Gálatas 4

Nduudu nʼdai yeⁿʼe Ndyuūs yeⁿʼe cuicateco yeⁿʼe Tepeuxila (CUXNT) vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 Maaⁿ ní neⁿ'é caaⁿ'máⁿ chuū ndís'tiī yeⁿ'e 'áámá saⁿ'ā n'gaiyáā chi vɛ́ɛ́ chi cuuvi yeⁿ'e sa. Taachi saⁿ'ā 'lííⁿ sa canee sa tan'dúúcā 'aama mozo ni idiiⁿ sa chiiⁿ chi ngaⁿ'ā 'iiⁿ'yāⁿ chi ch'ɛɛtinée yā ná vaacu sa. 'Áárá chí vɛɛ chi cuuvi yeⁿ'e sa nducuéⁿ'ē.
1 Portanto, pensem da seguinte forma: enquanto não atingir a idade adequada, o herdeiro não está numa posição muito melhor que a de um escravo, apesar de ser dono de todos os bens.
2 Saⁿ'ā 'lííⁿ sa canee sa ndúúcū 'iiⁿ'yāⁿ chí diiⁿ cuidado yeⁿ'ē sa ní ndúúcū 'iiⁿ'yāⁿ chí ngaⁿ'a ntiiⁿnyuⁿ yeⁿ'e nducuéⁿ'ē chi yeⁿ'ē sa. 'Tíícā canee sa ndii tiempo chi ngaⁿ'ā chiida sa ní vɛ́ɛ́ nduuyu yeⁿ'ē sa. Tuu'mi ní 'iiⁿ'yāⁿ ca'a yā nducuéⁿ'ē chi cuuvi yeⁿ'ē sa.
2 Deve obedecer a seus tutores e administradores até a idade determinada por seu pai.
3 'Tiicá ntúūⁿ s'uuúⁿ Taachi nguɛ́ɛ́ deenu yú yeⁿ'e Cristo, tuu'mí ní canee yú tan'dúúcā n'gaiyáā yú chí nguɛ́ɛ́ iincheenaaⁿ yú. Ní canee yú maaⁿ poder yeⁿ'e ley yeⁿ'e yú ní diiⁿ yú chi ngaⁿ'ā ley yeⁿ'e yú ndúúcū costumbre yeⁿ'e yú.
3 O mesmo acontecia conosco. Éramos como crianças; éramos escravos dos princípios básicos deste mundo.
4 Taachi snuūⁿ ca'ā nguuvi miiⁿ Ndyuūs dichó'o yā Daiya yā iⁿ'yeeⁿdí 'cūū. Ní ch'iindiyáaⁿ yā yeⁿ'ē 'áámá n'daataá chi yeⁿ'ē ndaata Israel, yeⁿ'é 'iiⁿ'yāⁿ chi diíⁿ yā chí ngaⁿ'a ley yeⁿ'e Moisés.
4 Mas, quando chegou o tempo certo, Deus enviou seu Filho, nascido de uma mulher e sob a lei.
5 Ní saⁿ'ā miiⁿ ní ndaā sa ní nadanguáⁿ'ai sa s'uuúⁿ chí 'iiⁿ'yāⁿ Israel s'eeⁿ chi snée yú ndúúcū ley yeⁿ'é Ndyuūs ndúúcū 'iiⁿ'yāⁿ gentiles ndúúcū costumbres yeⁿ'é yā, 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ chi nguɛ́ɛ́ yeⁿ'ē ndaata Israel, níícú nducyaaca yú cuuvi daiya sa s'uuúⁿ.
5 Assim o fez para resgatar a nós que estávamos sob a lei, a fim de nos adotar como seus filhos.
6 Maaⁿ ní nducyaaca s'uuúⁿ ní daiya Ndyuūs s'uuúⁿ. Ní Ndyuūs dicho'ó yā Espíritu yeⁿ'ē Daiya yā chi Cristo na staava yeⁿ'e yú. Espíritu miiⁿ chííⁿ chí diiⁿ chi cuuvi caaⁿ'maⁿ yú 'tíícā: N'diī Ndyuūs Chiidá.
6 E, porque nós somos seus filhos, Deus enviou ao nosso coração o Espírito de seu Filho, e por meio dele clamamos: “ Aba , Pai”.
7 Maaⁿ ní s'uuúⁿ nguɛ́ɛ́ tan'dúúcā mozos s'uuúⁿ ti daiyá Dendyuūs s'uuúⁿ. Ní ndúúti chi daiyá yā s'uuúⁿ tuu'mí Ndyuūs caⁿ'a yā ca'a yā s'uuúⁿ chi cuuvi yeⁿ'e yú tan'dúúcā chi ngaⁿ'a yā ti i'teenu yú Cristo.
7 Agora você já não é escravo, mas filho de Deus. E, uma vez que é filho, Deus o tornou herdeiro dele.
8 Vmnááⁿ vmnaaⁿ taachi nguɛɛ n'diichí nī Ndyuūs, ndís'tiī chi nguɛ́ɛ́ yeⁿ'ē 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'e ndaata Israel diíⁿ nī ntiiⁿnyuⁿ caavā ídolos chi nguɛ́ɛ́ dendyuūs s'eeⁿ.
8 Antes de conhecerem a Deus, vocês eram escravos de supostos deuses que, na verdade, nem existem.
9 Maaⁿ ní chi n'diichí nī Ndyuūs o más cā n'daacā chi caaⁿ'máⁿ chi Ndyuūs chi n'diichí yā ndis'tiī chi yeⁿ'é yā taacā chi maaⁿ ní nguɛɛcúndii ntúuⁿ nī ní neⁿ'é nī diíⁿ nī dendú'ū cosas chi nguɛ́ɛ́ cuuvi nanguaⁿ'ai yú. Dɛ́'ɛ̄ cuuvi chi neⁿ'é nī cunée nī tan'duucā 'áámá mozo yeⁿ'ē cosas chi 'tíícā.
9 Agora que conhecem a Deus, ou melhor, agora que Deus os conhece, por que desejam voltar atrás e tornar-se novamente escravos dos frágeis e inúteis princípios básicos deste mundo?
10 Ndís'tiī ní di'viicú nī nguuvi s'eeⁿ, ndúúcū 'iiyū, ndúúcū tiempo, ndúúcū nduūyū ti neⁿ'é nī caⁿ'á nī favor yeⁿ'é Ndyuūs.
10 Vocês insistem em guardar certos dias, meses, estações ou anos.
11 Ndís'tiī hermanos yeⁿ'é, 'va'á yeⁿ'e ndís'tiī ti nguɛ́ɛ́ dichíí'vɛ̄ nduudu cuaacu chi ngaⁿ'á nguaaⁿ ndís'tiī.
11 Temo por vocês. Talvez meu árduo trabalho em seu favor tenha sido inútil.
12 Ndís'tiī hermanos yeⁿ'é di'cuiitú nī chi diíⁿ nī tan'dúúcā chi 'úú idiíⁿ, ní divíi nī yeⁿ'e ley ti 'úú divií yeⁿ'e ley miiⁿ ti neⁿ'é diíⁿ tan'dúúcā ndís'tiī chi nguɛ́ɛ́ deenú nī ley. Taachí ngaⁿ'á nduudu cuaacu nguaaⁿ ndís'tiī, ndís'tiī ní din'dái nī nduucú.
12 Irmãos, peço-lhes que sejam como eu, pois eu também sou como vocês. E vocês não me trataram mal
13 Ndís'tiī deenu nī chi vmnááⁿ vmnaaⁿ chi'cueéⁿ ndís'tiī nduudu yeⁿ'é Ndyuūs ní ngíítā 'úú.
13 e certamente se lembram de que eu estava doente quando lhes anunciei as boas-novas pela primeira vez.
14 Ndís'tiī nguɛ́ɛ́ taanduvɛ́ɛ́ diíⁿ nī nduucú chi nguɛ́ɛ́ neⁿ'é nī 'úú cáávā ca'ai chi canuuⁿ 'úú chi idiíⁿ sufrir. Ní 'cuuⁿ nī 'úú ní sta'a nī 'úú tan'dúúcā chi 'úú 'áámá ángel yeⁿ'é Dendyuūs chi ndaā nanááⁿ ndís'tiī. Ní sta'á nī 'úú tan'dúúcā chi 'úú ní Cristo 'úú.
14 Embora minha saúde precária fosse uma tentação para me rejeitarem, vocês não me desprezaram nem me mandaram embora. Ao contrário, acolheram-me e cuidaram de mim como se eu fosse um anjo de Deus, ou mesmo o próprio Cristo Jesus.
15 ¿Dɛ'ɛ̄ cuuvi chi maaⁿ ní nguɛ́ɛ́ yeenú nī nduucú ní nguɛ́ɛ́ neⁿ'é nī 'úú? 'Úú ngaⁿ'á nduudu cuaacu chi vmnááⁿ vmnaaⁿ neⁿ'é nī 'úú ti nduuti chí cuuvi tun'dáa nī nduutinaáⁿ nī maáⁿ nī chi tée nī 'úú.
15 Que aconteceu com a alegria que vocês demonstraram naquela ocasião? Estou certo de que, se fosse possível, teriam arrancado os próprios olhos e os teriam dado a mim.
16 Maaⁿ ní 'áá enemigo yeⁿ'é nī 'úú ti ngii chɛɛchí ndís'tiī nduudu cuaacu.
16 Acaso me tornei inimigo de vocês porque lhes digo a verdade?
17 Vɛ́ɛ́ 'iiⁿ'yāⁿ chi ndaā nguaaⁿ ndís'tiī chi ngaⁿ'á yā chi neⁿ'é yā ndís'tiī naati nguɛɛ n'daacā idiíⁿ yā. Neⁿ'é yā chi ndaacadáámí ndís'tiī yeⁿ'ē nduudu cuaacu ní 'caandiveéⁿ nī yeⁿ'e 'iiⁿ'yāⁿ.
17 Esses falsos mestres estão extremamente ansiosos para agradá-los, mas suas intenções não são boas. Querem afastá-los de mim para que dependam deles.
18 N'dáácā chi 'iiⁿ'yāⁿ ngaⁿ'a yā chi neⁿ'e yā ndís'tiī nduuti chi diíⁿ yā chi n'daacā ndúúcu nī. Ní 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ ní diíⁿ yā 'túúcā nguɛ́ɛ́ dámaāⁿ taachi 'úú caneé nguaaⁿ ndís'tiī.
18 Se alguém deseja agradá-los, muito bem; mas que o faça sempre, e não só quando estou com vocês.
19 Ndís'tiī hermanos yeⁿ'é, ndís'tiī tan'dúúcā daiyá 'tíícā ndís'tiī. Ti taachi ngaⁿ'á nduudu cuaacu nanááⁿ ndís'tiī, 'úú diíⁿ sufrir tan'dúúcā 'aama n'daataa diiⁿ tá sufrir taachi ch'iindiyaāⁿ dacuá'āa. 'Tíícā idiíⁿ ndii tiempo chi i'téénu nī Jesucristo ní yeⁿ'é yā ndís'tiī. 'Tíícā idiíⁿ sufrir taama vmnéⁿ'ēe ti neⁿ'é chi ndís'tiī ch'iⁿ'í nī chi cuaacu nííⁿnyúⁿ i'téénu nī Cristo.
19 Ó meus filhos queridos, sinto como se estivesse passando outra vez pelas dores de parto por sua causa, e elas continuarão até que Cristo seja plenamente desenvolvido em vocês.
20 Maaⁿ ní neⁿ'é cuneé ndúúcū ndís'tiī ní cunneé ndís'tiī ti nguɛ́ɛ́ deenú táácā cuuvi diíⁿ nduucú ndís'tiī taachi yaⁿ'áí caneé yeⁿ'e nī.
20 Gostaria de poder estar aí com vocês para lhes falar em outro tom. Mas, distante como estou, não sei o que mais fazer para ajudá-los.
21 Ndís'tiī chi neⁿ'é nī canée nī ndúúcū ley yeⁿ'e Moisés, 'cuuvi nī 'úú: ¿'Áá nguɛ́ɛ́ déénu nī chi ngaⁿ'a ley miiⁿ?
21 Digam-me, vocês que desejam viver debaixo da lei: acaso sabem o que a lei diz de fato?
22 Canéé nguūⁿ na libro yeⁿ'é Ndyuūs chi Abraham ní vɛ́ɛ́ 'uūvī daiya yā. 'Aama daiya yā ní yeⁿ'e táⁿ'ā chi canéé caadi 'iīyū. Ní táámá daiya yā ní yeⁿ'ē n'daataa yeⁿ'e yā chi nguɛ́ɛ́ criada.
22 De acordo com as Escrituras, Abraão teve dois filhos, um nascido de uma escrava e outro de sua esposa, que era livre.
23 Daiya yā chi yeⁿ'e táⁿ'ā chi canéé caadi 'iiyū ch'iindiyaāⁿ sa ti Abraham neⁿ'e yā daiya yā. Naati táámá daiya táámá n'daataá chi n'daataá yeⁿ'é yā, ch'iindiyaāⁿ sa cucáávā compromiso chi diíⁿ Ndyuūs. Ni maaⁿ níícú chiī compromiso chí caⁿ'a Ndyuūs chí ca'a yā daiya Abraham.
23 O filho da escrava nasceu segundo a vontade humana; o filho da mulher livre nasceu segundo a promessa.
24 Chuū ní 'áámá historia ní 'áámá comparación yeⁿ'e táⁿ'ā criada miiⁿ ndúúcū táⁿ'ā chi n'daataá yeⁿ'e Abraham. Ndyuūs diíⁿ yā contratar cucáávā nduu 'uuvi cosas chi Ndyuūs cānee yiinú yā chi diiⁿ yā. Táⁿ'ā criada miiⁿ ní nguuvi tá Agar ní 'áámá seña tan'dúúcā chi Ndyuūs cānee yiinú yā ní ca'a yā ley Moisés miiⁿ na 'cuɛɛti Sinaí. Nducyaaca 'iiⁿ'yāⁿ chi caneé yā maaⁿ poder yeⁿ'e ley miiⁿ tan'dúúcā criada yeⁿ'e ley 'tííca yā. Ní tan'dúúcā criada Agar ndúúcū daiyá yā canéé caadi 'iiyu, 'tííca yā.
24 Essas duas mulheres ilustram duas alianças. A primeira, Hagar, representa o monte Sinai, onde o povo recebeu a lei que o escravizou.
25 Ndyuūs ch'iⁿ'í yā s'uuúⁿ chi Agar miiⁿ ní 'áámá seña tan'dúúcā chi 'cuɛɛti Sinaí na yáⁿ'āa Arabia 'tííca yā. 'Tiicá ntúūⁿ táámá seña tan'dúúcā 'iiⁿ'yāⁿ Israel s'eeⁿ chi ye'e yáāⁿ Jerusalén ti 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'e yáāⁿ Jerusalén miiⁿ canée yā maaⁿ poder yeⁿ'e ley yeⁿ'e Moisés. Ní canée yā tan'dúúcā criados yeⁿ'ē ley miiⁿ.
25 E Hagar, que é o monte Sinai, na Arábia, representa a Jerusalém de agora, pois ela e seus filhos vivem sob a escravidão da lei.
26 Naati Ndyuūs ch'iⁿ'í yā s'uuúⁿ chi n'daataá chi nguuvi Sara chi nguɛ́ɛ́ criada ní 'áámá seña tan'dúúcā chi yáāⁿ Jerusalén chí ngai chí canee na va'ai chɛɛti nguuvi. Ní yáāⁿ yeⁿ'e nducyaaca yú chi i'teenu yú Jesucristo.
26 A segunda, Sara, representa a Jerusalém celestial. Ela é a mulher livre, e é nossa mãe.
27 Canéé nguūⁿ ndii cuááⁿ vmnaaⁿ na nduudu yeⁿ'é Ndyuūs, 'tiicā:
27 Como dizem as Escrituras: “Alegre-se, mulher sem filhos, você que nunca deu à luz! Grite de alegria, você que nunca esteve em trabalho de parto! Pois a abandonada agora tem mais filhos que a mulher que vive com o marido”.
28 Ndís'tiī hermanos yeⁿ'é, 'tíícā s'uuúⁿ tan'dúúcā daiya chi nguuvi Isaac chi yeⁿ'ē Abraham ndúúcū Sara 'tíícā s'uuúⁿ. Ní Ndyuūs tee yā compromiso s'uuúⁿ ti 'tiicā Ndyuūs ngaⁿ'a yā chi ca'a yā Abraham miiⁿ daiyá yā Isaac miiⁿ tí Isaac miiⁿ ní yeⁿ'é compromiso, 'tíícā s'uuúⁿ.
28 E vocês, irmãos, são filhos da promessa, como Isaque.
29 'Tíícā tiempo chi 'āā chó'ōo Ndyuūs idiíⁿ yā chi saⁿ'ā daiya criada chi daiya Abraham caati neⁿ'e yā daiya yā, daiya criada miiⁿ can'dáa sa saⁿ'ā daiya Sara caati daiya Sara ndúúcū Abraham ní yeⁿ'e compromiso chi diiⁿ Ndyuūs ndúúcū Abraham. 'Tíícā maaⁿ ní, 'iiⁿ'yāⁿ chi cānee yā maaⁿ poder yeⁿ'e ley yeⁿ'e Moisés ní nguɛ́ɛ́ yeⁿ'ē Señor Jesucristo. 'Iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ can'dáa yā s'uuúⁿ ní diíⁿ yā chi diiⁿ yú sufrir ti i'teenu yú Jesucristo. Ní canée yú ndúúcū Espíritu N'dai yeⁿ'é Ndyuūs cáávā compromiso yeⁿ'é yā.
29 Ismael, o filho nascido da vontade humana, perseguiu Isaque, o filho nascido do poder do Espírito, e o mesmo ocorre agora.
30 Naati canéé nguūⁿ na libro yeⁿ'é Ndyuūs ndii cuááⁿ vmnaaⁿ 'tíícā: Cuaaⁿ chuva'āī í'neēⁿ táⁿ'ā chi canéé caadi 'iiyū ndúúcū daiya tá ti nguɛ́ɛ́ dɛ'ɛ̄ vɛɛ chi tuneeⁿ daiya táⁿ'ā chi canéé caadi 'iiyū yeⁿ'ē chi cuuvi yeⁿ'e saⁿ'ā chi daiya táⁿ'ā Sara chi libre.
30 Mas o que dizem as Escrituras sobre isso? “Livre-se da escrava e do filho dela, pois o filho da escrava não será herdeiro junto com o filho da mulher livre.”
31 Ndís'tiī hermanos yeⁿ'é, cáávā chuū s'uuúⁿ ní nguɛ́ɛ́ tan'dúúcā chi daiya táⁿ'ā chi canéé caadi 'iiyū s'uuúⁿ, ti s'uuúⁿ tan'dúúcā chi daiya táⁿ'ā chi libre 'tíícā s'uuúⁿ.
31 Portanto, irmãos, não somos filhos da escrava; somos filhos da mulher livre.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Gálatas 4, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.