhe o bezerro cevado.
31 Tuu'mi ní chiida sa miiⁿ caⁿ'a yā chii yā saⁿ'ā: Díí, daiyá, 'áámá canee di nduucú ní tanducuéⁿ'ē dendu'ū chiī yeⁿ'é ní yeⁿ'ē di.
31 Replicou-lhe o pai: Filho, tu sempre estás comigo, e tudo o que é meu é teu;
32 Canéé chí diiⁿ yú 'viicu ti saⁿ'ā 'diinu di chi 'úú nacadiinú chi tan'duucā chi 'āā n'dií sá ní nduuchí sa. 'Āā nindáa sa na vaacu yú ní maaⁿ ní ndaācā yú saⁿ'ā.
32 era justo, porém, regozijarmo-nos e alegramo-nos, porque este teu irmão estava morto, e reviveu; tinha-se perdido, e foi achado.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 15, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.