Lucas 2
Majepacʉ jʉ̃menijicʉi yávaiye mamaene coyʉitucubo (CUBNT) vs AAI
1 Dinʉmʉre ʉ̃i jabod̶aimarare corevaicõjenejamed̶a César Augusto.
1 Nati ana veya, sabuw iyab Roman gawan babanamaim hima’am wabih bukamaim kirum isan Caesar Augustus iuwih.
2 No mamarʉmʉ ne ãmiáre toivaicõjeinʉmʉre Siria ãmicʉrijoborõcavʉre cõjeipõecʉ barejámed̶a Cirenio.
2 Sabuw baiyab isan marasika i men hiyab, baise Quirinius tafaram Syria isan bigawan ana veya imaibo hibusuruf sabuw hiyab wabih bukamaim hikirum.
3 Que baru caivʉ corevaimara márajivʉ ne bʉcʉva bácavʉ ne cʉe báquei copaidejaimad̶a.
3 Nati baiyab ana veya’amaim sabuw etei hin hai bar merar gagamihimaim hitit wabih bukamaim hikirum.
4 Aru José máre Galileacarõ ĩmaro, Nazaret ãmicʉriĩmaroi cʉcʉ bácʉ, Judea ãmicʉrõi nʉrejamed̶a ʉ̃. Noi nʉri, Belén ãmicʉriĩmaro, ʉ̃i ñecu mácʉi cʉrõ mácarõi earejamed̶a José, David bácʉi pãramecʉ. Que baru nʉrejamed̶a José noi.
4 Joseph auman tafaram Galilee wanawanan bar merar ta wabin Nazareth imaim ma’am yen na Judea wanawanan bar merar ta wabin Bethlehem imaim tit, aiwob orot David ana tutufuw efan. Joseph na nati’imaim tit, anayabin i David uwan ta.
5 Nʉri, jímarepaco bacod̶óre nʉvarejamed̶a José. Ne ãmiáre toivarĩ ĩ́cõjenanʉrejaimad̶a na. Aru dinʉmʉre micacota barejácod̶a õ.
5 Naatu Joseph nati’imaim in titit ana’an ta i Mary hairi tabin isan hi’omatanih hima’am, imih hairi wabih bukamaim kirumin isan hiyen hin. Nati ana veya Mary i yan auman,
6 Noi earĩ, cʉrĩ, jʉed̶ocʉvarejacod̶a María, ʉ̃mʉ jʉed̶ojĩcʉ, mama jʉed̶ocʉre.
6 hiyen hina Bethlehem hima’am, Mary ana toub ana veya na tit.
7 Cuipõeva ne cãiñami buidíñami marejávʉ̃ya. Que baru ne cʉ́jʉrorõ eabeni, oteiãimara ne cʉriñami cʉrĩ, jʉed̶ocʉvarejacod̶a María. Jʉed̶ocʉvarĩ, mamacʉre pavaicajeaque cũmari, oteiãimara ne ãitõcui tʉorejacod̶a ʉ̃́re María, ʉ̃i cãquiyepe ad̶o.
7 Naatu toub ana kek orot ain yai, faifuw ta bai e’armetan for hai bay te’aau ana efanamaim i’inuw in, anayabin nanawan bar etei sabuw hirun hibai karam.
8 Nore ovejavare coreipõeva cʉrejaimad̶a dáre ñami, ne oteiãimarare coreivʉ.
8 Nati gugumin bobaituw kaifenayah afa Bethlehem sisibinamaim hima hai bobaituw hikakaifen,
9 Cũiná, Jʉ̃menijicʉi daroimʉ, ángele, nore ẽmenejamed̶a ʉ̃ nára. Cojié nʉrejavʉ̃ya. Jʉ̃menijicʉi cojino pare cojidejavʉ̃ya. Nára pẽorejavʉ̃ya. Ãmei jidʉrejaimad̶a ina oteiãimarare coreipõeva.
9 basit Regah ana tounamatar isah irerereb, naatu Regah ana marakaw tafahimaim kusisiar re biyah etei marakaw hi’itin hai bir ra’at.
10 Ʉbenita ñai ángele arejamed̶a náre:
10 Baise tounamatar iuwih eo, “Men kwanabir! Ayu tur gewasin abai a tur owenamih ana, iti tur gewasin sabuw hinanonowar boro etei hiniyasisir.
11 Cari ñami David bácʉi cʉriĩmaro mácarõi põeteibi mʉje ãmeina téjʉroede mead̶acʉyʉ, Jʉ̃menijicʉi epeimʉ, Cristo, mʉje jabocʉ bacʉyʉ́. Jãvetamu.
11 Anayabin iti boun gugumin David ana bar meraramaim, kwa a baiyawasenayan Regah Keriso i tufuw.
12 Mʉjare ji coyʉimʉre noi earãjaramu mʉja, cũmaimʉre. Oteiãimara ne ãitõcui paraibi, arejamed̶a ñai ángele.
12 Naatu ana i’inan, i boro iti na’atube kwana’itin, kwananan kek boro faifuw boubunamaim hisum bobaituw hai bay te’aa ana efanamaim hi’inuw inu’in kwana’itin.”
13 Coyʉrĩ bʉojarĩ, obedivʉ Jʉ̃menijicʉi daroimara, ángeleva, járorejaimad̶a ñai ángeleque. Jʉ̃menijicʉre torojʉrĩ mearore jídejaimad̶a ina ángeleva.
13 Iti na’at eo marta’imon, maramaim tounamatar hai kou’ay gagamin na’in hitit, ana merar hiyi hibora’ara’ah hio,
14 Mearore jínajarevʉ Jʉ̃menijicʉre, cavarõ mearocacʉre, caivʉ pʉeno parʉcʉre. Aru ijãravʉcavʉre, ijoborõcavʉre, Jʉ̃menijicʉre jʉ aivʉre, meaquiyebu, arejaimad̶a na.
14 “Marakaw bonamanamarin etei God auyomtoro’ot
15 Que arĩ bʉojarĩ, cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi copaidejaimad̶a ina ángeleva. Ne nʉriburu yóboita, ina oteiãimarare coreipõeva arejaimad̶a ne bajumia:
15 Tounamatar himatabir maiye hin mar wanawanan hirur ufunamaim, bobaituw kaifenayah himisir hio, “It boro tanan Bethlehem tanatit, sawar abisa himatar Regah eo tanonowar i tana’itah.”
16 Que arĩ, cũiná nʉrejaimad̶a. Nʉri pʉ Joséde aru Maríare earejaimad̶a na. Aru Maríai mácʉre máre, parayʉre, oteiãimara ne ãitõcui earejaimad̶a na.
16 Basit matah kabiy himisir hin Mary Joseph hairi hinuwihih hinan hitita’urih, naatu kek bobaituw hai bay te’aa hai efanamaim hi’inuw inu’in hi’itin.
17 Que teni jʉed̶ojĩcʉre jã́ri, Jʉ̃menijicʉi coyʉiye báquede náre coyʉrejaimad̶a ina oteiãimarare coreipõeva.
17 Bobaituw kaifenayah kek hi’i’itin ufunamaim, kek isan tounamatar mi’itube hio hinonowar hai tur hi’owen.
18 Ne coyʉiyede jápiaivʉ bácavʉ cuecumari dápiarejaimad̶a na.
18 Sabuw iyabowat nati’imaim hima’am bobaituw kaifenayah iti kek isan hio hinonowar hifofofor men kafaita.
19 Aru Maríacapũravʉ die caiyede jápiarĩ, me dápiarejacod̶a õi ũmei.
19 Baise Mary iti tur nonowar i dogoronamaim ya hima inotanot.
20 Que teni ne cʉrõre copainʉrejaimad̶a ina oteiãimarare coreipõeva. Nópe ne jápiaiye báquepe, ñai ángele ʉ̃i coyʉiye báquepedeca, jã́rejaimad̶a na. Que baru torojʉrĩ arejaimad̶a ina oteiãimarare coreipõeva:
20 Bobaituw kaifenayah himatabir hinan efamaim, abisa tounamatar hio hinonowar na’atube hi’i’itin isan, God ana merar hiyi hibora’ara’ah auman hin.
21 Ocho paijãravʉa ʉ̃i põeteniburu yóboi, sacerdotevare Maríai mácʉi cajede buraicõjenejaimad̶a, judíova ne d̶arĩ cõmajiyepe. Aru ãmidorejaimad̶a ʉ̃́re Jesús, yópe ñai ángele ʉ̃i coyʉiye báquepe Jesúi põetequiye jipocai.
21 Fur ta’imon sasawar ufunamaim, Kek hibai hina ana ar kanabin hi’afuw, wabin Jesu hiwab. Wabin marasika Mary yan matara’e ma’am ana veya, tounamatar na eo na’atube.
22 No yóboi náre d̶aiye jaʉéde nópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i coyʉiye báquepe Moisés bácʉre, ne meara marajiyépe ayʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inore, Jesúi bʉcʉva, ʉ̃́re nʉvari, mʉri nʉrejaimad̶a Jerusalén ãmicʉriĩmaroi, jínajivʉ ʉ̃́re Jʉ̃menijicʉre.
22 Kousouwih isan Moses ana ofafaramaim bi’obaiyih na’atube, ana veya na tit hibisawar ufunamaim, Mary Joseph hairi Jesu hibai hina Jerusalem hitit, Tafaror Bar hirun Regah ana siwaramih hitin.
23 Nópe d̶arĩ, d̶arejaimad̶a yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyede ʉ̃i toivaicõjeiye báquepe: “Caivʉ ina ʉ̃mʉ jʉed̶ova népacore mamarʉmʉ põeteivʉ, Jʉ̃menijicʉi beoimara márajivʉbu. Que baru náre jíjarã Jʉ̃menijicʉre”.
23 Anayabin Regah ana ofafaramaim eo na’atube, “Kek orot ain i kwanaya’asair Regah kwanitin.”
24 Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami nʉrejaimad̶a. Aru míjinare jídejaimad̶a Jʉ̃menijicʉre, ne boarĩ́ juarãjiyepe aivʉ yópe Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe mamarʉmʉ põeteyʉ boje: “Pʉcarã jurevare o pʉcarã cõriájurevare jíjarã Jʉ̃menijicʉre”.
24 Naatu Regah ana ofafaramaim eo na’atube sibor ya’inamih auman hin, mamu imak rou’ab naatu ma’ufor rou’ab hibow auman hina hitit.
25 Dinʉmʉre cũinácʉ ʉ̃mʉ cʉrejamed̶a Jerusalén ãmicʉriĩmaroi, ʉ̃i ãmiá Simeón. Ñai Simeón meacʉ barejámed̶a. Jʉ̃menijicʉre ʉrĩ, ʉ̃i d̶aicõjeiyepe d̶are nʉrejamed̶a cainʉmʉa. Napini coreni vore nʉrejamed̶a Israecavʉre cad̶atecʉyʉre. Aru ñai Espíritu Santo ʉ̃́que cʉrejamed̶a.
25 nati ana veya’amaim, regah ta wabin Simeon i Jerusalem ma’am, iti regah ana yawas i mutufurin naatu yoyoban wairafin. God Anunin tar gabuw ana ofafar eo na’atube ma bow God ana sabuw Israel baiyawasih isan eomatanih i ma kakaif.
26 Ñai Espíritu Santo ʉ̃́re coreóvare d̶arejamed̶a yaibécʉyʉre jipocamia jã́mecʉva ñai Jʉ̃menijicʉi epeimʉ, Cristore.
26 Anun Kakafiyin God ana buriburih isan irerereb eo, “O boro yawas inama’am Regah God ana Roubininenayan natufuw ina’itin imaibo inamorob.”
27 — ausente —
27 Nati ana veya’amaim Jesu hinah tamah hibai hina hirun, hai binanakwaramaim ofafar eo na’atube sinaf isan. Naatu God Anun Kakafiyin auman Simeon bonawiy na Tafaror Bar run.
28 — ausente —
28 Simeon kek bai irurubun hiyaf God ana merar yi eo,
29 Mʉ, ji jabocʉ, caride yʉ, mi põecʉ, yaiquíjivʉ cãrijimecʉva, yópe mi coyʉiye báquepe.
29 “Regah i’o na’atube a’omatanen ikaif,
30 Jã́ivʉ yʉ ji baju ñai mi daroimʉ mácʉre, caivʉre mead̶aipõecʉre.
30 Taiyuwu matau’umaim a baiyawasenayan tafaramamaim ibiyafar aitin.
31 Mʉ daroivʉ ʉ̃́re caivʉ põeva ne meatenajiyepe ayʉ abujuvai jabocʉi parʉéde jarʉvarĩ.
31 Iti baiyawasenayan i ibogaigiwas sabuw etei matahimaim kubitih boro hina’itin.
32 Ʉ̃ macʉyʉ́me pẽoinope caivʉre ina põeva judíova ãmevʉre, ne majinajiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉre. Aru davacʉyʉme mearore mi põevare, Israecavʉre, arejamed̶a Simeón.
32 Naatu yawas ana marakaw boro nab natit Ufun Sabuw isah nirerereb hina’itin, naatu Israel sabuw nahimaim o ayawas ana marakaw boro nama.”
33 Caiye iye ʉ̃i yávaiyede Jesúi borore jápiarĩ, Jesúi bʉcʉva cuecumari dápiarejaimad̶a.
33 Kek hinah tamah Simeon kek isan abisa eo hinonowar i hifofofor men kafaita.
34 Aru Simeón torojʉrĩ mearore jíyʉ Jʉ̃menijicʉre náre boje, yópe arejamed̶a Maríare, Jesúi pacore:
34 Simeon baigegewasin itih sawar, basit kek hinah Mary isan eo “Iti kek i God rubin sabuw moumurih na’in Israel wanawanan boro nagurusih naatu moumurih na’in boro niyawasih. Hai kirikirifot etei boro niwa’an hinirerereb, ina’i’inan nati isan sabuw boro ana tur hinakwahir.
35 Caiye iye põeva ne d̶arãjiye mímacʉre ñájine d̶aquiyebu mʉre yópe cũináve tãuve mi ũmene burarĩ cotʉvaiyepe. Que teni caivʉ majinajarama obedivʉ põeva ne dápiainore ne ũmei, arejamed̶a Simeón Maríare.
35 Naatu yababan o dogor wanawanan boro ahay na’atube nay.”
36 Aru diñamine máre cʉrejacod̶a cũináco Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõeco, õi ãmiá Ana, Fanuel bácʉi máco, Aser bácʉi yajubocaco. Pare bʉcʉco barejácod̶a õ. Bojʉyo cãreja, pʉrʉbʉod̶o báco siete paiʉjʉa cʉrejacod̶a jímarepacʉ bácʉque.
36 Nati’imaim dinab babine ta Asher ana bigane ma’am, wabin Anna Fanuel natun, Anna tabin kwamur etei seven ma naatu aawan morob.
37 Aru nomiópeco barejácod̶a õ ochenta y cuatro paiʉjʉaita cãreja. Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramine etabeni, nore cʉrĩ cainʉmʉa jíyo mearore Jʉ̃menijicʉre, ãmecova ãiyede jẽniarejacod̶a ʉ̃́re jãravʉre aru ñamine máre.
37 Kwamur etei 84 i kwafur ma naatu Tafaror Bar men kafa’imo ihamiy. Fai mar i yohar, ma yoyoban God bobora’ara’ah.
38 Dinʉmʉmiareca Jesús yebai nʉri, jídejacod̶a mearore Jʉ̃menijicʉre. Aru Jesúi borore coyʉrejacod̶a caivʉ ina napini coreni vore cuivʉre Jʉ̃menijicʉi mead̶aquiyede Jerusalén ãmicʉriĩmarocavʉre.
38 Nati ana veya’amaim babine na run God ana merar yi. Jerusalem wanawanan sabuw iyab baiyawasenayan isan hima hikakaif hai tur eowen eo, “Roubininenayan natit.”
39 Jesúi bʉcʉva d̶aivʉ bácavʉ caiye iye Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyepe, copainʉrejaimad̶a Galileacarõ ĩmaro Nazaret ãmicʉriĩmaroi.
39 Joseph, Mary hairi Regah ana ofafaramaim abisa eo na’atube hisisinaf ufunamaim, himatabir maiye hin hai bar merar wabin Nazareth imaim hitit, tafaram Galilee wanawananamaim.
40 Aru némacʉ me bʉcʉrejamed̶a. Parʉcʉ barejámed̶a. Ʉrarõ majidejamed̶a ʉ̃. Aru Jʉ̃menijicʉ me jã́rejamed̶a ʉ̃́re máre.
40 Naatu God ana bosiyasiyar wanawananamaim Kek ra’at yen ana fair bai fudirin rerekab naatu ana not ra’at taseseb.
41 Ʉjʉá coapa Pascua ãmicʉrijãravʉre aru pã́ure bʉcʉre d̶aiye cʉbe ãiye torojʉve teinʉmʉre, Jesúi bʉcʉva mʉri nʉrejaimad̶a Jerusalén ãmicʉriĩmaroi.
41 Kwamur ta ta wanawanahimaim Jesu hinah tamah mar etei Tar Nowaten Hiyuw isan au Jerusalem tenan.
42 Que baru Jesúi cʉvaede doce paiʉjʉa nʉvarejaimad̶a ʉ̃́re noi, d̶arãjivʉ yópe ne d̶aiyepe ʉjʉá coapa.
42 Ana veya ta Jesu ana kwamur 12 na’atube basit hiyen hin hiyuw ta isan hai binanakwar eo na’atube.
43 Torojʉve teniburu yóboi, obedivʉ ina põeva copainʉivʉ barejáimad̶a Jerusalén ãmicʉriĩmarore jocarĩ. Ʉbenita ñai jʉed̶ocʉ Jesús mautedejamed̶a noi. Aru ʉ̃i bʉcʉva coreóvabedejaimad̶a. Dápiarĩ arĩdurejaimad̶a ne baju yópe:
43 Hiyuw ufunamaim hai ubar himatabir maiye, baise kek Jesu i Jerusalem ma. Hinah tamah men kafa’imo hiso’ob.
44 “Obedivʉ põeva mái nʉñama. Que baru Jesús nʉñʉme apevʉque”, arĩdurejaimad̶a na. Que dápiarĩ, nʉrejaimad̶a cũinájãravʉ baju. Aru yóboi vorĩdurejaimad̶a Jesúre névʉ jẽneboi.
44 Hinotanot kek i nati sabuw wanawanamaim bairi hinan hirouw, imih nati veya ta’imon i nuhih fot hiremor hin, baise veya re birabirab, hibusuruf kek hinuwih, hai ofonah naatu taituwah hibabatiyih hinunuwet,
45 Ʉbenita ʉ̃́re eabedejaimad̶a. Que baru Jerusalén ãmicʉriĩmaroi copaini vorãnʉrejaimad̶a ʉ̃́re.
45 men hitita’ur, basit himatabir maiye hin Jerusalem hitit hinuwih.
46 Pare vore curejaimad̶a na. Yóbecʉrijãravʉa yóboita, ʉ̃́re earejaimad̶a Jʉ̃menijicʉi cʉ̃rami, dobacʉre bueipõeva majidivʉ jẽneboi. Náre jápiayʉ aru jẽniari jã́ñʉ marejámed̶a ʉ̃, Jesús.
46 Veya baitounin Tafaror Bar wanawanan Ofafar Bai’obaiyenayah wanawanah mare tur hi’o nowar ma bibabatiyih hitita’ur.
47 Caivʉ ina jápiaivʉ ʉ̃́re pare dápiarejaimad̶a, ʉ̃i majié boje aru ʉ̃i yávaiye boje máre.
47 Sabuw etei Jesu tur buriburih eo, naatu iyafutih hinonowar isan, hifofofor men kafaita.
48 Ʉ̃i bʉcʉva jã́ivʉ ʉ̃́re noi, pare dápiarejaimad̶a. Que teni jípaco arejacod̶a ʉ̃́re:
48 Hinah tamah kek hitita’ur ana veya hiororsa’irih Mary Natun iu, “Aro aisim iti na’atube isinaf? Tamat airi ai yababan ra’at, o anuwihi men kikimin ta.”
49 Jesús arejamed̶a náre:
49 Iyafutih eo, “Aisim ayu kwanunuwuhu? Kwa men kwaso’ob ayu i Tamai ana baremaim ama’am?”
50 Ʉbenita coreóvabedejaimad̶a na iye ʉ̃i aiyede náre.
50 Baise Kek abisa eo hinah tamah ana tur naniyan men hibai.
51 Náre yóvarĩ ẽmenejamed̶a Nazaret ãmicʉriĩmaroi. Aru náre jʉ arĩ, yópe ne ʉrõpe d̶ayʉ barejámed̶a. Jípaco caiye iyede me dápiarĩ, ãrʉrejacod̶a ʉ̃i yávaiye báquede aru ʉ̃i d̶aiye báquede máre.
51 Basit Jesu misir bairi himatabir maiye hire hin Nazareth hitit, imaim hinah tamah fanah bosiyasiyar bairi hima naatu hinah iti sawar etei ana notamaim ya ma inotanot.
52 Jesús me bʉcʉrejamed̶a ʉ̃i baju aru Jʉ̃menijicʉi majiéque máre. Jʉ̃menijicʉ aru põeva máre ʉ̃́que torojʉrejaimad̶a.
52 Jesu ra’at yen orot matar ana not auman ra’at yen God itin yan sisir na’atube sabuw auman.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 2, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.