Hebreus 9

Majepacʉ jʉ̃menijicʉi yávaiye mamaene coyʉitucubo (CUBNT) vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 Mamarʉmʉre Jʉ̃menijicʉ “Que d̶arãjare”, ʉ̃i coyʉiye báquede majeñecuva mácavʉre Moisés bácʉque d̶aicõjenejaquemavʉ na mácavʉre, ne coreóvarãjiyepe ayʉ aipe d̶aiye jaʉrõre, ne jínajiyepe ayʉ mearore Jʉ̃menijicʉre yópe ʉ̃i ʉrõpe. Aru d̶arejaquemavʉ ne Jʉ̃menijicʉre mearore jíñami mácarõre ijãravʉi, jínajivʉ mearore ʉ̃́re nore, yópe ʉ̃i d̶aicõjeiye báquepe.
1 A primeira aliança tinha regras para a adoração, bem como um santuário terreno.
2 Mʉja coreóvaivʉbu aipe ãrojariñami diñami cʉ̃rami mácarõre. Diñami cʉ̃rami ne d̶aiñami mácarõ ãimacajeaque aru cuitótecajeaque d̶aiñami mácarõ marejaquémavʉ. Pʉcatucubʉa cʉriñami mácarõ marejaquémavʉ. Diñami cʉ̃rami mácarõre japoporĩ dabʉborĩ jocʉyoaque tãitóri núvarejaquemavʉ majeñecuva mácavʉ. Cũinátucubʉ, ʉratucubʉ, ne mamarʉmʉ ecoitucubʉ, “meatucubʉ sacerdoteva ne Jʉ̃menijicʉre memecaitucubʉ” ãmicʉritucubʉ bácarõ marejaquémavʉ. Ditucubʉ bácarõ jívʉi ãnijarabo cũinájarabo pẽoibʉa tʉoijarabo bácarõ cʉrejaquemavʉ. Aru cũináva tʉoiva bácarõra ãniboa pã́uboa doce paiboa báque Jʉ̃menijicʉre ne jíye báque sacerdoteva bácavʉ ne ãrajiye cʉrejaquemavʉ.
2 Esse tabernáculo era dividido em duas partes. Na primeira, ficava o candelabro e a mesa com os pães da presença. Essa parte era chamada lugar santo.
3 Ditucubʉa pʉcatucubʉa coricõpavaitucubʉa báque barejaquémavʉ cuitótecaje bácarõque. Dicaje bácarõ ãnipũravʉi apetucubʉ quĩ́jitucubʉ bácarõ cʉrejaquemavʉ. “pʉeno baju meatucubʉ sacerdotevare jaboteipõecʉi Jʉ̃menijicʉre memecaitucubʉ” ãmicʉritucubʉ bácarõ marejaquémavʉ.
3 Depois, havia uma cortina e, atrás dela, a segunda parte, chamada lugar santíssimo.
4 Ãnitõcu mumijʉede juaitõcu úruque cũmaitõcu mácarõ cʉrejaquemavʉ, meatucubʉ ne aitucubʉ bácarõ jívʉi. Ʉbenita pʉeno meatucubʉ bácarõcatõcu mácarõ marejaquémavʉ. Ãnitõcu ad̶aitõcu jocʉtõcu úruque cũmaitõcu mácarõ jívʉre aru pʉenore máre, Jʉ̃menijicʉ “Que d̶arãjare”, ʉ̃i coyʉiye báquede majeñecuva mácavʉre ne ãrʉritõcu mácarõ cʉrejaquemavʉ ditucubʉ quĩ́jitucubʉ pʉeno baju meatucubʉ ne aitucubʉ bácarõ jívʉi. Ditõcu mácarõ jívʉi ãnibʉ jorobʉ úruque cũmaibʉ bácarõ cʉrejaquemavʉ. Ãnié ãiye báque, maná ãmicʉe, Jʉ̃menijicʉi jíye báque majeñecuva mácavʉre ne cʉe báquede põecʉbenoi ne ãrajiye cʉribʉ bácarõ cʉrejaquemavʉ. Aru ãniyo abojĩyo, Aarón mácʉi tuturiteiyo bácarõ, Jʉ̃menijicʉi pĩaré d̶aiyo bácarõ, cʉrejaquemavʉ ditõcu mácarõ jívʉi. Aru ãnivea pʉcavea cʉ̃ravea Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiyeque toivaivea báque máre cʉrejaquemavʉ ditõcu mácarõ jívʉi.
4 Nessa parte ficava o altar de ouro para o incenso e a arca da aliança, inteiramente coberta de ouro. Dentro da arca havia um vaso de ouro contendo maná, a vara de Arão que floresceu e as tábuas de pedra da aliança.
5 Ditõcu mácarõ pʉenora pʉcarã pẽpeimara mácavʉ querubín ãmicʉrivʉ ãrojarivʉ, põeva ne úruque d̶aimara mácavʉ cʉrejaquemavʉ. Ina querubín ãmicʉrivʉ caveá cʉrivʉ bácavʉ, Jʉ̃menijicʉque cʉrivʉbu cainʉmʉa. Caipʉcatʉrʉvai ditõcu moaino mácarõ pʉenora cʉrejaquemavʉ na coapa, ne ãrʉrajiyepe aiye Jʉ̃menijicʉi miad̶áro mearo cʉrõre. Ne caveáque taorejaquemavʉ ditõcu moaino mácarõre, sacerdotevare jaboteipõecʉ bácʉi bojed̶acaino Jʉ̃menijicʉre põeva ne ãmeina teiye boje. Ditõcu moaino mácarõ pʉenora sacerdotevare jaboteipõecʉ bácʉ ʉ̃i epeino mácarõ cʉrejaquemavʉ ãimara ʉ̃i boaimara mácavʉ ne jive báquede, bojed̶acacʉyʉ Jʉ̃menijicʉre põeva ne ãmeina teiyede. Ʉbenita caride mʉjare coyʉiye jaʉbevʉ yʉre apejĩene diñamique báquede.
5 Sobre a arca ficavam os querubins da glória divina, cuja sombra se estendia por cima do lugar de expiação. Mas agora não é o momento de explicar essas coisas em detalhes.
6 Diñami cʉ̃rami mácarõ nópe barejaquémavʉ. Que baru caijãravʉa coapa ditucubʉ ʉratucubʉ ne mamarʉmʉ ecoitucubʉ bácarõre ecovarejaquemavʉ ina sacerdoteva bácavʉ, memecarãjivʉ Jʉ̃menijicʉre yópe jaʉépe na mácavʉre.
6 Quando tudo estava preparado, os sacerdotes entravam regularmente no lugar santo para cumprir seus deveres sagrados.
7 Ʉbenita ditucubʉ quĩ́jitucubʉ jívʉcatucubʉ bácarõ jívʉi ecorejaquemavʉ ñai sacerdotevare jaboteipõecʉ bácʉ quécʉra. Aru ʉjʉá coapa cũinájãravʉ quénora ecorejaquemavʉ ʉ̃ mácʉ. Aru ʉ̃i ecoiyede nore, nʉvarejaquemavʉ jivede, ãimara ʉ̃i boaimara mácavʉ ne jive báquede, jícʉyʉ Jʉ̃menijicʉre. Ʉ̃́re jídejaquemavʉ iye jive báquede ʉ̃i baju ãmeina teiye boje aru põevare boje máre, ne ãmeno d̶aiye báquede, majibevʉva ne baju ãmeina teivʉre.
7 Mas apenas o sumo sacerdote, e só uma vez por ano, entrava no lugar santíssimo. Ele sempre apresentava o sangue do sacrifício pelos próprios pecados e pelos pecados que o povo havia cometido por ignorância.
8 Caiye dieque ñai Espíritu Santo coreóvare d̶arejaquemavʉ põevare iyede: Ãnitucubʉa pʉcatucubʉa cʉe báquede Jʉ̃menijicʉre mearore jíñami mácarõ jívʉi, apevʉ põeva sacerdotevare jaboteipõecʉ ãmevʉ bʉojabedejaquemavʉ ecoivʉ ditucubʉ pʉeno baju meatucubʉ bácarõ jívʉi.
8 Com essas regras, o Espírito Santo mostra que o caminho para o lugar santíssimo não havia sido aberto enquanto o primeiro tabernáculo continuava em uso.
9 Caiye dieque, yópe jã́d̶ovainope, coreóvaivʉbu maja aipe vaiyede caride. Sacerdoteva bácavʉ caiye iye ne jícaiye báqueque Jʉ̃menijicʉre ãimara ne boaimara mácavʉre ne juaiye báquede aru apejĩe ne jícaiye báquede máre, ye jãve baju cad̶atebedejaquemavʉ põevare. Caiye dieque ye “Boropatebevʉ yʉ”, arĩ dápiarĩ bʉojabedejaquemavʉ ina Jʉ̃menijicʉre mearore jívʉ bácavʉ.
9 Essa é uma ilustração que aponta para o tempo presente, pois as ofertas e os sacrifícios que os sacerdotes apresentam não podem criar no adorador uma consciência totalmente limpa.
10 Na mácavʉcapũravʉ quénora jʉ arejaquemavʉ iye d̶aicõjeiyede, Jʉ̃menijicʉi coyʉiye báquede Moisés bácʉre, põeva ne jã́ri bʉojaiyede, aipe ne ãiyede, aipe ne ũcuiyede, aipe ne joaiyede ne cʉvede, aru aipe ne cuyaiyede ne bajure máre. Dieque cʉrejaquemavʉ põeva Jʉ̃menijicʉque pʉ “Que d̶arãjare” arĩ, ʉ̃i yóboque coyʉiyeta.
10 Tratava-se apenas de alimentos e bebidas e várias cerimônias de purificação; eram regras externas, válidas apenas até que se estabelecesse um sistema melhor.
11 Ʉbenita javede Cristo darejaquemavʉ. Maje sacerdotevare jaboteipõecʉbe ʉ̃, maje cʉvarãjiyepe ayʉ caiye iye Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaiye jãvene. Yópe ijãravʉcacʉ sacerdotevare jaboteipõecʉ bácʉ ʉ̃i vaiye báquepe no meatucubʉ sacerdoteva bácavʉ ne Jʉ̃menijicʉre memecaitucubʉ bácarõre, ecocʉyʉ no pʉeno baju meatucubʉ sacerdotevare jaboteipõecʉ bácʉi Jʉ̃menijicʉre memecaitucubʉ bácarõre, nopedeca vaidéjaquemavʉ Cristo apetucubʉ meatucubʉ baji. Ʉbenita ditucubʉbu parʉritucubʉ ijãravʉcatucubʉ pʉeno baju meatucubʉ bácarõ pʉeno. Aru jaʉbetucubʉbu ijãravʉcatucubʉ pʉeno baju meatucubʉ bácarõ pʉeno. Ditucubʉ, Cristoi memecaitucubʉ, põeva ne d̶aitucubʉ ãmevʉ. Aru cʉed̶aitucubʉ, ijãravʉcatucubʉ máre ãmevʉ.
11 Cristo se tornou o Sumo Sacerdote de todos os benefícios agora presentes. Ele entrou naquele tabernáculo maior e mais perfeito no céu, que não foi feito por mãos humanas nem faz parte deste mundo criado.
12 Cristo ecorejaquemavʉ no tucubʉ pʉeno baju meatucubʉre. Ʉbenita cabrava bácavʉ ne jive báqueque aru oteivecʉ mamajina mácavʉ ne jive báqueque máre ecobedejaquemavʉ ʉ̃. Quénora ecorejaquemavʉ ʉ̃i jive bajuque, jícacʉyʉ diede Jʉ̃menijicʉre põevare boje. Que teni cũinára quénora ecorejaquemavʉ. Aru yópe põecʉ bojed̶acarĩ jod̶eni mead̶aiyepe bʉoimara mácavʉre, nopedeca Cristo bojed̶acarĩ jod̶eni mead̶arejaquemavʉ majare, maje ãmeina teiyeque bʉoimarape tede d̶aiye báquede jocarĩ ʉ̃i jiveque.
12 Com seu próprio sangue, e não com o sangue de bodes e bezerros, entrou no lugar santíssimo de uma vez por todas e garantiu redenção eterna.
13 Majeñecuva mácavʉ ne jẽni jã́iye báquede yaiyʉ́ bácʉi baju bácarõre aru apede ne d̶aiye báquede máre Jʉ̃menijicʉi ʉbede, na mácavʉ ecoicõjememara marejaquémavʉ Jʉ̃menijicʉre mearore jíñami mácarõ jívʉi. Ne que d̶arĩburu yóboi, sacerdoteva bácavʉ jajiédejaquemavʉ na mácavʉre cabrava bácavʉ ne jive báquede apenʉmʉa, aru oteivecʉva bácavʉ ne jive báquede apenʉmʉa, aru apenʉmʉa oteivecʉco ne boarĩ́ juaimo mácoi ũapena máquede ocoque. Que teni ina sacerdoteva bácavʉ majeñecuva mácavʉre bʉojare d̶arejaquemavʉ jívʉ mearore Jʉ̃menijicʉre bedióva cojedeca. Ne baju pʉenomia boropatebevʉ barejaquémavʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Ʉbenita ne ũmei boropateivʉ barejaquémavʉ cãreja.
13 Se, portanto, o sangue de bodes e bezerros e as cinzas de uma novilha purificavam o corpo de quem estava cerimonialmente impuro,
14 Ʉbenita Cristoi jive meiye báque boje ʉ̃i yainʉmʉ mácarõre majare boje, pʉeno baju cad̶ateibi majare Jʉ̃menijicʉi jã́inore. Me jã́ñʉme majare Jʉ̃menijicʉ Jesúi jiveque ʉ̃i jã́iye báque pʉeno majare ãimara ne boaimara mácavʉ ne jive báqueque. Ñai Espíritu Santo cainʉmʉa cʉcʉ parʉre d̶arejaquemavʉ Cristore, ʉ̃i boarĩ́ jarʉvaicõjequiyepe ayʉ ʉ̃i mauvare ʉ̃i bajure. Que baru Jʉ̃menijicʉre jícaiyepe tedejaquemavʉ ʉ̃. Ye ãmeno cʉbecʉva aru jaʉbecʉva ʉ̃i baju jícarejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉre majare boje. Yópe joaiyepe docʉcʉede ocoque, nopedeca Cristo joaiyepe d̶aibi maje ãmeũmene aru maje dápiaino ãmenore maje ãmeina teiye boje, “Boropatebevʉ yʉ” maje arĩ dápiarĩ bʉojarãjiyepe ayʉ. Iye maje ãmeina teiye boje maja coavajʉromaramu Jʉ̃menijicʉre jarʉvarĩ. Nópe d̶acarejaquemavʉ Cristo majare boje, maje mearore jíni memecarãjiyepe ayʉ ñai Jʉ̃menijicʉ apʉcʉre.
14 imaginem como o sangue de Cristo purificará nossa consciência das obras mortas, para que adoremos o Deus vivo. Pois, pelo poder do Espírito eterno, Cristo ofereceu a si mesmo a Deus como sacrifício perfeito.
15 Cristoi yaicáiye báque boje põevare, Jʉ̃menijicʉ coyʉrejaquemavʉ “Que d̶arãjare” arĩ, ʉ̃i yóboque coyʉiye báquede Cristoque. Que baru Jʉ̃menijicʉ mearo d̶acacʉyʉme caivʉ maja ʉ̃i cutuimara mácavʉre ʉ̃ jina márajivʉva. Ina yaivʉ bácavʉre Cristoi yaiquíye jipocai máre mearo d̶acacʉyʉme ʉ̃. Na mácavʉ ʉ̃i mearo d̶acaimara marajárama cainʉmʉa yópe “Jãve mearo d̶acacʉyʉmu yʉ mʉjare”, ʉ̃i aiye báquepedeca na mácavʉre. Põeva ne cʉe báquede Jʉ̃menijicʉ “Que d̶arãjare” arĩ, ʉ̃i mamarʉmʉque coyʉiye báqueque, boropateivʉ barejaquémavʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inore ne ãmeina teiye boje. Ʉbenita Cristoi yaiye báquede, yópe bojed̶acarĩ jod̶eni mead̶aiyepe tedejaquemavʉ põevare maje ãmeina teiyeque bʉoimarape tede d̶aiye báquede jarʉvarĩ, Jʉ̃menijicʉi ãrʉmetequiyepe ayʉ diede.
15 Por isso ele é o mediador da nova aliança, para que todos que são chamados recebam a herança eterna que foi prometida. Porque Cristo morreu para libertá-los do castigo dos pecados que haviam cometido sob a primeira aliança.
16 Yópebu apevʉ põeva ne d̶aiye: Cũinácʉ põecʉ põeva ne jápiaiyede coyʉru ne ãmiáre ina cʉvarãjivʉre ʉ̃i cʉvaede ʉ̃i yainíburu yóbore, náre jã́d̶ovaiye jaʉvʉ yaiyʉ́ bácʉre, ne cʉvarãjiye jipocai ʉ̃i cʉvaede.
16 Quando alguém deixa um testamento, é necessário comprovar a morte daquele que o fez.
17 Ñai coyʉyʉ bácʉ yaibécʉ cãreja, ʉ̃i coyʉiye báque bojecʉbevʉ ina ne ãmiáre coyʉimara mácavʉre. Quénora ʉ̃i yainíburu yóboita náre bojecʉvʉ ʉ̃i coyʉiye báque die.
17 O testamento só se torna válido após a morte da pessoa. Enquanto ela ainda estiver viva, o testamento não entra em vigor.
18 Quédecabu Jʉ̃menijicʉ “Que d̶arãjare” arĩ, ʉ̃i coyʉiyeque. Que baru ãnié “Que d̶arãjare” arĩ, ʉ̃i mamarʉmʉque coyʉiye báquede põevare Moisés bácʉque máre, ãimara ne boaimara mácavʉ ne jive báqueque bʉ́rejaquemavʉ. Aru iye jive cʉbe báque baru, bʉ́bejebu die báque.
18 É por isso que até mesmo a primeira aliança foi sancionada com o sangue.
19 Mamarʉmʉre Moisés bácʉ coyʉrejaquemavʉ majeñecuva mácavʉre caiye iye d̶aicõjeiyede Jʉ̃menijicʉi toivaquino mácarõ diveá cʉ̃ravea báqueda. No yóbore oteivecʉva bácavʉ ne jive báquede ĩni, aru cabrava bácavʉ ne jive báquede máre ĩni ocoque jõmeni jĩvari bʉojarĩ jajiédejaquemavʉ ãniyoca paperayoca ʉ̃mʉjʉriyoca cãriáiyoca iye d̶aicõjeiyeque toivacaiyoca bácarõra aru põevara máre. Hisopo ãmicʉricʉ jocʉjĩcʉ cavabʉa báquede pʉyorĩ bʉojarĩ, cuitótemea jũarimea lana ãmicʉrimea máqueque bʉorĩ, ãnié jive báque ocoque jõmeni jĩvaiye báquede jajiédejaquemavʉ ʉ̃ mácʉ.
19 Depois de ler todos os mandamentos da lei a todo o povo, Moisés pegou o sangue de novilhos e de bodes, e também água, e os aspergiu com ramos de hissopo e lã vermelha sobre o Livro da Lei e sobre todo o povo.
20 Aru yópe arejaquemavʉ: “Jʉ̃menijicʉ mʉjare jʉ aicõjeimi ‘Que d̶arãjare’ arĩ, ʉ̃i coyʉiye báquede, mʉje d̶arãjiyepe ayʉ caiye iye d̶aicõjeiyede. Iye jiveque jã́d̶ovañʉmu yʉ yópe ʉ̃i coyʉiye báquepedeca d̶aiye jaʉrõre caivʉ mʉjare. Aru ʉ̃ máre ʉ̃i coyʉiye báquepedeca d̶acʉyʉme ʉ̃”, arejaquemavʉ Moisés bácʉ.
20 Em seguida, disse: “Este sangue confirma a aliança que Deus fez com vocês”.
21 Quédeca diñami cʉ̃rami ne Jʉ̃menijicʉre mearore jíñami mácarõra aru caiye ãnié diñamique ne mearore jíyeque báqueda máre ãimara ne boaimara mácavʉ ne jive báquede jajiédejaquemavʉ Moisés bácʉ.
21 Da mesma forma, aspergiu com sangue o tabernáculo e todos os utensílios usados nos serviços sagrados.
22 Jãvetamu yópe coyʉiye Jʉ̃menijicʉi d̶aicõjeiye ʉ̃i coyʉiye báque Moisés bácʉre. Ʉre cʉve ne Jʉ̃menijicʉre mearore jíyeque báquede ina sacerdoteva bácavʉ mearore d̶arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inore ne jive báquede jajiéiye báqueque, Jʉ̃menijicʉre jínajivʉ mearore dieque bedióva cojedeca. Aru pʉeno baju jive meiye jaʉvʉ. Jive memenu, Jʉ̃menijicʉ ye jarʉvabeni ãrʉmetebecʉbe põeva ne ãmeina teiyede.
22 De fato, segundo a lei, quase tudo era purificado com sangue, pois sem derramamento de sangue não há perdão.
23 Die ijãravʉque Jʉ̃menijicʉre mearore jíñami mácarõque cʉve báquede mearore d̶are d̶aiye jaʉrejaquemavʉ majeñecuva mácavʉ ne ecorĩ bʉojarãjiyepe aiye no mácarõre, nópe ji jave coyʉiye báquepe. Diedecabu quénora majiéda ãrojaepe párĩduiye iye cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõque ʉ̃́re mearore jíñamique. Cũinátʉrʉ ãmevʉ. Que baru pʉeno baju me jícaiye jaʉvʉ die cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõque cʉvede, mearore d̶aquiyepe aiye, põeva maje ecorĩ bʉojarãjiyepe aiye nore.
23 Assim, as representações das coisas no céu tiveram de ser purificadas com o sangue de animais. As verdadeiras coisas celestiais, porém, tiveram de ser purificadas com sacrifícios muitos superiores.
24 Ʉbenita Cristocapũravʉ ecobedejaquemavʉ diñami cʉ̃rami Jʉ̃menijicʉre mearore jíñami põeva ne d̶aiñami mácarõ. Diñami cʉ̃rami mácarõ jãve baju ãmenejaquemavʉ. Quénora majiéda ãrojaepe párĩduiye báquebu ãniñami cʉ̃rami Jʉ̃menijicʉre mearore jíñami jãve baju cavarõ mearoi cʉriñamipe. Quénora ecorejaquemavʉ cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõ baji. No Jʉ̃menijicʉ yebai caride cʉbi, jẽniacacʉyʉ Jʉ̃menijicʉque majare boje, ʉ̃i cad̶atequiyepe ayʉ majare.
24 Pois Cristo não entrou num santuário feito por mãos humanas, mera representação do santuário verdadeiro no céu. Ele entrou no próprio céu, a fim de agora se apresentar diante de Deus em nosso favor.
25 Caiʉjʉa coapa maja judíova maje sacerdotevare jaboteipõecʉ bácʉ ecorejaquemavʉ ditucubʉ pʉeno baju meatucubʉ ʉ̃i Jʉ̃menijicʉre memecaitucubʉ bácarõ jívʉi ãimara ʉ̃i boaimara mácavʉ ne jive báqueque, ʉbenita ʉ̃i baju jive báque ãmeque. Ʉbenita Cristocapũravʉ ecovabedejaquemavʉ pʉeno baju meatucubʉre obedinʉmʉa jícʉyʉ ʉ̃i bajure.
25 E ele não entrou no céu para oferecer a si mesmo repetidamente, como o sumo sacerdote aqui na terra, que todos os anos entra no lugar santíssimo com o sangue de um animal.
26 Que teyʉ bácʉ baru, Cristo yaijébu obedinʉmʉa Jʉ̃menijicʉi ijãravʉre cʉed̶aiye báquemiata. Quénora caride, ijãravʉre bʉojaijãravʉare, maje cʉrijãravʉare, Cristo darejaquemavʉ ijãravʉi cũinára, jarʉvacʉyʉ ãmeina teiyede, Jʉ̃menijicʉi ãrʉmetequiyepe ayʉ diede, Cristo ʉ̃i bajure ʉ̃i boarĩ́ jarʉvaicõjeiye báquede ʉ̃i mauvare.
26 Se fosse assim, ele precisaria ter morrido muitas vezes, desde o princípio do mundo. Mas agora, no fim dos tempos, ele apareceu uma vez por todas para remover o pecado mediante sua própria morte em sacrifício.
27 Jãve caivʉ põeva yainájaramu cũinára. Aru jãve maje yainíburu yóboi, Jʉ̃menijicʉ coyʉcʉyʉme ã́rore maje cʉrãjinore jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre majare coapa, maje d̶aiye boje maje cʉede ijãravʉi. Apevʉ cʉrãjaramu cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõi aru apevʉ cʉrãjarama toabo cũiméboi.
27 E, assim como cada pessoa está destinada a morrer uma só vez, e depois disso vem o julgamento,
28 Aru quédeca jãve ñai Cristo máre yaidéjaquemavʉ cũinára. Ʉ̃i bajure boarĩ́ jarʉvaicõjenejaquemavʉ cũinára, jarʉvacʉyʉ obedivʉ põeva, caivʉ Jʉ̃menijicʉre jʉ aivʉ, maje ãmeina teiyede, Jʉ̃menijicʉi ãrʉmetequiyepe ayʉ diede. Aru jãve dacʉyʉme ʉ̃ ijãravʉi bedióva cojedeca. Ʉbenita maje ãmeina teiyede jarʉvacʉdabecʉyʉme, diede ʉ̃i jarʉvacʉdaiye báque boje javede. Quénora mead̶acʉdacʉyʉme caivʉ majare, ʉ̃́re napini coreivʉre, ʉ̃i cʉvare d̶aiyede majare caiye iye Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyede ʉ̃i põevare.
28 também Cristo foi oferecido como sacrifício uma só vez para tirar os pecados de muitos. Ele voltará, não para tratar de nossos pecados, mas para trazer salvação a todos que o aguardam com grande expectativa.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Hebreus 9, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.