Hebreus 6
Majepacʉ jʉ̃menijicʉi yávaiye mamaene coyʉitucubo (CUBNT) vs NVI
1 Que baru bueiye jaʉvʉ majare Jʉ̃menijicʉi yávaiye maiyójaede ʉ̃i yávaiye méne Cristorã, yópe ina bʉcʉvape ne ũmei ne bueiyepedeca, maje d̶arãjiyepe aiye jãravʉa coapa yópe Jʉ̃menijicʉi ʉrõpe Cristoi parʉéque. Buebenajaramu bedióva cojedeca Jʉ̃menijicʉi yávaiye maiyójabede ʉ̃i yávaiye méne Cristorã, yópe maje mamarʉmʉ bueiye báquepe, yópe ina jʉed̶ojĩnape ne ũmei ne bueiyepedeca. Que baru mʉjare buebequijivʉ cojedeca iye mʉje mamarʉmʉ bueiye báquede. Maja buebenajaramu põeva ne chĩoiyede ne ãmeina teiyede aru ne dajocaiyede diede, oatʉvarãjivʉ ne d̶aiyede, Jʉ̃menijicʉi jarʉvaquiyepe aivʉ diede, náre coavajʉroede ʉ̃́re jarʉvarĩ. Aru põeva ne jʉ aiyede Jʉ̃menijicʉre buebenajaramu maja.
1 Portanto, deixemos os ensinos elementares a respeito de Cristo e avancemos para a maturidade, sem lançar novamente o fundamento do arrependimento de atos que conduzem à morte, da fé em Deus,
2 Mʉjare buebequijivʉ cojedeca iye bueiyede põeva ne Jʉ̃menijicʉque jã́d̶ovaiyede ocoque aru ne apevʉre tʉoiyede ne pʉrʉáque, Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyepe ayʉ ina tʉoimarare. Mʉjare buebequijivʉ cojedeca iye bueiyede põeva ne nacajarajiyede yainore jarʉvarĩ, cʉrãjivʉ cainʉmʉa mamabaju cũimébajuque, aru Jʉ̃menijicʉi jaroquiyede caivʉ põevare ne cʉrãjinoi jãravʉ cũiméjãravʉ baquinóre, apevʉre cavarõ mearo ʉ̃i cʉrõi aru apevʉre toabo cũiméboi, na coapa ne d̶aiye báque boje ne cʉede ijãravʉi.
2 da instrução a respeito de batismos, da imposição de mãos, da ressurreição dos mortos e do juízo eterno.
3 Quénora bueiye jaʉvʉ majare Jʉ̃menijicʉi yávaiye maiyójaede ʉ̃i yávaiye méne Cristorã bʉcʉvape tenajivʉ maja maje ũmei ye jaʉbeda. Bʉcʉvape teiyʉru maje ũmei, Jʉ̃menijicʉ bueicõjecʉyʉme majare ʉ̃i yávaiye maiyójaede. Aru Jʉ̃menijicʉi nópe bueicõjenu majare, coreóvarãjivʉbu Cristore ye jaʉbeda.
3 Assim faremos, se Deus o permitir.
4 — ausente —
4 Ora para aqueles que uma vez foram iluminados, provaram o dom celestial, tornaram-se participantes do Espírito Santo,
5 — ausente —
5 experimentaram a bondade da palavra de Deus e os poderes da era que há de vir,
6 — ausente —
6 e caíram, é impossível que sejam reconduzidos ao arrependimento; pois para si mesmos estão crucificando de novo o Filho de Deus, sujeitando-o à desonra pública.
7 Que baru jẽvari coyʉrĩ, põevamu yópe joborõpe. Jʉ̃menijicʉ ocare d̶aibi joborõi. Nore ne jiore põeva ne memeniburu yóbore aru ne oteiye báque pĩaríburu yóbore, ʉre jẽiye méne ĩñama ina memeipõeva. Que baru Jʉ̃menijicʉ mearo d̶acaibi no joborõre, põeva ne memeiye boje.
7 Pois a terra que absorve a chuva, que cai freqüentemente e dá colheita proveitosa àqueles que a cultivam, recebe a bênção de Deus.
8 Ʉbenita no joborõre põeva ne mememenu, miumenejaiye aru ãmecõriámenejaiye máre quéda pĩaiyavʉ nore jiorojai. No joborõ bojecʉbe boje, jẽiye cʉbe boje nore, põeva ne juarĩburu yóbore caiye iye miumenejaiyede aru iye ãmecõriámenejaiyede máre dajocad̶ama no jiorojare jocarĩ. Que baru Jʉ̃menijicʉ ãmed̶aibi no joborõre, põeva ne mememe boje. Quédeca Jʉ̃menijicʉ mearo d̶acaibi ʉ̃́re jʉ aivʉre aru ñájine d̶aibi ʉ̃́re jʉ abevʉre.
8 Mas a terra que produz espinhos e ervas daninhas, é inútil e logo será amaldiçoada. Seu fim é ser queimada.
9 Mʉja, jívʉ, ji ʉmara, yʉ toivacayʉvacari nópe parʉéque ji coyʉiyede, majicacʉyʉ mʉjare, ʉbenita cãrijimevʉ yʉ mʉjare boje. Quénora coreóvaivʉ yʉ d̶are nʉivʉre yópe jaʉépe mʉjare, Jʉ̃menijicʉi põevare, ʉ̃i mead̶aiye báque boje mʉjare. D̶ad̶avʉ̃ yópe mʉjare jaʉépe mʉje memecaiyede Jʉ̃menijicʉre aru mʉje cad̶ateiyede apevʉ põevare.
9 Amados, mesmo falando dessa forma, estamos convictos de coisas melhores em relação a vocês, coisas próprias da salvação.
10 Cainʉmʉa Jʉ̃menijicʉ mearo d̶aibi, yópe ʉ̃́re jaʉépe. Que baru jãve ãrʉcʉyʉme mʉje memecaiyede ʉ̃́re. Mʉja cad̶ated̶avʉ̃ apevʉ majevʉ Jesúre jʉ aipõevare javede aru caride máre. Que teni mʉje ʉede Jʉ̃menijicʉre jã́d̶ovad̶avʉ. Diede Jʉ̃menijicʉ ãrʉmetebecʉyʉme cainʉmʉa.
10 Deus não é injusto; ele não se esquecerá do trabalho de vocês e do amor que demonstraram por ele, pois ajudaram os santos e continuam a ajudá-los.
11 Ʉrarõreca ʉvʉ yʉ mʉjare coapa mʉje memecare nʉrajiyepe ayʉ Jʉ̃menijicʉre torojʉrivʉ, mʉje cad̶ateiyeque apevʉre cainʉmʉa mʉje cʉede ijãravʉi. Que d̶aivʉ baru, caiye iye Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyede mʉjare, mʉje napini coreiyede, earãjaramu mʉja.
11 Queremos que cada um de vocês mostre essa mesma prontidão até o fim, para que tenham a plena certeza da esperança,
12 Ʉbevʉ yʉ mʉjare jũracʉrivʉ tede nʉivʉre mʉje jápiaiyede Jʉ̃menijicʉi yávaiyede. Quénora ina ʉ̃i yávaiyede jápiarĩ jʉ aivʉpe tejarã mʉja. Ina dajocabevʉpe ne jʉ aiyede Jʉ̃menijicʉre aru napivʉpe ne ñájiyede tejarã mʉja. Nápe paivʉrecabu earãjivʉ caiye iye Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiyede náre yópe ʉ̃i aiye báquepedeca.
12 de modo que vocês não se tornem negligentes, mas imitem aqueles que, por meio da fé e da paciência, recebem a herança prometida.
13 — ausente —
13 Quando Deus fez a sua promessa a Abraão, por não haver ninguém superior por quem jurar, jurou por si mesmo,
14 — ausente —
14 dizendo: "Esteja certo de que o abençoarei e farei seus descendentes numerosos".
15 Abraham mácʉcapũravʉ napini corede nʉrejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi d̶acaquiyede yópe ʉ̃i aiye báquepedeca. Aru Jʉ̃menijicʉ vaidé d̶arejaquemavʉ ʉ̃ mácʉre yópe ʉ̃i aiye báquepedeca.
15 E foi assim que, depois de esperar pacientemente, Abraão alcançou a promessa.
16 Põeva “Jãve d̶acʉyʉmu yʉ” ne aiyede, ne baju pʉeno baju parʉcʉre cainʉmʉa jẽniavaivʉbu, ʉ̃i jã́d̶ovaquiyepe aivʉ jãvene ne aiye báquede. Apecʉ cʉbebi yávare nʉri majicʉ, põecʉ que aru. Quénora caivʉ “¿D̶acʉyʉ bárica yópe ʉ̃i aiyepe?” abevʉva, coreóvaivʉbu jãve d̶acʉyʉre caino ʉ̃i oainope.
16 Os homens juram por alguém superior a si mesmos, e o juramento confirma o que foi dito, pondo fim a toda discussão.
17 Aru quédeca “Jãve d̶acʉyʉmu”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ, jã́d̶ovacʉyʉ parʉrõre ʉ̃i coyʉino mácarõre. Jʉ̃menijicʉcapũravʉ ye oatʉvabebi ʉ̃i dápiainore ʉ̃i d̶aiyʉede. Diede coreóvare d̶aiyʉrejaquemavʉ ina ʉ̃i mearo d̶acaimara márajivʉre yópe ʉ̃i aiye báquepe. Que baru, “Yʉ́vacari jã́d̶ovacʉyʉmu jãvene ‘Jãve baju d̶acʉyʉmu’, ji aiye báquepedeca”, arejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉ.
17 Querendo mostrar de forma bem clara a natureza imutável do seu propósito para com os herdeiros da promessa, Deus o confirmou com juramento,
18 Jʉ̃menijicʉ “Jãve d̶acʉyʉmu yʉ”, ʉ̃i aiye ye oatʉvaiye bʉojabevʉ cainʉmʉa. Aru, “Yʉ́vacari jã́d̶ovacʉyʉmu jãvene ‘Jãve baju d̶acʉyʉmu’, ji aiye báquepedeca”, ʉ̃i aiye máre ye oatʉvaiye bʉojabevʉ cainʉmʉa. Diena ye borocʉrĩ bʉojabebi Jʉ̃menijicʉ. Que baru maja Jʉ̃menijicʉi põevatamu, cũiná dajocaivʉ bácavʉ caiye maje ãmeina teni d̶aiyʉede aru ʉ̃i mead̶aimara cʉrivʉ maje ãmeina teiyede jarʉvarĩ. Aru torojʉeque napini corede nʉivʉbu, earãjivʉ Jʉ̃menijicʉi mearo d̶acaquiye jãve bajure majare.
18 para que, por meio de duas coisas imutáveis nas quais é impossível que Deus minta, sejamos firmemente encorajados, nós, que nos refugiamos nele para tomar posse da esperança a nós proposta.
19 Maja napini coreivʉ diede, parʉrivʉbu maje ũmei aru ye dajocabevʉ maje jʉ aiyede Jʉ̃menijicʉre. Que baru ãmed̶aimara tebevʉ maje ũmei. Yópe sacerdotevare jaboteipõecʉ bácʉi ecoiye báquepe no Jʉ̃menijicʉi cʉ̃ramicacaje ʉracaje bácarõ apepũravʉre, nopedeca ñai maje napini corenajimʉ ecorejaquemavʉ cavarõ mearo Jʉ̃menijicʉi cʉrõita.
19 Temos esta esperança como âncora da alma, firme e segura, a qual adentra o santuário interior, por trás do véu,
20 Ʉ̃́recabe Jesús. Cad̶atecʉyʉ majare, ecorejaquemavʉ Jʉ̃menijicʉi cʉrõ mearoi maje jipoca. Aru sacerdotevare jaboteipõecʉ teibi yópe Melquisedei sacerdote teiye báquepedeca.
20 onde Jesus, que nos precedeu, entrou em nosso lugar, tornando-se sumo sacerdote para sempre, segundo a ordem de Melquisedeque.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Hebreus 6, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.