Lucas 13

Nduudu nʼdai yeⁿʼe Ndyuūs yeⁿʼe cuicateco yeⁿʼe Tepeuxila (CUXNT) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Ndáa n'duuvi saⁿ'ā nanááⁿ Jesús ní caⁿ'a sa chii sa Jesús tan'dúúcā chi diiⁿ gobernador Pilato. Ca'a yā orden chí ch'iīⁿ'nuⁿ sa n'dúúví 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'e yáⁿ'āa Galilea ní staⁿ'a yā yuuúⁿ yeⁿ'e 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ ndúúcū yuuúⁿ yeⁿ'ē 'iiti chi 'āā 'nííⁿ'núⁿ 'iiⁿ'yāⁿ Israel s'eeⁿ chi ca'a yā ofrenda yeⁿ'é Ndyuūs.
1 Naquela mesma ocasião algumas pessoas chegaram e começaram a comentar com Jesus como Pilatos havia mandado matar vários galileus, no momento em que eles ofereciam sacrifícios a Deus.
2 Jesús ní caⁿ'a yā chii yā 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ: ¿'Áá nadicádíínuuⁿ ndís'tiī chi 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ yeⁿ'e yáⁿ'āa Galilea ch'eenu yā 'tíícā ti vɛ́ɛ́ ca nuuⁿndi yeⁿ'e yā nguɛ́ɛ́ ti tanáⁿ'ā 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'e yáⁿ'āa Galilea?
2 Então Jesus disse:
3 'Úú ngaⁿ'á ngií ndís'tiī: Nguɛ́ɛ́ 'tíícā. Ndúúti chi ndís'tiī nguɛ́ɛ́ ndaacadaamí nī yeⁿ'ē nuuⁿndi yeⁿ'e nī, tuu'mi ní nducyaaca ndís'tiī 'cuūvi ntúuⁿ nī cueⁿ'e daāⁿmaⁿ.
3 De modo nenhum! Eu afirmo a vocês que, se não se arrependerem dos seus pecados, todos vocês vão morrer como eles morreram.
4 ¿Dɛ'ɛ̄ nadicádíínuuⁿ ndís'tiī yeⁿ'é ndu'ū ndítiiⁿ'yu 'iinu 'iiⁿ'yāⁿ chi ndíí cuaaⁿ vmnaaⁿ sndaā nduūu torre na yáāⁿ Siloé vmnááⁿ yā ní nducyáácá yā ch'iī yā? ¿'Áá nadicádíínuuⁿ ndís'tiī chi 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ vɛ́ɛ́ ca nuūⁿndī yeⁿ'e yā nguɛ́ɛ́ ti tanáⁿ'a yā chi snée yā na yáāⁿ Jerusalén?
4 E lembrem daqueles dezoito, do bairro de Siloé, que foram mortos quando a torre caiu em cima deles. Vocês pensam que eles eram piores do que os outros que moravam em Jerusalém?
5 'Úú ní ngaⁿ'á ngií ndís'tiī chi nguɛ́ɛ́ 'tíícā. Nduuti chi ndís'tiī ntúūⁿ nguɛ́ɛ́ ndaacadaamí nī yeⁿ'e nuuⁿndi yeⁿ'é nī, tuu'mi ní nducyaaca ndís'tiī 'cuūvi nī cueⁿ'e daāⁿmaⁿ.
5 De modo nenhum! Eu afirmo a vocês que, se não se arrependerem dos seus pecados, todos vocês vão morrer como eles morreram.
6 Tuu'mi ní Jesús caⁿ'a yā ejemplo 'cūū: 'Áámá saⁿ'ā ní catá'āī 'áámá yáⁿ'á yeⁿ'ē n'guíídīi yaaⁿ nguuvi yeⁿ'e sa naachi vɛ́ɛ́ yáⁿ'āa chɛɛti chéēⁿ yeⁿ'ē sa. Chó'ōo tiempo ní cheⁿ'e sa in'nuuⁿ sa n'gui'i yeⁿ'e yáⁿ'á yeⁿ'e sa ní nguɛ́ɛ́ ndaācā sa n'gui'i yeⁿ'ē.
6 Então Jesus contou esta parábola :
7 Tuu'mi ní caⁿ'a sa chii sa 'iiⁿ'yāⁿ chi diíⁿ yā ntiiⁿnyuⁿ yeⁿ'e yáⁿ'āa yeⁿ'e sa: 'Āā 'iinu nduūyū chí ichīi ní nguɛ́ɛ́ indaāca n'gui'ī na yáⁿ'á 'cūū. 'Caaca nī yáⁿ'á. ¿Dɛ'ɛ cuuvi chi yáⁿ'á di'vaachi na yáⁿ'āa naachi snéé yáⁿ'á 'cūū?
7 Aí disse ao homem que tomava conta da plantação: “Olhe! Já faz três anos seguidos que venho buscar figos nesta figueira e não encontro nenhum. Corte esta figueira! Por que deixá-la continuar tirando a força da terra sem produzir nada?”
8 Naati saⁿ'ā chi idiiⁿ ntiiⁿnyuⁿ na yaⁿ'ā miiⁿ nán'guɛɛcútaⁿ'ā sa: N'dií, señor, 'āā canéé rá nduuyú 'cūū ní 'úú nadidɛɛvɛ́ yáⁿ'á yeⁿ'ē ní ca'á taavi abono yeⁿ'ē.
8 Mas o empregado respondeu: “Patrão, deixe a figueira ficar mais este ano. Eu vou afofar a terra em volta dela e pôr bastante adubo.
9 Ní nduuti chi 'cuūndī n'gui'i yeⁿ'ē ní n'daacā. Nduuti chi nguɛ́ɛ́, ní 'caaca nī.
9 Se no ano que vem ela der figos, muito bem. Se não der, então mande cortá-la.”
10 Nguuvi sábado chi ntaavi'tuunúúⁿ 'iiⁿ'yāⁿ Israel s'eeⁿ, Jesús ngi'cueeⁿ yā na 'áámá yaācū sinagoga.
10 Certo sábado, Jesus estava ensinando numa sinagoga .
11 Miiⁿ ní canéé 'áámá n'daataá chí 'āā ndítiiⁿ'yu 'iinu ndúuyū chí ndii n'guuti ta cáávā chi diiⁿ espíritu yeⁿ'e yááⁿn'guiinūuⁿ 'tíícā ndúúcū ta. Ndíí mar 'áámá naaⁿ nguɛ́ɛ́ ngií ndaa cuaacú ta.
11 E chegou ali uma mulher que fazia dezoito anos que estava doente, por causa de um espírito mau. Ela andava encurvada e não conseguia se endireitar.
12 Taachí Jesús n'diichí yā n'daata miiⁿ yaa'ví yā táⁿ'ā ní caⁿ'a yā chiī yā táⁿ'ā: N'dií, n'daataá, ¿'áá neⁿ'e nī chi nduuvi cuaacú nī?
12 Quando Jesus a viu, ele a chamou e disse:
13 Jesús sn'duú yā ta'a yā vmnaaⁿ yeⁿ'e n'daātā miiⁿ. Tuu'mí nūuⁿ ndaā cuaacu n'daataá mííⁿ ní n'daataá mííⁿ ní ngaⁿ'a yā: Dɛ'ɛ̄ chúúcā ch'ɛɛtɛ Ndyuūs.
13 Aí pôs as mãos sobre ela, e ela logo se endireitou e começou a louvar a Deus.
14 'Iiⁿ'yāⁿ chí ngaⁿ'ā ntiiⁿnyúⁿ yā yeⁿ'ē yaacu sinagoga nduuvi taáⁿ yā ti Jesús miiⁿ ní diyiicú yā n'daataá mííⁿ nguuvi chi 'iiⁿ'yāⁿ ntaavi'tuunúúⁿ yā. Ní ngaⁿ'a yā ngii yā nducyaaca 'iiⁿ'yāⁿ: Jaāⁿ nguuví nūuⁿ canee chi diiⁿ 'iiⁿ'yāⁿ ntiiⁿnyuⁿ ní nguuvi s'eeⁿ 'iiⁿ'yāⁿ cuuvi chií yā nanááⁿ Jesús miiⁿ ní cuuvi diiⁿ yiicú yā 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ, naati nguɛ́ɛ́ cuuvi diíⁿ yā 'tíícā nguuvi chi ntaavi'túúnūuⁿ 'iiⁿ'yāⁿ.
14 Mas o chefe da sinagoga ficou zangado porque Jesus havia feito uma cura no sábado. Por isso disse ao povo: — Há seis dias para trabalhar. Pois venham nesses dias para serem curados, mas, no sábado, não!
15 Tuu'mi ní Jesús nan'guɛɛcútaⁿ'a yā yeⁿ'ē sa: Ndís'tiī saⁿ'ā 'uūvī naaⁿ 'uūvī cheendí nī, ¿'áá nguɛ́ɛ́ in'daatíī ndís'tiī 'iiti yeⁿ'e nī naachi snéé 'ii'yu tī ní ngeⁿ'é nī nga'a nī nuūⁿnīⁿ 'iiti nguuvi chi ntaavi'tuunúuⁿ nī?
15 Então o Senhor respondeu:
16 N'daataa 'cūū ní yeⁿ'ē ndaata yeⁿ'e Abraham. 'Āā ndítiiⁿ'yu 'iinu nduūyū ncachiichí yááⁿn'guiinūuⁿ táⁿ'ā. ¿'Áá nguɛ́ɛ́ canee chi n'daatií táⁿ'ā miiⁿ yeⁿ'e ca'ai nguuvi chi ntaaví'tuunúúⁿ nī?
16 E agora está aqui uma descendente de Abraão que Satanás prendeu durante dezoito anos. Por que é que no sábado ela não devia ficar livre dessa doença?
17 Taachí Jesús miiⁿ caⁿ'a yā chuū, taanduvɛ́ɛ yā chi taaⁿ yā yeⁿ'e yā ní 'cuináaⁿ yā. Nducyáácá 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'e yáāⁿ miiⁿya yeenú n'dai yā yeⁿ'é tanducuéⁿ'ē dendu'ū chí n'gɛɛtɛ chí diiⁿ Jesús miiⁿ.
17 Os inimigos de Jesus ficaram envergonhados com essa resposta, mas toda a multidão ficou alegre com as coisas maravilhosas que ele fazia.
18 Jesús caⁿ'a yā: ¿Dɛ'ɛ̄ tan'dúúcā naachí Ndyuūs ngaⁿ'a ntiiⁿnyúⁿ yā? ¿Dɛ'ɛ̄ nadídaamá nduūcū?
18 Jesus disse:
19 Tan'dúúcā nduutií yeⁿ'ē yiīvɛ̄ ntíí'yaá chi 'áámá saⁿ'ā ní sta'ā sa ní chiīnū sa na yáⁿ'āa yeⁿ'ē sa. Yaāta miiⁿ ní ch'iīta tan'dúúcā 'áámá yáⁿ'á ch'ɛɛtɛ. 'Yáádá yeⁿ'ē nanguuvi din'dái tī 'dɛɛcɛ́ tī na dúuⁿnɛ̄.
19 Ele é como uma semente de mostarda que um homem pega e planta na sua horta. A planta cresce e fica uma árvore, e os passarinhos fazem ninhos nos seus ramos.
20 Jesús ní caⁿ'a ntúūⁿ yā: ¿Dɛ'ɛ̄ tan'dúúcā naachí Ndyuūs ngaⁿ'ā ntiiⁿnyúⁿ yā?
20 Jesus continuou:
21 Tan'dúúcā 'aama tááⁿ levadura yeⁿ'e pan chi 'áámá n'daataá chistaⁿ'ā tá nguaaⁿ 'iinū medidas harina ndíí chí nan'guiita tanducuéⁿ'ē yaāchī yéⁿ'ē.
21 Ele é como o fermento que uma mulher pega e mistura em três medidas de farinha, até que ele se espalhe por toda a massa.
22 Taachi Jesús canúúⁿ yā yúúní chi cho'ó yā na yáāⁿ Jerusalén cueⁿ'é yā tanáⁿ'ā yáāⁿ n'gɛɛtɛ ndúúcū yáāⁿ n'gaiyáā ní ngi'cueeⁿ yā 'iiⁿ'yāⁿ.
22 Jesus atravessava cidades e povoados, ensinando na sua viagem para Jerusalém.
23 Tuu'mi ní 'áámá saⁿ'ā ndaā sa nanáaⁿ yā ní ntiinguuneeⁿ sa: N'dií, Señor, ¿'áá duū'ví 'iiⁿ'yāⁿ chí nnguaⁿ'ai yā? Jesús miiⁿ ní caⁿ'a yā chii yā saⁿ'ā miiⁿ:
23 Alguém perguntou: — Senhor, são poucos os que vão ser salvos? Jesus respondeu:
24 Diíⁿ nī tanducuéⁿ'ē chi cuuví nī chi cundaá nī cheendi va'āī 'tuucuú caati ngaⁿ'á ngií ndís'tiī chi nééné 'yaaⁿ 'iiⁿ'yāⁿ neⁿ'e yā cundaá yā cheendi va'ai 'tuucuú chi candɛ́ɛ̄ naachi Ndyuūs nadanguaⁿ'ai yā 'iiⁿ'yāⁿ naati nguɛ́ɛ́ cuuvi diíⁿ yā.
24 — Façam tudo para entrar pela porta estreita. Pois eu afirmo a vocês que muitos vão querer entrar, mas não poderão.
25 Taachi 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'e va'ai nducueeⁿ yā ní n'gaadí yā cheendi va'āī yeⁿ'ē ndís'tiī, tuu'mi ní ndís'tiī snee nī cuaaⁿ chuva'āī. Ní di'cuɛɛcú nī cheendi va'āī ní caaⁿ'máⁿ nī: Señor, Señor, nn'guaáⁿ nī yeⁿ'e 'nū. 'Iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'e va'ai ní nan'guɛɛcutaⁿ'a yā: Nguɛ́ɛ́ in'diichí ndís'tiī ndii nguɛɛ deenú tiī ndiicá nī.
25 — O dono da casa vai se levantar e fechar a porta. Então vocês ficarão do lado de fora, batendo na porta e dizendo: “Senhor, nos deixe entrar!” E ele responderá: “Não sei de onde são vocês.”
26 'Áárá chí ndís'tiī ni tucá'a nī caaⁿ'maⁿ nī 'tíícā: Che'é 'nū ní chi'i 'nū ndúúcu nī taachi n'diī ní chi'cueeⁿ nī 'iiⁿ'yāⁿ na yúúní yeⁿ'e yáāⁿ vaacú 'nū.
26 Aí vocês dirão: “Nós comemos e bebemos com o senhor. O senhor ensinou na nossa cidade.”
27 'Iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'e va'ai miiⁿ ní caaⁿ'maⁿ yā cuuvi yā 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ: 'Úú ngaⁿ'á ngií ndís'tiī ti nguɛ́ɛ́ in'diichí ndís'tiī ndíí nguɛ́ɛ́ deenú tií ndiica nī. Cueevii nī yeⁿ'é nducyaaca ndís'tiī ti nguɛ́ɛ́ n'daācā idiíⁿ nī.
27 Mas ele responderá: “Não sei de onde são vocês. Afastem-se de mim, vocês que só fazem o mal.”
28 Cuaacu chi ndís'tiī snaaⁿ nī chiida yú s'eeⁿ Abraham, ndúúcū Isaac, ndúúcū Jacob, ndúúcū nducyaaca profetas chi ndii cuááⁿ vmnaaⁿ snée yā naachí Ndyuūs ngaⁿ'a ntiiⁿnyuⁿ. Ní ndís'tiī ní 'cuɛɛtinée nī cuááⁿ chuva'āī. Miiⁿ ní cuɛɛcú nī ní che'é nī 'diiⁿ'yúⁿ nī.
28 Quando vocês virem Abraão, Isaque, Jacó e todos os
29 'Iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ chii yā yeⁿ'e nducuéⁿ'ē cuaaⁿ yeⁿ'e iⁿ'yeeⁿdí 'cūū ní ndaa yā nanááⁿ Ndyuūs. Chii yā ndíí cuaaⁿ na ican'dáā 'yáⁿ'ā, ndii cuaaⁿ na ngiiya 'yáⁿ'ā, ndíí cuaaⁿ 'nííⁿnúⁿ, ndíí cuaaⁿ ndiiya, ní 'cuɛɛtɛ́ yā na mesa yeⁿ'e banquete naachí Ndyuūs ngaⁿ'a ntiiⁿnyúⁿ yā.
29 Muitos virão do Leste e do Oeste, do Norte e do Sul e vão sentar-se à mesa no Reino de Deus.
30 Tuu'mi ní náⁿ'ā 'iiⁿ'yāⁿ chi n'gɛɛtɛ chi ngaⁿ'a ntiiⁿnyúⁿ yā maaⁿ na iⁿ'yeeⁿdí 'cūū ní cuuvi ndiicuuⁿ cá yā naachi snéé Ndyuūs ní naⁿ'a 'iiⁿ'yāⁿ chi ndiicuuⁿ cá maaⁿ na iⁿ'yeeⁿdí 'cūū ní cuuvi n'gɛɛtɛ́ yā naachi snéé Ndyuūs.
30 E os que agora são os últimos serão os primeiros, e os primeiros serão os últimos.
31 Nguuví 'cuú nūuⁿ 'áámá chɛ́ɛ́ 'iiⁿ'yāⁿ fariseos ndáa yā nanááⁿ Jesús ní caⁿ'a yā: N'diī, Jesús, cueⁿ'e nī ti rey Herodes neⁿ'é yā 'caaⁿ'núⁿ yā n'diī.
31 Naquele momento alguns fariseus chegaram perto de Jesus e disseram: — Vá embora daqui, porque Herodes quer matá-lo.
32 Naati Jesús caⁿ'a yā chiī yā 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ: Cunaⁿ'á nī nanááⁿ rey miiⁿ ní caaⁿ'maⁿ nī cuuvi nī: N'diī rey, tan'dúúcā 'yuūnéē, 'tiicá nī. Cuin'diichí nī, Jesús miiⁿ ngaⁿ'á yā 'túúcā: 'Úú itun'daá espíritu yeⁿ'e yááⁿn'guiinūuⁿ yeⁿ'é 'iiⁿ'yāⁿ ní diíⁿ chi nduūvā yeⁿ'e 'iiⁿ'yāⁿ maaⁿnguuvi ndúúcū cavyaaⁿ, tuu'mi ní 'cuiinu ntiiⁿnyuⁿ yeⁿ'é damáíⁿ. 'Tíícā canee chi diíⁿ ná 'iīnū nguuvi.
32 Jesus respondeu:
33 Naati 'úú ní canéé chi caacá cuaaⁿ cyúúní ní diíⁿ ntiiⁿnyuⁿ yeⁿ'é maaⁿ ndúúcū cavyaaⁿ ndúúcū damáíⁿ, caati nguɛ́ɛ́ canéé chí 'cuuvī 'áámá saⁿ'ā profeta ch'ɛɛtɛ chi diiⁿ ntiiⁿnyuⁿ yeⁿ'é Ndyuūs 'áámá lado yeⁿ'e yáāⁿ Jerusalén ti na yáāⁿ Jerusalén chi 'caaⁿ'núⁿ yā saⁿ'ā profetas.
33 E Jesus continuou:
34 Jesús caⁿ'a yā chii yā 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'e yáāⁿ Jerusalén: Ndís'tiī chi 'muuⁿ n'giiⁿ'nuⁿ nī 'iiⁿ'yāⁿ profetas ní ngíítuú nī 'iiⁿ'yāⁿ chi Ndyuūs dicho'ó yā chi ndɛɛ yā nduudu yeⁿ'é yā. Ní Jesús caⁿ'a yā: Neené n'deēe cuūví neⁿ'é nadaamá daiyá 'iiⁿ'yāⁿ yáāⁿ Jerusalén miiⁿ tan'dúúcā 'áámá tú'u nadaamá tī daiya tī mááⁿ ngɛɛ̄chi tī, ní nguɛ́ɛ́ 'cuúⁿ nī.
34 — Jerusalém, Jerusalém, que mata os profetas e apedreja os mensageiros que Deus lhe manda! Quantas vezes eu quis abraçar todo o seu povo, assim como a galinha ajunta os seus pintinhos debaixo das suas asas, mas vocês não quiseram!
35 'Túúcā caⁿ'a yā: N'diichí ndís'tiī. Vaacú nī cu'nééⁿ maāaⁿ. Ní ngaⁿ'á ngií ndís'tiī chi 'āā ntɛ́ɛ́ snaaⁿ nī 'úú ndíí ndáá tiempo chi caaⁿ'maⁿ nī yeⁿ'é: Dɛ'ɛ chúúcā n'dai 'iiⁿ'yāⁿ chí cuchii yā ndúúcū chi duuchi Señor 'iivú Ndyuūs ti 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'é Ndyuūs.
35 Agora a casa de vocês ficará completamente abandonada. Eu afirmo que vocês não me verão mais, até chegar o tempo em que dirão: “Deus abençoe aquele que vem em nome do Senhor!”

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 13, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.