Tiago 1
Majepacʉ jʉ̃menijicʉi yávaiye mamaene coyʉitucubo (CUBNT) vs VC
1 Yʉ, Santiago, toivacaivʉ mʉjare. Majepacʉ Jʉ̃menijicʉre aru maje jabocʉ Jesucristore máre memecayʉbu yʉ. Meaicõjeivʉ mʉjare, jívʉre, doce paiyajuboacavʉ Israecavʉre, mʉje joborõare jocarĩ dajocaivʉ bácavʉre, cʉrãjivʉre apenoa joborõai.
1 Tiago, servo de Deus e do Senhor Jesus Cristo, às doze tribos da dispersão, saúde!
2 Mʉja, jívʉ, torojʉjarã mʉja mʉje ũmei mʉje ñájiyede apejĩe ãmeque.
2 Considerai que é suma alegria, meus irmãos, quando passais por diversas provações,
3 Que baru coreóvaivʉbu mʉja ñájivʉ baru dajocabevʉva mʉje jʉ aiyede Jesucristore, pʉeno baju napinajivʉre mʉje ñájiyede. Que teni jã́ri corevaivʉbu mʉja mʉje jʉ aiyede.
3 sabendo que a prova da vossa fé produz a paciência.
4 Me napijara mʉje ñájiyede, cʉrãjivʉ meara matʉiye yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe aru ye jaʉbequiyepe aivʉ mʉjare Jʉ̃menijicʉi jã́inore.
4 Mas é preciso que a paciência efetue a sua obra, a fim de serdes perfeitos e íntegros, sem fraqueza alguma.
5 Apecʉ majacacʉ majibecʉ baru aipe d̶aiye jaʉrõre ʉ̃́re, jẽniajacʉrĩ Jʉ̃menijicʉque ʉ̃i cad̶atequiyepe ayʉ ʉ̃́re. Aru Jʉ̃menijicʉ majide d̶acʉyʉme ʉ̃́re aipe d̶aiye jaʉrõre. Que baru cad̶ateiyʉbi põevare jecʉbecʉva aru jarabecʉva náre, ne jẽniaiye boje ʉ̃́re.
5 Se alguém de vós necessita de sabedoria, peça-a a Deus - que a todos dá liberalmente, com simplicidade e sem recriminação - e ser-lhe-á dada.
6 Ʉbenita ñai jẽniañʉre, “Jãve yʉre cad̶atecʉyʉme Jʉ̃menijicʉ. D̶acacʉyʉme ji jẽniainore ʉ̃́que”, arĩ dápiaiye jaʉvʉ, ʉ̃i jʉ aiye boje Jʉ̃menijicʉre, “Jʉ̃menijicʉ cad̶atequijichʉbi yʉre”, abecʉva. Yópe pãcaiboa nʉ́raiyepe ũmevʉque, nopedeca ñai põecʉbe arĩ dápiayʉ apenʉmʉa “Majivʉ yʉ Jʉ̃menijicʉ cad̶atecʉyʉre yʉre”, aru apenʉmʉa “Majibevʉ yʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i cad̶atedu yʉre”, arĩ dápiayʉ. Ʉ̃ nópe dápiayʉ cũináro ʉ̃i dápiaino, Jʉ̃menijicʉ ʉ̃́re majide d̶acʉyʉre, ye dápiabebi ʉ̃. Que baru pãcaiboapebu ʉ̃i dápiaiye.
6 Mas peça-a com fé, sem nenhuma vacilação, porque o homem que vacila assemelha-se à onda do mar, levantada pelo vento e agitada de um lado para o outro.
7 Ñai põecʉ nópe dápiayʉ ʉ̃i jẽniaiyede Jʉ̃menijicʉque, maje jabocʉ Jʉ̃menijicʉ d̶acabecʉbe ʉ̃́re yópe ʉ̃i jẽniainope.
7 Não pense, portanto, tal homem que alcançará alguma coisa do Senhor,
8 Ñai põecʉ nópe dápiayʉ pʉcaũmea cʉbi. Que baru coreóvaino ãmevʉ aipe d̶aiye jaʉrõre ʉ̃́re cainʉmʉa.
8 pois é um homem irresoluto, inconstante em todo o seu proceder.
9 Jesúre jʉ ayʉ cʉve cʉvabecʉ, apevʉ ne coyʉimʉ, “cõmaje ãrojacʉ aru bojecʉbecʉ”, bojecʉbi Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Que baru torojʉjacʉrĩ ʉ̃ ʉ̃i ũmei.
9 Mas que os irmãos humildes se gloriem de sua elevação;
10 Ʉbenita Jesúre jʉ aipõecʉ cʉve cʉvacʉ torojʉjacʉrĩ ʉ̃i ũmei coreóvayʉ ʉ̃i cʉve bojecʉbede Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Ʉ̃i baju cũiquíyebu yópe cóvʉa cũiyepe.
10 os ricos, pelo contrário, de sua humilhação, porque passarão como a flor dos campos.
11 Aviá ʉ̃i cõari, bórĩ, popovaibi cõriáre. Que teni cóvʉa poporĩ, tʉrĩ yaiyebu. Nopedeca ñai cʉve cʉvacʉ bíjacʉyʉme, ʉ̃i vorĩ earĩduiyepedeca pʉeno baju cʉvede. Que baru yópe cóvʉa bíjaiyepe cõriáre, nopedeca ʉ̃i cʉve bíjaquiyebu cʉve cʉvacʉre.
11 Desponta o sol com ardor, seca a erva, cai sua flor e perde a beleza do seu aspecto. Assim murcha também o rico em suas empresas.
12 Torojʉbi ʉ̃i ũmei ñai põecʉ napiñʉ caiye iye ʉ̃i ñájiyede. Ʉ̃i ñájiniburu yóboi dajocabecʉva ʉ̃i jʉ aiyede Jesucristore, Jʉ̃menijicʉ bojed̶acʉyʉme ʉ̃́re me. Cʉvare d̶acʉyʉme ʉ̃́re jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre. Que d̶acʉyʉme yópe “D̶acacʉyʉmu yʉ mʉjare”, ʉ̃i aiye báquepedeca ina ʉrivʉre ʉ̃́re.
12 Feliz o homem que suporta a tentação. Porque, depois de sofrer a provação, receberá a coroa da vida que Deus prometeu aos que o amam.
13 Ácʉ põecʉ ãmeno d̶aiyede dápiayʉ bácʉ, yópe arĩdurĩ, “Jʉ̃menijicʉ jʉjovaibi yʉre”, abejacʉrĩ. Jʉ̃menijicʉ jʉjovaimʉ ãmemi, d̶acʉyʉ ãmenore. Aru Jʉ̃menijicʉ ye jʉjovabebi põecʉre, ʉ̃i d̶aquiyepe ayʉ ãmenore.
13 Ninguém, quando for tentado, diga: É Deus quem me tenta. Deus é inacessível ao mal e não tenta a ninguém.
14 Quénora ácʉ põecʉ jʉjovaimʉ d̶acʉyʉ ãmenore, ʉ̃i baju jʉjovaibi. Ʉ̃i baju ãmeina d̶aiyʉede d̶ainomu ʉ̃́re yópe moacʉ ʉ̃i jã́iyepe cũ piaváinore, aru no yóboi nore ʉ̃i vorĩ nʉiyepe, põecʉ ʉ̃i jajovarĩ boaquíyepe aiye ʉ̃́re.
14 Cada um é tentado pela sua própria concupiscência, que o atrai e alicia.
15 Aru yópe jʉed̶oearĩburu yóboi jʉed̶ocʉre põeteiye jaʉépe, aru ʉ̃i bʉcʉrĩburu yóboi ʉ̃́re yaiye jaʉépe, nopedeca põecʉ ʉ̃i dápiarĩburu yóboi ãmenore ãmeina teibi, aru ãmeina teniburu yóboi coatecʉyʉme ʉ̃i baju Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ.
15 A concupiscência, depois de conceber, dá à luz o pecado; e o pecado, uma vez consumado, gera a morte.
16 Mʉja, jívʉ, ji ʉmara, jápiajarã. Mʉje bajumia apecʉre jʉjovaicõjemejara. Dápiabejarã ʉbenina Jʉ̃menijicʉ d̶ayʉre mʉje ãmeno d̶aiyʉede.
16 Não vos iludais, pois, irmãos meus muito amados.
17 Quénora me matʉiyede d̶ayʉbe Jʉ̃menijicʉ. Caiye méne aru jaʉbede máre maje cʉvaede jacopʉivʉbu maja cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõre jocarĩ, majepacʉ Jʉ̃menijicʉi jíyede majare. Jʉ̃menijicʉ cʉed̶arejaquemavʉ ina cavarõcavʉ miad̶áre d̶aivʉre. Aru nácapũravʉ oatʉvaivʉ bʉojad̶ama aru bótainore d̶ad̶ama. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉcapũravʉ ye oatʉvabebi ʉ̃. Cainʉmʉa cũinátʉrʉ cʉbi. Aru ʉ̃i yávaiyede máre oatʉvabebi cainʉmʉa.
17 Toda dádiva boa e todo dom perfeito vêm de cima: descem do Pai das luzes, no qual não há mudança, nem mesmo aparência de instabilidade.
18 Jʉ̃menijicʉrecabe cʉre d̶ayʉ majare apʉé mamaeva yópe ʉ̃i ʉrõpe ʉ̃i yávaiye jãveque. Que teni yópe jẽidʉa mama jũaidʉa pʉeno mearʉape, nopedeca maja máre Jʉ̃menijicʉi põeva mama cʉrivʉbu aru mearamu máre caivʉ ʉ̃i cʉed̶aimara pʉeno.
18 Por sua vontade é que nos gerou pela palavra da verdade, a fim de que sejamos como que as primícias das suas criaturas.
19 Mʉja, jívʉ, ji ʉmara, coreóvajarã iyede: Caivʉ põeva yaʉé jápiajarãri me. Ʉbenita dʉibareca yávarĩ bʉ́jarãri me dápiarĩ ad̶aivʉ ne yávaiyede. Aru dʉibareca jarajarãri.
19 Já o sabeis, meus diletíssimos irmãos: todo homem deve ser pronto para ouvir, porém tardo para falar e tardo para se irar;
20 Põecʉ jarayʉ baru, mearore d̶ayʉ bʉojabebi yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe.
20 porque a ira do homem não cumpre a justiça de Deus.
21 Que baru dajocajarã caiye ãmeina teiyede mʉjare jarʉvarĩ. Aru d̶abejarã ãmenore. Meara põevape jʉ ajarã iye yávaiyede jãvene, iye coiye báquede mʉje ũmei yópe oteiye coiyepe joborõi. Iye yávaiye parʉé boje, mead̶aimara marajáramu mʉja.
21 Rejeitai, pois, toda impureza e todo vestígio de malícia e recebei com mansidão a palavra em vós semeada, que pode salvar as vossas almas.
22 Ʉbenita jʉjovabejarã mʉje baju. Ina jápiaivʉ iye yávaiyede jãvene quéda, d̶abevʉva yópe iye ne bueiye báquepe, jʉjovad̶ama ne baju. Que baru d̶ajarã mʉja yópe mʉje bueiye báquepe iye yávaiyede jãvene.
22 Sede cumpridores da palavra e não apenas ouvintes; isto equivaleria a vos enganardes a vós mesmos.
23 Ñai jápiayʉ diede quéda, d̶abecʉva yópe ʉ̃i bueiye báquepe, ʉ̃́recabe ñai põecʉ jã́ñʉpe páyʉ ʉ̃i jivare jivarʉque.
23 Aquele que escuta a palavra sem a realizar assemelha-se a alguém que contempla num espelho a fisionomia que a natureza lhe deu:
24 Aru ʉ̃i jã́riburu yóboi, cũiná copedini nʉri jivarʉre jocarĩ ãrʉmetecʉyʉme ʉ̃i jã́ino mácarõre. Nopedeca cũinácʉ jã́ñʉme d̶abecʉva aru apecʉ jápiayʉbe d̶abecʉva. Ne d̶abe boje, ãrʉmeted̶ama cũinácʉ ʉ̃i jã́ino mácarõre aru apecʉ ʉ̃i jápiaino mácarõre. Que teni cũinácʉ ʉ̃i jã́ino mácarõ aru apecʉ ʉ̃i jápiaino mácarõ bojecʉbevʉ náre.
24 contempla-se e, mal sai dali, esquece-se de como era.
25 Ʉbenita ñai me dápiarĩ buede nʉñʉ Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede aru ãrʉmetebecʉ ʉ̃i jápiaino mácarõre diede, quénora d̶ayʉ yópe ʉ̃i bueiye báquepe, ʉ̃́recabe torojʉcʉ bacʉyʉ́ ʉ̃i ũmei ʉ̃i jʉ aiyeque diede. Aru Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye métamu aru jaʉbebu. Que baru ñai põecʉ ʉ̃i d̶aiyʉe boje diede cõjeimʉpe ãmemi.
25 Mas aquele que procura meditar com atenção a lei perfeita da liberdade e nela persevera - não como ouvinte que facilmente se esquece, mas como cumpridor fiel do preceito -, este será feliz no seu proceder.
26 Ácʉ põecʉ dápiayʉ baru ʉ̃i baju jʉ ayʉ Jʉ̃menijicʉre me, ʉbenita ãmeina yávaicõjeñʉ maru ʉ̃i baju, ʉ̃́recabe jʉjovayʉ ʉ̃i baju. Ʉ̃́recabe ʉbenina jʉ arĩduyʉ Jʉ̃menijicʉre.
26 Se alguém pensa ser piedoso, mas não refreia a sua língua e engana o seu coração, então é vã a sua religião.
27 Ʉbenita ñai jʉ ayʉ Jʉ̃menijicʉre jãve, aru meacʉ, aru ãmeina tebecʉ majepacʉ Jʉ̃menijicʉ ʉ̃i jã́inore, ʉ̃́recabe cad̶ateyʉ ina tẽumarare aru ina nomiópevare máre. Aru ʉ̃́vacari d̶abebi ãmenore yópe ijãravʉcavʉ Jʉ̃menijicʉre jʉ abevʉ ne d̶aiyepe.
27 A religião pura e sem mácula aos olhos de Deus e nosso Pai é esta: visitar os órfãos e as viúvas nas suas aflições, e conservar-se puro da corrupção deste mundo.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Tiago 1, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.