Romanos 7

Majepacʉ jʉ̃menijicʉi yávaiye mamaene coyʉitucubo (CUBNT) vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 Mʉja, jívʉ, coreóvaivʉbu jãve iye ji coyʉquiyede mʉjare caride. Coyʉquijivʉ Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquede Moisés bácʉre. Põeva d̶aicõjeimaramu dieque ne cʉede cãreja ijãravʉi pʉ ne yaiyeta.
1 Agora, irmãos, vocês que conhecem a lei, não sabem que ela se aplica apenas enquanto a pessoa vive?
2 Que baru Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báque Moisés bácʉre yópe cũináco nomió pʉrʉbʉod̶ope paiyebu, cʉcod̶o jímarepacʉque ʉ̃i yaibéde cãreja ʉ̃́queda. Ʉbenita ʉ̃i yaidú, iye d̶aicõjeiyede aipe d̶abejebu õ dinʉmʉ.
2 Por exemplo, quando uma mulher se casa, a lei a une a seu marido enquanto ele estiver vivo. No entanto, se ele morrer, as leis do casamento já não se aplicarão à mulher.
3 Que baru ico apecʉque cʉco baru jímarepacʉre jarʉvarĩ ʉ̃i cʉede cãreja, ãmeina d̶ajebu õ aru “ãmeco” ajebu ṍre. Ʉbenita jímarepacʉ bácʉi yainíburu yóbore, cõjeimo ãmejebu õ dinʉmʉ. Que baru pʉrʉbʉod̶o baru apecʉque, ãmeina d̶abejebu õ.
3 Portanto, enquanto o marido estiver vivo, se ela se casar com outro homem, cometerá adultério. Mas, se o marido morrer, ela ficará livre dessa lei e não cometerá adultério ao se casar novamente.
4 Mʉja, jívʉ, judíova, Jesúre jʉ aivʉ, quédeca vaivʉ mʉjare. Yópe ʉ̃mʉ ʉ̃i cʉvaepe jímarepacore, Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye ʉ̃i coyʉiye báque Moisés bácʉre cʉvarejaquemavʉ mʉjare. Que baru iye d̶aicõjeiyeque d̶aicõjeimara marejaquémavʉ mʉja. Ʉbenita Jesucristoi yaiyede, caivʉ ina ʉ̃́re jʉ arãjivʉ máre yaidéjaquemavʉ ʉ̃́que Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Que teni mʉja máre yaivʉ bácavʉpe barejaquémavʉ ʉ̃́que. Que baru iye d̶aicõjeiyeque d̶aicõjeimara ãmevʉ mʉja caride. Yópe nomió, jímarepacʉ bácʉi yainíburu yóbore, õi pʉrʉbʉoiyepe apecʉque, nopedeca mʉja máre mʉje coateniburu yóbo yainore jarʉvarĩ, yópe nacovaimarape paivʉ cʉrivʉbu Jesucristoque cũinávʉpe. Maje cʉede Jesucristoque cũinávʉpe, yopedecabu majare: Ʉ̃ majemarepacʉpe páyʉ pʉeno mearore d̶arĩ nʉre d̶aibi majare, maje cʉrãjiyepe ayʉ pʉeno mearo ʉ̃́que.
4 Assim, meus irmãos, vocês morreram para o poder da lei quando morreram com Cristo, e agora estão unidos com aquele que foi ressuscitado dos mortos. Como resultado, podemos produzir uma colheita de boas obras para Deus.
5 Ʉbenita maje cʉrãjiye jipocai Jesucristoque, maje ãmeina d̶aiyʉe báque boje, coatedejaquemavʉ maja Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ.
5 Quando éramos controlados pela natureza humana, desejos pecaminosos atuavam dentro de nós, e a lei despertava esses desejos maus, que produziam uma colheita de obras pecaminosas cujo resultado era a morte.
6 Ʉbenita caride d̶aicõjememaramu maja Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye ʉ̃i coyʉiye báqueque Moisés bácʉre. Jipocamia yebacavʉpe barejaquémavʉ maja. Diede jʉ aiye jaʉrejaquemavʉ majare. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉre memecabevʉbu maja javecarõque, yópe ʉ̃i d̶aicõjeiye ʉ̃i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre. Quénora Jʉ̃menijicʉre memecaivʉbu maja mamaroque caride, yópe ñai Espíritu Santoi cʉre d̶aiyepe majare apʉé mamaeque. Que baru d̶aivʉbu yópe iye d̶aicõjeiyepe majare jaʉé cʉbe boje, quénora maje d̶aiyʉe boje.
6 Agora, porém, fomos libertos da lei, pois morremos para ela e já não estamos presos a seu poder. Podemos servir a Deus não da maneira antiga, obedecendo à letra da lei, mas da maneira nova, vivendo no Espírito.
7 ¿Aipe coyʉiye jaʉri majare caride? ¿Meameni Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye ʉ̃i coyʉiye báque Moisés bácʉre? Meame ãmevʉ. Nópe dápiaiye jaʉbevʉ. Ʉbenita ji d̶aicõjeiyede coreóvaquiye jipocare, coreóvabedejacacʉ yʉ ji ãmeina d̶aiyʉe cʉede. Cũináro iye d̶aicõjeiyecarõ, “Ãujimejacʉ apecʉ ʉ̃i cʉvaede”, aino cʉbedu, ãujimejebu yʉ apevʉ ne cʉvaede.
7 Por acaso estou dizendo que a lei de Deus é pecaminosa? Claro que não! Na verdade, foi a lei que me mostrou meu pecado. Eu jamais saberia que cobiçar é errado se a lei não dissesse: “Não cobice”.
8 D̶aicõjeiye cʉbedu, maja ãmeina d̶aiyʉbejebu. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye ʉ̃i coyʉiye báque Moisés bácʉre coreóvare d̶arejaquemavʉ yʉre ãujiye jaʉbede põevare. Ʉbenita no yóboi, ji coreóvaiye boje diede, ʉrarõreca dápiarĩ bʉ́rejacacʉ ãujiyede. Ji ãmeina d̶aiyʉe boje, jʉjovaimʉmu yʉ. Que baru ãujivʉ yʉ.
8 Mas o pecado usou esse mandamento para despertar dentro de mim todo tipo de desejo cobiçoso. Se não houvesse lei, o pecado não teria esse poder.
9 Apenʉmʉa iye d̶aicõjeiyede coreóvabecʉ, torojʉcʉ barejacácʉ ji baju. Coreóvabedejacacʉ boropateyʉ ji baju. Ʉbenita cũinájãravʉ ji jápiaiyede yo d̶aicõjeino, “Ãujimejara” ainore, ʉre ãmeina d̶aiyede bʉ́rejacacʉ yʉ. Aru yaiyʉ́ bácʉpe coateyʉ barejacácʉ Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ.
9 Houve um tempo em que eu vivia sem a lei. No entanto, quando tomei conhecimento do mandamento, o pecado ganhou vida,
10 Jʉ̃menijicʉ coyʉrĩdurejaquemavʉ ʉ̃i d̶aicõjeiyede Moisés bácʉre, põeva jʉ arĩ diede ne cʉrãjiyepe ayʉ me ʉ̃́que ijãravʉre aru jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre máre. Ʉbenita bíjare d̶arejaquemavʉ yʉre. Ji d̶abe báque boje yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe, coatede d̶aimʉ marejacácʉ yʉ Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ.
10 e eu morri. Assim, descobri que os mandamentos da lei, que deveriam trazer vida, trouxeram, em vez disso, morte.
11 Ji coreóvaiye báque boje, cũináro ʉ̃i d̶aicõjeiyecarõ ʉ̃i coyʉiye báque Moisés bácʉre, jʉjovaimʉpe tedejacacʉ yʉ ji ãmeina d̶aiyʉe boje. Nurié dápiabedejacacʉ yʉ. Ʉbenita ji nópe d̶aiye báque boje, jʉ abedejacacʉ Jʉ̃menijicʉre. Que teni ji ãmeina d̶aiyʉe boje, coatedejacacʉ yʉ Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ yaiyʉ́ bácʉpe no d̶aicõjeino cũinároque.
11 O pecado se aproveitou desses mandamentos e me enganou, e fez uso deles para me matar.
12 Que baru ãmecʉbu yʉ. Ʉbenita Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye ʉ̃i coyʉiye báque Moisés bácʉre ãmeno cʉbetamu die. Que baru yo Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeino cũináro máre ãmeno cʉbenotamu. Pʉeno baju mearotamu, yópe Jʉ̃menijicʉvacari pʉeno baju meacʉpe. Aru põeva nore mearore d̶aivʉ torojʉrivʉbu.
12 Isso, porém, só demonstra que a lei em si é santa, e santos, justos e bons são seus mandamentos.
13 ¿No d̶aicõjeino mearo aru torojʉre d̶aino máre coatede d̶aidi yʉre Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ yaiyʉ́ bácʉpe? ¡Bi, ye que ãmevʉ! ¡Aipinʉmʉ vaibéjarõri nópe! Quénora ji baju ãmeina d̶aiyʉe boje, coatedejacacʉ yʉ Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ yaiyʉ́ bácʉpe. Ji jʉ abede no d̶aicõjeino mearore, jã́d̶ovaivʉ aipe pʉeno ãmeno baju ji ãmeina d̶aiyʉede. Que teni Jʉ̃menijicʉ coyʉrejaquemavʉ no d̶aicõjeinore, ji majiquiyepe ayʉ aipe pʉeno ãmeno baju ji ãmeina d̶aiyʉede.
13 Mas, então, a lei, que é boa, foi responsável por minha morte? Claro que não! O pecado usou o que era bom para me condenar à morte. Vemos, com isso, como o pecado é terrível, usando os bons mandamentos de Deus para seus próprios fins perversos.
14 Maja judíova majidivʉbu Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye ʉ̃i coyʉiye báque Moisés bácʉre pʉeno mearo baju Jʉ̃menijicʉi Espíritu Santoi epeiye báque boje diede aru ʉ̃ jie báque boje máre. Ʉbenita yʉ́capũravʉ d̶aicõjeimʉmu ji ãmeina d̶aiyʉeque. Aru ãmecʉbu yʉ. Yʉ́vacari d̶ayʉbu yópe ji ãmeina d̶aiyʉepe. Yópe yebacacʉ, apecʉi bojed̶aimʉpe páyʉbu yʉ. Aru ji ãmeina d̶aiyʉe ñai yebacacʉi jabocʉpe painomu. Que baru yʉrecabu d̶aicõjeimʉ ji ãmeina d̶aiyʉeque.
14 O problema não está na lei, pois ela é espiritual e boa. O problema está em mim, pois sou humano, escravo do pecado.
15 Jãve coreóvabevʉ aipe vaiyede yʉre aru ji d̶aiyede máre. Yópe ji d̶aiyʉepe d̶abevʉ yʉ. Ʉbenita iyebu ji jã́iyʉbe ji d̶aiye.
15 Não entendo a mim mesmo, pois quero fazer o que é certo, mas não o faço. Em vez disso, faço aquilo que odeio.
16 Ji d̶aiyʉbede d̶ayʉ baru, jã́d̶ovaivʉ yʉ Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede méne.
16 Mas, se eu sei que o que faço é errado, isso mostra que concordo que a lei é boa.
17 Yʉ́vacari d̶ayʉbu iye ãme ji d̶aiyede. Ʉbenita que d̶abevʉ ji ʉe boje. Quénora ji ãmeina d̶aiyʉe cʉe boje cãreja ji ũmei, diebu ãmeina tede d̶aiye yʉre.
17 Portanto, não sou eu quem faz o que é errado, mas o pecado que habita em mim.
18 Yʉ majivʉ yʉre me cʉbede. Ji ũmei mearo cʉbevʉ. Yʉ́vacari d̶aiyʉvʉ méne. Ʉbenita ye bʉojabevʉ d̶ayʉ méne yópe ji ʉrõpe.
18 E eu sei que em mim, isto é, em minha natureza humana, não há nada de bom, pois quero fazer o que é certo, mas não consigo.
19 Iye méne, ji d̶aiyʉede, d̶abevʉ yʉ. Quénora iye ãmene, ji d̶aiyʉbede, d̶aivʉ yʉ.
19 Quero fazer o bem, mas não o faço. Não quero fazer o que é errado, mas, ainda assim, o faço.
20 Yʉ d̶ayʉ baru ji d̶aiyʉbede, yʉ ãmevʉ d̶ayʉ diede. Quénora ji ãmeina d̶aiyʉe cʉe cãreja ji ũmei, diedecabu ãmeina tede d̶aiye yʉre.
20 Então, se faço o que não quero, na verdade não sou eu quem o faz, mas o pecado que habita em mim.
21 Que baru yʉ coreóvaivʉ aipe vaiyede yʉre cainʉmʉa. Méne d̶aiyʉvʉ yʉ. Ʉbenita quénora ji d̶aiyeque ãmene eaivʉ yʉ.
21 Assim, descobri esta lei em minha vida: quando quero fazer o que é certo, percebo que o mal está presente em mim.
22 Torojʉrĩ ʉvʉ Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ji ũmei. Aru d̶aiyʉrĩduivʉ yʉ diede.
22 Amo a lei de Deus de todo o coração.
23 Ʉbenita ji ãmeina d̶aiyʉeque d̶aicõjeimʉmu yʉ. Yópe boaipõeva ne maucʉvarãdaiyepe ĩmaro jabocʉre, nopedeca ji ãmeina d̶aiyʉe maucʉvare d̶aivʉ yʉre.
23 Contudo, há outra lei dentro de mim que está em guerra com minha mente e me torna escravo do pecado que permanece dentro de mim.
24 Que baru jãve yʉ, põecʉ, cõmaje ãrojacʉbu yʉ. Ʉrarõreca jaʉvʉ yʉre mead̶aipõecʉre, d̶aicõjeimʉ ãmequiyepe aivʉ ji ãmeina d̶aiyʉeque aru coateimʉ ãmequiyepe aivʉ Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ.
24 Como sou miserável! Quem me libertará deste corpo mortal dominado pelo pecado?
25 Yʉ mearore jíyʉbu Jʉ̃menijicʉ pʉeno meacʉ bajure. Ʉ̃́recabe maje jabocʉ Jesucristore cad̶atede d̶ayʉ yʉre. Yópe cʉvʉ yʉ: Yʉ́vacari Jʉ̃menijicʉre jʉ aiyʉvʉ yʉ. Aru ʉ̃́re memecaiyʉvʉ yʉ. Ʉbenita nópe ji d̶aiyʉepe d̶aiye majibevʉ yʉ cainʉmʉa. Quénora apenʉmʉa d̶aivʉ yʉ yópe ji ãmeina d̶aiyʉeque.
25 Graças a Deus, a resposta está em Jesus Cristo, nosso Senhor. Na mente, quero, de fato, obedecer à lei de Deus, mas, por causa de minha natureza humana, sou escravo do pecado.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Romanos 7, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.