Atos 8
Majepacʉ jʉ̃menijicʉi yávaiye mamaene coyʉitucubo (CUBNT) vs AAI
1 Aru ñai Saulo torojʉrejamed̶a ne boarĩ́ jarʉvaiyede Esteban mácʉre.
1 Stephen hi’asabun momorob isan Saul auman isaito.
2 Apevʉ ʉ̃mʉva, Jʉ̃menijicʉre ʉrivʉ, nʉvarejaimad̶a Esteban mácʉi baju bácarõre, jarʉvarãjivʉ ʉ̃ mácʉre cʉ̃racobei. Ʉrarõ chĩoivʉ cod̶oboborĩ bʉjiéque orejaimad̶a ʉ̃ mácʉre.
2 Kwafirenayah sabuw afa Stephen hiyai naatu isan hiyababan rerey gagamin maiyow hima hirererey.
3 Ʉbenita Saulocapũravʉ bíjaroiyʉrejamed̶a caivʉ Jesúre jʉ aipõevare. Que baru nʉñʉ cʉ̃ramia coapa, ina jʉ aipõevare jẽni jabʉborĩ bʉoicõjeñʉ marejámed̶a ãmeina teivʉre jẽni jacoiñami jívʉi. Ʉ̃mʉvare aru nomivare máre ñájine d̶arejamed̶a ñai Saulo.
3 Naatu Saul ekaleisia gurusin busuruf bar awan awan run tit orot babin bow rouw fatum iteten in dibur baremaim yaririyen.
4 Ina Jesúre jʉ aipõeva dupini nʉivʉ Jerusalén ãmicʉriĩmarore jocarĩ, Jesús ʉ̃i yávaiye méne coyʉrãnʉrejaimad̶a caino joborõi.
4 Iyab hitagey nanabin hititit i God ana tur hibinan auman hinan.
5 Cũinácʉ nácacʉ, Felipe ãmicʉcʉ, nʉrejamed̶a Samaria ãmicʉriĩmaroi. Aru coyʉyʉ barejámed̶a Jesús ʉ̃i yávaiye méne nócavʉre.
5 Philip re in Samaria bar merar gagaminamaim Keriso ana tur binan in.
6 Obedivʉ põeva ʉ̃i coyʉiyede jápiaivʉ aru ʉ̃i d̶aiyede põeva ne d̶arĩ majibede jã́ivʉ, me jápiarejaimad̶a ʉ̃́re.
6 Philip eo sabuw hinonowar naatu ina’inanen sinaf hi’i’itan etei hina hiyubin ana tur nowar isan.
7 Felipe etaicõjenejamed̶a abujuvare obedivʉ põevare jocarĩ. Cod̶oboborĩ etarejaimad̶a na. Aru mead̶arejamed̶a obedivʉ nacajaiye majibevʉre, cuiye majibevʉre máre.
7 Sabuw moumurih maiyow wanawanahimaim afiy kakafih tarsumih hima’am erefanah auman hititit, naatu ah umah kafikafirih naatu ah umah murumurubih moumurih maiyow auman iyayawasih
8 Que baru obedivʉ Samaria ãmicʉriĩmarocavʉ pare torojʉrivʉ barejáimad̶a na.
8 Imih nati bar meraramaim yasisir gagamin maiyow tafair tit.
9 Ʉbenita diĩmaroi cũinácʉ ʉ̃mʉ cʉrejamed̶a, ʉ̃i ãmiá Simón. Joe baju cʉcʉ bácʉ noi, yaviéde d̶ayʉ barejámed̶a ʉ̃. Caivʉ nócavʉ cuecumarejaimad̶a ʉ̃i yaviéde. “Parʉcʉbu yʉ”, arejamed̶a ʉ̃.
9 Baise nati bar meraramaim i orot ta wabin Simon ma farum eafusar farum Samaria orot babin bibibiruwih, naatu taiyuwin wabin bora’ara’ah orot gagamin rouw eo.
10 Que baru caivʉ diĩmarocavʉ, jabova aru apevʉ máre, me jápiarejaimad̶a ʉ̃i coyʉiyede. “Ñai Simón parʉcʉbe apevʉ pʉeno. Jʉ̃menijicʉi parʉéde cʉvabi ʉ̃. Ʉ̃́recabe Jʉ̃menijicʉ baju”, arejaimad̶a caivʉ.
10 Naatu sabuw etei nati bar merar hima’am, orot kikimin yen in orot gagamin etei fanan akisin hinonowar hio, “Iti orot i God ana fair bai, wabin ‘Fair Gagamih.’”
11 Joe baju Simón pare cuavarejamed̶a ina põevare. Que baru me jápiarejaimad̶a caiye ʉ̃i coyʉiyede.
11 Sabuw etei hibi’ufunun anayabin manin maiyow ana farumamaim bibibiruwih.
12 Ʉbenita ina põeva ne jʉ aiyede Felipei coyʉiyede, jápiaivʉ bácavʉ iye yávaiye méne Jʉ̃menijicʉi jaboteinore aru Jesúre, Jʉ̃menijicʉi epeimʉ mácʉre máre, jã́d̶ovarejaimad̶a Jʉ̃menijicʉre ocoque, ʉ̃mʉva aru nomiva máre.
12 Baise ana maramaim Philip na tur gewasin God ana aiwob isan naatu Jesu Keriso ana fair isan binan hinonowar, orot babin etei hitumatum naatu bapataito hibai.
13 Simón máre jʉ arejamed̶a Jesúre. Aru jã́d̶ovarejamed̶a Jʉ̃menijicʉre ocoque. Ʉ̃i jã́d̶ovariburu yóboi, Simón yóvarejamed̶a Felipede. Ʉ̃́vacari cuecumarejamed̶a ʉ̃ jã́ñʉ mácʉ caiye iye Felipe ʉ̃i d̶aiyede põeva ne jã́mene aru ne d̶arĩ majibede.
13 Simon taiyuwin auman itumatum naatu bapataito bai misir Philip mi’itube inan na’atube i’ufunun hairi hin naatu ina’inan gagamih maiyow himamatar i’itah isan ifofofor morob.
14 Aru Jesús ʉ̃i yávaiye méne beorĩ coyʉicõjeimara Jerusalén ãmicʉriĩmaroi cʉrivʉ, jápiarejaimad̶a ina Samariacavʉre ne jʉ aiyede Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne. Que baru jarorejaimad̶a Pedrore aru Jũare máre Samaria ãmicʉriĩmaroi.
14 Tur Abarayah Jerusalem hima’am Samaria sabuw God ana tur hibasit hibaib tur hinowar, Peter John hairi hiyafarih isah hin.
15 Nore Pedrojã earĩ, jẽniacarejaimad̶a Jʉ̃menijicʉre, ʉ̃i daroquiyepe aivʉ Espíritu Santore ina põeva mamarʉmʉ jʉ aivʉre Jesúre dijãravʉare.
15 Hin hititit ana veya isah hiyoyoban, saise Anun Kakafiyin hitab.
16 Jave jã́d̶ovarejaimad̶a Jʉ̃menijicʉre ocoque Jesúi ãmiái. Ʉbenita ñai Espíritu Santore cʉvabedejaimad̶a na cãreja.
16 Anayabin Jesu Keriso wabinamaim bapataito hibaib ana veya, Anun Kakafiyin men yait ta tafanamaim yenamih.
17 Ne jẽniariburu yóboi, Pedro aru Juan máre tʉorejaimad̶a ne pʉrʉáque náre coapa ne jipobʉrã. Que teni caivʉ ina cʉvarejaimad̶a ñai Espíritu Santore.
17 Imaibo Peter John hairi umah tafah hiyara’aten isah hiyoyoban naatu Anun Kakafiyinane hibai.
18 Aru Simón jã́rejamed̶a Pedrojã ne tʉoiyede Jʉ̃menijicʉ daroyʉre Espíritu Santo põevare. Que baru jíyʉrejamed̶a tãutʉrare Pedrojãre, cʉvaiyʉcʉ Jʉ̃menijicʉi majiéde nápe.
18 Sabuw tafah umah hiyara’aten Anun Kakafiyin re hibaib Simon i’itin ana veya, kabay baih tur abarayah itih naatu
19 —Jíjarã yʉre máre iye Jʉ̃menijicʉi majiéde. Yʉ máre jíyʉvʉ Espíritu Santore ina ji tʉoimarare ji pʉrʉáque, Simón arejamed̶a Pedrojãre.
19 eo, “Ayu auman akokok nati fair ayu kwanitu, saise sabuw iyabowat tafah ayayara’aten i auman Anun Kakafiyin hinab.”
20 Ʉbenita Pedrocapũravʉ jarayʉ arejamed̶a ʉ̃́re:
20 Baise Peter iya’afut eo “O akabay airi mi’itube kwatamorob, anayabin o kunotanot God ana siwar i boro kabayamaim inatubun.
21 Mʉ Jʉ̃menijicʉi jã́inore ãmecʉ bajutamu mʉ mi ũme. Que baru mʉ jãve ñʉjacacʉ ãmevʉ. Ñʉje memeinore d̶abevʉ mʉ.
21 O a bowabow ta men aki biyai’imaim ema’am, anayabin o dogor God nanamaim i men mutufurinamih.
22 Caride chĩoñʉ oatʉvajacʉ mʉ mi d̶aiyede. Dajocajacʉ mi ãmeina dápiainore. Aru jẽniajacʉ Jʉ̃menijicʉque, ʉ̃i ãrʉmetequiyepe mi nópe dápiainore.
22 Iti not kakafihine dogor kwikitabir naatu Regah isan kuyoyoban ta’itin a not kakafin nati dogoromaim ema’am boro nanotawiy.
23 Jã́ivʉ yʉ mʉre pare jorojĩñʉre. Aru bʉoimʉpe páyʉbu mʉ, mi ãmeina teiye boje, arejamed̶a Pedro ʉ̃́re.
23 Anayabin ayu ai’iti o dogor wanawanan i bahiy iwansumi mata ebifefek naatu bowabow kakafin ana dibur irun kuma’am.”
24 Nópe ayʉre, Simón jʉ arejamed̶a:
24 Imaibo Simon iyafutih eo, “Regah isan kwayoyoban wainu, saise sawar iti na’atube men ta isou namataramih.”
25 No yóboi Pedro aru Juan, Jesúre coreóvaivʉ, coyʉrejaimad̶a caivʉ ina põevare Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne. Coyʉrĩ bʉojarĩ, etarejaimad̶a diĩmarore jocarĩ, copainʉrajivʉ Jerusalén ãmicʉriĩmaroi. Aru mái nʉri coyʉrejaimad̶a Jʉ̃menijicʉi yávaiye méne obedivʉ ĩmaroacavʉre Samaria ãmicʉrijoborõi.
25 Regah ana yawas hio’orereb naatu ana tur hibibinan ufunamaim, Peter John hairi himatabir maiye au Jerusalem hiyey ana veya, Samaria bar merar ta ta wanawanahimaim tur gewasin hibinan auman hin.
26 Dinʉmʉ Jʉ̃menijicʉi daroimʉ, cũinácʉ ángele, nʉicõjenejamed̶a Felipede.
26 Imaibo God ana tounamatar Philip iu, “A ef asukwafune inab, arar yan ana ef Jerusalemane re in Gaza titit iwat inab inare inan.” Ethiopian orot Philip hairi hitar|alt="Ethiopian eunuch and Philip" src="cn01931B.tif" size="col" loc="Act 8.26" copy="©1978 David C. Cook Publishing Co." ref="8.26-30"
27 Jʉ arĩ, Felipe nʉrejamed̶a. Dinʉmʉ dimai cũinácʉ ʉ̃mʉ eunuco, Etiopía ãmicʉrijoborõcacʉ, copainʉñʉ marejámed̶a Jerusalén ãmicʉriĩmarore jocarĩ ʉ̃i joborõi. Ñai ʉ̃mʉ jabocʉ parʉcʉ barejámed̶a. Ʉ̃i joborõ jabocoi tãutʉrare coreipõecʉ barejámed̶a. Aru ico jabocore põeva arejaimad̶a Candace. Ñai ʉ̃mʉ copainʉñʉ marejámed̶a ʉ̃, torojʉede jíyʉ bácʉ Jʉ̃menijicʉre Jerusalén ãmicʉriĩmaroi.
27 Imih Philip misir ef nati butitiy inan founamaim Ethiopia orot gagamin hairi hitar. Iti orot i Ethiopia hai queen ana kabay etei ana nutitiyenayan gagamin, aiwob babin ana aiwob wabin i Kandis. Iti orot gagamin yena Jerusalem God kwafir sawar,
28 Jãturuicũi dobacʉ nʉñʉ caballovaque, aru ʉ̃i nʉiyedeca Jʉ̃menijicʉi yávaiyede jã́ri boroteyʉ barejámed̶a. Ñai Jʉ̃menijicʉi yávaiyede coyʉcaipõecʉ bácʉ, ʉ̃i ãmiá Isaías, ʉ̃i toivaiye báque barejávʉ̃ya ʉ̃i jã́iye.
28 me yan ana wa bai ana ubar matabir maiye re’er, ef yanamaim dinab orot Isaiah ana buk rusasar ma iyab auman inan.
29 Aru Felipei jã́iyede ñai ʉ̃mʉre, Espíritu Santo arejamed̶a ʉ̃́re:
29 Naatu Anun Kakafiyin Philip iu, “Kwen ni’i wa sisibinamaim kwiyubin.”
30 Jʉ arĩ, cúyarĩ, ʉ̃i yebai earĩ, Felipe jápiarejamed̶a ʉ̃i jã́ri boroteiyede Isaías bácʉi toivaiye báquede. Que teni Felipe jẽniari jã́rejamed̶a ʉ̃́re:
30 Philip imaibo nunuw yen na iyubin, tainin i’abar dinab orot Isaiah ana tur biyab nowar, naatu Philip orot ibatiy, “Nati buk kubiyab anayabin iso’ob?”
31 Aru ñai Etiopíacacʉ arejamed̶a Felipede:
31 Orot iya’afut eo, “Mi’itube boro anaso’ob? Orot ta isou nakubuna boro anaso’ob?” Naatu Philip ifefeyan yen sisibin mare.
32 Iye toivaiye báquede jã́ri boroteyʉ barejámed̶a yópe:
32 Orot gagamin i buk firorow wanawanan ana hanef iti rusasar ma biyab.
33 Cʉyoje tede d̶arãjarama ʉ̃́re. Aru yávarĩ cad̶ateipõecʉ cʉbecʉyʉme. Que baru ãmeno d̶arãjarama ʉ̃́re. Cũiquíyebu ijãravʉre ʉ̃i cʉrõ. Que baru ʉ̃i pãramena majʉrórivʉ cʉbenajarama. Aru na majʉrórivʉre coyʉbenajarama ne borore, jã́ri borotedejamed̶a ñai Etiopíacacʉ.
33 Taiyuwin yare, ma gewas ana baitafen tutur isan men hinuwet gewas,
34 Aru jẽniari jã́rejamed̶a Felipede:
34 Naatu Ethiopia orot Philip ibatiy, “Ku’o anowar, yait isan iti dinab orot eo? I taiyuwin isan, ai orot babin ta isan?”
35 Jʉ arĩ ʉ̃́re, iye toivaiye báqueque bʉ́rĩ, Felipe coyʉrejamed̶a ʉ̃́re caiye iye Jesús ʉ̃i yávaiye méne.
35 Imaibo Philip Buk ana hanef menamaim busuruf biyab imaim tur gewasin Jesu isan ana tur eowen.
36 Ne nʉiyedeca mái earejaimad̶a oco cʉrijitabʉre. Aru ñai jabocʉ arejamed̶a Felipede:
36 Ef yan hire hinan auman hina harew soson ta’amaim hitit naatu orot gagamin eo, “Harew iti, tare bapataito kwitu.”
37 Felipe arejamed̶a ʉ̃́re:
37 Philip iya’afut eo, “O karam boro bapataito inab, dogor tutufin etei inabitumatum na’at.” Iya’afut eo, “Ayu abitumatum Jesu Keriso i God Natun.
38 Que arĩ, nʉicõjemenejamed̶a caballovare, icũ jãturuicũ mautequiyepe ayʉ. Aru ina pʉcarã, Felipe ʉ̃́maque, etarĩ dicũre jocarĩ, ẽmeni oco cʉrijitabʉi, Felipe jã́d̶ovarejamed̶a ʉ̃́re Jʉ̃menijicʉque noi.
38 Orot gagamin ana wa rowenatan naatu Philip hairi hire hin harew yan hire nati’imaim Philip orot bapataito itin.
39 Aru ne maiyede oco cʉrijitabʉre jocarĩ, cũiná Jʉ̃menijicʉi Espíritu nʉvarejamed̶a Felipede. Ñai jabocʉ jã́menejamed̶a ʉ̃́re cojedeca. Ʉbenita torojʉcʉ mái nʉrejamed̶a bedióva.
39 Harewane hiyeye ana maramaim, Regah Anunin Philip bora’ah. Orot gagamin men itin maiye, baise ereyasisir auman ana ef rura’ah maiye remor in.
40 Felipecapũravʉ járorejamed̶a Azoto ãmicʉriĩmaroi. Etarĩ nore jocarĩ, mái nʉre nʉñʉ Cesarea ãmicʉriĩmaroi coyʉrejamed̶a iye Jesús ʉ̃i yávaiye méne cainoa ĩmaroai dimai pʉ eayʉta Cesarea ãmicʉriĩmaroi.
40 Nati ana veya’amaim Philip i Azotus imaim rouwatait, naatu in Caesarea tit, efamaim inan bar awan, awan run tit tur gewasin binan auman remor in.”
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 8, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.